Ocitli ste sa niekedy v situácii, že ste nemali peniaze na chlieb?

odisla som do zahranicia

Jasne, ako dieťa a dali nám chleba na borg. Skvelá škola života,veľa ma to naučilo a dnes ja môžem pomáhať ľuďom, ktorí to potrebujú. Vďaka biede som na sebe makala a hlavne neľutovala sa.

Sice som sa v takej situacii neocitla nastastie,ale keby ano..zacnem na sebe tak makat ako nikdy a ziadne lutovanie. Tak ako bolo spominane vyssie,nic sa nevyriesi same

Áno zažila som to, v puberte.. otec bol invalid a mama sa o neho starala bez toho aby jej schválili opatrovateľský.. bolo to pre nich veľmi ťažké, lebo sa žilo len z otcovho invalidného dôchodku.. bolo to v horšom čase ako teraz, socialny systém celkovo fungoval kedysi ešte horšie.. mama si nachádzala prácu aspoň občas, ja som aj túžila po brigáde, ale vtedy neboli také možnosti ako teraz.. všade upredstnovali vysokoškolákov a stredoškoláci si len tak brigádu nájsť nevedeli.. no a ako to mama riešila? Vždy keď bol dôchodok, tak najskôr zaplatila účty a urobila premyslený nákup, tak aby sme z neho vedeli niečo urobiť až kým nepríde ďalší dôchodok.. a tak bolo doma základ mať vždy muku a olej, z toho vždy niečo spravíš..

Pre mňa to bolo síce ťažšie v tom období, ale myslím že napriek svojej ťažkej povahe som to celkom chápala a veľmi veľa ma to naučilo.. dnes síce v takej situácii nie som ale vždy akoby niekde v sebe mám nejakú kontrolku že to tak môže byť hocikedy.. a múku a olej mám doma vždy 😅

Ano ako dieta. Pamatam ako mama mala poslednych 20 korun. A riesila ci ich minie na autobus do prace alebo do obchodu. Poobede prisla suseda postarka a 1x nam priniesla prepladok za elektriku. Bolo to ako keby sme vyhrali jackpot. Doteraz pamatam tu radost.

Jasné že hej. Raz som dokonca nemala ani na toaleťák tak som ukradla z úradu kde som si bola vybavovať sirotský dôchodok. 😔 Nie som žiadna asociálka, normálny človek ale život prinesie aj takéto situácie niekedy bohužiaľ. Neboj sa to sa vždy dá nejako do poriadku, ja si tiež už nespomínam ako som sa z toho dostala. Už sú to roky ale teraz je všetko v poriadku. Raz bude aj u teba určite. Drž sa

To nieje moja situácia ale situácia švagrinej..je v takejto situácii každý tretí mesiac cca..my jej finančne pomáhame rovnako aj svokrovci inak neviem akoby dopadla a deťmi .muža má tiež na invalidnom

Našťastie neocitla a dúfam ani nikdy neocitnem 🙏 ale ak by náhodou, tak určite by som si našla aj 4 práce. Horšie to je, ak zdravie nedovolí pracovať…

ale ano, nastastie som si nasla pracu ltt, v taky cas musis konat, nieco sa urcite najde

Nikdy, ak by sa to nahodou stalo, mam rodinu, susedov, pomohli by.

@majlo1234 nechcem ti brať ilúzie,ale či by ti pomohli,by si uvidela ,až keby si sa v tej situácii ocitla

Ahoj, zajst na UPSVaR, skúsiť sa opýtať na príspevky, opatrovateľský, osobnú asistenciu, .....
Švagriná možno na skrátený uväzok do prace.....

V takej situácii som nebola a verím, že tak zle nebude... ale nepredpokladám že sa taká situácia vyrieši "sama"

Áno a koľkokrát. Riešila som to kreditnou kartou, pôžičkou od rodiny alebo debetom na účte. Po pipnuti výplaty ako prvé vrátiť tieto pôžičky a fungovať ďalej. Stačí aby v mesiaci bol nejaký neočakávaný výdavok a už sa to ľahko môže stať.
Vytvárať rezervu si prosím strcte za klobúk (ak to niekto začne riešiť), keď nemáte z čoho odkladať, tak to jednoducho nejde. Nie všetci môžeme fungovať v dvoch troch robotach, ísť do zahraničia alebo zarábať viac ako minimálna mzda.
A to po rozvode som na Tom finančne trochu lepšie, ale opäť ide všetko hore a systém ako som mala nastavený, aby mi vychádzalo v mesiaci, sa mi kompletné zase rúca.

@ladrona akoze ci by mi dali na chleba? Jasne, ze by mi dali. Beriem tuto otazku ako jednorazovu situaciu, pretoze ak sa to stane, tak sa mi to uz znova nestane. Spravila by som vsetko pre to. Ked som bola cerstvo odstahovana od rodicov, mala som nizku vyplatu, vysoky najom a ochorel mi pes. Za tyzden som musela zaplatit u veterinara 1000 eur, musela som si zohnat lacne auto, dalsich tisic eur, nakoniec zomrel a dalsich 400 za kremaciu. Pozicali mi kamarati a rodicia, potom som si nasla lacnejsi najom, okresala som vsetky vydavky a zacala budovat financnu rezervu, aby som sa uz nikdy neocitla v takej zufalej situacii

@ljzozv samozrejme, kazdy ma ine zazemie, inu zachrannu siet a niekto, kto sa nemoze spolahnut na najblizsich, to ma sakra tazke

@zobaka
@majlo1234 no a teraz si predstav ze mas 2 deti. Manzel zdrhne do zahranicia akoze zarabat a zlahne sa po nom zem. Vyzivne ti nema kto platit lebo nie ste rozvedení. Aj by si sa rozviedla ale nemas s kym. Najat si pravnika? Pred 20- timi rokmi??Takeho co bude cakat na peniaze aj pol roka kym prebehne sud?? Nahradne vyzivne?? Snivaj dalej. Ked to tak zhrniem teraz sa zeny co naleteli debilovi maju ovela lepsie ako pred 20 rokmi. Aspon su organizacie utulky pre zeny s detmi- bezplatny pravnici centra pravnej pomoci. Nahradne vyzivne. Vtedy nebolo nic. Este ti chodili uzernuci aby si po debilovi platila dlhy lebo nabral z nebankoviek." Ale ano beriem je to vina tej zeny. Ona za vsetko moze."

@zuzinka888 fakt hrozne, pre mna je to naozaj nepredstavitelna situacia a klobuk dole pred zenami, co sa z toho vyhrabu a nezavesia si na krk dalsieho debila

@ladrona Ja som v takej situacii nebola,ale viem,ze rodina by mi pomohla. My si navzajom pomahame a nie je nam lahostajne ako kto v rodine zije.

Nie, nebola som v takej situácii. Dúfam, že sa nikdy ani neocitnem. Vždy som sa vedela zariadiť tak, aby som bola do budúcna zabezpečená, boli casy, keď som mala aj dve práce, aj keď mi to nebolo treba, lebo som si šetrila pre takéto prípady. Takéto situácie sa nevyriešia samé, treba pracovať pracovať pracovať.... vedieť sa obracať tak, aby som nebola na nikom závislá, aby som mala finančnú rezervu a robím si toľko detí, koľko vládzem uživiť.

Ano stalo. Neprislo stipko 3 mesiace, tak som zaplatila najom a na jedlo mi ostalo presne 5e na tyzden. Nacierno ma nikto nechcel zamestnat, oficialne iba s povolenim, ktore trvalo 6 mesiacov vybavit, co by som uz v krajine ani nebola. Riesila som to tak, ze som zvazovala, na co nedam peniaze- vsade peso, na exkurziu som sla metrom na cierno (ucast povinna, ale na metro som nemala). Nakupila som si tak, ze mi tych 5 eur na stravu vyslo (cize sandvicovy chlieb, zemiaky, sosovica to istili). Vyuzivala som potraviny zadarmo (existovalo take, ze den-dva pred skoncenim zaruky obchody darovali jedlo). Nemala som ani na telefonat. Clovek sa musi vynajst, samo sa nic nevyriesi. Mam znamych, co su momentalne v nudzi a zbieraju zalohovane flase po okoli (nemaju prijem a ani nemozu mat, lebo nemaju pracovne povolenie a ani narok na socialku). Tak aspon take privyrobenie si.
A mne nakoniec poslala skola stipko spatne az po 4 mesiacoch po navrate na rodnu hrud...🤐🤐🤐

Áno ja som bola tiež v takej situácii, keď sme platili vysoký nájom a muž ostal dlhodobo PN(živnostník),nemal takúto situáciu nijak ošetrenu poistením a pod. ja s malým synom doma, rodicak bol 200€, Bolo to hrozne ale veľa ma to naučilo. Začala som chodiť do práce na čiastočný úväzok a to nás vytiahlo z biedy. Potom sa dal muž dokopy. Už je to dávno za nami, ale som rada že sme sa obaja poučili. Teraz sme starší a múdrejší. Nikdy ale nezabudnem ako sme mali posledné 2 € v peňaženke a rozmýšľali čo kúpiť aby sme využili ešte pár dní kým prídu peniaze.

Ked som bola dieta,pamatam si,ze sme setrili ako sa dalo..Mali sme aj naozaj chudobne obdobie..Ked mamina kupila salamu,s bratom sme si kolieska rozdelili presne napoly,aby sme mali obaja rovnako..A teda salama,pasteka ci sladkosti boli len po vyplate..Zili sme z toho,co sa vypestovalo a zo zvierat co sme mali…Banany sme dostavali len od starkej a bola to pre nas vzacnost..Jeden cajovysacok sa luhoval v dvoch sialkach,a podobne..Obdivujem mamu,ze to zvladala..Stalo nas to obete,ako dieta som si nemohla dovolit ist na skolu v prirode,ci vencek,alebo lyziarsky..Ani s rodicmi sme na vylety nechodili..V 19tich som zacala zit so svojim muzom,ziadnu pomoc som od rodicov nemala,ziadne koruny nasetrene,proste nic..Zacinali sme tazko,bolo obdobie kedy obed boli spagety s kecupom..Vsetko toto ma ale vela naucilo a som za tuto skusenost vdacna..🙂

A ked má muža na ID nemôže naňho poberať opatrovateľský príspevok.Treba sa ísť opytať.

@majlo1234 len som sa pousmiala 😉

Ano a presne keď zacala Corona a nevyplatil nás zamestnavatel….

Ja nie, ako bolo aj horsie..no ale moj manzel tak vyrastal,,casto to spomina a vidiet ze je tym navzdy poznaceny..ako im nikdy nevychadzali peniaze,ze poznal co to je byt hladny ako dieta a mnohokrat...od 15tich brigadoval a prispieval ...