3,5 ročný syn žiarli na sestru a už neviem, čo s ním?
Ahojte, už asi cca. 1mesiac a pol si neviem dať rady so synom. A je to čím ďalej, tým horšie :( Momentálne je situácia taká, že som sama na obe deti, tatinko odišiel na pol roka preč,zarábať peniažky.On odlietal a mňa akurát prepúšťali z pôrodnice.Zo začiatku bolo jasne vidieť,že malý žiarli na malú,ale potom sa to na chvíľku upokojilo a potom to začalo znova.Proste malý v jednom kuse len piští a piští.Žiadnu vec si nevie vypýtať normálne,on hneď začne pišťať.Niečo sa mu nepodarí,piští,stačí, že vidí že som niečo len trošku posunula na bok,piští,chce papať, piští,piští.Celý deň a ja som už z toho na prášky.Problém máme aj s jedením.Začal v poslednej dobe odmietať mäsko,ale to pre mňa nie je problém,preto sa snažím variť bezmäsité jedlá.Ale nech už navarím čokoľvek, on ten obed nezje.Len na to pozrie a povie,že mu to nechutí.A z toho som tiež zúfalá,lebo neviem,čo už mám navariť.Ale sladkosti si pýta,ale to si dupnem a proste ked sa normálne nenaje,tak žiadna nebude.Už som ho aj ignorovala,však budeš hladný,naješ sa.Nepomohlo.Na večeru máme taký istý problém,proste on je hladný,ale načgával by sa len blbosťami a ja sa tu môžem aj rozdrapiť,čo mu to nedám.Neplatí u neho ani podplácanie,ani keď sa to snažím nejak formou hry,nič. A takisto ho nič nebaví.Keďže som sama na všetko a musím sa venovať aj malej,tak sa mu snažím vymyslieť milión činností nič ho nebaví.Doma ručí,že chce ísť von,len čo vyjdeme von,plače,že chce domov.Má hračky,no nebavia ho.Nebaví ho čítanie knižky,omaľovávanky,básničky,nič.A keď aj, tak vydrží max. 10 min. jediné,čo ho baví je skákanie po gauči,posteli a to tak,že ma tu až pot pot oblieva, keď ho vidím.A nedajbože aby som ho chcela niečo naučiť! A samozrejme,s mu snažím venovať,čo najviac,čo sa dá robíme spolu,milujem toto malé šidielko aj to vie,dokazujem mu to,ale už neviem ako ďalej.Malá je našťastie,kľudnučká,plače iba, keď ju niečo bolí,aj to neviem,či sa to dá plačom nazvať.Ešteže tak,inak by som si to tu hodila už dávno.Pokiaľ tu bol tatino doma,tak sa takto nechoval.Tak neviem či to takto dáva najavo,že mu chýba a ešte bol zvyknutý,že tu bol len on a teraz už nie je jedináčik.. Už fakt neviem.Zažili ste toto už niektorá?
Ano viem čo to je naša tiež je take ked jej tatik odišiel ☹ vobec ma nepočuvala,za všetko plakala,nič nejedla len sladkosti,kričala,vrieskala.....presne to robila čo pišeš aj ty.......a už som jej to vysvetlila že aj o bračeka sa mamka musi postarat....ja som to vyriešila tak že cez tyž.ale aj cez vikend maly ostava z babkou a mi ideme na nakupi,do mesta,do cukrarni a tak ay sme bolo spolu samy.....ale ked prideme domou zase to robi čo robila.....tak hadam ju to prejde ale ked je z tatinkom tak toto vobec nerobi....to iba ak je so mnou..... 😀 ale už sa to trošku zlepšilo tak dufam že sa nam to podari a všetko bude o.k 🙂
Ahoj, no ja som mala podobny problem...
Moja druha dcerka bola od narodenia velmi dobre babo, neplakala, dobre spinkala, sama sa vedela zahrat a tak sme sa rozhodli, ze hned skusime tretie (toho chlapca 😀 ) a tak ked mala rok a pol narodila sa nam tretia dcerka(chlapec nevysiel 😀 ). To hodne jeden a pol rocne dievcatko sa zo dna na den zmenilo na uplakane, ujedovane,upistane a nestastne dieta ☹ Neskutocne ziarlila, nic ju nebavilo, nepomahalo mojkanie, spanie so mnou, venovanie sa, stale mala nejaky problem. Trvalo to velmi dlho, aj ked ako 3rocna zacala chodit do skolky aj tam bola agresivna voci detom, vybijala si zlost hadzanim hraciek a pod. Bola som s toho zufala, mala som doma prvacku, babo takuto dvojrocnu "dracicu" ☹
Bolo to tazke. Riesila som to aj so psychologickou(jednoznacne si hladala miesto v rodine, citila sa ohrozena, ziarlila)
Aj ked som csto krat vybuchla a nakricala nanu, tak som sa to snazila riesit pokojom, trpezlivostou a laskou. Trvalo to skoro dva roky!!! ☹
teraz je to 5 rocne mile, kludne, citlive dievcatko, ktore sa tesí do skoly, svoju mladsiu sestricku miluje a dockali sme sa aj toho chlapceka 😉 (inak najmladsia dcerka na braceka neziarli vobec)
Kazde dieta je ine 😉
Vela trpezlivosti a lasky, synceka to prejde, dufam, ze skorej ako u nas 😵
Mne sa osvedcilo na taketo obdobie - ked sa nam narodilo male babo a vacsi pochopil co to vsetko obnasa, vyhladavat aktivity, ktore som robila len so starsim. CHodili sme len sami dvaja raz za tyzden plavat. Podvecer sme isli sami vonku, alebo len tak si kupit jeden keksik do obchodu - ale zase sami dvaja. A po par mesiacoch sa zurivec ukludnil 🙂
Takze ja odporucamnajst niekoho, kto postrazi male babo a starsiemu dietatu dopriat "luxus" o ktory narodenim surodenca prislo - mat mamu aspon na chvilu len pre seba 🙂
ja si myslim ze je to privela zmien na maleho cloviecika.Musi sa s tym neako vyrovnat a viditelne si s tym nevie sam poradit lebo je zraneny
je to len prechodné obdobie. My sme tým prešli pri najstaršom synovi. Správanie sa upravilo až po nástupe do školky. Mali sme obdobie nejedenia-nenútila som, síce ma išlo poraziť lebo fakt nejedol nič. Kolektív mu veľmi pomohol. Neviem, či sa ti podarí ho dať do školky, ale určite by mu to pomohlo aj ty by si si oddýchla. Alebo ako radili kočky nájsť niekoho na výpomoc.
Malý sa možno cíti nedoležitý, skús ho zapojiť do pomoci pri malej- podať plienku, utierky..... ja keď som kojila tak som čítala malému rozprávky, dokonca keď malinký plakal, nosil knižku. Na vychádzke sme vymýšlali hry, v obchode pomáhal pri nákupe.
Teraz je zo syna už druhák a je to velký chlapec, 🙂
zrejme si iba vynucuje pozornost, ktoru mal do chvile, kym sa nenarodil surodenec,,, chyba mu tvoja pozornost, a presne vie, ako ju ziska : skakanim po gauci, odmietanim jedla, pišťaním, atd,,,,ale neboj, chce to iba trpezlivost,,,
mozno by pomohlo, keby sa mohol spolupodielat pri "starostlivosti" o maleho drobceka (rôzne cinnosti-trebars podavanie plienok, chystanie oblecenia,jedla pre babatko,,,),jednoducho sa bude citit uzitocny, bude pochvaleny, a uvedomi si, ze je sucastou diania a sucastou rodiny a mozno trosicku prestane ziarlit na babatko 😉 verim, ze to zvladnete a vsetko bude v poriadku,,,velmi ti drzim palce 🙂
ja mam 6,5 rocneho syna a 1.5 rocneho a starsi sa tiez zmenil od narodenia mladsieho a stale je to zle. a mladsi sa to od neho potom uci a su zly obaja. nepomaha, ani dohovarat, ani prikazovat, ani prosit, ani nic. skusali sme uz uplne vsetko. nepomohlo nic. tak dufame, ze ked trosku este podrastie, mozno ked pojde do skoly tak sa zmeni. uvidime.
Akoby by si opisovala moju vacsiu dcerku , srpavala sa rovnaku navstivili sme aj psychologa- .on potrvdil -ziarlovost na maleho surodenca potrebuje viac pozornosti lasky trpezlivostii so svojiim spravanim sa uputa pozornost na seba -zamerne.teraz je to uz lepsie mala ma uz 2 roky a ona 5 a pol uz je rozumnejsia ,ale ten stav trval vyse rok -stacil bola som hotova.chvala Bohu je uz za nami. este stale rapluje ale to je uz v ramci normy - v ramci jej normy.prajem ti pevnu ruku na Matka-to odporucal aj psycholog-pritom vela vela trpezlivosti,lasky ,prasky neber radsej Magne B6-je to vitamin- dobre na nervy! drzim palce !
jeho správanie má dôvod,psycholog ti ho pomôže nájsť,tipujem ,že to bude neprítomnosť otca,niečo podobné sme zažili so staršou dcérou,tvoj piští,naša mraučala,psych.našla dôvod-naviazanie na ocka a on na ňu kvôli práci /aj nočné a víkendy/nemal čas 😒 ,po čase sa to zlepšilo,ale ak som vtedy nescvokla,tak už nikdy 😉 držím ti prsty..a neuvažovala si o škôlke?aspoň na dopoludnie...
Tvoj synček prechádza zložitým obdobím. Narodenie súrodenca a odchod rodiča je pre dieťa traumatizujúce. Všetko sa časom upokojí. Jedenie by som na tvojom mieste vôbec neriešila, ešte som nepočula o prípade, že by na SK niekto, kto vyrastá v normálnych podmienkach umrel na podvýživu 😀 . Ak doteraz neboli s jedlom problémy a nedáš mu sladkosti, o pár dní si jedlo vypýta aj sám. A plač? Jednoducho potrebuje cítiť tvoju lásku a pozornosť. Viem, že to máš ťažké, ale ešte chvíľu vydrž, všetko robíš správne, len ešte neprišiel ten čas, aby aj malý pochopil. Prajem pevné nervy.