SOUTĚŽ: První chvilky s miminkem
Dárky od HiPP zaslouží nejen děti, ale i jejich maminky 🙂 Proto tu mám soutěž pro všechny maminky, které jsou právě těhotné nebo kojí. Napište mi, pošlete mi fotku, vymyslete básničku... o tom, jaké byly vaše první chvilky s miminkem. Vzpomínáte na první ultrazvuk, kdy jste poprvé viděla svého broučka? Jaké to bylo se poprvé podívat na děťátko, které jste nosila v bříšku?
Pět vylosovaných maminek se může těšit na balíček v hodnotě 15 € a v něm na doplněk stravy pro těhotné a kojící i čaje na podporu kojení.

Ked som pred 13timi mesiacmi porodila nasu dcerku, prve, co som si pomyslela bolo, ake je to dietatko malinke a krehucke...hned som v nej videla mojho milovaneho muza, ktory stal pri mne a mal slzy v ociach...boli to neopisatelne, carovne chvile...a trvalo mi, kym som si to celkom uvedomila, ze to nadherne stvorenie je nase dietatko, bolo to take neuveritelne..este nam to s muzom par tyzdnov trvalo, kym sme prestali plakat od stastia, ked sme na malu pozerali 🙂 muzovi sa stane este dnes, ze si utiera slzy, ked nieco zlate predvadza 😉 a este fotka z muzovho pohladu par sekund po narodeni nasej zabky..
Na tie dve sekundy, kedy mi ju po sekcii ukazali na porodnej sale, nikdy v zivote nezabudnem... 🙂 Najkrajsie sekundy v zivote
Moja najkrajšia spomienka z obdobia tehotenstva, bolo, keď som prvýkrát uvidela na ultrazvuku mojich drobčekov. Bolo to v šiestom týždni tehotenstva a na ultrazvuku bolo vidieť len dve blikajúce škvrnky - bijúce srdiečka. Boli dve!!! A bol to neskutočne silný moment, plný emócií, kedy sa mi samé od seba nahrnuli do očí slzičky. A potom... každý jeden ultrazvuk, kedy som mohla drobčekov v brušku vidieť, koľko vyrástli, ako sa im v brušku darí, ako sa mrvia, hýbu, rastú. A taktiež moment, keď som ich prvýkrát po pôrode videla. Keďže sa narodili o mesiac skôr, vzali ich na predčasné oddelenie a ja som ich mohla prvýkrát vidieť až nasledujúci deň, keď už som za nimi dokázala sama prejsť. Mali len dve kilá, boli drobnučkí ako vrabčekovia, a takí neskutočne maličkí a zraniteľní mi pripadali a v hlavách mali zapichnuté ihly a prilepené hadičky od infúzií. Boli takí krásni a úplne celučkí MOJI, a mne sa od radosti kotúľali po tvári slzičky radosti, že sú zdraví a takí krásni. Vymodlení drobci po 13 rokoch.
prvy ultrazvuk som mala asi v 8 tt, kedy mi pan doktor ukazal machulku na monitore a pytala som sa ho prekvapena, ze ci to je toto moje dieta 🙂 ked som isla z ordinacie, tak som si chytala brusko a stale premyslala, ze ci tam mam skutocne babatko, lebo som nemala absolutne ziadne priznaky tehotenstva a tak nejak som tomu stale neverila...az...do dalsieho stretnutia , kedy som uz videla babatko - rucicky nozicky hlavicku 🙂 bolo to krasne, hoci som brusko stale ziadne nemala...az v 24 tt sme boli na 4D ultrazvuk, kedy som videla tvaricku mojho syna ako ziva, ako si cmulka palcek....nadherny zazrak!
tak na tie pocity si velmi dobre spominam... zajtra rano su 2 roky co sa nam narodilo nase prve kuriatko, bola a je krasna, a bolest po cisarskom som takmer necitila... ani nevieme ako ubehol rok po porode a zistili sme ze cakame dalsieho drobceka... tajne sme dufali ze to bude chlapcek a budeme mat parik, ale pred 3 mesiacmi sa nam narodila druha krasna princezna... porod bol tazsi ako prvy, SC som tazsie znasala ale laska k mojim drobcom bola silnejsia a teraz si uz ani nespominam ze som mala nejaky porod. velmi rychlo to bezi a nase dievcatka nam kazdym dnom robia len radost. zo zaciatku to bolo tazke, ziarlive, placlive ale nastastie sa to uz upravuje... Som vdacna ze ich mam.... lasky moje
Prvá dcérka bola velikým nečakaným prekvapením,na ultrazvuk som išla s podozrením na cystu a keď mi doktor oznámil s úsmevom,že žiadna cysta tam nie je a čakám bábo mala som zmiešané pocity,na jednej strane som sa cítila štastná,na druhej strane som práve skončila školu a hľadala si prácu. Po porode ma hlavne zaujímalo,či je v poriadku,či je zdravá a má všetky prsty a nezalial ma žiaden pocit blaha 😀 Myslela som, že to je samozrejmost a zažíva to každá mama,slzičky,dojatie...My sme sa len na seba dívali.... Prišlo to časom a dnes je z mojho malého babatka veľké dievčatko,ktoré ľúbime najviac na svete a ktoré sa stane v marci veľkou sestričkou
Vydávala som sa z lasky ako 19 rocna. Po 8 mesiacoch manželstva som ostala tehotná. Samozrejme, ze sme sa s manzelom velmi tesili, lebo babätko sme velmi chceli. Chvilu nato vsak prisla velka rana, zamlknuty potrat. O babätko sme prisli. Vtedy sme si uvedomili, ze dieta nie je samozrejmost, ale ze je to Bozi dar. Az po roku som zostala druhykrat tehotna. Pamätam, ako som prvykrat videla tu malu machulku na ultrazvuku. Hrozil mi znova potrat, potom predcasny pôrod, ale s manzelom sme verili, ze vsetko dobre dopadne. Porodila som krasneho zdraveho chlapceka. Dali sme mu meno Natanael. Natanael = Bozi dar. Po vyse 2 rokoch som ostala znovu tehotna. Nechcela som tomu uverit, ale cakali sme dievcatko 🙂 No a Natan dostal na narodky sestricku 🙂 Narodila sa presne v ten isty den, ako on, len s 3 rocnym odstupom. Obe deti su totalne odlisne, ale robia nam velku radost. Martinku este kojim, takze je to este moje male babätko, hoc ma uz 1,5 roka 🙂 Prikladam fotku, mojich 2 nezbednikov 😀



















Prvé chvíľky so synčekom boli ťažké. 24 hodín som ležala na JIS, takže prvé poriadne zoznámenie bolo až na druhý deň. Ale ako tu mamičky píšu, nie je nič krajšie a silnejšie ako materinská láska 🙂