SÚŤAŽ o LEGO DUPLO Môj prvý vláčik!!! 🙂

Vlakom cestujeme za manželom (a ockom) do Prahy. Momentálne ešte študuje, takže sme radi za všetky spoločne chvíľky, i keď krátke 🙂. Malý celú cestu prespi, s prestávkami na kojenie, takže je to pokojné cestovanie (teda aspoň zatiaľ, dokiaľ neobjaví časom detské kúpe s hračkami. 😁).

Vlakom jazdíme pomenej.Ale deťom raz za čas spravíme radosť a ideme vlakom na výlet.Vtedy sú naozaj šťastní lebo je to pre nich vždy nový zážitok.Krd som bola malá pravidelne sme jazdili vlakom k mojej babke a tak si pamätám ako som sa stále k nej tešila kvôli tomu, že tam a späť sme šli vlakom.A teraz sa čosi zmenilo- stále idem k svojej babke ale moje deti idú k prababke a to je super vidieť ako im žiaria očká tak ako kedysi mne

My vlakom cestujeme raritne z dvoch dovodov - vyuzivame auto a mame deti. Parkrat som ale nabrala odvahu a išla s nimi vlakom -chyba.:D Zazitkov mame za tu polhodinku cesty viac, ako student na trase Bratislava-Kozarovce. To bolo same "nebudem tu sediet..tu si sadnem...co to ma ta teta na hlave...heeej preco mi ujo roztrhal listok...10 minutovy rev za skontrolovany stiknuty listok...kedy tam uz budeme...som smadny...vylial som mama,nevadi?...a co je toto? (Zachranna brzda)...mozem to stlacit?...v duchu 10 minut revem na co som sa to dala...ale mama prosiiiim...ale ano stlacim to!..." Vystupili sme o dve zastavky skor a vratili sa domov autom:D

Naj zážitok bola cesta zubačkou. Mali sme dva dvojkočiky a rušňovodič povedal, že teda ich dame do jeho priestoru a deti na ruky... No to bla ohromna sranda.. Jedno dieťa "spievalo" a tancovalo na sedadle, jedno malo reflux, tak grcalo (tá priehlbina na sedadle plná grckov) a 2 deti revali, lebo nemali svoje kočikove pohodlie... A my sme sa ich snažili len bezpečne udržať 🙂 4 ruky na 4 deti.....

Mi sme ešte na vláčiku neboli ale pravidelne chodíme na vlakovú stanicu vláčiky sledovať keďže Stevko ich ma veľmi rád. V blízkej budúcnosti sa určite na výlet vláčikom vyberieme a uvidíme ako to dopadne 🙂 🙂

My momentálne moc necestujeme, ale kým sme ešte nemali dieťa, žili sme v Prahe a na Slovensko sme chodili práve vlakom. Teraz cestujeme len autom, ale snažíme sa chodiť iba na krátke vzdialenosti, tak max 1,5hod, lebo vždy je to lotéria, či malý cestu prespí, alebo preplače.
Ale zažili sme vtipnú príhodu s vlakom ešte z čias kým sme boli mladí a chodili sme po turistikách. Keď sme raz boli na turistike, kamoška potrebovala íst na wc. Samozrejme našla prve kríky a išla za ne a jej frajer išiel pre istotu s ňou, aby ju tam neprepadol nejaký medveď 🙂 Za kríkmi bola malá lúčka, tak začala čúrať. Ale vôbec si nevšimli, že sú hneď pri koľajniciach. Zrazu ako tam čupela sa prirútil vláčik 🙂 Dúfala, že iba rýchlo prefrčí a zmizne, ale vlak zastavil a ľudia začali vystupovať 🙂 Ona sa samozrejme snažila rýchlo obliecť, frajer sa nezmohol na nič iné ako smiech. Takže spoza kríkov vyšli - on dusiaci sa od smiechu, ona úplne červená 🙂 Musela tam byť neoznačená zastávka. Odvtedy ak idem na wc v prírode, vždy sa dobre pozerám, či tam nie sú koľajnice 🙂

Vlaciky milujeme 😉 Kazde leto cestujeme pravidelne na vylet vlakom! Je to pohodlne a vzdy je tam veselo 😀 Decka bezprostrednost a ukecanost nam vzdy prinesie mnoho vtipnych momentov 😀

Ja som vlakom cestovala casto do zahranicia a tiez v zahranici☺k nam domov,zial,ziadny nechodi,my sme odkazani na autobus alebo auto😀ako dieta si spominam,ze som chodila s mamou z prace a po ceste sme museli prejst cez zeleznicne priecestie,kde chodili nakladne vlaky.aby to tak dlho netrvalo,to cakanie,tak ma mamina zabavala pocitanim voznov😆a teraz sa tesim,ze ked bude bu linka nasa starsia,tak pojdeme na detsku zeleznicu

Tento rok sme zazili super cestu vlakom z Telgartu do Dobsinej cez tu slucku cela partia s detmi

Ahoj, tak nase cestovanie byva vacsinou maximalne do 2 hodin nakolko si moj muz nedokaze predstavit cestovanie s detmi dlhsie...takze pocas cestovanie vacsinou papame, spievame alebo za hrame hru - kto uvidi v okoli ako prvy - zajka, volavku, lietadlo a podobne 🙂 naposledy sa nam stala zaujimava vec vo velkej rychlosti nam na dialnici praskla predna pneumatika 😲 velmi som vdacna za duchapritomnost mojho muza ze rychlo auto odstavil, sice sme dlho cakali na odtahovku, ale mali mali ajj zazitok, ked sa viezli v terennom aute, ktore viezlo nase auto...sice taka smutna prihoda, ale aj to sa stava

Dcérka najradšej cestuje vláčikom. Vláčik od malička volala šišik a vďaka nemu sa pekne naučila hovoriť "š". Najväčší zážitok pre ňu bol, keď sme cestovali do Žiliny a ujo sprievodca jej dovolil samej preštiknúť cestovný lístok klieštikmi.
Na fotke je v detskom kútiku počas jazdy vlakom na Čiernohronskej železničke

Tak nato že má Jakub len 3 roky, už cestoval všetkym možnym ..autobus, vlak, lietadlo, lod, traktor 🙂 .. top sú preňho práve vlaky, kecá tam s kde-kým, so sprievodcom minule chodil štikať lístky.
No prvýkrát ked cestoval lietadlom (mal vtedy rok a pol) - sme s manželom mali neskutočný strach a stresy ako to teda taký krpec zvládne..či vydrží na mne sedieť..či nebude mať problem pri vzlete a hlavne teda pri pristávaní (klesaní lietadla). No on bol max ukážkový..všetky deti (či male alebo velke) pri pristavaní naokolo revali, on si pohodlne cuckal čaj...počas letu robil prieskumníka zo sedadla, sledoval ludí.. no problem proste..radosť cestovať!

My sme s deťmi vlačikom necestovali, tak sme dcérku zobrali na Lesnú železnicu ked mala rok a teraz ked mala dva sme boli na Čiernohorksej železnici už aj s druhým dieťatkom-synčekom. Vláčiky zbožňuje a tak ju starká vzala vláčikom z Levíc do Zvolena a späť. Tak veľmi sa tešila. Aj zubačka bola vláčik :D A foto z nášho cestovania po Slovensku. Kto vie kde to je?

My si robievame vylety vlacikom za babkou. Kedze mame vzdy so sebou kocik tak sme vo vagone pre cyklistou. Zaujimava prihoda sa nam nestala zatial, nakolko obe deti ani nedychaju, pozeraju von ale aj po vlaku a na ludi a 100% si vychutnavaju cestu vlakom. Takato stavebnica by ich velmi potesila 🙂

Vlakom cestujeme radi, aj keď na krátke vzdialenosti. A takto sme si aj jeden vyskúšali 😉. Na dni železníc v Humennom.

My cestujeme vlacikov najčastejšie s babkou na vylet ale len tu po okoli a taký set mame doma takze cestujú baby aj do ríše princeznej a zvieratiek

Nas syn miluje vlaciky a to nemusi zrovna v nich jazdit, staci sa mu na ne len pozerat 😊🚂 a o fascinaciu ma postarane 😊... samozrejme sme uz vlakom isli, po prvy krat ked mal 7 mesiacov a celu cestu bol len na okne "nalepeny" a uzival si krasu Slovenska.

My výletníci z Nízkych Tatier sme boli pozrieť "susedov" z Vysokých Tatier. Deťom sa veľmi páčilo a určite ešte pôjdeme. Každoročne sa vyberieme aj na ČHŽ na Deň stromu a v auguste na SNP, kde sú aj ukážky bojov a na vláčikoch sa aj prevezieme. U nás vláčiky fičia, najmä u mladšej dcéry Libušky.

My mame v rodine milovnika vlakov,od malicka ho naplnal tento dopravny prostriedok 😉 .Rad chodi starsim typom vlaku,sleduje vypravcika a studuje aj cestovny poriadok 😀
Ked porodila svojho druheho synceka,myslela,ze bude mat rad iny druh dopravy,ale kdeze 😀 tiez vlaciky a taak spolu pozoruju,maju tuto vasen 😉

My sme kvôli radosti z vlaku cestovali vlakom len tak.Proste sme sadli na vlak,odviezli sa do Košíc,počkali na stanici,alebo sa trochu poprechádzali po parku pri stanici,niečo zjedi-bez toho predsa nie je žiadny výlet 🙂 a potom spiatočným vlakom späť.Máme dva rôčky a čakám čo bude ďalšie leto-na čom budeme "fičať"-len dúfam,že to nebudú motorky :D

Nase deti su take potvorky. Mladsi sa rad vozi v aute a vsima si vsetko naokolo akurát je problem ked sa dostaneme na miesto urcenia ustriehnut ho aby sa mu nic nestalo. Je ako neriadena strela. So starsim zasa mame iny problem. Cestovanie z duse neznasa. Cesta ktora je nad 0,5 hodinu je pre neho zabity cas a hlavne nuda. Vie nam tym velmi znejprijemnit vylet aspon teda zaciatok. Lebo je ofucany, ufrflany .... nic prijemne. Nastastie ak prideme na miesto urcenia vsetky tie negativne pocity vystriedaju iba pozitivne a nechce sa mu odtial odist domov. Ale vsetko raz konci a my sa aj tak vzdy tesime ked stastlivo prideme opat do nasho bytiku a deti su rady ze zasa sa mozu pohrat so vsetkymi svojimi hrackami ktore par dni nevideli a opat su im vzacne. :D

Raz sme museli s malym (mal vtedy asi 1,5 roka) cestovat vlakom vnoci, a vobec nevedel zaspat: vadili mu hluk a svetlo. Tak ked sme konecne vystupili a dala som ho do kociara, on si dal ciapicu na oci, akoze: nerusit 🙂 a konecne zaspal. Odvtedy vlaky miluje, ale iba tie v podobe hraciek 🙂

Myslela som si,ze najkrajsie alebo najadrenalinovejsie zazitky z ciest budem mat z dovoleniek,na ktorych som bola.Nie nie nic sa nevyrovna adrenalinu,ked cestujete s dvoma placucimi babatkami 🙂 A nie je nic krajsie,ako ked vidite,ako objavuju svet okolo seba.

Nedavno sme boli v smokovci na lieceni.my u nas kolajnice nemame tak sme si vlacik uzili.(alebo elektricku?😀)
druhy den co sme tam boli sme sa vybrali z dolneho smokovca do stareho smokovca.daleko to nie je,prejdeme sa.akurat sme netusili co nas caka.prechadzka pekna az na to ze do "kopca" a chodnik s kamienkami.tlacit kocik bola fuska.v polke cesty som povedala ze naspat ideme vlacikom 😁
chodili sme na vlacik kazdy den.jasne ze do prveho vagona.maly jak vyrastie bude jazdit na vlacikoch ☺
dami a pani,vytajte... uz ma nacvicene 😁

Milujem cestovanie a som veľmi šťastná, že túto vášeň so mnou zdieľajú aj moje deti 🙂 Šimonko 3 mes. toho zatiaľ ešte veľa nenacestoval, ale to určite napravíme zase v lete a Jakubko 4 r. cestovanie miluje. Je pravda, že veľa cestujeme hlavne autom pretože je to pre nás najpohodlnejšie, ale hneď po aute určite nasleduje vlak. Jakubko so mnou už absoloval aj dlhšie trasy ako Brezno-Žilina kde sme boli na návšteve u kamošky rovesníčky a aj trasy Brezno-Košice a späť keďže som tam študovala a máme tam blízku rodinu a priateľov 🙂 Každý rok absolvujeme cestu starodávnym vláčikom na Čiernohorskej železničke (Čierny Balog - Vydrovo a späť). Je to taký náš rituál a Jakubko sa na to vždy teší. V lete nás to čaká opäť už vo štvorici 🙂
Dva roky sme cestovali do škôlky do mesta autobusom, tento rok už chodí do druhej kde netreba cestovať, ale asi mu to aj chýba lebo niekedy sa ma pýta prečo už nejdeme autobusom 🙂 Inak má rád všetky dopravné prostriedky a okrem lietadla už cestoval asi vo všetkom. To lietadlo snáď keď našetríme na spoločnú dovolenku 😉

No tak my od narodenia s malym Davidkom mozeme cestovat iba vlacikom, lebo v aute vzdy strasne place. Tak mame vela zaujimavych prihod.
Jednou z nich je prihoda, ako sme zabudli vo vlaku kocik, nakolko Davidka sme iba nosili v satke a nosici a kocik sme zobrali pre istotu, ak by sme nevladali uz nosit. No a kedze sme nan neboli zvyknuty, nechybal nam.
Po troch dnoch nam volali zo zeleznice, ze ci nam nechyba.
Nastastie sme mali z lietadla na kociku cedulku s menom a adresou a tak sa kocik vratil k nam 😀😀😀

Dodnes sa na mne smeje cela rodina....vybrali sme sa do Tatier. Dlha cesta vlakom, ktora trvala 5,5 hodiny bola vesela a pohodova. Vlácik ma svoj komfort, clovek sa aj postavi, naje sa, napije.... ked sme uz konečne dorazili na Štrbské pleso, tešila som sa na ten pohľad.... tesne pri plese bol nízky kopček, ktorý sa mi v mojich čižmách nepodarilo zdolať☹ vždy ma zošmyklo naspodok... to bol pohľad na mna....okoloidúci sa usmievali, naši sa rehotom zadúšali.....no čo vam poviem....Štrbske Pleso som nevidela, len 'cítila'🙂

Keď som bola malá, veľa sme s rodičmi chodili po výletoch a jeden z nich bol aj starým vláčikom poháňaným uhlím. No nikto nám nepovedal, že keď ideme cez tunely nema mat otvorené okná, lebo všetok dym z lokomotívy pôjde dnu. No ked sme sa potom po vystúpení z vlaku videli, boli sme špinaví a smradlavi ako bezdomovci, čo sa rok nekupali, no ale radosť sme z toho aj tak mali všetci, veď na také zážitky sa len tak nezabúda a viem, že aj so svojimi detičkami keď budú väčšie absolvujem podoby výlet, aby mali na čo spomínať keď vyrastú.