Prečo chceme dieťa za každú cenu?

@viestta presne toto som chcela napisat. A este presne aj s diagnozami, nesu nasledky uzivania tych drog, alkoholu, inteligencne pod normou, s traumami. Nie kazdy je schopny taketo dieta prijat a vychovavat. Ja sa dobrovolne priznam, ze by som to nezvladla.

@viestta áno viem, viem to veľmi dobre. A viem, čo znamená prijať dieťa, ktoré si nesie traumu, neistotu, možno poruchu vzťahovej väzby, vyžaduje hlbokú empatiu, pevnú psychiku a zrelosť. Je to zásadný čin, nie riešenie túžby mať dieťa.

A tu je na mieste otázka - či sme schopní prijať nástrahy rodičovstva? Choré dieťa. Odosobnime sa teraz od témy DD. Ale spať k tomu textu, čo píšem... prečo? Prečo za každú cenu ideme za svojím projektom. Lebo musím mať dieťa, lebo musím mať dve, lebo ... mať dieťa je povinnosť? Čo sa to stalo so ženami?

Ano, sme schopni prijat aj deti s diagnozou a znasat vsetko co to prinasa. Su tisicky rodin, ktore take dieta maju, ziju s jeho a ich udelom. Sme toho schopni. A nie vsetko je o genofonde, o drogach, alkohole, liekoch. Staci chvila pri porode a narodi sa dieta s DMO. Tehotenstvo v poriadku, matka vzorne dodrziava vsetko co ma, ziadne geneticke predpoklady a zrazu mas pred sebou zivot s postihnutym dietaom, tvoje dieta bude navzdy postihnute. A matka ho prijme a bude s nim znasat vsetko co zivot prinesie. Aj ked vie, ze jej dieta nikdy nebude chodit. Hovorim, ano, sme schopni to dieta prijat. A ak niekto take dieta neprijme, nebudem ho sudit...

opravila si text. Na to z opraveneho textu ti odpovedat neviem. Ale kazdy sa rozhoduje sam za seba, tak ako najlepsie vie a moze.

Kazdy ma iny ciel v zivote, niekto vidi naplnenie iba v dietati, niekto zasa po dietati netuzi, niekto ho chce preto a iny zasa preto a niekto urobi preto vsetko a niekto necha tomu volny priebeh a su tu aj taky, ktorym nevysiel vztah a tak sa zmierili s tym, ze budu sami, ano aj take zeny este su. A tie co su vo vztahu iba preto aby mali vysnivane druhe dieta sa potom z toho vztahu malokedy dostanu.

@viestta a presne to ma zaujíma, tá obrovská potreba v dnešných ženách za každú cenu porodiť potomka. …až tak, že sú ochotné podstúpiť čokoľvek – hormonálne liečby, opakované potraty, psychický kolotoč nádeje a sklamania, extrémne finančné výdavky. A často popri tom zabúdajú na seba, na svoj vzťah, na svoje telo. Akoby jediným dôkazom hodnoty ženy bolo, že porodí.

Zaujíma ma, čo túto potrebu tak silno ženie. Je to spoločenský tlak? Vnútorné presvedčenie, že len dieťa dá životu zmysel? Strach, že bez dieťaťa zostane človek sám? Alebo snaha napraviť niečo v sebe – získať lásku, ktorú sme sami nedostali?

Lebo niektoré ženy to berú ako projekt – naplánovaný, kontrolovaný, do detailu riadený. A potom, keď sa nedarí, prichádza frustrácia. Namiesto prijatia toho, čo je, a možno otvorenia sa iným možnostiam a žiť život, ktorý má hodnotu aj bez toho, aby bol potvrdený rodičovstvom.

Praveze nemam pocit, ze dnesne zeny chcu za kazdu cenu deti, zeny zacinaju chapat, ze dieta nemusi byt jediny zmysel zivota a orientuju svoju energiu inam.
Ale preco sa pytas len na deti? Kazdy jeden clovek ma tuzbu po niecom a ide si za tym, vsak kvoli tomu sa vedu aj vojny, lebo niekto chce stale viac. Ego, nic ine to nie je.

A teda take zeny to podla teba maju vzdat, ked sa hned nepodari?

@hederamonstera to, že sa dieťa neobjaví hneď alebo vôbec ešte neznamená, že je niečo zle, ani že treba všetko zahodiť. Nie je to koniec sveta. Život neskončil, len nešiel podľa presného plánu. A možno to je práve príležitosť zastaviť sa a úprimne si položiť otázku: Prečo to tak veľmi chcem? A niektoré ženy napokon zistia, že ich materstvo má iné podoby – v práci s deťmi, v opore pre súrodenca, v pomoci niekomu, kto to potrebuje. Život má mnoho vrstiev.

Mozno treba zacat od konca. Pred 30 - 40 rokmi, skor ako sa metody asistovanej reprodukcie stali bezne dostupne ma kazdy 10. par problemy s plodnostou. Pred 30 - 40 rokmi bolo percento neplodnych muzov v percentach, nie v desiatkach percent. Dnes su stistiky priam alermujuce. Neplodny je takmet kazdy siedmy par, statistiky morfologia spermii a pocet spermii u muzov su alarmujuce. Takze ano, mnoho ludi je ocotnych spravit cokolvek aby dieta mali. Kedze prirodzene to nejde, obratia sa o pomoc na vedu a medicinu. Pred 40 rokmi by tie zeny pocali prirodzene, dnes nemaju inu sancu. Nemaju inu sancu ako naplnit svoje tuzby a dat zivot dietatu. A ano, pri asistovanej reprodukcii sa to stava projektom, pretoze treba dodrzat vsetky postupy. Co je na tom zle? Dolezite je, ze sa dieta narodi do otvorenej naruce milujucej rodiny. Je uplne jedno akym sposobom bolo pocate.

@viestta ešte raz sa pýtam otázku, prečo za každú cenu? Zopakujem - prečo to tak veľmi chcem? Materstvo má iné podoby – v práci s deťmi, v opore pre súrodenca, v pomoci niekomu, kto to potrebuje. Život má mnoho vrstiev. Treba ho žiť do šírky.

Neviem v akých kruhoch sa pohybuješ, mladé ženy dcéry mojich kamarátok dievčatá z rodiny vekovo cca 35+- a.z desiatich chceli mať deti dve a má iba jedna. Tie ostatné na to ešte nemyslia alebo zásadne odmietajú

A naco by to robili? Vsak nech sa snazia dalej. Cielom by malo byt, aby nam tuzba nesposobovala bolest, nie ze sa mame prestat o nieco snazit.
No a proste rozmnozovanie je zakodovane v kazdom organizme, nic ma na tom neprekvapuje, ked ludia chcu deti

@hederamonstera A keby nemali žiadne dieťa? Čo by sa stalo?
Nestalo by sa vôbec nič dramatické. Neprišla by potopa, svet by sa nezrútil a ich život by nebol menejcenný. Tá predstava, že žena musí mať dieťa, aby bola kompletná, je hlboko zakorenená v starých spoločenských štruktúrach, nie v realite dnešného sveta.
Mať dieťa je možnosť - ktorá nemusí vyjsť, nie povinnosť. Byť matkou nie je jediná definícia ženskosti. A ženy, ktoré sa rozhodnú nemať deti – či už vedome, alebo životom – nie sú neúplné. Nie sú chladné. Nie sú sebecké... každá tá cesta je legitímna.

Takže keby tie ženy nikdy nemali dieťa? Stalo by sa len to, že by žili svoj život inak než väčšina. A možno by práve v tom tkvie ich prínos – v tom, že ukazujú svetu, že aj bez dieťaťa môže byť žena silná, celistvá a naplnená.

@hederamonstera Áno, rozmnožovanie je biologicky zakódované – to je základná pravda. Ale my nie sme len biológia, nie sme len pudy. Sme vedomé bytosti so schopnosťou rozhodovať sa, rozmýšľať o dôsledkoch, zvažovať okolnosti, a ísť proti inštinktom, keď je to potrebné alebo žiaduce.
Keď niekto povie „je to zakódované“, ako keby tým chcel povedať „tak to má byť, neodporujme tomu“. Lenže ak by sme sa riadili len tým, čo je zakódované, tak by sme neplánovali rodičovstvo, nezaujímali sa o duševné zdravie detí, nevychovávali by sme ich s ohľadom na ich potreby. Robili by sme to ako zver – splodili a išli ďalej.
To, že máme rozmnožovací pud, ešte neznamená, že každý musí mať dieťa. Znamená to len, že môžeme ... nie slepé nasledovanie biologického algoritmu.
Človek nie je len telo, je aj myseľ a svedomie. A práve v tom je rozdiel.

Ja ta chapem, ale znova opakujem. Ked je stale sanca na dieta, preco by ju mali zahodit? Nikde nedostanes napisane, ze dieta sa ti na 100% nepodari.
Nechapem co tu vlastne chces povedat…stale z toho citam, ze sa maju prestat snazit a zamerat sa na nieco ine. Ale to len malo zien v produktivnom veku spravi. Nie sme len vedome bytosti, sme aj pudove bytosti.

Dobre, este inac: Preco mas potrebu sudit tie zeny, ktore su ochotne spravit vsetko? Preco potrebjes vediet, preco to robia? Neviem, ale nejak sipim, ze potrebujes sebe nieco vysvetlit, seba o niecom presvedcit, ze tu nejde o tie ine, ale o teba

Este skor nepochopim ako mama vytuzeneho chlapceka , mame s manzelom vsetko co si vymenovala v absolutnom poriadku , ze ako sa nas od narodenia vypytuje ktokolvek koho stretneme na druhe ! Na sestricku. Neviem ci ludom j”be pytat sa to matky 1-2 mesacneho dietata , teraz ma syncek 3 roky a naozaj to pocuvam od narodenia a normalne mi je z toho az uzko niekedy….

@viestta mam rovnaky pocit. Ze autorka sa snazi obhajit jej zivot bez dietata, mozno sa nedari, mozno sa podvedome citi menejcenna

@hederamonstera Nikto predsa nevraví, že by mali všetky prestať skúšať. Ale je dôležité, aby to nebola jediná vec, na ktorú upnú celý svoj život. Lebo čo potom, ak to naozaj nevyjde?

To, čo sa tým snažím povedať, nie je vzdať sa, ale nezabudnúť žiť aj pomedzi to snaženie. Nežiť v režime čakania. Lebo žena nie je len maternica, nie je len nositeľka genetickej výbavy pre ďalšiu generáciu. A ak sa celý svet zúži na ovulačný kalendár, prestane byť svetom.

Pud máme. Ale máme aj vedomie, ktoré nám umožňuje rozlíšiť medzi chcem a musím za každú cenu, lebo to tak má byť. A keď je žena celá ponorená v túžbe po dieťati, je fér, ak sa niekto opýta – a čo ešte ťa v živote napĺňa, čo ťa tvorí, kto si mimo tejto túžby?

Takže áno – hľadajme cesty, hľadajme nádej, ale nestrácajme pri tom seba. Nie každá cesta k dieťaťu vedie cez biologické počatie. A nie každý život bez dieťaťa je prázdny.

@lia2929 Úplne ti rozumiem. Je zvláštne, ako si ľudia neuvedomujú, že takéto otázky, hoci často mienené ako nevinná zvedavosť, môžu pôsobiť ako tlak. Akoby jedno dieťa nestačilo. Akoby život nebol kompletný, kým nie je „sestrička“ alebo „braček.
Každá rodina je iná. Každá žena má iný príbeh, iné možnosti, iné hranice. A to by mal svet rešpektovať. Lebo nie každá otázka je len nevinná – niekedy je to špendlík do už aj tak citlivej duše.

No vsak to som napisala hore, cielom by malo byt, aby nam tuzba nesposobovala bolest, tuzba po hocicom.

@lia2929 ja mám zas iné skúsenosti... nejak sa nám zadarilo a neplánovane 4 tehu... koľko som sa ja napočúvala že prečo som zas tehotná ... som nechápala čo sa do toho ľudia starajú... zaujímavé že blbé vyčítavé otázky mi dávali chlapi ktorí boli omnoho starší ako ja ... 10-20 r.

@hederamonstera Mám dve osvojené a jedno vlastné dieťa, takže viem, aké rôznorodé a komplexné môžu byť cesty k rodičovstvu a aké rôzne pocity to môže prinášať.

Naozaj? A naco ta potom trapia tieto otazky?

@hederamonstera Možno práve preto, že mám skúsenosti z rôznych stránok materstva a čítam tu úporné snahy úzkostných žien každý deň.

Pretože keď túžiš po dieťati a nedarí sa tak sa tá túžba znásobuje každým mesiacom až dojdes do bodu, ze nič iné nechceš viac nez to dieťa. To musíš zažiť aby si to pochopila. Za seba môžem povedať toľko ze som nijako extra po deťoch netúžila až mi v 30 biologické hodiny prerazili mozog a netúžila som po nicom inom. A ešte väčšia šialenosti keď sa nedarí jasne ze nasleduje frustrácia. Neviem či ti to pomôže ale každá mame iný príbeh. Nepovedala by som, ze ak si žena už musí sledovať cyklus a merať bazálne teploty, ze je to projekt. Je to túžba po dieťati aspoň za mňa to tak bolo.

@sandria Ja som si tým prešla inak – nie cez šialenstvo, ale cez rozhodnutia, bolesť aj zodpovednosť. A keď sa staráš o deti, ktoré si neporodila, ale miluješ ich rovnako, tak presne vieš, čo to znamená niečo túžiť, niečo prijať a niesť za to všetko následky. Takže netreba mi naznačovať, že to musím "zažiť", aby som to pochopila. Zažila som možno viac, len inak. Mám aj svoje vlastné...