Prečo nás mimozemšťania ešte nenavštívili?
Kopa ľudí dnes spochybňuje existenciu vyspelých mimozemšťanov schopných medziplanetárneho cestovania. Uvádzajú pritom jednotlivé „argumenty“. Načrtnem tu 5 najčastejších "argumentov" a skúsim dať na nich svoje vysvetlenie. Moje vysvetlenia potom možte okomentovať v diskusii, alebo dať svoje vlastné argumenty pre a proti.
1 : Prečo sme od mimozemšťanov nezaznamenali laserový signál z ich planéty ?
Odpoveď : Je niekoľko možných vysvetlení :
1 : Nepovažujú za potrebné vysielať laserové signály do vesmíru a dávať tak o sebe verejne vedieť.
2 : Existuje mimozemská civilizácia ktorá takéto signály vyslala, ale iná mimozemská civilizácia blízko Zeme blokuje tieto signály – nechce aby doputovali na Zem.
3 : Vysielajú laserové signály v iných vlnových dlžkach ktoré nepoznáme a na ktoré nemáme prístroje aby ich mohli zachytiť.
4 : SETI zachytilo signál ale pred verejnosťou to tají – predstava, že by existovala vyspelá civilizácia ktorá je silnejšia než my, by u mnohých slaboduchejších ľudí mohla vytvoriť paniku.
5 : Sú od nás príliš ďaleko. Tak napríklad najvýkonnejší laser na Zemi má výkon 10 petawattov a má ultrakrátke trvanie pulzu 20 femtosekúnd – 0,000 000 000 000 02 sekundy (pri dlhšom trvaní by sa roztavil). Ak by mimozemšťania boli rovnako vyspelí ako my, a použili tento laser z ich planéty, museli by byť vzdialení maximálne 58 svetelných rokov od Zeme aby na Zem počas záblesku tohto laseru dopadol na 15 metrový teleskop aspoň 1 fotón. Ak by boli vzdialení 5,8 milióna svetelných rokov (iba 1/16000 veľkosti vesmíru), museli by použiť laser ktorý by bol až 1 bilión (jedna s 12 nulami) krát výkonnejší než najlepší laser na Zemi, aby sme zachytili našimi 15 metrovými teleskopmi aspoň 1 foton. Inak povedané, mimozemšťania môžu vysielať signály, ale vzhľadom na to že sa nachádzajú ďaleko, svetlo je príliš rozptýlené než aby k nám nejaké doputovalo.
2 : Ak by k nám mimozemšťania cestovali ľodou, odrážala by svetlo a všimli by sme si ju.
Odpoveď : 10 metrový objekt osvetlený slnkom by sme zo Zeme voľným okom nevideli ani pri prelete tesne nad povrchom atmosféry. Súkromným amatérskym teleskopom ho zbadáme na vzdialenosť niekoľkých tisícov kilometrov, kým veľké profesionálne observatóriá ho dokážu odhaliť na vzdialenosť zhruba do 1-2-miliónov kilometrov, čo je len 3-7 svetelných sekúnd !
A aj to len za predpokladu že mimozemšťania nepoužívajú štít ktorý by pohlcoval slnečné svetlo. Je dosť možné že ich lode používajú štít, buď ide o štít ktorý pohlcuje svetelné žiarenie a premieňa ho na pohon lode, alebo ide o štít ktorý pohlcuje všetko čo mu príde do cesty, či už sú to fotóny alebo vesmírny prach. Takýto štít je pre lode dôležitý, náraz lode pri vysokej rýchlosti len do malého zrnka vesmírneho prachu by mohol spôsobiť výbuch lode keby loď štít nemala.
3 : Vesmírne vzdialenosti sú príliš veľké aby k nám mimozemšťania doputovali
Odpoveď : V našej galaxii sa podľa najnovších konzervatívnych odhadov NASA nachádza najmenej 300 miliónov potenciálne obývateľných planét (kamenisté planéty s vhodnou teplotou pre život). Niektoré optimistickejšie matematické modely a štatistické štúdie však naznačujú, že toto číslo by mohlo dosiahnuť až 10 až 40 miliárd, ak započítame aj planéty obiehajúce okolo menších a chladnejších hviezd (červených trpaslíkov). Ak si zoberieme len veľkosť našej galaxie, naša galaxia, mliečna cesta, má priemer približne 100 000 svetelných rokov. Zem sa nachádza v jej vonkajšej časti, asi 26 000 svetelných rokov od galaktického stredu. Takže jednotlivé planéty sa nachádzajú od Zeme vo vzdialenosti 4-74000 svetelných rokov.
Podrobné modely ukazujú, že približne 75 % až 80 % potenciálne obývateľných planét v našej galaxii je starších ako Zem, a to v priemere o 2 až 3 miliardy rokov ! Pokiaľ by sme zobrali hoci aj najvzdialenejšiu planétu v galaxii vzdialenú 74000 svetelných rokov, a predpokladali že sa tam život vyvinul rovnako rýchlo ako na Zemi, mali by k dobru 2,5 miliardy rokov na to, aby doputovali na Zem. Stačila by im rýchlosť vesmírnej lode len 8,87 km/s ( len 1/33820 rýchlosti svetla, rýchlosť ktorú presahujú už aj naše sondy !!) aby za 2,5 miliardy rokov doputovali na Zem. Ani pre tú najvzdialenejšiu planétu v našej galaxii by nepredstavoval problém doputovať k nám, tým skor pre planéty ktoré sú k nám bližšie, času by mali viac než dosť. Čas nie je príčina prečo by k nám nemohli doputovať.
Približne 30 % až 35 % všetkých doteraz existujúcich skalnatých planét je starších ako Zem o 3-6,5 miliardy rokov. Dostatok času na doputovanie k nám majú preto aj civilizácie z iných galaxií, vzdialených desiatky až stovky miliónov rokov (stačila by im rýchlosť lode o rýchlosti len (1/10 – 1/100 svetla).
4 : Je veľmi nepravdepodobné aby inde vo vesmíre vznikol život
Odpoveď :Toto tvrdenie naráža na 5 problémov :
1 : Vesmír (len ten pozorovateľný) obsahuje 10 na 23 planét. 10 na 20 (jedno s 20 nulami) planét sú kamenisté a nachádzajú sa vo vhodnej vzdialenosti od hviezdy, je na nich teplota ktorá umožňuje existenciu vody. Počet planét vhodných na rozvoj života je teda veľa.
2 : Život nie je krehký visiace na vlásku, ale naopak, je veľmi adaptívny. Život dokáže prežiť aj vo veľmi nehostinných podmienkach.
A : Extrémofilné mikroorganizmy
Existujú organizmy, ktoré prosperujú v prostrediach s extrémnymi hodnotami:
teploty – niektoré archeóny rastú pri teplotách nad 120 °C pod vysokým tlakom,
chladu – mikroorganizmy žijú v ľade a polárnych oblastiach,
kyslosti – niektoré organizmy žijú pri pH blízkom 0,
zásaditosti – iné tolerujú veľmi vysoké pH,
slanosti – halofilné archeóny dokážu žiť v prostredí s extrémnou koncentráciou soli,
vysokého tlaku – organizmy existujú kilometre pod hladinou oceánu,
žiarenia – napríklad Deinococcus radiodurans dokáže prežiť dávky ionizujúceho žiarenia, ktoré by človeka usmrtili.
B : Život existuje bez slnečného svetla
Toto je obzvlášť zaujímavé z hľadiska hľadania mimozemského života.
V okolí hydrotermálnych prieduchov na dne oceánov pod vysokým tlakom žijú celé ekosystémy, ktoré nepotrebujú slnečné svetlo. Ich základom je chemosyntéza – mikroorganizmy získavajú energiu z chemických reakcií, napríklad zo sírovodíka.
To znamená, že:
život ≠ nevyhnutne slnečné svetlo.
Potenciálne obývateľné prostredie preto nemusí byť na povrchu planéty.
C : Život dokáže prežiť takmer úplné vyschnutie
Niektoré organizmy, napríklad želvušky (tardigrady), dokážu vstúpiť do stavu kryptobiózy.
Metabolizmus sa vtedy extrémne spomalí a organizmus môže prežiť:
dlhodobé vysušenie,
veľmi nízke teploty,
vysoké dávky žiarenia,
nedostatok kyslíka,
extrémne podmienky vo vákuu počas experimentov.
Neznamená to, že želvuška je „nesmrteľná“, ale ukazuje to, akú neuveriteľnú odolnosť môže biologický systém dosiahnuť.
D : Život sa nachádza hlboko pod povrchom Zeme
Mikrobiálny život neexistuje iba tam, kde je voda, kyslík a slnečné svetlo na povrchu.
V zemskej kôre sa nachádzajú mikroorganizmy kilometre pod povrchom, v horúcich, tmavých a energeticky veľmi chudobných prostrediach.
To je veľmi dôležité pre astrobiológiu: obyvateľnosť nemusí znamenať príjemný povrch podobný Zemi.
E : Život sa dokáže prispôsobiť toxickým látkam
Niektoré mikroorganizmy dokážu využívať alebo tolerovať látky, ktoré sú pre iné organizmy vysoko toxické – napríklad:
síru,
arzén,
ťažké kovy,
vysoké koncentrácie solí,
extrémne kyslé prostredie.
F : Rýchla adaptácie života nepriaznivým podmienkam
Práve rýchlosť adaptácie je veľmi silný príklad toho, aký flexibilný môže byť život. Niekoľko veľmi dobrých príkladov:
🦠 1. Baktérie odolné voči antibiotikám
Najznámejší príklad. Pri vystavení antibiotiku väčšina citlivých baktérií uhynie, ale vzácne rezistentné baktérie prežijú a rozmnožia sa.
Napríklad MRSA si vyvinula rezistenciu voči viacerým antibiotikám. Podobne vznikajú baktérie odolné voči liekom, ktoré ešte pred desaťročiami účinkovali veľmi dobre.
Dôležité je, že baktéria nemusí „vymyslieť“ novú vlastnosť počas liečby — rezistentná mutácia môže existovať už v malej časti populácie a antibiotikum potom túto populáciu veľmi silno selektuje.
🐭 2. Myši na ostrove — rýchla evolúcia veľkosti tela
Na ostrovoch sa u niektorých populácií cicavcov pozorujú veľmi rýchle evolučné zmeny telesnej veľkosti. Pri obmedzených zdrojoch môže byť výhodné menšie telo a nižšia energetická spotreba.
Ostrovné populácie sú preto veľmi dobrým prirodzeným „laboratóriom“ evolúcie.
🐟 3. Ryby v silne znečistených vodách
Niektoré populácie rýb žijúce v oblastiach silne kontaminovaných priemyselnými toxínmi si vyvinuli genetickú toleranciu voči znečisteniu.
Veľmi známy príklad sú ryby z oblastí okolo amerických riek silne kontaminovaných PCB a inými látkami. Populácie tam môžu mať genetické varianty, ktoré im umožňujú prežiť koncentrácie toxínov, ktoré by boli pre iné populácie smrteľné.
🦋 4. Biston betularia – „peppered moth“
Klasický príklad prírodného výberu.
Počas priemyselnej revolúcie boli kmene stromov v znečistených oblastiach tmavšie. Tmavé formy nočného motýľa boli preto menej nápadné pred predátormi a ich frekvencia výrazne vzrástla.
Keď sa znečistenie znížilo, začala opäť stúpať frekvencia svetlých foriem.
Tu sa adaptácia môže pozorovať dokonca v časovom horizonte niekoľkých desaťročí.
🧫 5. Baktérie, ktoré sa prispôsobujú novým zdrojom potravy
Veľmi elegantný experiment uskutočnil Richard Lenski so svojím dlhodobým experimentom s E. coli. Populácie baktérií sa nechali vyvíjať viac než 30 rokov a desaťtisíce generácií.
V jednej populácii sa približne po 31 000 generáciách objavila schopnosť využívať citrát za podmienok, za ktorých ho pôvodné baktérie nedokázali efektívne využívať.
Je to nádherný príklad toho, že evolúcia môže vytvoriť novú ekologickú schopnosť behom krátkej doby.
🪳 6. Šváby a insekticídy
Šváby sú ďalším veľmi názorným príkladom. Populácie vystavené insekticídom môžu v priebehu generácií získavať:
mutácie znižujúce účinok toxínu,
schopnosť rýchlejšie ho metabolizovať,
zmeny v nervovom systéme,
zmeny správania, ktoré znižujú kontakt s jedom.
Výsledkom sú populácie, ktoré sú voči konkrétnemu insekticídu výrazne odolnejšie.
3 : Niektorí povedia : „ok, už vzniknutý život sa dokáže dobre prispôsobiť prostrediu a prežiť, ale je problém aby život vôbec vznikol. Aby sa organizmus dokázal rozmnožovať a niesť v sebe genetickú informáciu, musí mať v sebe DNA. Pravdepodobnosť náhodného vzniku presnej sekvencie DNA je priamo závislá od jej dĺžky. Pre reťazec (N) nukleotidov (kde máme na výber zo 4 bází: A, C, G, T) je šanca na náhodný zásah presne (1/4)^N). Ak by sme chceli vypočítať pravdepodobnosť pre skutočne samostatne replikujúcu sa DNA (umelá syntetická bunka Syn3.0 s 531 000 bázami), šanca klesá na astronomických 1 na 10^{319600 !!!„
Odpoveď : Tu je znovu niekoľko problémov :
1 : Mimozemšťania nemuseli vzniknúť cez DNA, môžu mať v sebe iné prvky, ktorých vytvorenie je oveľa pravdepodobnejšie než DNA
2 : Život na Zemi predsa len vznikol, pravdepodobnosť života preto nemôže byť 1: 10 na 319600. A je zrejmé že tento život stvorila obyčajná príroda ktorá nemá žiaden zázračný prútik, ale stvára život len na základe náhody a pravdepodobnosti. Preto nemohla byť pravdepodobnosť 1: 10 na 319600, lebo príroda by život v takom prípade nestvorila. O tom že život na Zemi bol stvorený prírodou a nie žiadnym Božstvom ani mimozemšťanmi svedčí veľa vecí : Postupný vývoj života od najjednoduchšieho po najkomplexnejší trvajúci stámilióny rokov, vznik života cez náhodné mutácie (vďaka ktorým množstvo živočíchov zbytočne umrelo), niekoľko masívnych vymieraní na Zemi (asteorid pred 65 miliónmi rokmi, zamrznutá Zem); ľudské i zvieracie telá s chybami – choroby.
3 : Predpoklad, že najjednoduchším samoreplikátorom v čase počiatku vývinu života bola dnešná DNA, je zcela chybný ! Je to ako keby kreacionisti prišli dnes na Zem a uvideli pred sebou 100 metrový mrakodrap a potom počítali aká je pravdepodobnosť že príroda náhodnými pokusmi postaví takýto mrakodrap a to ešte hneď naraz ! Po správnosti by nemali hľadieť na mrakodrap ale na jaskyňu, a počítať aká je pravdepodobnosť že behom miliónov rokov príroda náhodne vytvorí jaskynu. V takom prípade tie čísla budú zcela iné a reálne. Prvý samoreplikátor nebol mrakodrapom, ale obyčajnou jaskynou, bol nepredstaviteľne jednoduchší než dnešné DNA.
Dobre, niekto ale namietne, ak existovali primitívne samoreplikátory, prečo ich nepozorujeme aj dnes ?
Primitívne replikátory dnes môžu vzniknúť kdekoľvek v prírode, a vedci dnes nechodia po prírode s mikroskopom na oku. Pravdepodobnosť, že by vedec bol v správny čas na správnom mieste je mizivá. Navyše baktérie samoreplikátor veľmi rýchlo zjedia. A možno dnes ani vôbec nevznikajú, keďže nemajú dnes na Zemi tie látky ktoré tu boli pred miliardami rokov. Dobre, ale prečo nevidíme primitívne samoreplikátory v geologickom profile, pri počiatku Zeme baktérie neexistovali takže primitívne samoreplikátory nemali konkurenciu a bolo ich preto veľa. Áno, bolo ich veľa, ibaže tým, že išlo len o primitívne samoreplikátory, nemali v sebe možnosť prežiť zakonzervované po miliardy rokov (narozdiel od baktérii s DNA) takže za ten čas sa už dávno rozpadli a zmizli. Preto ich dnes nenachádzame ani v tých najstarších geologických vrstvách.
5 : Ak nás mimozemšťania sledujú a sú v našej blízkosti, prečo nás oficiálne nekontaktovali ?
Odpoveď : Myslím, že to je kvôli tomu, že si to ako ľudstvo nezaslúžime. Vedieme vojny, máme na Zemi preľudnenie, hladomory, rozsiahle ničíme prírodu a živočíchov, tvoríme emisnú stopu, máme tu rozsiahle rozšírené náboženstvá učiace bludy, nevieme sa dohodnúť na postupnom znižovaním až odstránení jadrových zbraní, sme proti veciam ktoré by posunuli ľudstvo dopredu ako sú genetickým inžinierstvo, klonovanie. Celkovo teda ako ľudstvo robíme veľmi veľa chýb a len veľmi málo krokov ktoré nás posúvajú dopredu. Ako celok si teda nezaslúžime kontakt od mimozemšťanov. Pokiaľ by teda mimozemšťania mali nás kontaktovať tak nie celé ľudstvo, ale len určité malé množstvo jednotlivcov ktorí sú myslením zcela niekde inde ako zvyšková populácia.
@anonym_autor vyzera,ze ty si vyvoleny,uz mas cip v hlave.Inac, som sklamany,dalsia tema a este si nevyriesil, tie predchadzajuce🥴
Jedneho mimozemstanmi navstiveneho tu uz mame. Pravidelne meni nicky na MK, jedava kapustu s jogurtom a aj celkom pravidelne pise storiadkove prispevky o jame v Gerlachu, o zatepleni slamou aby sme bojovali proti globalnemu oteplovaniu a hned na to o tom, ze globalne oteplovanie je v podstate prospesne, o preludneni, o chybach v Biblii... Ak toto ma byt prinosom ich navstevy, tak dufam, ze tych kontaktovanych, ktori su myslenim niekde inde ako zvysok populacie vela nie je
@anonym_autor Pripnem sa sem, len aby som vedela, koľko ľudí si túto slohovku prečíta až do konca.
@d_ivana stačí hore kliknúť a zapnúť upozornenia, tiež som to spravil, nech vidím, kto si toto celé prečíta.
Skončil som na odpovedi 1 a až potom som si všimol aké to je dlhé.
Teším sa na reakcie 😁
A co zajtra varis?
Daj sa liečiť
Ak su najblizsie obyvatelne planety vzdialene 4-5 svetelnych rokov, civilizacie proste nemaju technologiu, aby sa zmenili na fotony a leteli 5 rokov rychlostou svetla.
Ty si pokecas s mravcom o živote?
Lebo ten mravec nemusí byt, že sme to len,, my ,,ale môžu to byť oni
🙂
1. Prečo sme nezachytili mimozemský signál?
Je úplne rozumné povedať, že mimozemská civilizácia nemusí vysielať laserové signály smerom k Zemi. Nemusí používať technológiu, ktorú hľadáme, nemusí mať potrebu komunikovať a nemusí o našej existencii ani vedieť. NASA dnes pri hľadaní technosignatúr neuvažuje iba o rádiových alebo laserových signáloch, ale aj o ďalších možných prejavoch technologickej činnosti.
Problém však vzniká pri argumentoch typu „možno SETI signál zachytilo, ale tají ho“. To už nie je vysvetlenie založené na známom fyzikálnom alebo biologickom procese. Je to ďalšia hypotéza, ku ktorej potrebujeme dôkaz.
Rovnako môžeme povedať, že signály môžu byť príliš slabé, krátke, smerované inam alebo na úplne inej frekvencii. To všetko je možné. Ale z toho možno vyvodiť iba:
„Nezachytenie signálu nevylučuje existenciu civilizácie.“
Nie:
„Civilizácie existujú, iba sme ich zatiaľ nevedeli zachytiť.“
To druhé už je tvrdenie, ktoré dôkaz nemá.
2. Keby k nám cestovala mimozemská loď, museli by sme ju vidieť
Ani toto nie je úplne presvedčivý argument proti mimozemským návštevám. Malý objekt vo vesmíre môže byť veľmi ťažko detekovateľný a samotný fakt, že je osvetlený Slnkom, ešte neznamená, že ho automaticky uvidíme.
Ale argument o „štíte pohlcujúcom svetlo“ podľa mňa problém skôr obchádza než rieši.
Ak loď absorbuje elektromagnetické žiarenie alebo energiu z nárazov častíc, energia sa nestratí. Musí sa niekam premeniť a pri praktickom fyzikálnom systéme by jedným z problémov bolo odpadové teplo. Čiže „loď neodráža svetlo“ ešte neznamená „loď je neviditeľná“.
3. Vzdialenosti sú príliš veľké
Áno, čas je pri mimozemských civilizáciách úplne iný problém než pri ľudstve. Ak by civilizácia vznikla miliardy rokov pred nami, mala by teoreticky obrovský časový náskok na vývoj technológií.
A samotný počet potenciálne obývateľných planét je skutočne obrovský. NASA odhadla pre Mliečnu cestu približne 300 miliónov potenciálne obývateľných svetov pri konzervatívnom modeli. Dôležité však je, že „potenciálne obývateľná planéta“ neznamená „planéta s životom“, už vôbec nie „planéta s inteligentnou civilizáciou“.
Máme totiž postupnosť:
potenciálne obývateľná planéta → život → komplexný život → inteligencia → technologická civilizácia → civilizácia schopná medzihviezdneho cestovania → civilizácia, ktorá chce cestovať → civilizácia, ktorá si vyberie práve Zem.
O každom z týchto krokov vieme veľmi málo.
Výpočet s rýchlosťou 8,87 km/s je síce matematicky zaujímavý. Ak má civilizácia 2,5 miliardy rokov na prekonanie 74 000 svetelných rokov, priemerná potrebná rýchlosť je skutočne iba približne 8,9 km/s.
Lenže tento výpočet nerieši skutočný problém.
Implicitne totiž predpokladá, že civilizácia:
prežila miliardy rokov,
dostatočne skoro vyvinula technológiu medzihviezdneho letu,
dokázala takúto technológiu udržať,
mala dostatok energie a materiálu,
chcela kolonizovať alebo navštíviť iné hviezdy,
vedela, kam má letieť,
a nakoniec si vybrala práve nás.
Matematika teda ukazuje, že časová bariéra nemusí byť absolútna. Neukazuje však, že taká civilizácia existuje.
4. Je vznik života extrémne nepravdepodobný?
Ak niekto vezme dnešný genóm a vypočíta pravdepodobnosť, že by sa jeho presná sekvencia náhodne poskladala z nukleotidov, dostane absurdne malé číslo. Lenže prvý život pravdepodobne nevznikal tak, že príroda náhodne poskladala dnešnú bunku.
Je to podobné, ako keby sme videli moderné lietadlo a vypočítali pravdepodobnosť, že sa presne takéto lietadlo poskladá náhodným pádom súčiastok. Výpočet môže byť matematicky správny, ale opisuje úplne nesprávny proces.
Predstava, že prvým biologickým systémom bola dnešná DNA bunka, je preto veľmi problematická.
Seriózne hypotézy vzniku života počítajú s omnoho jednoduchšími chemickými systémami a napríklad s hypotézou RNA sveta. Neznamená to však, že vedci už presne vedia, ako prvý život vznikol.
Tvrdenie:
„DNA nemusela byť prvá, takže vznik života mohol byť jednoduchý.“
je príliš silné.
Zatiaľ nevieme, aký jednoduchý bol prvý samoreplikujúci systém ani aká bola pravdepodobnosť jeho vzniku.
5. „Život na Zemi vznikol, takže pravdepodobnosť jeho vzniku nemôže byť extrémne malá.“
Ani toto nie je úplne správny argument.
Fakt, že život na Zemi vznikol, nám sám o sebe nedáva jeho pravdepodobnosť.
Máme totiž iba jednu známu vzorku.
Nevieme, či vznik života vyzerá napríklad takto:
1 z 10 planét
alebo:
1 z 10¹⁰ planét
alebo:
1 z 10¹⁰⁰ planét.
Vieme iba, že sa to stalo minimálne raz.
Preto je nesprávne tvrdiť, že vznik života musí byť pravdepodobný len preto, že sa to stalo na Zemi.
Zároveň je však rovnako nesprávne tvrdiť, že je extrémne nepravdepodobný iba na základe výpočtu náhodného zostavenia dnešnej DNA.
Obe strany by teda mali priznať, že pravdepodobnosť abiogenézy zatiaľ jednoducho nepoznáme.
6. Adaptabilita života
Poznáme organizmy schopné prežiť extrémne teploty, tlak, kyslosť, salinitu, vysokú radiáciu, dlhodobé vysušenie a prostredie bez slnečného svetla. To zásadne rozširuje predstavu o tom, čo môže znamenať „obývateľné prostredie“.
A je veľmi dôležité, že život na Zemi nie je závislý výhradne od slnečného svetla. Existujú ekosystémy založené na chemickej energii, napríklad v okolí hydrotermálnych prieduchov.
Toto je skutočne silný argument proti predstave, že mimozemský život by musel existovať iba na planéte podobnej Zemi.
Ale opäť treba rozlišovať:
„Život dokáže prežiť v extrémnom prostredí“
od:
„Život v takom prostredí pravdepodobne vzniká.“
Prvé vieme pozorovať.
Druhé zatiaľ nevieme.
7. Evolúcia nie je to isté ako vznik života
Príklady antibiotickej rezistencie, adaptácie rýb, motýľov, švábov alebo Lenskiho experimentu sú úplne relevantné pre schopnosť života adaptovať sa.
Lenskiho dlhodobý experiment je dokonca veľmi pekným príkladom. V jednej z 12 populácií E. coli sa približne po 31 500 generáciách objavila schopnosť aeróbne využívať citrát; následný výskum ukázal, že išlo o viacstupňový evolučný proces.
Ale tieto experimenty začínali už existujúcim životom.
To je zásadný rozdiel.
Evolúcia vysvetľuje, čo sa môže diať s populáciou organizmov, ktoré sa už replikujú, mutujú a podliehajú prírodnému výberu.
Abiogenéza sa pýta:
Ako vznikol prvý systém, ktorý bol schopný takejto evolúcie?
Preto argumenty o rýchlej evolúcii síce veľmi dobre ukazujú flexibilitu života, ale samy o sebe neriešia otázku pravdepodobnosti prvého vzniku života.
8. A tým sa dostávame k najväčšiemu problému – Fermiho paradoxu
Podľa mňa toto je časť, ktorú úplne nedoceňuje.
Argument totiž nie je:
„Ak existujú mimozemšťania, museli by byť dnes pred naším oknom.“
To by bolo samozrejme absurdné.
Skutočná otázka je:
Ak je vo vesmíre veľké množstvo technologických civilizácií, niektoré z nich sú miliardy rokov staršie než my a niektoré zároveň disponujú technológiou schopnou medzihviezdneho cestovania, prečo zatiaľ nevidíme žiadne jednoznačné stopy ich existencie?
A to je oveľa ťažšia otázka.
Pretože pri dostatočne starej a technologicky vyspelej civilizácii už nejde iba o jednu loď.
Mohli by existovať:
autonómne sondy,
kolonizačné systémy,
priemyselné štruktúry,
energetické megaprojekty,
umelé zmeny atmosfér,
rádiové alebo laserové technosignatúry,
alebo iné prejavy technologickej činnosti.
Práve preto NASA pri hľadaní technologického života uvažuje o oveľa širšom spektre technosignatúr než iba o správach, ktoré nám niekto cielene pošle.
A zatiaľ nemáme potvrdený dôkaz žiadnej mimozemskej technologickej civilizácie. NASA to uvádza pomerne jednoznačne: zatiaľ nebola nájdená dôveryhodná evidencia mimozemského života.
To samozrejme nie je dôkaz, že neexistujú.
Je to však dôvod, prečo by sme mali zostať pri „nevieme“, a nie preskočiť rovno k „určite existujú a iba sa skrývajú“.
9. „Možno nás mimozemšťania sledujú, ale nekontaktujú nás, pretože si to nezaslúžime.“
Nie preto, že by to bolo nemožné.
Mimozemská civilizácia by pokojne mohla mať zásadu nezasahovania, mohla nás pozorovať bez kontaktu alebo nás jednoducho nepovažovať za dostatočne zaujímavých.
Ale rovnako dobre môžeme vymyslieť ďalších sto dôvodov.
A práve to je problém.
„Možno nás sledujú, ale nechcú sa s nami rozprávať“ je hypotéza, nie dôkaz.
Navyše je veľmi antropocentrické predpokladať, že mimozemská civilizácia bude hodnotiť ľudstvo podľa našich morálnych predstáv a na základe našich vojen, náboženstiev, jadrových zbraní či vzťahu ku genetickému inžinierstvu rozhodne, či si kontakt zaslúžime.
Nemáme najmenší dôvod predpokladať, že ich hodnotový systém bude podobný nášmu.
Existencia mimozemského života je úplne legitímna vedecká hypotéza. Obrovské množstvo planét a extrémna odolnosť pozemského života sú veľmi dobré dôvody, prečo túto možnosť brať vážne. Ale z toho ešte automaticky nevyplýva existencia inteligentných civilizácií, ich schopnosť cestovať medzi hviezdami ani to, že nás niektorá z nich v súčasnosti pozoruje.
1. Prečo sme nezachytili mimozemský signál?
Je úplne rozumné povedať, že mimozemská civilizácia nemusí vysielať laserové signály smerom k Zemi. Nemusí používať technológiu, ktorú hľadáme, nemusí mať potrebu komunikovať a nemusí o našej existencii ani vedieť. NASA dnes pri hľadaní technosignatúr neuvažuje iba o rádiových alebo laserových signáloch, ale aj o ďalších možných prejavoch technologickej činnosti.
Problém však vzniká pri argumentoch typu „možno SETI signál zachytilo, ale tají ho“. To už nie je vysvetlenie založené na známom fyzikálnom alebo biologickom procese. Je to ďalšia hypotéza, ku ktorej potrebujeme dôkaz.
Rovnako môžeme povedať, že signály môžu byť príliš slabé, krátke, smerované inam alebo na úplne inej frekvencii. To všetko je možné. Ale z toho možno vyvodiť iba:
„Nezachytenie signálu nevylučuje existenciu civilizácie.“
Nie:
„Civilizácie existujú, iba sme ich zatiaľ nevedeli zachytiť.“
To druhé už je tvrdenie, ktoré dôkaz nemá.
2. Keby k nám cestovala mimozemská loď, museli by sme ju vidieť
Ani toto nie je úplne presvedčivý argument proti mimozemským návštevám. Malý objekt vo vesmíre môže byť veľmi ťažko detekovateľný a samotný fakt, že je osvetlený Slnkom, ešte neznamená, že ho automaticky uvidíme.
Ale argument o „štíte pohlcujúcom svetlo“ podľa mňa problém skôr obchádza než rieši.
Ak loď absorbuje elektromagnetické žiarenie alebo energiu z nárazov častíc, energia sa nestratí. Musí sa niekam premeniť a pri praktickom fyzikálnom systéme by jedným z problémov bolo odpadové teplo. Čiže „loď neodráža svetlo“ ešte neznamená „loď je neviditeľná“.
3. Vzdialenosti sú príliš veľké
Áno, čas je pri mimozemských civilizáciách úplne iný problém než pri ľudstve. Ak by civilizácia vznikla miliardy rokov pred nami, mala by teoreticky obrovský časový náskok na vývoj technológií.
A samotný počet potenciálne obývateľných planét je skutočne obrovský. NASA odhadla pre Mliečnu cestu približne 300 miliónov potenciálne obývateľných svetov pri konzervatívnom modeli. Dôležité však je, že „potenciálne obývateľná planéta“ neznamená „planéta s životom“, už vôbec nie „planéta s inteligentnou civilizáciou“.
Máme totiž postupnosť:
potenciálne obývateľná planéta → život → komplexný život → inteligencia → technologická civilizácia → civilizácia schopná medzihviezdneho cestovania → civilizácia, ktorá chce cestovať → civilizácia, ktorá si vyberie práve Zem.
O každom z týchto krokov vieme veľmi málo.
Výpočet s rýchlosťou 8,87 km/s je síce matematicky zaujímavý. Ak má civilizácia 2,5 miliardy rokov na prekonanie 74 000 svetelných rokov, priemerná potrebná rýchlosť je skutočne iba približne 8,9 km/s.
Lenže tento výpočet nerieši skutočný problém.
Implicitne totiž predpokladá, že civilizácia:
prežila miliardy rokov,
dostatočne skoro vyvinula technológiu medzihviezdneho letu,
dokázala takúto technológiu udržať,
mala dostatok energie a materiálu,
chcela kolonizovať alebo navštíviť iné hviezdy,
vedela, kam má letieť,
a nakoniec si vybrala práve nás.
Matematika teda ukazuje, že časová bariéra nemusí byť absolútna. Neukazuje však, že taká civilizácia existuje.
4. Je vznik života extrémne nepravdepodobný?
Ak niekto vezme dnešný genóm a vypočíta pravdepodobnosť, že by sa jeho presná sekvencia náhodne poskladala z nukleotidov, dostane absurdne malé číslo. Lenže prvý život pravdepodobne nevznikal tak, že príroda náhodne poskladala dnešnú bunku.
Je to podobné, ako keby sme videli moderné lietadlo a vypočítali pravdepodobnosť, že sa presne takéto lietadlo poskladá náhodným pádom súčiastok. Výpočet môže byť matematicky správny, ale opisuje úplne nesprávny proces.
Predstava, že prvým biologickým systémom bola dnešná DNA bunka, je preto veľmi problematická.
Seriózne hypotézy vzniku života počítajú s omnoho jednoduchšími chemickými systémami a napríklad s hypotézou RNA sveta. Neznamená to však, že vedci už presne vedia, ako prvý život vznikol.
Tvrdenie:
„DNA nemusela byť prvá, takže vznik života mohol byť jednoduchý.“
je príliš silné.
Zatiaľ nevieme, aký jednoduchý bol prvý samoreplikujúci systém ani aká bola pravdepodobnosť jeho vzniku.
5. „Život na Zemi vznikol, takže pravdepodobnosť jeho vzniku nemôže byť extrémne malá.“
Ani toto nie je úplne správny argument.
Fakt, že život na Zemi vznikol, nám sám o sebe nedáva jeho pravdepodobnosť.
Máme totiž iba jednu známu vzorku.
Nevieme, či vznik života vyzerá napríklad takto:
1 z 10 planét
alebo:
1 z 10¹⁰ planét
alebo:
1 z 10¹⁰⁰ planét.
Vieme iba, že sa to stalo minimálne raz.
Preto je nesprávne tvrdiť, že vznik života musí byť pravdepodobný len preto, že sa to stalo na Zemi.
Zároveň je však rovnako nesprávne tvrdiť, že je extrémne nepravdepodobný iba na základe výpočtu náhodného zostavenia dnešnej DNA.
Obe strany by teda mali priznať, že pravdepodobnosť abiogenézy zatiaľ jednoducho nepoznáme.
6. Adaptabilita života
Poznáme organizmy schopné prežiť extrémne teploty, tlak, kyslosť, salinitu, vysokú radiáciu, dlhodobé vysušenie a prostredie bez slnečného svetla. To zásadne rozširuje predstavu o tom, čo môže znamenať „obývateľné prostredie“.
A je veľmi dôležité, že život na Zemi nie je závislý výhradne od slnečného svetla. Existujú ekosystémy založené na chemickej energii, napríklad v okolí hydrotermálnych prieduchov.
Toto je skutočne silný argument proti predstave, že mimozemský život by musel existovať iba na planéte podobnej Zemi.
Ale opäť treba rozlišovať:
„Život dokáže prežiť v extrémnom prostredí“
od:
„Život v takom prostredí pravdepodobne vzniká.“
Prvé vieme pozorovať.
Druhé zatiaľ nevieme.
7. Evolúcia nie je to isté ako vznik života
Príklady antibiotickej rezistencie, adaptácie rýb, motýľov, švábov alebo Lenskiho experimentu sú úplne relevantné pre schopnosť života adaptovať sa.
Lenskiho dlhodobý experiment je dokonca veľmi pekným príkladom. V jednej z 12 populácií E. coli sa približne po 31 500 generáciách objavila schopnosť aeróbne využívať citrát; následný výskum ukázal, že išlo o viacstupňový evolučný proces.
Ale tieto experimenty začínali už existujúcim životom.
To je zásadný rozdiel.
Evolúcia vysvetľuje, čo sa môže diať s populáciou organizmov, ktoré sa už replikujú, mutujú a podliehajú prírodnému výberu.
Abiogenéza sa pýta:
Ako vznikol prvý systém, ktorý bol schopný takejto evolúcie?
Preto argumenty o rýchlej evolúcii síce veľmi dobre ukazujú flexibilitu života, ale samy o sebe neriešia otázku pravdepodobnosti prvého vzniku života.
8. A tým sa dostávame k najväčšiemu problému – Fermiho paradoxu
Podľa mňa toto je časť, ktorú úplne nedoceňuje.
Argument totiž nie je:
„Ak existujú mimozemšťania, museli by byť dnes pred naším oknom.“
To by bolo samozrejme absurdné.
Skutočná otázka je:
Ak je vo vesmíre veľké množstvo technologických civilizácií, niektoré z nich sú miliardy rokov staršie než my a niektoré zároveň disponujú technológiou schopnou medzihviezdneho cestovania, prečo zatiaľ nevidíme žiadne jednoznačné stopy ich existencie?
A to je oveľa ťažšia otázka.
Pretože pri dostatočne starej a technologicky vyspelej civilizácii už nejde iba o jednu loď.
Mohli by existovať:
autonómne sondy,
kolonizačné systémy,
priemyselné štruktúry,
energetické megaprojekty,
umelé zmeny atmosfér,
rádiové alebo laserové technosignatúry,
alebo iné prejavy technologickej činnosti.
Práve preto NASA pri hľadaní technologického života uvažuje o oveľa širšom spektre technosignatúr než iba o správach, ktoré nám niekto cielene pošle.
A zatiaľ nemáme potvrdený dôkaz žiadnej mimozemskej technologickej civilizácie. NASA to uvádza pomerne jednoznačne: zatiaľ nebola nájdená dôveryhodná evidencia mimozemského života.
To samozrejme nie je dôkaz, že neexistujú.
Je to však dôvod, prečo by sme mali zostať pri „nevieme“, a nie preskočiť rovno k „určite existujú a iba sa skrývajú“.
9. „Možno nás mimozemšťania sledujú, ale nekontaktujú nás, pretože si to nezaslúžime.“
Nie preto, že by to bolo nemožné.
Mimozemská civilizácia by pokojne mohla mať zásadu nezasahovania, mohla nás pozorovať bez kontaktu alebo nás jednoducho nepovažovať za dostatočne zaujímavých.
Ale rovnako dobre môžeme vymyslieť ďalších sto dôvodov.
A práve to je problém.
„Možno nás sledujú, ale nechcú sa s nami rozprávať“ je hypotéza, nie dôkaz.
Navyše je veľmi antropocentrické predpokladať, že mimozemská civilizácia bude hodnotiť ľudstvo podľa našich morálnych predstáv a na základe našich vojen, náboženstiev, jadrových zbraní či vzťahu ku genetickému inžinierstvu rozhodne, či si kontakt zaslúžime.
Nemáme najmenší dôvod predpokladať, že ich hodnotový systém bude podobný nášmu.
Existencia mimozemského života je úplne legitímna vedecká hypotéza. Obrovské množstvo planét a extrémna odolnosť pozemského života sú veľmi dobré dôvody, prečo túto možnosť brať vážne. Ale z toho ešte automaticky nevyplýva existencia inteligentných civilizácií, ich schopnosť cestovať medzi hviezdami ani to, že nás niektorá z nich v súčasnosti pozoruje.
@anonym_829ca4 🥳👍tak toto sa da čítať 🙂
@anonym_829ca4 🥳👍tak toto sa da čítať 🙂
@anonym_70b36b 😂 😂 😂 Veď píšem k téme, takže je to pochopiteľné. 😎 😝
Ak su najblizsie obyvatelne planety vzdialene 4-5 svetelnych rokov, civilizacie proste nemaju technologiu, aby sa zmenili na fotony a leteli 5 rokov rychlostou svetla.
@anonym_fbaccc
a prečo by museli letieť rýchlostou svetla aby k nám prišli ? To akože pomalšou rýchlosťou by k nám nedoleteli ?
@doux Toto nehovor nahlas, lebo si to prečítajú a hodia spiatočku.
@pletko325 ja to nahlas nehovorím, to iný povedal nahlas 😀 takže spiatočka bola hodená podľa mňa práve v tom čase, kedy to ten čudák vyslovil. Inak by sme tu už dávno mali návštevu z inej civilizácie a možno by sme boli už niekde úplne inde vo všetkých oblastiach. Ale pani ministerka so svojím gašparkom sú takí odpudzujúci, že odpudili ešte aj mimozemšťanov.
Hoďte naňho sieť
@anonym_autor minimálne jeden mimozemšťan tu už je.Nie si smutný,že ťa tu nechali?
Sama by som sa niekedy najradsej odstahovala na inu planetu, takze ich celkom ja chapem 😄
@d_ivana stačí hore kliknúť a zapnúť upozornenia, tiež som to spravil, nech vidím, kto si toto celé prečíta.
Skončil som na odpovedi 1 a až potom som si všimol aké to je dlhé.
Teším sa na reakcie 😁
@pletko325 neviem či to niekto vôbec prečítal do konca, ja som bola unavená so scorolovania na koniec textu
Moj nazor je, ze tam nebude rovnako ako u nas technological tak daleko, aby sme vedeli prejst tieto vzdialenosti bez ujmy na zdravi. Niekde moze niekto a nieco byt, budme radi, ze sme sami na vlastnom piesocku
U toho psychiatra si uz bol?
Ako ja neviem, ale tiez nechodim tam kde viem ze sa vyskytuje velmi vela tupcov. Takze sa im ani necudujem. 🤷
@anonym_autor Pripnem sa sem, len aby som vedela, koľko ľudí si túto slohovku prečíta až do konca.