Obrovská túžba po bábätku z mojej strany, neistota z manželovej

@lenz Aj ja som si v 20 - tke machlila všetko na ružovo. Myslela som si, že mať dieťa je easy. Teraz mám o 10 rokov viac, dve deti, hypotéku na byt, leasing na auto, diaľkovo som si urobila vysokú školu, otvorila som si živnosť, manžel je vojak, stále ho niekam posielajú a ja som na deti sama. Ak máš podobné životné skúsenosti, napíš, vymeníme. Ja som si tiež myslela, že moje bábätko bude v kočíku spať rado, v autosedacke bude kludne, že celý deň sa bude usmievať a pomôžu mi s ním babky a výsledok? V kočíku reve, v autosedacke má amok, cez deň spí málo, je uplakany, prvé tri mesiace mal koliky a vrieskal 2 hodiny každý večer a ja som ho nosila, nikto mi nepomohol, sama som si to odsrala. Svokra umrela a mama sa minulý rok zacala starať o svoju babku, ktorá bola donedávna vitalna, ale dostala infarkt a ostala lezat. Ak zakladatelke témy má kto pomôcť, v dobrom jej závidím. Aj ja som si myslela, že budem mať pomoc. Mať dieťa je krásne, ale je to sakra ťažké. Ja ti poviem, že ďalšie by som nechcela ani náhodou. Veľa šťastia a nech čím skôr otehotnies, keď si to zelas🙂

@winchesterka ahoj moja, čítala som prvé príspevky a chce sa mi vracať. nie vôbec nemusíš k psychológovi. si normálna žena s normálnymi túžbami. ja som sa vydávala pred 20tym rokom života a bábatko sme mali v pláne asi tri mesiace po svadbe. a trvalo ďalšie 3 roky, kým sa nám to mimi podarilo. pravda je, že pomoc u nás nebola žiadna zo žiadnej strany a ja som na to patrične hrdá. nevidím dôvod, aby ste sa o bábatko nepokúšali, nikdy nevieš, či práve vy nebudete mať s počatím problémy. a najlepšie je byť tehu ako mladá - viem porovnať. pred necelými dvoma týždňami sme o mimi prišli-pretože už mám svoj vek ☹ . pri prvých dvoch to nebol žiadny problém. takže vôbec nestresuj, teš sa na to čo príde a kľudne pokúšajte šťastie. a mimochodom kašli na rady typu - psychológ, psychiater. áno mnohé tu ho potrebujú, ale ty to myslím nie si. veľa šťastia 😉

Kazdopadne dakujem za vsetky prispevky, ktore sa tu ocitli. K psychologovi sa sice nechystam 😀, ale rovnako sa ani nepridavam k "snazilkam", po niekolkych nazoroch tu, som troska vytriezvela 🙂. Ano, po babatku tuzim stale, a stale sa po nich aj obzeram, kedze nie som na dialkove ovladanie, ze by som vedela nejake pocity vypnut... Avsak rozhodne sa do rodicovstva nehrniem, aj ked to ze babo neni len ruzovy uzlicek, ktory sa len uamieva a spinka som vedela uz daaaaavno. Kazdopadne svoju pravdu tu ma kazda z vas, ci uz tie starsie a uvedomelejsie alebo mladsie optimistickejsie... Myslim, ze zlaty stred medzi vasimi nazormi mi bude vyhovovat 🙂... A mysliet na najhorsie a cakat len to najhorsie nie je moj styl. Keby som tak zmyslala po cely svoj zivot, tak nikdy nic nedosiahnem. Co sa tyce skoly, vysnivanej prace, manzelstva a podobne. Zivot je ako ruleta, nikdy nevies co pride zajtra, ale keby kazdy zil len v strachu z toho, co bude a co by bolo keby bolo, tak nikdy nikto nic nedosiahne.. 🙂

Ahoj,
úplne viem čo prežívaš, prežívam totiž skoro to isté. S manželom sa tiež už dlho nechránime a tiež sa vyjadril, že by sa bábätku potešil. No tiež si dáva stále pozor. My sme najprv čakali kedy skončím školu, potom kedy postavíme dom a teraz už máme aj jedno aj druhé, ale problém je že ešte nám chýbajú nejaké drobnosti aby sme mohli skolaudovať a tiež sme finančne dosť vyčerpaní z tej stavby. Čiže manžel by najradšej najprv skolaudoval a že potom tomu necháme voľný priebeh. Ono je to možno otázka pol roka, ale mňa už od januára chytila taká veľká túžba po bábätku, že naozaj nedokážem myslieť na nič iné. Myslím na to každý deň. Už aj mužovi som stále o bábätkách rozprávala a veciach okolo toho a po čase som si všimla, že ho moje reči otravujú a ja som z toho bola veľmi smutná, pretože som sa potrebovala aspoň vyrozprávať a okrem neho sa nemám komu zdôveriť s takýmito osobnými pocitmi. Potom som s ním mala debatu, a vysvitlo, že má pocit, že naňho tlačím, ale vyrozprávali sme si to, a pochopil moje pocity. No predsavzala som si, že už mu dám s tým pokoj. Ono chlapi chcú mať nad všetkým kontrolu, istotu, neznesú keď ich niekto do niečoho, aj keď nevedome tlačí. Našla som si aj kopu nových koníčkov, celé dni mám úplne nabité, neviem čo skôr, no aj tak stále myslím na bábätko, to asi nezmením, a nič iné mi neostáva ako byť trpezlivá ☹