Je hanbou ukončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe?
Dobrý den,
mam taky problem. Som v svojej prvej TPP praci po VŠ. Praca fajn, taku som si prial v odbore, mam niekedy pocit ze som nevyuzity, ale beriem. Som z vychodu SK a praca je v Prahe.
Strasny mam pocit, ze mi to mesto a prostredie nesadlo, nemam skoro ziadnych kamaratov a realne mam dobry vztah s bratmi a rodinou. Cestovat kazde 2 tyzdne ma nebavi domov. Rozmyslam, ze sa vratim domov a ze si budem hladat pracu na vychode, aj ked za mensie prachy.
Problem je, ze bojim sa ci to nieje hanba a vsetci naokoo mi hovoria ze ci som normalny ze to je dobra praca a ze nemam vymyslat.
Neviem co mam robit, velmi by som si prial aby mi to sadlo, ale proste neviem. Uz niekedy mam pocit ze aj ked sa na niekolko hodin citim fajn, tak si hned pripomeniem, ze ked sa citim fajn tak sa uz ani nevratim.
Neviem co robit, fakt poradte… skusobka je v CZ 4mesiace.
@race282 co ta priviedlo do prahy? Ja by som vydrzala, na tvojom mieste. Skus si najst kamosov, pozyvaj bratov do prahy. Skoncit mozes kedykolvek aj po skusobnej dobe. Zaciatky su vzdy tazke
@race282 Preco chodis kazde 2 tyzdne domov? Si tam kratko, musis si trochu zvyknut. Pozri, ako absolvent VS na vychode bez sance. Odkrut si aspon rok aby si mal co dat do CV.
@beata_k robim na zeleznici v administrative, mam vlaky zadarmo.. a je to ako keby zvyk z vysky, kde som kazde 2-3 tyzdne jazdieval domov.
@race282 odporucila by som ti este zostat aspon kvoli skusenostiam, ale ak si uz rozhodnuty, tak tam neostavaj len kvoli tomu co povie okolie, jednoducho si sa tak rozhodol, paci sa ti viac doma a bodka.
@domkakvet Problem ze z hladiska kariery a skusenosti by som aj chcel ostat, ale proste taha ma to vkuse….ako keby mam 2 svety ze kariera vs vychod a rodina…
v Ba je najst pracu mmt narocne
@race282 co ta priviedlo do prahy? Ja by som vydrzala, na tvojom mieste. Skus si najst kamosov, pozyvaj bratov do prahy. Skoncit mozes kedykolvek aj po skusobnej dobe. Zaciatky su vzdy tazke
@anonym_7a7a2c no jo o tych zaciatkoch som uz pocul, ale necakal som to az takto, kde proste kazdy den nato myslim…bojim sa ci by aj v druhej robote by som ptoom toto iste nemal v skusobke
A na vychode budes robit co? Za minimalku niekde? Pripadne budes vobec rad, ak si nieco najdes.., vsak vytrvaj a pripadne potom zmen pracu, ale byt tenou urcite ostanem v meste, kde mam vacsiu sancu najst si pracu a mat aj dobre financne ohodnotenie
@anonym_7a7a2c no jo o tych zaciatkoch som uz pocul, ale necakal som to az takto, kde proste kazdy den nato myslim…bojim sa ci by aj v druhej robote by som ptoom toto iste nemal v skusobke
@race282 a studoval si na SR? V Prahe si az teraz? Lebo je to o zvyknuti si na nieco nove, vytvorit si vztahy. Nie je to o tom, ze sa tam citis sam?
Vydrž,chlape. A nebehaj tak casto domov.A najdi si tam frajerku. Si tam kratko,treba zvyknuť. Pozistuj,ci tam nemaš niekoho z byvalych spoluziakov Slovakov.
@race282 kedysi chodili mladi muzi na 2 roky na zakladnu vojensku sluzbu. A boli mladsi ako ty, a dali to.
@anonym_7a7a2c niektorí aj nie.Poznam jedného čo sa obesil počas vojny.
@race282 ostatní nevedia ako sa cítiš.Hanba to nie je.Ale nájdeš si na východe prácu za takú sumu?Nechýbajú ti iba kamaráti?Daj si inzerát na FB spoznas nových ľudí možno inú prácu.Ja som odišla z AT po roku chcela som ísť domov mať blízko rodinu každý to má inak v 💗
To, čo opisujete, na mňa nepôsobí ako problém typu „mám zlú prácu“. Skôr ako konflikt medzi tým, čo je objektívne dobré na papieri, a tým, čo je pre vás dobré v živote. Rozumiem vašej situácii. Ztoho, čo píšete, je výrazná najmä osamelosť, chýbajúce zázemie a neustále vnútorné presviedčanie, že by ste mali byť spokojný. Z vašich slov je cítil silný tlak medzi tým, čo si myslíte, že by ste mali chcieť (dobrá práca v odbore, Praha, očakávania okolia), a tým, čo reálne prežívate vo svojom vnútri (osamelosť, odpojenie od prostredia, potreba blízkosti). To, čo opisujete, je pomerne častý, ale dosť vyčerpávajúci vzorec: vnútorný konflikt medzi vlastnou potrebou a validáciou zvonku. Všimnite si jednu kľúčovú vec, ktorú ste sám napísali, keď sa na pár hodín cítite fajn, okamžite si to zrušíte myšlienkou, že ak vám bude dobre, tak sa už nevrátite domov. Samému sebe nedovoľujete v Prahe skutočne zakoreniť alebo sa aspoň uvoľniť, pretože vo vašej mysli by to znamenalo „zradu“ rodiny, východu alebo vášho pôvodného plánu. Držíte sa v neustálom napätí a medzipriestore. Zároveň sa bojíte hanby. Rozhodujete sa na základe toho, čo povedia druhí, namiesto toho, aby ste sa pozreli na svoje vlastné hodnoty. Vaše okolie vidí len nálepku „Práca v odbore v Prahe = úspech.“ Nevidia však vašu dennú realitu, citovú depriváciu a fakt, že úspech, ktorý vás vnútorne vyprázdňuje, nie je úspech. Urobte si dočasný moratórium na rozhodnutie o návrate. V skúšobnej dobe je pokušenie utiecť pri prvom nepohodlí obrovské. Obmedzte cestovanie domov. Prestaňte sa báť „hanby“. Je úplne legitímne zistiť, že práca, ktorú ste si želali, je v prostredí, v ktorom nechcete žiť. A rovnako legitímne je dať Prahe ešte určitý čas a skúsiť cielene budovať sociálne zázemie, namiesto toho, aby ste čakali, kedy vám mesto začne „sedieť“. Skúsila by som si preto počas skúšobnej doby nevynášať definitívny rozsudok, ale urobiť malý experiment. Čo konkrétne by sa muselo zmeniť, aby ste chceli v Prahe zostať? Viac ľudí? Menej cestovania? Iné bývanie? Viac zmyslu v práci? Alebo jednoducho pocit, že máte svojich ľudí nablízku? Keď to rozdelíte na konkrétne veci, zistíte, či riešite problém, ktorý sa dá zmeniť, alebo prostredie, ktoré Vám jednoducho nesedí. To, že sa na pár hodín cítite v Prahe dobre, nie je dôkaz, že tam musíte zostať. A ani to, že sa vám uľaví pri predstave návratu domov, automaticky neznamená, že sa máte zajtra zbaliť. Obe emócie sú informácia, nie rozsudok. Keby ste vedeli, že sa za svoje rozhodnutie nebudete musieť pred nikým obhajovať, čo by ste si sami dovolili zvoliť? Možno vaším najväčším problémom momentálne nie je Praha ani práca, možno je to predstava, že musíte svoje rozhodnutie najprv obhájiť pred všetkými ostatnými, aby ste mu mohli veriť vy sám.
@anonym_7a7a2c no jo o tych zaciatkoch som uz pocul, ale necakal som to az takto, kde proste kazdy den nato myslim…bojim sa ci by aj v druhej robote by som ptoom toto iste nemal v skusobke
@race282 nechoď domov 2 mesiace a hneď si zvykneš. Je to o Tom, že sa nedokážeš odpútať od rodičov. Už nie si malý chlapec, namiesto toho víkendu čo by si mal ísť domov , veď to je dosť únavné, aj keď máš vlaky zadarmo,...Skús sa tie dni venovať spoznávaniu okolia, výjdi si s kolegami, alebo len si niečo uvar, či prejdí na bicykli...možnosti tam máš veľa. Hlavne sa nevzdávaj. Či chcela robiť vo Volve, kde teraz bude robiť celý východ za drobné?
Len take odporucanie do buducna - kym nemas pracovnemu trhu velmi co ponuknut (si cerstvy absolvent), neodchadzaj z istej prace bez toho, aby si plynulo presiel do inej. Cize kym nemas nic ine najdene, vydrz.
To, čo opisujete, na mňa nepôsobí ako problém typu „mám zlú prácu“. Skôr ako konflikt medzi tým, čo je objektívne dobré na papieri, a tým, čo je pre vás dobré v živote. Rozumiem vašej situácii. Ztoho, čo píšete, je výrazná najmä osamelosť, chýbajúce zázemie a neustále vnútorné presviedčanie, že by ste mali byť spokojný. Z vašich slov je cítil silný tlak medzi tým, čo si myslíte, že by ste mali chcieť (dobrá práca v odbore, Praha, očakávania okolia), a tým, čo reálne prežívate vo svojom vnútri (osamelosť, odpojenie od prostredia, potreba blízkosti). To, čo opisujete, je pomerne častý, ale dosť vyčerpávajúci vzorec: vnútorný konflikt medzi vlastnou potrebou a validáciou zvonku. Všimnite si jednu kľúčovú vec, ktorú ste sám napísali, keď sa na pár hodín cítite fajn, okamžite si to zrušíte myšlienkou, že ak vám bude dobre, tak sa už nevrátite domov. Samému sebe nedovoľujete v Prahe skutočne zakoreniť alebo sa aspoň uvoľniť, pretože vo vašej mysli by to znamenalo „zradu“ rodiny, východu alebo vášho pôvodného plánu. Držíte sa v neustálom napätí a medzipriestore. Zároveň sa bojíte hanby. Rozhodujete sa na základe toho, čo povedia druhí, namiesto toho, aby ste sa pozreli na svoje vlastné hodnoty. Vaše okolie vidí len nálepku „Práca v odbore v Prahe = úspech.“ Nevidia však vašu dennú realitu, citovú depriváciu a fakt, že úspech, ktorý vás vnútorne vyprázdňuje, nie je úspech. Urobte si dočasný moratórium na rozhodnutie o návrate. V skúšobnej dobe je pokušenie utiecť pri prvom nepohodlí obrovské. Obmedzte cestovanie domov. Prestaňte sa báť „hanby“. Je úplne legitímne zistiť, že práca, ktorú ste si želali, je v prostredí, v ktorom nechcete žiť. A rovnako legitímne je dať Prahe ešte určitý čas a skúsiť cielene budovať sociálne zázemie, namiesto toho, aby ste čakali, kedy vám mesto začne „sedieť“. Skúsila by som si preto počas skúšobnej doby nevynášať definitívny rozsudok, ale urobiť malý experiment. Čo konkrétne by sa muselo zmeniť, aby ste chceli v Prahe zostať? Viac ľudí? Menej cestovania? Iné bývanie? Viac zmyslu v práci? Alebo jednoducho pocit, že máte svojich ľudí nablízku? Keď to rozdelíte na konkrétne veci, zistíte, či riešite problém, ktorý sa dá zmeniť, alebo prostredie, ktoré Vám jednoducho nesedí. To, že sa na pár hodín cítite v Prahe dobre, nie je dôkaz, že tam musíte zostať. A ani to, že sa vám uľaví pri predstave návratu domov, automaticky neznamená, že sa máte zajtra zbaliť. Obe emócie sú informácia, nie rozsudok. Keby ste vedeli, že sa za svoje rozhodnutie nebudete musieť pred nikým obhajovať, čo by ste si sami dovolili zvoliť? Možno vaším najväčším problémom momentálne nie je Praha ani práca, možno je to predstava, že musíte svoje rozhodnutie najprv obhájiť pred všetkými ostatnými, aby ste mu mohli veriť vy sám.
@bjnr No ano, presne. Ako keby sam sebe nechcem dovolit sa mat dobre. Jednoducho, je to tazke, lebo ja chcem fakt sa vratit. Moj povodny plan bol ziskat skusensot na 1-2 roky a vratit sa. A teraz kazdym dnom mam pocit, ze nahodou mi bude dobre a ja tam zostanem navzdy tak ako my vsetci hovorili ze sa stane.
@race282 teraz citam, ze ani pocas vysky si nebol doma, vtedy ti to nechybalo?
@domkakvet Bol som aj na Erazmoch, aj v USA na Work and Travel… Tam mi tiez na zaciatku chybal velmi domov, ale nejako tym ze boli kamosi a to ze sa cestuje, tak som na to nemyslel. Aj som vedel ze su to 4 mesiace max.
Vo väčším mestách je jednoduchšie si nájsť nových ľudí, veľa mladých tam prišlo za školou a prácou, len treba chcieť a urobiť preto niečo, už si na to dosť veľký
@race282 nechoď domov 2 mesiace a hneď si zvykneš. Je to o Tom, že sa nedokážeš odpútať od rodičov. Už nie si malý chlapec, namiesto toho víkendu čo by si mal ísť domov , veď to je dosť únavné, aj keď máš vlaky zadarmo,...Skús sa tie dni venovať spoznávaniu okolia, výjdi si s kolegami, alebo len si niečo uvar, či prejdí na bicykli...možnosti tam máš veľa. Hlavne sa nevzdávaj. Či chcela robiť vo Volve, kde teraz bude robiť celý východ za drobné?
@anonym_fc5519 Len ono je taky hacik aj v tom, ze proste do tej Prahy som prisiel po rozchode s mojou prvou frajerkou. Povodne som vchel aby sme zacali zivot spolu v nej. A od zaciatku, teraz to uz z toho hladiska lepsie som mal kazdu volnu chvilu mysliwnku na nu.
@race282 Vydrz aspoň dva mesiace, a uvidíš. Nemôžeš sa hneď vzdávať. Nájdeš si nových kamarátov, spoznáš kolegov.
Tak pre mna je priorita rodina. Aj keby som v tej Prahe milióny zarabala tak by som tam nevydržala
A aku pracu robis momentalne v Prahe?