Veľká SÚŤAŽ o tašku do pôrodnice v hodnote viac ako 130 € !

Júj tak krásne príbehy .... Moje // čiarky boli nečakané plné myšlienok plánov,trápenia a rozhodnutia čo ďalej boli sme s priateľom už dlhšie ale veci boli komplikovanejšie , rodina vlastne tatino moc nesúhlasil s tým aby sme mali priateľa,tak som to tajila vedeli o tom iba niektorí. Tak sme sa rozhodli teda ,že si bábo necháme a ako to všetkým povedať? No nijak vedeli o tom iba priateľovi rodičia a moja mamina verte či nie som pribratejšia ,nik nevedel ,že som tehotná celé tehotenstvo nervozity stresov ,chodenia hore dole domov k priateľovi tajné odchody s domu na poradne no proste hrôza nik nič netušil ani vlastný ocino až do pôrodu to som už ostala u priateľa ocino mal mať oslavu bol nahnevaný že neprídem,no nevedel čo je za tým ja som už dávno rodila a porodila...Najviac ma bolelo že mamina trpí za mňa tešila sa z vnuka a pritom nik niič nevedel,všetci sa čudovali kde som zobrala bábo či je moje...Napokom sme to nejak vyriešili prišli už aj s malým ocinovi zablahoželať,nikdy mi to neodpustil ale kvôli malému sa tak tvári miluje ho a ja si uvedomujem ,že takéto tehotenstvo nikdy viac už by som si ho užívala naplno 😢 A možno sa spýtate načo nám je taška a to už neprezradím 😉

S mojím, už teraz manželom, sme sa brali v jeseni minulý rok. Chvíľu trvalo, kým ho moja rodina prijala ako môjho partnera, ale to by bolo asi na dlho. Dohodli sme sa, že prípadnému tehotenstvu necháme voľný priebeh, nebudeme sa mu brániť ani to nejako siliť. Napriek tomu sme každý mesiac v kútiku duše dúfali, že sa nám to podarilo. Videla som na drahom, ako je sklamaný vždy, keď som začala krvácať. Upokojovali sme sa navzájom, racionalizovali si to tým, že v dnešnej dobe by to bol zázrak, keby sa nám to tak skoro podarilo a že Božičko vie, čo je pre nás najlepšie. V januári som odchádzala na pár dní na školenie, a keďže som vedela, že by som mala čo chvíľu ovulovať, svojho drahého som v deň odchodu ráno po prebudení zviedla 🙂 To som vtedy ešte netušila, ako dobre som spravila 🙂 Prešlo niekoľko týždňov. Manžel vyprážal langoše. Nemohla som sedieť v kuchyni, vôňa, či skôr smrad prepáleného oleja ma dráždil aj v obývačke. Prišlo mi zle, utekala som na balkón. Obom nám to začalo vŕtať v hlave, ale nechali sme si to pre seba, bavili sme sa o tom až spätne. Bola som viac unavená, pri cvičení som sa necítila dobre, točila sa mi hlava. Menštruácia meškala 1, 2, 3 dni. Čo u mňa býva normálne. Keď sa ale nedostavila ani počas víkendu, nevedela som sa zbaviť myšlienky, že som možno tehotná. Prepadla ma zvedavosť, túžba aj panika zároveň- mala som zrazu veľa pádnych argumentov na to, prečo by to ešte nebolo vhodné. V práci som sa nevedela na nič iné sústrediť, no nevedela som sa odhodlať spraviť si tehotenský test. Až som to nevydržala, vybehla do lekárne a teda, ok, poďme na to. 3x som si prečítala návod, urobila si poznámky..nádych, výdych... namočila som papierik a vyliala moč... jasné zreteľné 2 čiarky. Odrazu zmizli všetky pochybnosti o tom, či teraz ten správny čas, cítila som len nekonečnú lásku a nehu k tým dvom čiarkam. Hneď z práce som však opäť cestovala na pár dní preč. Manžel ma viezol na vlak. Pozerala som sa naňho a usmievala sa popod nos. Keby si len vedel. No nechcela som mu to povedať takto na rýchlo. Je to predsa veľká vec. ... Po pár dňoch som sa vrátila, bolo už neskoro večer. Dali sme si sprchu, ľahli do postele. Vravím, že preňho niečo mám. Vraj si myslel, že nejakú sladkosť 🙂 Podala som mu papierik s dvoma čiarkami. Nechápavo ho obzeral, nevedel čo to je. Ukázala som mu tie dve čiarky: "Vidíš? Táto čiaročka je náš bobček." "Čože? Och! Ktorá? Och! Waw! Pánečku! To vážne? Nerobiš si žarty? Och! Waw!..." Objal ma, pobozkal, milovali sme sa. Potom sme ešte asi dve hodiny ležali v objatí a obaja premýšľali o svojom šťastí. Drahý potláčal slzy, veď je predsa chlap 🙂 Hladkala som si ho v náručí, až kým nezaspal. S úsmevom na perách a naplnená pokojom, láskou a šťastím som nakoniec zaspala tiež. Dnes sme v polovici nášho túžobného očakávania, zatiaľ je všetko v poriadku a obaja sa nevieme dočkať dňa, kedy budeme všetci traja spolu 🙂

Tak ja klasika prvy april tak hovorim kamoske ze si spravim z manzela srandu ( dcerka mala 3 mesiace , zistili jej v tom case GER tak bola taka upistana). Este mi ho prislo aj kus luto ze sa zlakne , tak ze snad ho napadne ze je prvy april. Na test som si chcela dokreslit ciarocku tak uz ked som ho mala v rukach ze ho rovno ocikam. Vobec som sa nan nepozerala ja som si bola 100 percentne ista ze tehotna byt nemozem.. smarila som ho na stol , isla som po fixku , vratim sa pozeram... pozeram.. . pozeram.... 😂😂 oci mi skoro vypadli , ruky sa roztriasli 😊 ja uz si taketo nevinne vtipky robit nebudem. Takze rok 2016 je pre nas prelomovy , narodia sa mi dve deti jedno je januarove druhe bude decembrove ☺

A este ta manzelova reakcia. Ze robis si srandu ???!!! a ja ze nie ale chcela som si 😃😃

Tak ja som objavila svoje dve čiaročky na digitálnom teste. 20- teho decembra som mala dostať svoje dni. Ešte som si zanadávala, že celé vianočné sviatky budem mať pokazené. 27-meho sme sa vrátili z Bratislavy od teraz už mojej švagrinej. Až vtedy som si uvedomila, že mi meškajú. Dotiaľ som si to ani akosi neuvedomila a deň predtým sme sa s priateľom pohádali a chcela som ho opustit, nakoniec sme sa porozprávali a vysvetlili sme si veci. Ja neviem čo ma to napadlo, ale vybafla som na neho že má určite nejakú inú, sama som bola prekvapená čo ma to napadlo. Prišli sme z Bratislavy a nedalo mi to, mala som posledný test, digitálny, ale reku si ho spravim. Behla som na wc, spravila som čo bolo treba a s malou dušičkou som pozerala na test. Objavilo sa mi tam + 2-3 a ja na to pozerám a rozmýšľam veď to by som mala byť tehotná? Utekala som do izby pozrieť na leták a naozaj to znamenalo,že som tehotná. Po toľkých negatívnych testoch sa mi nechcelo veriť, že som naozaj tehotná. Dobehla som za priateľom s plačom ( plakala som od radosti) a povedala som mu čo je vo veci, vystiskal ma a vybozkával. Takže sme všetci dostali najkrajší povianočný darček. Na druhý deň ma požiadal o ruku, štýlom najväčšej romantiky: asi by sme sa mali zobrať, nie? Tak sme 19.3.2016 mali malú svadbu a okolo 29.8. sa nám narodí naša malá Michaela na ktorú sa nesmierne tešíme.

Pribeh nasej prvej dcerky sa zacal celkom neocakavane..pripravy na statnice,pisanie prace,neuveritelny stres..v tom case sme uz s mojim manzelom,ktory este vlastne v tom case nebol manzelom mali svoje byvanie..ale teraz spat..statnice,stres..🙂 ale vsetko sme to nejak zvladli..a po statniciach ta ulava a vtedy to prislo..niektori hovoria o zvlastnom pocite..a ja som ho zazila..stale mi nieco vravelo,ze nieco je ine..moja menstruacia este len mala dorazit za nejake styri dni..a mne stalwe nejaky siesty zmysel hovoril,nech si spravim test..myslela som si,ze mi sibe..ale spravila som to..a ono naozaj,boli tam.//..pravdupovediac,neprepadol ma ten nesmierny pocit stastia o ktorom pisu mnohi,ktori na ne uz dlho cakaju..u mna to bol neuveritelny sok,prekvapenie..sadla som na gauc a cakala s testom v ruke,kedy pride drahy domov..otvorilo sa dvere a pootom prisla veta,ktoru manzel dodnes spomina..prve co ma napadlo mu hovorim..posasd sa musim ti nieco ukazzat..a ukazala som mu test..plakala som pri tom jak male dieta..chvilku na ,mna pozeral,silno ma objal a pytra sa.preco places..ved to je skvele..vsak uz mame najvyssi cas a uz nemame patnast🙂 🙂 vtedy sa mi nesmierne ulavilo a vedelaz som,ze prti mne bude stat ten najskvelejsi clovek,ktory ma vzdy podrzi..a tak je to doteraz..z mojich poslednych dvoch ciarok,ktore sme objavili pred par mesiacmi a boli vytuzene sme sa uz tentokrat radovali vsetci..traja🙂 🙂 a coskoro k nam pribudne syncek..uz teraz sa ho nevieme dockat🙂 🙂

@liwka drzim palce nech vam vsetko dobre dopadne s babetkom a aj v sutazi,krasny pribeh 🙂

@kupcovci jéééj, ďakujem 😉

Ahojte....Ja len tak v skratke,lebo vidím,že každý máme svoj príbeh,niekedy bolestný ,niekedy šťastný...Som hlavne rada,ze sa s nimi dokazeme podelit aj s ostatnymi...My uz mame doma 5,5rocneho syna,tam bolo tehu bezproblémové...keď sme mu chceli zaobstarať súrodenca 🙂 nasledovali dve tehu, ktoré skončili kyretom,keďže pri jednom bol veľký hematom a pri druhom prestalo biť srdiečko zo dňa na deň...Najväčšie moje prekvapenie nasledovalo mesiac a pol po kyretazi,keď uz som čakala svoje dni a stále nič...Ani vo sne by ma nenapadlo že sa niečo môže diať,keďže po prvom neúspechu sa nám nedarilo asi 3/4 roka...keď som si len tak namatkovo urobila test a našla som tam tie dve paličky,prepadol má neuveriteľný strach,keďže to je tak skoro po zákroku a bála som sa,že sa všetko znovu zopakuje ☹ ten strach v tej čakárni neprajem nikomu!dýchala som tak zhlboka,ako keby som mala o chvíľu rodiť 🙂 keď mi doktor potvrdil aj z krvi,že som naozaj tehotna a že zistili sme to aj veľmi zavčasu,tak sme nasadili aj včasnú liečbu,aby sme predišli možným zrazeninam a podobne...a o 10 dni mi doktor povedal správu,že za tie dva neúspechy sa nám teraz podarilo a pán boh nás obdaroval dvomi bijucimi srdiečkami...Takze teraz som v 19tyzdni s dvomi babatkami a dúfam,že už to pôjde len dobre a môžeme sa naplno tešiť na náš veľký deň...

Moje dve čiaročky na teste som ešte dodnes nevidela 😀 Moje tehotenstvo sa začalo komplikáciami.
Asi mesiac pred Vianocami som cítila, že niečo nie je v poriadku, že nie je všetko tak ako doteraz. Tep som mala neskutočne rýchly, srdce mi išlo vyskočiť z hrude, no najhoršie bolo, keď som približne dva týždne krvácala a špinila. Tak sme sa rozhodli, že zájdeme k lekárovi. Lenže ja som sa pred pár rokmi prisťahovala k môjmu partnerovi a môjho gynekológa som mala ešte v starom meste. Ale našťastie ma prijal lekár aj v novom meste a po dôkladnej prehliadke mi oznámil, že ÁNO, som tehotná. Bola som šťastná. Nebolo to neočakávané, no netušila som, že sa nám to podarí tak skoro 😀 Keďže lekári ma pred tým upozorňovali, že v mojom prípade bude veľmi ťažké otehotnieť, že budem musieť podstúpiť kadejaké vyšetrenia a iné bla bla bla... No nám sa to podarilo aj bez akejkoľvek lekárskej pomoci. Teraz sme už na konci 7.mesiaca. Je pravda, že sa ešte stále stretávame s komplikáciami, ktoré riešime doma ale aj ambulantne, no stále sme silní a veríme, že to dotiahneme až dokonca a že náš Sebastiánko bude už čoskoro medzi nami 😀

V zivote som si robila 7x tehotensky test a vzdy vysiel pozitivny. 🙂
ja som to ale predpokladala, kedze moje telo fungovalo ako hodinky a snazili sme sa v case ovulacie, pre mna bol ten test len potvrdenim kvoli lekarovi, kedze ako rizikovka som uz hned v 5tt po pozitivnom teste musela nabehnut cim skor do ordinacie po vsetky lieky, co som v tehotenstve potrebovala.

kedze ale ako vidite mam 4 deti, z tych 7 testov boli 3 tehotenstva neuspesne, a skoncili ako anjeliky este v 1.trimestri.

najvacsi sok pre mna bol ten posledny 7.test, lebo som netusila, ze mozem byt tehotna, myslela som si, ze mi asi len meska menzes po dovolenke, lebo cestovanie, stres, letne horucavy 😀 takze paradoxne reakcia na moj 7.tehu test bola taka, ze To ale nie je mozne, alebo ano??? 😉

dojimave to velmi nie je, ja som uz v tehu testoch realista a pragmatik 😎

Velmi to skratim. O dieta sme sa snazili od tridsiatky. V 32 rokoch som sa dala vysterit a zistila som, ze mam nepriechodne vajcovody V minulosti mi totiz operovali dermoidnu cystu (zarodok dvojcata) na vajecnikoch, a zrejme sa po operacii vytvorili zrasty a vajcovody sa stali nepriechodne. Priatel sa so mnou nasledne rozisiel. Moje prve IVf som absolovala v Cechach ako 35-rocna uz s inym partnerom.
Bolo uspesne, ale o dieta som prisla. Nasledne som absolovovala dalsie 2 neuspesne pokusy, a zistilo sa, ze sa mi uz netvoria vajicka, resp. sa ich tvori malo. Rozhodla som sa preto pre darcovske vajicka, avsak predtym som este absolvovala odstranenie vajcovodov - mala som sactosalpinx.
Moje 4. IVF bolo s darcovskymi vajickami - uspesne, ale o dieta sme opat prisli. kedze sme nemali mrazene embrya, tak vsetko odznova. Vyslo to az na 5. pokus, narodil sa mi syncek Filipko. narodil sa presne rok na to (25.7.) ako som prisla o jeho braceka/sestricku. je narodeny v rovnaky den ako sestrin syn, len iny rok. Napokon k nemu pribudla minuly rok este dcerka, ma dnes pol roka
Takze u mna malo dlhorocne trapenie stastny koniec. Podelila som sa len o pribeh, tu tasku doprajem mamicke, ktora este len ide rodit

@onmaria Kľudne sa podeľ o svoj príbeh, ale teraz som vyhlásila súťaž pre nastávajúce mamičky a ich bublinky v brušku. 🙂

Ja som si pri synovi našla tie dve najkrajšie // keď už som ani nedúfala že sa zadarí.. bolo to v čase začiatku maturitného obdobia - mala som stresy zo skúšok, a musela sa aspoň trochu učiť 😀 zo všetkého v tv mi bolo do plaču, pachy mi vadili (keď sa ku mne otočil počas písomných maturít spolužiak a dýchol som myslela že naňho hodím šablu 😂 ) tak som si raz večer okolo 20.00 spravila test a boli tam riadne kolaje 😍 a môj malý šťuplík mi priniesol šťastie 🍀z nemčiny som bola druhá najlepšia na škole 🙂 a aj z ostatných som zmaturovala dobre samozrejme 😁 síce v tomto období zomrel môj budúci svokor, ale viem, že nám syna poslal ako náhradu za seba 😊

No a teraz sa snažíme o súrodenca a čakám na ďalšie vytúžené kolajničky 😄

Dobrý deň, podelím sa s vami aj ja o svoj príbeh s dvomi čiarkami ktorý sa začal smutne. S priateľom sme už túžili po bábätku minulý rok.Test som si robila viac krát no bol negatívny. No nastal deň ked, mal presne meniny a ja som sa rozhodla že si skúsim urobiť znovu test. Bol pozitívny, tak veľmi som sa potešila že mu dám najkrajší darček na meniny a samozrejme ked som mu to oznámila ma od radosti vystískal že budeme mať bábo 🙂 . No len to sme ešte netušili čo sa stane. Na druhý deň ráno som dostala veľké bolesti, nevedeli sme čo to môže byť a kedže sme vedeli že som si robila test a som tehotná rýchlo ma odviezol na gynekologickú pohotovosť. Tam mi oznámili niečo čo by ma v živote nenapadlo že sa mi môže stať. Mala som mimomaternicové tehotenstvo a museli ma rýchlo operovať nakoľko mi už praskol vajcovod s čoho som mala také bolesti. Ten pocit ked už som čakala na operačnej sále sa nedá nijako opísať . Zákrok dopadol dobre, no s tým že už som mala len 50% šancu na otehotnenie alebo dokonca žiadnu no vždy nejaká nádej bola. Veľmi ťažko som to znášala a bála že sa mi niečo také môže stať znovu. Túžba po bábätku bola pre mňa aj tak veľmi silná a verila som že určite už na druhý krát bude všetko ok. Po pol roku sme sa rozhodli skúsiť to znovu, a ani by som nebola povedala že sa mi podarí otehotnieť tak rýchlo . Vedela som že som tehotná, nie len preto že mi asi týždeň meškal menzes ale už aj s pocitu. Preto som si išla kúpiť test a ked som tam uvidela tie dve čiarky som sa od šťastia rozplakala 🙂 . Našťastie už toto tehotenstvo je presne také aké má byť a všetko je v úplnom poriadku veľmi sa tešíme na nášho malého drobca ktorý úž o chvíľku príde na tento svet kedže som už v 33 tt. Už teraz ho veľmi milujem a neviem sa na neho dočkať 🙂

A ešťe som zabudla, ten môj prvý pozitívny testík som si našla až po takmer roku a pol snaženia 😧😅

Ahojte. Tak aj ja sa skúsim podeliť so svojim príbehom... Cesta k môjmu druhému šťastiu bola pomerne kľukatá. Vtedy, keď som sa už dávno vzdala nádeje, že by druhé bábo mohlo niekedy prísť, som si na teste našla dve čiarky. A bolo to takto...
8.7.2006 bola svadba z veľkej lásky, o rok neskôr, 7.7.2007 sa narodil prvý zázrak, dcérka Natálka.
Vždy som chcela rozostup medzi deťmi maximálne 2 roky a tak, hneď ako to šlo, presne rok po narodení malej, sme sa začali znova snažiť. Lenže to nešlo. Najprv absencia cyklu, tak mi nasadili utrogestan, ktorý som však pre vedľajšie účinky musela vysadiť. Potom som dostala clostilbegyt, ktorý na tretí cyklus zabral a ja som bola po 9 mesiacoch konečne tehotná. Šťastie ale skončilo príliš skoro a ja som o malé prišla. Po SP sa mi nakopilo toľko zdravotných problémov, že som sa viac ako rokliečila antibiotikami. Po roku sme dostali od dr. zelenú a rozbehlo sa kolečko na IUI. Reagovala som pekne, ale keď už sme mali ísť "na vec", manžel si to rozmyslel a z IUI zišlo...
Od januára 2011 až do mája 2015, som po zdravotnej stránke fungovala ako na hojdačke, striedavo antibiotiká, s pomerne dobrým obdobím bez liekov... V júni 2015 som podala žiadosť o rozvod(dôvodov bolo viac než dosť, ale to teraz nie je podstatné) a v septembri som už bola rozvedená. Október sa niesol v znamení veľkých zmien(nový priateľ, nový byt...), ale aj veľkého smútku, takže koncom roka 2015 som si nesmierne vydýchla, že ten nešťastný rok je už za mnou.
Takže keď som si začiatkom marca 2016 našla pozitívny test, ktorý som si urobila štýlom, že veď aj tak tam nič nebude, nemohla som tomu uveriť. Myslela som, že vidím ducha, ale čiarky silneli a silneli a keď som v 6 tt na prvom ultrazvuku prvý raz videla ten zázrak s tlčúčim srdiečkom, nemohla som byť šťastnejšia. 😵 😵 😵

Ahojte, tiež sa veľmi rada podelím o skúsenosti s tehotenskými testami. 1.tehotenský test som si robila už dávno, riadila som sa inštrukciami gynekológa počkať 10 dní po meškaní MS a vyšiel našťastie pozitívne - doma máme veľkú slečnu, nakoľko som chcela 2 deti tak druhé tehotenstvo bolo podmienené z manželovej strany ukončením kojenia - malá mala vtedy cca 23 mesiacov a manžel videl, že som veľmi unavená. Druhé otehotnenie nebolo hneď - nedarilo sa to - gynekológ to pripisoval kojeniu a s tým spojenou hormonálnou nerovnováhou, v januári som mala ísť na vyšetrenie ku doktorovi kvôli vaječníkom ale nemusela som, pozitívny tehotenský test, tak som išla na potvrdenie tehotenstva- druhá slečna. 3.tehotenský test som si spravila potajomky a vyšiel pozitívne, manželovi som naznačovala, že budem musieť ísť ku doktorovi, ale nereagoval na to. Už som nevedela ako mu to mám povedať, tak to zo mňa vyšlo horko-ťažko na ceste autom domov, neveril, nečakal, týždeň predýchaval 🙂 naše nečakané tehotenstvo a teraz sa veľmi teší a to som rada. Už mám necelé 2 mesiace do pôrodu, aj keď obidve deti som porodila o cca 14 dní skôr, tak sa na to aj pripravujem. Dúfam, že všetko dopadne dobre, lebo z druhého pôrodu nemám dobrú skúsennosť a bojím sa viac ako pred prvým pôrodom ☹. Prajem všetkým maminkám príjemné pôrody a hlavne zdravé detičky 😲 P.S.: Vekový rozdiel medzi deťmi sú cca 3 roky, takže som už 6 rokov doma a plne sa venujem mojim drobcom. 😀

S manzelom sme sa spoznali v 1. rocniku na vysokej skole (2009) a manzel od prvej chvilky tvrdil, ze on si je 100% isty, ze sa casom vezmeme (to sme spolu este ani nechodili!), hoci mne to v 18tke prislo trosku usmevne. No skutocne sme sa cca rok po ukonceni mgr (september 2015) vzali a tuzili sme hned po babatku. Par tyzdnov po svadbe som zacala mat problemy s mocenim a strasne bolesti na chrbte - myslela som si, ze su to predmenstruacne krce a s nimi spojene bolesti krizov. Ked som sa vsak niekolko dni v praci nevedela narovnat, kolegyna ma neuprosne posielala k lekarovi, vraj jej to pride ako bolest obliciek, nie krizov. Pravda bola, ze mi par dni meskala M, no oba tehotenske testy, ktore som si robila v tajnosti, mi na moje velke sklamanie vysli negativne. Navyse, vtedy panoval v praci strasny stres, preto som meskanie M pripisovala skor tomu.
Po par dnoch bola bolest uz taka neznesitelna, ze som sa vybrala doobeda ku gynekologovi. Ten mi robil ultrazvuk, cely cas som dufala, ze predsalen budem tehotna, no nakoniec povedal, ze na obrazovke nic, co by potvrdzovalo tehotenstvo, nevidi, no mam prist na dalsi den na odber krvi a kontrolu. So slzami v ociach som vysla na chodbu, kde ma cakal manzel, a pokyvala som so slzami v ociach zaporne hlavou, ze babatko zrejme necakame. Vecer som vsak nahle dostala vysoke horucky (viac ako 40tku), a ked sa k tomu pridala strasna triaska, manzel vylakane volal na pohotovost - nevedeli sme, ci si mozem dat nejake lieky, ak by som predsalen bola tehotna. Po telefone sa s nami samozrejme bavit nikto nechcel a posielali nas hned na urgentny prijem. Ked som tam prisla, vzali mi krv a moc a po dlhom cakani ma poslali na gynekologiu, kde som zase vecnost cakala. Ked konecne dosla doktorka, bezcitne mi vynadala, co tam chodim s takou banalitou, ze ona ma dolezitejsiu robotu a na moju neistu otazku, plnu nadeje, ci som tehotna, mi jedovato a nenavistne mrskla do tvare "Ano, ste!" a s frflanim ma po ozaj bolestivej prehliadke poslala prec. Isla som este na urologiu, tam mi povedali, ze mam zapal oblicky a predpisali 2-tyzdenne ATB, ktore som vsak nechcela brat, lebo som sa strasne bala o babo, aby prezilo. Nastastie mi moj skvely gynekolog v ten den doobeda stihol predpisat jednorazove ATB, ktore som po prichode z pohotovosti vzala podla jeho pokynov na noc a tie mi zazracne do rana zabrali a na druhy den som sa citila o 90% lepsie a po dvoch dnoch akokeby som bola uplne zdrava, hoci este par tyzdnov som bola velmi slaba.
Vzdy som snivala, ako krasne poviem mojmu manzelovi o nasom prvom babatku a ani v najhorsom sne by mi nenapadlo, ze sa to stane takto "surovo" na pohotovosti. Kedze som vzdy rada pripravovala pre manzela darceky s velkym casovym odstupom, aby boli co najoriginalnejsie, este v roku 2012 som v Kanade, v jednom vidieckom obchodiku, kupila knizku "Stuff Every Dad should know" a tam som mu napisala text, ktory vidiet na fotke na pravej strane vnutornej dvojstranky. Bohuzial mi to akosi nevyslo, tak som mu knizku podarovala s dopisanym textom na lavej strane na nase prve spolocne Vianoce. To bolo dojatia a radosti!
Cele tehotenstvo, sprevadzane modlitbami, zatial prebieha uzasne a presne o 4 tyzdne mame termin porodu. Prenatalny screening sme si pre vacsi pokoj v dusi nedali urobit, no dufame, ze nas pokladik bude aj napriek mojim pociatocnym zdravotnym problemom v poriadku a uz o par tyzdnov budeme drzat v rukach nase vytuzene dievcatko alebo chlapceka (pohlavie sme si nedali povedat). Uz sa nevieme dockat a s radostou sa vsetci traja pripravujeme do porodnice 🙂

Naše // koľajničky sa objavili na teste po veľmi krátkom snažilkovaní. O tom, že čakáme dieťatko sme sa dozvedeli na 1. apríla 🙂 Ako vtip nám to neprišlo, tešili sme sa a narodilo sa nám bláznivé zdravé chlapčiatko. V súčasnosti veríme, že čoskoro nájdeme na teste súrodenecké // 🙂

Pekný deň.

Takáto téma musí byt pre autorku zabijak ;) čítať toľké litánie žien . 🙂 ale pridám aj naše ,,4,, čiarky. Som mladá maminka a netajím sa tým mojimi rukami prešlo spolu 9 detí a až to desiate bolo moje. Takže zo školy v starostlivosti o dieťa som mala skoro akoby doktorandské štúdium. No čo moji traja súrodenci boli riadne plodný :D No predsa som sa musela vrátiť späť do ,,jasieľ,, .
Mala som 19 keď sme sa brali. Manžel 27. Ako diagnostikovaná 15 ročná s polycystickými ováriami som vtedy ešte priateľovi povedala rozíďme sa skôr, než ti budem musieť povedať že nikdy nebudeme mať dieťatko po ktorom som túžila skôr než si ešte pamätám. On ostal pri nemocničnej posteli chytil ma za ruku a povedal ,,Pán Boh sa postará,, . A postaral sa . 1 rok 1 mesiac a 1 deň po našej svadbe sa narodil naš prvorodený syn a ocko mu dal meno Juraj(roľník - milujúci ZEM).Keď sme sa vzali s manželom sme sa dohodli že necháme dieťatku voľnú cestu, keďže vieme že to potrvá možno aj roky ,možno do v tedy budem mať akurát Bc. a on 30 (to bola moja najväčšia túžba aby ocinko nebol ešte veľmi starý mňa mali rodičia po 35 a poviem vám viem ako sa zapotili v mojej puberte) No Pán Boh to urobil inak , on vedel čo bude pre nás najväčším darom. Naša ,,voľná cesta za dieťatkom,, trvala asi 4mesiace... A viete kde som si našla svoje prvé dve čiarky? Na toalete v škole. Napriek polycyst.ovar. som mala menštruáciu na sekundu presne a teraz jej nebolo?! V lekárni som si roztrasená kúpila novú kyselinu listovú lebo tá pred tym mi došla a ako neskúsená v kúpe testov som si nekúpila ten čo stačí očúrať ale ten čo treba ponoriť. Tak a daváj do automatu na horúcu čokoládu . Tú som vyliala (už to mi bolo divné ) dôkladne opláchla usušila . Od stresu som ani čúrať nevedela . A po ponorení dve kolajnice. Pozriem do kalendára a hovorím si všetko najlepšie ,,maminka k meninám,, . Po príchode domov som uvarila skvelú večeru stiahla sci-fi pre manžela. Po večeri a filmíku muselo byť lásky plné ťuťu muťu. Chcela som počkať kým to potvrdí aj lekár no moje červené líca a rozjasnené oči to manželovi museli prezradiť. ,,Ďakujem ti za najkrajší darček k meninám,, a čo na to môj manžel? ,, To teraz som ťa otehotnel? To už cítiš?,, no to bolo smiechu 🙂 Tak prvé skúškove som pregrcala a druhé som sa ledva vošla do lavice.
A tie druhé dve? Možno je to trápne ale tento krát mám termín vypočítaný na deň kedy to budú 3 roky 3mesiace a 3 dni čo sme manželia.
Aj teraz sa Pán Boh postaral. Prvého synčeka som najviac chcela ja , lebo som neverila že sa to podarí. Keďže je náš Jurajko živé striebro a okrem starostlivosti o neho samozrejme externe študujem druhé dieťatko sme brali ako sci-fi. Ale manželovi som povedala že ak sa bude cítiť pripravený nech povie. A budeme pracovať ,,fyzicky,, aj na modlitbách. Tak , ocko to síce nepovedal, raz sa rozhodol že chce a ako ja hovorím spravil :D
Keď mi meškala menštruácia tak som nechápala.. však sme sa ani nedohodli ešte, ani sme sa nemodlili ani ... veď ocko sa chránil.... či??
Dve čiarky tento krát na valentína boli pre mna viac než šokom . Manžel prišiel domov z práce a ja som nevedela čo robím. Večeru som varil v 4 hrncoch to isté , synček vysipoval múku na gauč mne to bolo jedno a sem tam som si odbehla vygrckať sa na vecko. Potom ma silno objal ja soom sa veľmi rozplakala a on sa na mňa pozrel a povedal ,,však že som ja šikovný a ty tehotná? ,, už som len pokývala hlavou a plakala ďalej. Potom mi povedal že už po dieťatku túžil a modlil sa sám a je veľmi rád. A ja s najvyššou hladinou hormónov som povedala len toľko : ,, Mohol si mi to aspoň povedať máme ísť na tri svadby jedna z toho je v septembri (krstná našho synčeka) a ja si nebudem mať čo obliecť a budem mať opuchnuté nohy!! ,,
Po pravde tú poslednú vetu si už vôbec nepamätam to mi už iba on stále opakuje ako som bola mimo a čo som všetko dristala.
Na našu ďalšiu lásku sa opäť tešíme a sme Bohu vďačný za všetky naše čiarky v živote. či na tehu testoch , či za strachom že dieťatko nebude ale aj za prahnutím po vlastnom šťastí. Ta tými poslednými dvoma sme vlastne dali bodku ;)

Dobrý deň prajem, naše prvé stretnutie s priateľom bolo veľmi odvážne z mojej strany. Písali sme si na internete na známom chate. Bol vzdialený odomňa cca 200 km. Ja som bola v BA a on v BB. Jedného dňa som sa rozhodla, že ho pozvem k sebe. Áno, mohlo to dopadnúþ hociako, ALE!!! Hneď sme si padli do očí. Dlho nám to trvalo, kým sme sa dohodli na nejakom fungujúcom vzťahu, keďže tam bola tá diaľka. Viac krát sme sa rozišli a dali dokopy. Stále nás to držalo. Až jeden deň mi zavolal, že sa rozhodol zmeniť svoj život a chcel by somnou žiť. Najprv som bola vystrašená, že ako budem fungovať. Dovtedy som bývala sama. Prišiel ku mne zbalený. Bol to najkrajší pocit v mojom živote. Mať moju lásku pri mne. Už sme žili spolu rok. Všetko nám klapalo. Rodina di ho hneď obľúbila. Až som raz naznačila, že by som chcela mať dieťatko. Najprv bol nerozhodný a rozpačitý. Nechala som ho, aby si to premyslel. Po vzájomnej dohode som vysadila antikoncepciu a v tom 13.10.2015 (piatok 13.teho) som uvidela dve čiarky (jedna bola síce slabučká, ale bola) na tehotenskom teste. Bol to šok pre mňa a takisto aj pre priateľa. Ale sme sa veľmi tešili. Som sa rozplakala od dojatia a priateľ tiež. Som v 32. týždni tehotenstva už máme pripravené všetko na príchod nášho očakávaného Miška. Pred mesiacom sme mali svadbu. Takže, už nie je len priateľ , ale už manžel.
A že na zoznamke nie je možné nájsť vzťah? My sme toho živým príkladom 🙂
Už od nikoho nechcem počuť, že piatok 13. teho je nešťastný deň. Pre mňa to bude jeden z najkrajších dní.

Neviem či je náš príbeh smutný alebo veselý. Ale život nám ho priniesol a pre nás je jedinečný. Lebo je náš. 😉

S manželom sme si sadli od prvého dňa. Mali sme pocit, že sa poznáme celý život. Za osem rokov chodenia som stihla vyštudovať, priateľ si našiel prácu, potom ju zmenil, potom som si našla prácu ja, zmenila som ju a keď sme cítili, že sme sa v živote zastabilizovali prišla na rad svadba. Každý hneď začal počítať s tým, že do roka príde dieťa. My sme to nejak neriešili, nechali sme tomu voľný priebeh, veď sme boli obaja zdraví. Prešiel rok, dva a nič. A tak, ako niekto chodi na hodiny klavíra, ja som chodila každú chvíľu na folikulometriu a manžel sem tam odbehol domov zo služobky, veď bol ten správny čas ... 😉 Stále nič. Boli sme odoslaní do špecializovaného centra, kde sa rozbehol kolotoč vyšetrení, opakované vyšetrenia spermiogramu, prefuk vajcovodov atd.... Musím priznať, mám veľké šťastie. Manžel sa postavil k tomu tak, že sme sa to celé snažili brať s nadhľadom, s humorom a naozaj sme sa veľa nasmiali. V podstate môžem povedať, že napriek mnohým slzám, tie spomienky sú aj príjemné. Nechceli sme tlačiť na pílu a stále sme verili, že sa to podarí. No ale postupne sme absolvovali dve inseminácie a aj umelé oplodnenie. V príprave na umelé oplodnenie, keď som si už pichala injekcie, mi zo sanatória zavolali vetu "Blahoželáme, ste tehotná". Aj teraz tú vetu počujem akoby to bolo včera. Podlomili sa mi kolená, plakala som. Keď som večer dala manželovi taštičku s malými papučkami bol v šoku a plakal "Predsa som chlap". Naša radosť trvala 5 dní. Prišlo špinenie, krvácanie, veľké bolesti a potrat... Vyplakali sme sa a povedali sme si, že ideme ďalej. Veď takto ďaleko sme sa ešte nedostali. Ďalšia príprava na umelé oplodnenie, odber, postupne tri vklady... a nič. Nie sme prví, aní poslední. A keď som videla v mojom blízkom okolí ženy, ktoré sa z rovnakých dôvodov duševne sypú tak som si povedla "Ja sa nezosypem, buď sa to podarí alebo nie. Život máme len jeden a ak má byť bez detí, urobím všetko preto, aby bol šťastní..." Vzhľadom k tomu, že som po pn-kach mala veľa nevyčerpanej dovolenky a v práci bol príkaz ju minúť, mala som cez vianočné a novoročné sviatky 4 týždne dovolenky. Užívali sme si Vianoce. Pri vianočných filmoch som ťukala špecializačnú prácu a vychutnávala som si prítomnosť brata, ktorému sa podarilo aspoň na pár dní pricestovať zo zahraničia. Prišiel koniec januára a obrovská únava. Manžel pozoroval ako varím cviklu a pospevujem si (od detstva mi bolo z pachu varenej cvikle zle), tentoraz vôbec. "Ty si tehotná" "Ale kdeže. Veď mám dostať menzes až o dva dni". Keď mi meškal štyri dni, v robote ma nastrašil kolegynin syn. "Buuuuuu" Automaticky som sa chytila za brucho a vedela som to. Test to už len potvrdil Boli na ňom dve //. Jedna ešte slabá ale bola tam. Povedala som mu: "Teba už nepustím". A držím ho v brušku už piaty mesiac. Síce sme mali kruté obdobie nevoľností a teraz mám nariadený prísny kľudový režim, ale sme zdraví a krásne rastieme.

Dostali sme od života veľa kopancov. A aj v tejto chvíli ich dostávam. Ale teraz sú to tie najkrajšie kopance od malého života v mojom brušku. Po šiestich rokoch. Takže neviem či je náš príbeh smutný alebo veselý. Ale život nám ho priniesol a pre nás je jedinečný. Lebo je náš. 😉

My sme sa rok snažili o babatko a nedarilo sa tak.mi lekár predpísal clostil a povedal že najbližšie ked pridem tak mi potvrdí tehotenstvo...po dvoch mesiacoch som prechladla a sla som k dr dala mi antibiotika ale niečo mi hovorilo nech ich neberiem...tak som si povedala ze ved pockam tri dni či mi príde menzes a den predtym ako mal prísť som si spravila test a bol pozitivny...smiala som sa že isto je zlý ze sa mýli
..tak som si spravila ešte štyri testy a všetky vyšli pozitívne....tak sme vedeli už ze budeme mať babatko ze sa nam to po roku podarilo...dr ma vysmial ze som si spravila až päť testov ze jeden mi nestačil 😀 a v decembri ma prist naše zlatíčko 🙂

Mamou sa stanem už tretí krát, v rodine sme mali vždy plno detí a ja som milovala starať sa o nich. Prvý syn bol plánovaný, mala som 21, okolie si ťukalo na hlavu, že také mladé, 40-kilové žieňa, chce dieťatko. Keď som manželovi dala malé ponožky, triasli sme sa obaja. 🙂 Po roku a pol mi zistili HPV vírus, nebezpečný typ a v onkologickom ústave sv.Alžbety som bola na zákroku ako najmladšia. Pán primár srandoval, že čo tam to dievčatko chce, keď som mu povedala diagnózu, úsmev mu zmizol..Výsledky boli o vlások, so slzami som vyšla z ordinácie, muž si myslel, že mám rakovinu, no ja som plakala od šťastia, že je to v poriadku. Vtedy sme sa rozhodli, že ďalšie dieťatko radšej už nebudeme mať. Po šiestich rokoch, pravidelných kontrolách, že je všetko ok, sme sa rozhodli predsa len pre druhé, nakoľko v rodine žiadne dieťatko nepribúdalo. Syn by nemal súrodenca, bratranca, či sesternicu. Rok sme sa snažili, každý mesiac tetovali. No bez úspechu.Boli sme vtedy na dovolenke v Chorvátsku, kde mi bolo zle, myslela som, že je to z cesty. Menštruáciu som mala ako vždy. No keď na druhý mesiaca neprišla, lekár ma prekvapil, že som v 8.tt. Pri tomto tehotenstve som si poležala aj v nemocnici. Narodil sa nám druhý syn. Síce som hovorila, že ďalšie dieťa už nechcem, no..nikdy nehovor nikdy. Keď mal druhý syn 3 roky, hrýzla nás myšlienka dievčatka. Tak sme to skúšali, povedali sme si, že budeme mať chlapčenské trio, alebo princeznú. Keď som videla na teste tri čiarky, chcela som to manželovi dať ako darček k narodeninám, no začal si všímať zmeny na mne. A tak, keď sme boli na nákupe, som zobrala body a pýtam sa:" Myslíš, že to može nosiť chlapec, aj dievča?" Chvíľu nechápal, potom sa rozžiaril a vyzeral ako najšťastnejší chlap na nákupoch 😀 Teraz sa tešíme na júl na našu princeznú. 🙂

Dievčatá, práve som dočítala vaše príbehy dvoch čiarok a musím uznať, že niektoré boli veselé, niektoré so šťastným koncom, ale veď o tom predsa život je. Človek mieni, život mení. Tešíme sa na ďalšie príbehy. 😉

Ako mamina jedného a čoskoro aj druhého predškoláka som sa pomaly ale isto chystala do práce. Tá rodičovská dovolenka zbehla veľmi rýchlo, kým na začiatku mi práca chýbala, priznám sa, že teraz ma ani nelákala. Predsa starostlivosť o deti a práca, je to väčší zhon a menej času pre rodinu, začalo mi byť smutno.
Bola Veľká noc a asi ako každý, vychutnávala som si výborné veľkonočné jedlá, šunky, šaláty a k tomu koláčiky a napráskala sa ako treba ;) Nečudo, že mi bolo po tom všetkom zle. Ale ak mi zle začalo byť už dlhšie, povedala som si, fúúúha, niečo nie je s kostolným poriadkom, moje dni tiež meškali a tak som bežala kúpiť test. Medzitým som sa v obchode medzi regálmi priam zrazila s ďalšími dvomi rozpačito sa tváriacimi ženami, ktoré tiež kupovali testy a tak som sa v duchu usmiala. Asi jar je predsa tým najplodnejším časom 🙂 Okamžite som sa v ten deň otestovala a vnútorný pocit ma nesklamal. Boli tam dve pekné zreteľné koľajničky. (Tak som už ďalší test nekupovala, vlastne ani nikdy som si nekúpila pre istotu viac ako jeden).
Pocity boli zmiešané, pretože to bolo neplánované, obavy z toho, ako to zvládneme, ale niekde vnútri som sa tešila. Ale prišla som na to, že nemám rada slovo "naplánovať"... dieťa nie je predsa nejaká vec, dieťa nie je niečo, čo si vopred nalinajkujeme a bum, dieťa je proste dar. Jenoducho príde a má byť prijaté, milované. práca, kariéra, všetky tie materiálne veci, tie môžu v pohodičke počkať a vôbec nie sú tak dôležité ako láska a rodina. Ako som sa zamyslela, všetko mi začalo do seba zapadať a upokojila som sa, predsa chlapci sú už väčší a budú škôlkari, ja si normálne to bábo vychutnám v pohodičke a ak som zvládla dvoch drobcov s niečo vyše ročným rozdielom, jedno malé dieťa je malina, a k tomu už viem čo ma čaká. Cítim sa vyrovnane.
Čo je tragikomické, väčšinou ľudia majú v hlave fixnú predstavu - jedno, dve deti a dosť, ideálom ak je to ako v reklame chlapec a dievča a viac je luxusom. Zažila som aj rôzne štipľavé a hlúpe poznámky.
Áno, viac detí je skutočne luxus, luxusný pocit lásky. Viac párov objímajúcich rúk, viac slov "ľúbim ťa", viac pohladení, viac zvolaní "mama" 🙂 To veru nenahradí žiadny luxus, skvelá kariéra, plný bankový účet, nádherný dom či krásne veci.
Tešíme sa na to naše milované najmladšie a nevieme sa dočkať jesene 🙂 (a vyzerá to zatiaľ tak, že chlapci budú mať pravdepodobne sestričku) ;)

Roky som nejak žila v domnienke, že asi nechcem deti. I keď som si vybrala učiteľské povolanie - starať a venovať sa mnohým iným deťom, vo mne niečo spalo, aby som túžila po vlastných. Počas štúdia na SŠ - pre MŠ, keď deti na praxi spali v škôlke, sedeli sme so spolužiačkami v triede a bavili sa o deťoch. Robili sme tie pokusy s prsteňom na retiazke, ktorej sa čo narodí a koľko detí. Len nad mojou dlaňou sa retiazka ani nepohla. Opakovane... tak som si pomyslela, že asi žiadne deti nebudú ( a to som vtedy už chodila s dnes už mojim manželom). Asi o 4-5 rokov už na vysokej škole sme sedeli večer s babami na intráku a prišla opäť reč na deti. Ako musíš milovať to malé bábo, keď sa narodí, venovať mu všetku nehu a lásku..... a ja som opäť nebola stotožnená s tým, čo bolo povedané. Veď človek si lásku buduje, vytvára si vzťah k inému...... aspoň vtedy som si to myslela.....

Rok po mne sa vydala aj moja mladšia sestra a mesiac po svadbe prišli s novinkou, že budú mať prírastok. Ja, moje sestry, sesternice a bratranci sme jedna veková generácia a vyše 20 rokov sa v našich rodinách nevyskytlo žiadne bábo, takže na jednej strane sme sa i tešili, na druhej sme vedeli, že to budú nové skúsenosti... pre naše tvrdohlavé povahy sme sa so sestrou počas jej tehotenstva nebavili asi pol roka, ale keď sa Lukáš narodil, mrzelo ma to a ešte v ten deň som ju bola pozrieť, aspoň na minútku.

A ten ďalší deň - to bola moja cesta k mojim dvom čiaročkám.
Prišla som k sestre na nadštandardku a tam ležal v perinke synovec Lukáš. Zobrala som ho na ruky, sadla som si na posteľ a v tej chvíli sa niečo veľmi ťažké a veľké vo mne zlomilo.
"Ahoj, človiečik. Kde si sa tu nabral? Včera si tu ešte nebol. A od dnes budeš súčasťou našich životov. Aký je to obrovský zázrak - vznik človeka. A aký si krásny - najkrajšie dieťa, aké som kedy videla. A si taký maličký, bezbranný, nesmieme nikdy dovoliť, žeby sa ti niečo stalo - to je naša povinnosť........" to všetko mi behalo po rozume....
A slzy mi tiekli doslova potokom.
Segra na mňa, že čo revem......a mne prišlo ľúto, že som jej nebola oporou počas tehotenstva.... zrazu som toho malého človiečika milovala a všetky moje priblblé teórie, že lásku a vzťahy si treba budovať postupne boli preč, aj pocit, že nechcem a nebudem mať deti.....
Po jeho narodení som bola tak zlomená a dojatá, že (či veríte, alebo nie) plakala som týždeň v kuse. Slzy mi tiekli samy, nemohla som ich zastaviť. Či som išla autom, či som bola doma, či pozerala telku - v kuse...

Sestra minulý rok v auguste oznámila, že budú mať ďalší prírastok.
Ja som už pracovala a vo februári som mala ešte štátnice na malý doktorát. Dom bol pomalinky hotový a ja už som cítila asi rok, že je teraz ten správny čas, veď mám 26 rokov.. S manželom (sme spolu 9,5 roka, manželia 4 roky) sme si povedali, že to skúsime po Novom roku, vlastne plodné dni som mala na prelome starého a nového roka. A na moje prekvapko, už 15.januára som sama so sebou cestou do práce bojovala - som tehotna! Nie, nie som. Ale necítim sa ako tehotná. Ale necítim sa ani ako netehotná 😀
Tak som si kúpila test a urobila som si hneď po príchode do práce. Pozerám, svietila len jedna čiarka a tak som ho šupla do balenia a vrecka. Ale niečo vo vnútri mi asi o 5 min. hovorilo, že pozri sa ešte raz. A tam sa zjavila i tá druhá a zo mňa len oči vyleteli, či vidím dobre.....

Termín máme v septembri a my sa veľmi tešíme. Život je zmena. Človek sa učí a mení názory a ja som veľmi rada, že sestra mala deťúrence skôr ako ja, lebo mi to otvorilo oči 🙂

moje dve ciarky? divne mi bolo uz zopar dni/tyzdnov, nie zle len tak inak, urobila som si test ked som bola 8DPO aj 13DPO ale muz aj brat ma vysmiali ze tam nie je nic, ked mi ale menstruacia meskala jeden den, cez obenu prestavku v praci som bezala do lekarne kupit si dalsie testy, cely cas som odolavala ze to spravim az doma, ale 5 minut pred koncom pracovnej doby som bezala na wecko a otestovala. test som si vlozila do vrecka a zbalila sa domov, cestou ked som kracala som sa na ten test niekolkokrat pozrela a nemohla som tomu uverit, boli tam!!!krasne 2 ciarky, este slabucke ale dve. napisala som sms mojej uz svagrinke a vybrali sme sa do obch.domu a z vypredaja sme kupili pyzamko a papucky, tie sme spolu s testom nastajlovali na taburetku v obyvacke. Svagrinka odisla a ostala som cakat sama na manzela. ten tomu nechcel verit 🙂 povedal ze uveri az ked to potvrdi doktor 🙂 neveril este strasne dlho cca do 8.mesiaca pretoze som nemala skoro ziadne brucho, Dnes ma nas Šimonko 8mesiacov a už tomu tak dlho verí aj manžel a malého miluje nekonecne.