Čo sa o dojčení naučíš...

Ked sa tu rozbehla diskusia o odchode @annag, tak som zacala trochu premyslat o dojceni. Spominala som na obdobie tehotenstva (mimochodom mojho prveho) a na to, co som vtedy prezivala, co ma zaujimalo a pod. No a musim sa priznat, ze naozaj som sa viac zaujimala o to, ako vybrat spravny kocik, autosedacku, vybavicku, co zbalit do porodnice, co pripravit a pod. (okrem, samozrejme, toho, ako sa babatko vyvija, ci je zdrave atd.). Ked sa zacal blizit termin porodu, zaujimalo ma, ako ho "prezijem", co sa bude diat, ake "to" bude potom... Uplnou nahodou som narazila niekde na internete na radu nejakej laktacnej poradkyne o tom, ze uz v tehotenstve sa maju mamicky zaujimat o dojcenie. Po tejto informacii som si zo zvedavosti pozrela nejake informacie o dojceni, o technikach, o spravnom prisavani babatka a pod. 😉 Vobec som to vsak nebrala nejako velmi vazne, v duchu som sa spoliehala na to, ze nejak to pojde samo, ze predsa priroda nas zeny vybavila na dojcenie. A niekde uplne vzadu v mysli som si povedala, ze keby nahodou predsa len nieco zlyhalo, existuje predsa UM (aj ked tuto moznost som si vobec nepripustala). No a potom sa nam narodila dcerka. Druhy den po narodeni sa naucila pekne jest a zostalo jej to doteraz - ma 9 mesiacov a je to riadny "mliekofil" 😀 V porodnici som dokonca dostala pochvalu od sestriciek, ze kojim ako keby som to mala nacvicene na 2 detoch. Nemala som, nastastie, ziadne problemy s bradavkami ani s prisavanim babatka a pod. Viac-menej som k tomuto uspechu prisla, ako sa hovori, ako slepe kura k zrnu 🙂 Vtedy sa mi to zdalo prirodzene, teraz vidim, ze je to skoro zazrak. Hoci verim, ze mi k tomu dopomohlo aj to, co som si nastudovala este pred porodom na zaklade rady neznamej laktacnej poradkyne na internete.
Ked som si toto vsetko zhrnula a co-to prehodila s kamoskami, dosla som vlastne k zaveru, ze mnohe buduce mamicky ani netusia, ze kojit sa je dolezite naucit. A ze ked sa babatko narodi, uz je vacsinou neskoro. Ale preco je to tak? Myslim, ze o dojceni ako dolezitej vyzive sa hovori dost, ze je vela zien, ktore to vedia. Ale je ich len velmi malo, ktore vedia, ze sa to musia naucit - ony aj babatka, a preto to v case zhonu okolo babatka pri problemoch mozno aj na pohlad drobnych, ale v tej chvili pre ne neriesitelnych, vzdaju. Su unavene, nestastne, s placucim uzlickom v naruci, s bolavymi bradavkami, naliatymi prsiami a neviemco este. A tak siahnu po tom, co im najrychlejsie v tej chvili pomoze - flaska s UM. Zrazu sa vsetky problemy "vyriesia", ale pride uz znamy kolotoc straty mlieka a vsetko, co pozname. Nemyslim si vsak, ze je to reklamou na UM - reklama len nabada na urcity druh mlieka, nie na to, aby sa zena, ktora je rozhodnuta dojcit, podujala zrazu prejst len tak na UM. Podla mna keby tieto mamicky mali nastudovane, co sa im moze pri dojceni stat a ako to maju riesit bez UM, siahli by najskor za takymto riesenim. Myslim si, ze mnohym tymto problemom by sa dalo predist, keby boli poucene uz pred narodenim babatka. Myslim, ze chyba osveta medzi tehotnymi zenami (najma prvorodickami) - informacia o pripravnom porodnom kurze ci letak s uputavkou na Mamilu v poradni gynekologa podla mna vobec nestacia. Myslite si, ze keby sa zlepsila situacia informovanosti nielen o dolezitosti dojcenia, ale aj o dolezitosti ucenia sa dojcenia, ze by bolo ovela viac mamiciek, ktore by uspesne dojcili svoje deti? Samozrejme, ak si odmyslime, ze existuju mamicky, ktore dojcit nechcu, prip. zo zdravotnych dovodov nemozu. Ak si myslite, ze je to tak, ako by sa dalo "masovejsie" informovat tehulky do dojceni? Prip. kto by to mal robit? Dufam, ze ma tu neukamenujete, bola to len taka moja uvaha a som zvedava, co si o tom myslite 😀 A bola by som rada, keby sa tu neodsudzovali a nehadali mamicky, ktore dojcia a nedojcia a nevytykali si svoj vzajomny "fanatizmus" ohladne dojcenia prip. nezodpovednost nedojcena 😉 Kazdy ma predsa pravo sa rozhodnut. A kazdy ma pravo na informacie. Dakujem vopred za Vase nazory 🙂