Ako sa vyrovnať so stratou po samovražde súrodenca?
Uz je to viac nez rok co si brat zobral zivot vlastnou rukou. Nik to necakal, bol to obrovsky sok. Prve mesiace som to pocitovo odmietla prijat a zila som v tom, ze sa este vrati aj ked je mi jasne, ze je mrtvy a je koniec. Prisli pocity viny voci sebe, voci Bohu, hnev, strach, kto bude dalsi... problemy so spankom, nechutenstvo, v robote som ledva fungovala. Zacala som chodit k psychologicke, vo vela vecach mi velmi pomohla. Po roku som bola schopna zajst opat do kostola. Dokazem fungovat viac, menej normalne. No vytratila sa mi radost zo zivota napriek velkej podpore manzela a niekolkych kamaratov. Rodicia nechcu aby rodina a okolie vedeli co sa naozaj stalo, o to je to tazsie, ze sa v rodine navzajom nepodporime.
Ak ste si presli niecim podobnym, co vam pomohlo dostat za z toho ?
Budem vdacna aj za tipy na knizky na citanie.
Stručné zhrnutie
- Samovražda blízkeho súrodenca často spôsobí dlhodobý smútok so symptómami ako pocity viny, hnev, strata radosti zo života, problémy so spánkom a nechutenstvo; psychologická terapia pomáha zlepšiť fungovanie.
- Dostupná pomoc zahŕňa psychologickú terapiu, podporné skupinky pre pozostalých (napr. CKV Martin: http://ckvmartin.sk/sprevadzanie-v-smutku/podpo...), duchovnú podporu cez kňaza a sviatosti (sviatosť zmierenia, svätá omša) a v prípade ťažkého priebehu aj užívanie liekov.
- Praktické copingové stratégie odporúčané v diskusii zahŕňajú pravidelné vychádzky, sociálne kontakty, zaplnenie dňa rutinou, čítanie kníh o pozostalosti a zvieracieho spoločníka (pes) ako spôsob, ktorý niektorým ľuďom pomohol.
Najčastejšie otázky
Q: Kde nájdem podporné skupiny pre pozostalých po samovražde na Slovensku?
A: V diskusii bol spomenutý príklad podporných skupiniek na webe CKV Martin: http://ckvmartin.sk/sprevadzanie-v-smutku/podpo... hľadajte lokálne “podporné skupinky pre smútiacich” alebo kontaktujte miestnu psychologickú poradňu.
Q: Aké knihy sa odporúčajú pri smútku po samovražde blízkeho?
A: V diskusii boli menované dve knihy: "Muj blízký si vzal život - Pruvodce pro pozustalé" a "Muj devátý dotek".
Q: Pomôže psychologická terapia pri spracovaní samovraždy blízkeho?
A: Viacerí diskutujúci uviedli, že im pravidelné sedenia s psychologičkou významne pomohli zlepšiť fungovanie a spracovať emócie.
Q: Môže cirkevná alebo duchovná podpora pomôcť pri smútku po samovražde?
A: V diskusii sa odporúčali modlitba, rozhovor s kňazom, svätá omša a sviatosť zmierenia; zároveň niektorí uviedli, že im náboženské praktiky osobne nepomohli.
Q: Kedy zvážiť lieky pri smútku a depresiách po strate blízkeho?
A: Diskutujúci odporúčali "brať aj lieky", ak samostatné copingové stratégie a terapia nestačia; v diskusii však neboli uvedené konkrétne lieky ani dávky.
Q: Aké konkrétne denné rutiny a aktivity pomáhajú zvládať smútok?
A: V diskusii ľudia odporúčali denne vychádzky (aspoň hodinu), opätovné nadviazanie spoločenských kontaktov, čítanie do vyčerpania pred spaním, neostávať dlho osamote a vyhýbať sa dlhým sólo cestám autom.
Závery z diskusie
Zhoda
- Psychologická terapia a rozprávanie o strate pomáhajú pri spracovaní samovraždy blízkeho.
- Podporné skupiny a čítanie skúseností iných pozostalých poskytujú pocit, že človek nie je sám.
Sporné názory
- Niektorí považujú duchovnú podporu (modlitba, svätá omša, sviatosť zmierenia) za užitočnú, iní uviedli, že im to nepomohlo.
- Niektorí tvrdia, že čas rany zmierni a človek sa dokáže pohnúť ďalej, zatiaľ čo iní opisujú roky či celoživotnú hlbokú bolesť.
Otvorené otázky
- Obnoví sa radosť zo života po strate súrodenca samovraždou a za aký čas?
- Kde všade na Slovensku sú dostupné špecifické podporné skupiny pre pozostalých po samovražde?
- Ako dosiahnuť odpustenie sebe po samovražde blízkeho?
Spomenuté značky a firmy
CKV Martin,Cirkev
Spomenuté produkty a metódy
Muj blízký si vzal život - Pruvodce pro pozustalé,Muj devátý dotek,psychologická terapia,podporné skupinky pre smútiacich,sviatosť zmierenia,svätá omša,modlitba,lieky,pes ako spoločník,dokument o pozostalých
Miesta a osoby
Martin,USA,kňaz,kostol
@anonym_autor je dobré, že si začala chodiť k psychologičke a určite neprestávaj. Je fajn sa o tom porozprávať otvorene, len to človeku pomôže.
@anonym_autor Mal psychické problémy? Asi určite. Ak v takomto rozpoložení spáchal samovraždu, tak si asi nebol vedomý následkov. Kedysi sa verilo, že každý samovrah je zatrateny a samovrahovia sa pochovávali mimo posvätnej pôdy cintorína. Dnes to už neplatí a Cirkev dúfa v Božie milosrdenstvo. To by si mala spraviť aj ty a modliť sa za jeho dušu a dať za neho odslúžiť sv. omšu.
S tým sa nevyrovnas,iba to musíš prijať
my sme mali v rodine samovrazdy tri.. akoze v jednom pripade to bola starka mojej mami z otcovej strany a to bola velmi nestastna zena, zijuca s alkoholikom a roky trpela.. druhy bol moj stryko - cely zivot trpel maniodepresiou, aj ked bol kompenzovany liekmi tak mal caste epizody - vedeli sme teda pricinu.. tam vsak to jeho syn zdedil.. uz je dospely a zije v cudzine, je velmi intelektovo nadany.. a ma dobru pracu, ale tiez zije sposobom, ze dva mesiace o nom vieme a potom na 3 zmizne.. lebo ma svoje stavy.. zvykli sme si, ale vzdy je panika ak nikomu neodpoveda. No ta 3 tia bol sok.. zdanlivo stastny clovek na dochodku, nanzelka, dve zabezpecene a vzdelane deti, firma, ktora slape, dostatok financii, ziaden alkohol ani ochorenie, o ktorom by sme vedeli.. obesil sa na velku noc .. v stodole na rodinnej chalupe.. bol to obrovsky sok, na pohreb prisiel za nami muz, teda primarne za jeho dcerou.. ze sa musi s nou porozpravat a povedat nieco o otcovi.. ze je to dolezite, ze sa ozve.. uz sa neozval.. je to 11 rokov.. stale cakame, stale su otvorene otazniky...
Co ťa trapi najviac? Že tu brat nie je a nemôžeš s ním byť.alebo že čo sa stalo s jeho dušou alebo ze sa trapia rodičia alebo že nevieš preco to urobil? Rok je cas,kedy by si už situaciu mala prijať a nerozoberať si to dookola v hlave. Skus viac zamestnať hlavu aj telo inymi cinnosťami.
@anonym_autor aj ja som tu uz velakrat nechcela byt. Nemať brata tak uz tu nie som. Tak nejak kvoli nemu som ostala ale zaroven ma to štve lebo sa trapim a niet mi pomoci. Z pohladu cloveka ktory sa zabije to teda vidim tak ze musel velmi trpiet a toto videl ako jedine vychodisko, vyslobodenie. Niekedy sa neda pomoct cloveku so psychickymi problemami. Depresia je choroba a nie kazda choroba sa da vyliecit. Tym som chcela povedat ze chapem kazdeho kto spacha samovrazdu zaroven velmi sucitim s rodinou
Pred 21 mesiacmi spáchal samovraždu môj partner, s ktorým som žila 28 rokov. Náhle, bez akýchkoľvek náznakov, že by mal nejaké psychické problémy, alebo trápenie. Ráno normálne odišiel do práce, odrobil 11-hodinovú smenu a po práci nešiel domov, ale do lesa, kde si vzal život. A aby som toho nemala málo, nasledovali útoky jeho matky a súrodencov, ktorí ma obviňovali z jeho smrti, hoci ja som za ňu absolútne nemohla. Zanechal listy na rozlúčku /mne, aj svojej rodine/, kde svoju rodinu prosil, aby ma z jeho smrti neobviňovali, aby mi pomohli a napísal, že so mnou prežil krásne roky. Napriek tomu som bola v ich očiach vinníkom ja. Poviem ti len toľko, že v deň jeho smrti sme zomreli obaja. Ja už nežijem. Stále ho mám pred očami stuhnutého v rakve. Som taká sama. Nemám sa s kým porozprávať, lebo s nikým si nerozumiem tak, ako som si rozumela s ním. Boli sme spriaznené duše. Stále sa pýtam, ako mi to mohol urobiť. Prečo? Mali sme pekný vzťah, absolútne sme sa nehádali, za 28 rokov mi nepovedal jediné škaredé slovo. A predsa sa v jeho duši odohrávalo niečo, o čom som netušila a čo ho donútilo urobiť tento strašný čin.
Pred 21 mesiacmi spáchal samovraždu môj partner, s ktorým som žila 28 rokov. Náhle, bez akýchkoľvek náznakov, že by mal nejaké psychické problémy, alebo trápenie. Ráno normálne odišiel do práce, odrobil 11-hodinovú smenu a po práci nešiel domov, ale do lesa, kde si vzal život. A aby som toho nemala málo, nasledovali útoky jeho matky a súrodencov, ktorí ma obviňovali z jeho smrti, hoci ja som za ňu absolútne nemohla. Zanechal listy na rozlúčku /mne, aj svojej rodine/, kde svoju rodinu prosil, aby ma z jeho smrti neobviňovali, aby mi pomohli a napísal, že so mnou prežil krásne roky. Napriek tomu som bola v ich očiach vinníkom ja. Poviem ti len toľko, že v deň jeho smrti sme zomreli obaja. Ja už nežijem. Stále ho mám pred očami stuhnutého v rakve. Som taká sama. Nemám sa s kým porozprávať, lebo s nikým si nerozumiem tak, ako som si rozumela s ním. Boli sme spriaznené duše. Stále sa pýtam, ako mi to mohol urobiť. Prečo? Mali sme pekný vzťah, absolútne sme sa nehádali, za 28 rokov mi nepovedal jediné škaredé slovo. A predsa sa v jeho duši odohrávalo niečo, o čom som netušila a čo ho donútilo urobiť tento strašný čin.
@anonym_d0fb7c 😭😭😭 je mi to luto, cita sa to tazko nie to prezit.
Ešte ti poradím knižky. Ja som po partnerovej samovražde dostala od kamarátky knižku "Muj blízký si vzal život - Pruvodce pro pozustalé" a kúpila som si aj knihu "Muj devátý dotek", to je kniha, ktorú napísala žena, ktorá náhle prišla o manžela po dopravnej nehode. Obe boli veľmi zaujímavé, ale nemôžem povedať, že by mi nejako významne pomohli. Ale aspoň som pri ich čítaní mala pocit, že nie som sama, komu sa niečo také stalo. Viac by mi pomohlo napr. porozprávať sa so ženami, ktoré prišli o partnera takýmto spôsobom, ale žiadnu takú ženu nepoznám.
Pred pól rokom sa obesil známy… jeho manželka vyzerá strašne, schudla veľa kíl, utrápená ale snaží sa žiť snaží sa žiť pre dcéru. Aj keď dcéra ochvilku už pôjde svojou cestou. Ale čo urobili kúpili si psa. A lepšie sa im veru žije. Majú sa o koho starať chodiť s ním von a robí im radosť. Človek sa nikdy nevyrovná s smrťou človeka blízkeho, bohuzial len sa musí človek naučiť žiť ďalej. Skús aj ty porozmýšľať nad psikom. A odpusť mu že to urobil. Jemu je tak dobre. Nič neboli nič netrápi.
Pred 21 mesiacmi spáchal samovraždu môj partner, s ktorým som žila 28 rokov. Náhle, bez akýchkoľvek náznakov, že by mal nejaké psychické problémy, alebo trápenie. Ráno normálne odišiel do práce, odrobil 11-hodinovú smenu a po práci nešiel domov, ale do lesa, kde si vzal život. A aby som toho nemala málo, nasledovali útoky jeho matky a súrodencov, ktorí ma obviňovali z jeho smrti, hoci ja som za ňu absolútne nemohla. Zanechal listy na rozlúčku /mne, aj svojej rodine/, kde svoju rodinu prosil, aby ma z jeho smrti neobviňovali, aby mi pomohli a napísal, že so mnou prežil krásne roky. Napriek tomu som bola v ich očiach vinníkom ja. Poviem ti len toľko, že v deň jeho smrti sme zomreli obaja. Ja už nežijem. Stále ho mám pred očami stuhnutého v rakve. Som taká sama. Nemám sa s kým porozprávať, lebo s nikým si nerozumiem tak, ako som si rozumela s ním. Boli sme spriaznené duše. Stále sa pýtam, ako mi to mohol urobiť. Prečo? Mali sme pekný vzťah, absolútne sme sa nehádali, za 28 rokov mi nepovedal jediné škaredé slovo. A predsa sa v jeho duši odohrávalo niečo, o čom som netušila a čo ho donútilo urobiť tento strašný čin.
@anonym_d0fb7c niečo podobné sa stalo mamkinej najlepšej kamarátke. Manželia, vždy veselí, štyri dospelé deti, prvé vnúčatká. Jedného dňa šla na nákup, ako vždy v obvyklom čase. Zašla aj ku kaderníčke, že ho prekvapí. A prekvapil on ju. Našla ho v spálni. Býva neďaleko mňa, často sa náhodne stretneme. Vždy ju objímem, prehodíme pár slov. Vidím, ako jej je ťažko, aj keď sa usmieva. Už je to rok a pol a nik nevie prečo. Nezanechal ani slovo.
Pred 21 mesiacmi spáchal samovraždu môj partner, s ktorým som žila 28 rokov. Náhle, bez akýchkoľvek náznakov, že by mal nejaké psychické problémy, alebo trápenie. Ráno normálne odišiel do práce, odrobil 11-hodinovú smenu a po práci nešiel domov, ale do lesa, kde si vzal život. A aby som toho nemala málo, nasledovali útoky jeho matky a súrodencov, ktorí ma obviňovali z jeho smrti, hoci ja som za ňu absolútne nemohla. Zanechal listy na rozlúčku /mne, aj svojej rodine/, kde svoju rodinu prosil, aby ma z jeho smrti neobviňovali, aby mi pomohli a napísal, že so mnou prežil krásne roky. Napriek tomu som bola v ich očiach vinníkom ja. Poviem ti len toľko, že v deň jeho smrti sme zomreli obaja. Ja už nežijem. Stále ho mám pred očami stuhnutého v rakve. Som taká sama. Nemám sa s kým porozprávať, lebo s nikým si nerozumiem tak, ako som si rozumela s ním. Boli sme spriaznené duše. Stále sa pýtam, ako mi to mohol urobiť. Prečo? Mali sme pekný vzťah, absolútne sme sa nehádali, za 28 rokov mi nepovedal jediné škaredé slovo. A predsa sa v jeho duši odohrávalo niečo, o čom som netušila a čo ho donútilo urobiť tento strašný čin.
@anonym_d0fb7c je to hrozné. Posielam objatie ❤️
@anonym_d0fb7c niečo podobné sa stalo mamkinej najlepšej kamarátke. Manželia, vždy veselí, štyri dospelé deti, prvé vnúčatká. Jedného dňa šla na nákup, ako vždy v obvyklom čase. Zašla aj ku kaderníčke, že ho prekvapí. A prekvapil on ju. Našla ho v spálni. Býva neďaleko mňa, často sa náhodne stretneme. Vždy ju objímem, prehodíme pár slov. Vidím, ako jej je ťažko, aj keď sa usmieva. Už je to rok a pol a nik nevie prečo. Nezanechal ani slovo.
@anonym_50b46a No ešteže môj partner to urobil mimo nášho domu, lebo keby som ho takto našla doma, tak ja by som to neprežila. V tej knihe, o ktorej som tu písala, sú popísané rôzne prípady samovrážd, napr. že kým rodičia pozerali v jednej izbe tv, v druhej izbe sa im obesil syn. To je od tých samovrahov taká strašná bezohľadnosť. Keď sa už rozhodnú to urobiť, tak aspoň nie doma preboha. Aj bez toho je to pre blízkych neskutočná trauma. Do konca života sa budú pýtať PREČO a budú každý deň premýšľať, čo zanedbali, ako tomu mohli zabrániť, čo mohli urobiť, aby sa to nestalo. Pravda je taká, že nemohli urobiť NIČ.
@anonym_50b46a No ešteže môj partner to urobil mimo nášho domu, lebo keby som ho takto našla doma, tak ja by som to neprežila. V tej knihe, o ktorej som tu písala, sú popísané rôzne prípady samovrážd, napr. že kým rodičia pozerali v jednej izbe tv, v druhej izbe sa im obesil syn. To je od tých samovrahov taká strašná bezohľadnosť. Keď sa už rozhodnú to urobiť, tak aspoň nie doma preboha. Aj bez toho je to pre blízkych neskutočná trauma. Do konca života sa budú pýtať PREČO a budú každý deň premýšľať, čo zanedbali, ako tomu mohli zabrániť, čo mohli urobiť, aby sa to nestalo. Pravda je taká, že nemohli urobiť NIČ.
@anonym_d0fb7c presne tak, súhlasím. On to urobil v spálni. Teta tú izbu zamkla a viac ju neotvorila. Keď bola v kúpeľoch, boli tam deti a všetko z nej vyhádzali. Teta už má po 70, nemá si ako poriešiť iné bývanie. Tak pred dvere spálne dali skriňu, nanovo vymaľovali, popremiestňovali nábytok. Aspoň vizuálne zmenili byt a "tvária sa", že za tou skriňou už nič nie je 😥
Pred 21 mesiacmi spáchal samovraždu môj partner, s ktorým som žila 28 rokov. Náhle, bez akýchkoľvek náznakov, že by mal nejaké psychické problémy, alebo trápenie. Ráno normálne odišiel do práce, odrobil 11-hodinovú smenu a po práci nešiel domov, ale do lesa, kde si vzal život. A aby som toho nemala málo, nasledovali útoky jeho matky a súrodencov, ktorí ma obviňovali z jeho smrti, hoci ja som za ňu absolútne nemohla. Zanechal listy na rozlúčku /mne, aj svojej rodine/, kde svoju rodinu prosil, aby ma z jeho smrti neobviňovali, aby mi pomohli a napísal, že so mnou prežil krásne roky. Napriek tomu som bola v ich očiach vinníkom ja. Poviem ti len toľko, že v deň jeho smrti sme zomreli obaja. Ja už nežijem. Stále ho mám pred očami stuhnutého v rakve. Som taká sama. Nemám sa s kým porozprávať, lebo s nikým si nerozumiem tak, ako som si rozumela s ním. Boli sme spriaznené duše. Stále sa pýtam, ako mi to mohol urobiť. Prečo? Mali sme pekný vzťah, absolútne sme sa nehádali, za 28 rokov mi nepovedal jediné škaredé slovo. A predsa sa v jeho duši odohrávalo niečo, o čom som netušila a čo ho donútilo urobiť tento strašný čin.
@anonym_d0fb7c Je mi to strašne ľúto, drž sa žena 😢
Pred 21 mesiacmi spáchal samovraždu môj partner, s ktorým som žila 28 rokov. Náhle, bez akýchkoľvek náznakov, že by mal nejaké psychické problémy, alebo trápenie. Ráno normálne odišiel do práce, odrobil 11-hodinovú smenu a po práci nešiel domov, ale do lesa, kde si vzal život. A aby som toho nemala málo, nasledovali útoky jeho matky a súrodencov, ktorí ma obviňovali z jeho smrti, hoci ja som za ňu absolútne nemohla. Zanechal listy na rozlúčku /mne, aj svojej rodine/, kde svoju rodinu prosil, aby ma z jeho smrti neobviňovali, aby mi pomohli a napísal, že so mnou prežil krásne roky. Napriek tomu som bola v ich očiach vinníkom ja. Poviem ti len toľko, že v deň jeho smrti sme zomreli obaja. Ja už nežijem. Stále ho mám pred očami stuhnutého v rakve. Som taká sama. Nemám sa s kým porozprávať, lebo s nikým si nerozumiem tak, ako som si rozumela s ním. Boli sme spriaznené duše. Stále sa pýtam, ako mi to mohol urobiť. Prečo? Mali sme pekný vzťah, absolútne sme sa nehádali, za 28 rokov mi nepovedal jediné škaredé slovo. A predsa sa v jeho duši odohrávalo niečo, o čom som netušila a čo ho donútilo urobiť tento strašný čin.
@anonym_d0fb7c dakujem ze si napisala, pomohlo ❤ Dakujem aj za uprimnost. Ja ani neviem, co ti napisat, vela sil prajem. Ano, rozmyslala som nad tym, ze porozpravat sa s ludmi, ktori si presli niecim podobnym by mohlo aspon trochu pomoct, ci pochopit.
@anonym_autor Mal psychické problémy? Asi určite. Ak v takomto rozpoložení spáchal samovraždu, tak si asi nebol vedomý následkov. Kedysi sa verilo, že každý samovrah je zatrateny a samovrahovia sa pochovávali mimo posvätnej pôdy cintorína. Dnes to už neplatí a Cirkev dúfa v Božie milosrdenstvo. To by si mala spraviť aj ty a modliť sa za jeho dušu a dať za neho odslúžiť sv. omšu.
@pr85 stalo sa, modlitby aj sv. omsa. Rozpravala som sa aj s knazom, velmi mi to nepomohlo. K sviatosti zmierenia zatial nie som schopna ist, modlim sa denne, aj ked je to niekedy velmi narocne.
O ziadnych psychickych problemoch nik nevedel, ani manzelka, co je pre nas strasne, mal to do detailov premyslene a nik si nic nevsimol.
@anonym_autor odpustiť jemu aj sebe....
jeho rozhodnutie prijať, uzavrieť to, vyplakať sa,..
Je to proces.
Mojej známej syn si siahol na život neuniesol rozchod a vážnu chorobu... hrozné .....jeho sestra vo vysokom štádiu tehotenstva...žiaľ jeho rozhodnutie bolo skoncovať so životom.
Tvoj brat mal svoj dôvod,...nechcel sa možno trápiť...
Držím ti palce
Neviem si ani len predstavit zit s pocitom,ze sa zabije moj blizky. Mne sa zabil kamarat,boli sme stredoskolaci a mna velmi dlho matali myslienky,ze sme mu nepomohli. Ale ako sme mohli,ked sme o nicom netusili? Az po rokoch som nasla zmierenie. Nejako som si vsugerovala,ze musim respektovat jeho volu a verim,ze sa uz netrapi a je mu dobre. Ale ci sa to da aplikovat aj na surodenca? Asi tazko tam budu vzdy vycitky,pocit viny a prazdnota.
Co ťa trapi najviac? Že tu brat nie je a nemôžeš s ním byť.alebo že čo sa stalo s jeho dušou alebo ze sa trapia rodičia alebo že nevieš preco to urobil? Rok je cas,kedy by si už situaciu mala prijať a nerozoberať si to dookola v hlave. Skus viac zamestnať hlavu aj telo inymi cinnosťami.
@janinah každý si to musí odsmútiť po svojom. Neexistuje limit, že o rok by to malo byť lepšie. Poznám pána ktorému zomrela manželka, mala okolo 50 rokov. Rodina a okolie mali taký názor ako ty. Plus sa angažovali rozveseliť ho, volali ho na výlety a.oslavy. Nepomohlo. Smútil 10 rokov a potom to vzdal. Obesil sa, lebo ten smútok a strata manželky boli pre neho veľmi zraňujúce. Sa zamysli, keby tebe niketo blízky umrel, muž, dieťa, brat, hocikto blízky...o.rok by si bola na tom lepšie? Vážne pochybujem.
@anonym_50b46a No ešteže môj partner to urobil mimo nášho domu, lebo keby som ho takto našla doma, tak ja by som to neprežila. V tej knihe, o ktorej som tu písala, sú popísané rôzne prípady samovrážd, napr. že kým rodičia pozerali v jednej izbe tv, v druhej izbe sa im obesil syn. To je od tých samovrahov taká strašná bezohľadnosť. Keď sa už rozhodnú to urobiť, tak aspoň nie doma preboha. Aj bez toho je to pre blízkych neskutočná trauma. Do konca života sa budú pýtať PREČO a budú každý deň premýšľať, čo zanedbali, ako tomu mohli zabrániť, čo mohli urobiť, aby sa to nestalo. Pravda je taká, že nemohli urobiť NIČ.
@anonym_d0fb7c toto už je aké zmýšľanie? Nie doma. A kde ? Na koľajniciach? To nie je doživotná trauma pre rušňovodiča a cestujúcich? Obesiť sa v parku? A čo okoloidúci? Alebo vyskočiť z paneláku? Čo ten chudák čo ide okolo, alebo ho nájde? Nočné mory do konca života.
Pred 21 mesiacmi spáchal samovraždu môj partner, s ktorým som žila 28 rokov. Náhle, bez akýchkoľvek náznakov, že by mal nejaké psychické problémy, alebo trápenie. Ráno normálne odišiel do práce, odrobil 11-hodinovú smenu a po práci nešiel domov, ale do lesa, kde si vzal život. A aby som toho nemala málo, nasledovali útoky jeho matky a súrodencov, ktorí ma obviňovali z jeho smrti, hoci ja som za ňu absolútne nemohla. Zanechal listy na rozlúčku /mne, aj svojej rodine/, kde svoju rodinu prosil, aby ma z jeho smrti neobviňovali, aby mi pomohli a napísal, že so mnou prežil krásne roky. Napriek tomu som bola v ich očiach vinníkom ja. Poviem ti len toľko, že v deň jeho smrti sme zomreli obaja. Ja už nežijem. Stále ho mám pred očami stuhnutého v rakve. Som taká sama. Nemám sa s kým porozprávať, lebo s nikým si nerozumiem tak, ako som si rozumela s ním. Boli sme spriaznené duše. Stále sa pýtam, ako mi to mohol urobiť. Prečo? Mali sme pekný vzťah, absolútne sme sa nehádali, za 28 rokov mi nepovedal jediné škaredé slovo. A predsa sa v jeho duši odohrávalo niečo, o čom som netušila a čo ho donútilo urobiť tento strašný čin.
@anonym_d0fb7c je mi to ľúto. Tie otázniky prečo??? Zvlášť keď ste pekne spolu žili. Buď silná ❤️
@janinah každý si to musí odsmútiť po svojom. Neexistuje limit, že o rok by to malo byť lepšie. Poznám pána ktorému zomrela manželka, mala okolo 50 rokov. Rodina a okolie mali taký názor ako ty. Plus sa angažovali rozveseliť ho, volali ho na výlety a.oslavy. Nepomohlo. Smútil 10 rokov a potom to vzdal. Obesil sa, lebo ten smútok a strata manželky boli pre neho veľmi zraňujúce. Sa zamysli, keby tebe niketo blízky umrel, muž, dieťa, brat, hocikto blízky...o.rok by si bola na tom lepšie? Vážne pochybujem.
@anonym_cc5e15 ako vieš,že som tým neprešla,ako vieš,že mi nezomrel najbližší človek ma svete,bohužiaľ áno...
Ze ty si poznala pána,ktory to nezvladol neznamena,ze to je pravidlo.Ano.kaxdy smuti po svojom,ale o rok to byva podstatne lepšie a človek síce spomina,ale vie sa pohnuť dalej.U vasciny krstanov to tak byva.
A trochu by ludia mali rozmyšlat čo písu v citlivych témach.Ja som sa snazila dat autorke nádej,ze sa to po čase dá zvladnut...a bum.potom niekto napise,ze pan sa trapil roky a nezvladol to.
Takze asi tolko k tomu...
@anonym_autor v roku 2017 som prišla o môjho najlepšieho kamaráta bol mi ako brat .. od mala sme sa spolu hrávali , boli sme ako dvojčatá. Všade sme chodili spolu , dokonca sme si obliekali rovnaké oblečenie. Stále sme si písali , volali boli sme non stop v kontakte . Vedeli sme jeden o druhom všetko . Ľudia sa z nás smiali , že sme si súdení , že určite spolu chodíme . Mali sme úplne cisty súrodenecky vzťah . Chodil do nás aj na obed . Rodičia ho brali ako svojho syna . Avšak jeho brat začal mať nekale obchody . Potom ho zobrali do vezenia a môj kamarát bol z toho vprdeli . Bola som tu preňho 24/7 . Všetky peniaze čo nepožičiaval bratovi nikdy nedostal späť. Vždy keď som mu chcela poziciat tak nechcel tie peniažky a stále mi hovoril , že ma . Na zelený štvrtok mi napísal smsku , že odpust mi veľmi ta milujem tou našou súrodeneckou láskou . Si ta najlepšia sestra akú môžem mať . Na to som mu volala , ale zdvihol mi mobil a povedal mi , že mal slabú chvíľku , že ide spať . Zajtra , že je veľký piatok a pôjdeme spolu na omšu . Nech si idem ľahnúť , že mu mám veriť . O 9 ráno mi volala teta s tým , že sa obesil v stodole . Že to neprežil . Myslela som , že to neprežijem . Vôbec neprežijem . Nechal mi list na rozlúčku v ktorom mi všetko vysvetlil . Najviac ma zranilo , že o tom premýšľal už dlhu dobu a pri mne stále bol vysmiaty , šťastný …. V stredu pred tým všetkým ma pýtal nech mu pozíciám 2 eurá na kofolu . Že mi ich vráti a som mu povedala nechaj tak . 4 dni po pohrebe som sa bola pomodliť k jeho hrobu . A vedľa hrobu boli spadnuté 2€. Keď som ich uvidela úplne som sa zložila . Je to už toľko rokov a chyba mi polovica môjho srdca . Naučila som sa žiť s tou bolesťou ale poviem ti pravdu v ten deň moja polovica odišla s ním . Veľkonočné obdobie je pre mňa to najťažšie obdobie v roku . Pomohla mi psychologička , môj teraz manžel . Modlenie sa . Ale polovica môjho srdca odišla snim …
@pr85 stalo sa, modlitby aj sv. omsa. Rozpravala som sa aj s knazom, velmi mi to nepomohlo. K sviatosti zmierenia zatial nie som schopna ist, modlim sa denne, aj ked je to niekedy velmi narocne.
O ziadnych psychickych problemoch nik nevedel, ani manzelka, co je pre nas strasne, mal to do detailov premyslene a nik si nic nevsimol.
@anonym_autor Pokus sa ísť na sviatosť zmierenia. Uľaví sa ti.
@anonym_autor ono je to tak, ako sa hovorí, že čas lieči. Ale hlboká jazva ostane. Pomáhajú iba slzy, vždy sa vyplakať.
Mne sa tak zastrelil ocko, keď som bola ešte dieťa. Ostala som v takom tichom šoku. Nevyronila som ani slzu. Nič. Úplne zablokovaná. Žiadna emócia. Všetko sa mi zdalo ako mino mňa.
V škole som mala úzkosti, hoci navonok som bola vysmiata a priatelská. Až v puberte som prvý krát plakala.
Nemyslím si, že je správne viniť Boha a nechodiť ku sviatostiam. Rozhodol sa sám. Ja sa len modlím, aby mu Boh odpustil.
@anonym_autor v roku 2017 som prišla o môjho najlepšieho kamaráta bol mi ako brat .. od mala sme sa spolu hrávali , boli sme ako dvojčatá. Všade sme chodili spolu , dokonca sme si obliekali rovnaké oblečenie. Stále sme si písali , volali boli sme non stop v kontakte . Vedeli sme jeden o druhom všetko . Ľudia sa z nás smiali , že sme si súdení , že určite spolu chodíme . Mali sme úplne cisty súrodenecky vzťah . Chodil do nás aj na obed . Rodičia ho brali ako svojho syna . Avšak jeho brat začal mať nekale obchody . Potom ho zobrali do vezenia a môj kamarát bol z toho vprdeli . Bola som tu preňho 24/7 . Všetky peniaze čo nepožičiaval bratovi nikdy nedostal späť. Vždy keď som mu chcela poziciat tak nechcel tie peniažky a stále mi hovoril , že ma . Na zelený štvrtok mi napísal smsku , že odpust mi veľmi ta milujem tou našou súrodeneckou láskou . Si ta najlepšia sestra akú môžem mať . Na to som mu volala , ale zdvihol mi mobil a povedal mi , že mal slabú chvíľku , že ide spať . Zajtra , že je veľký piatok a pôjdeme spolu na omšu . Nech si idem ľahnúť , že mu mám veriť . O 9 ráno mi volala teta s tým , že sa obesil v stodole . Že to neprežil . Myslela som , že to neprežijem . Vôbec neprežijem . Nechal mi list na rozlúčku v ktorom mi všetko vysvetlil . Najviac ma zranilo , že o tom premýšľal už dlhu dobu a pri mne stále bol vysmiaty , šťastný …. V stredu pred tým všetkým ma pýtal nech mu pozíciám 2 eurá na kofolu . Že mi ich vráti a som mu povedala nechaj tak . 4 dni po pohrebe som sa bola pomodliť k jeho hrobu . A vedľa hrobu boli spadnuté 2€. Keď som ich uvidela úplne som sa zložila . Je to už toľko rokov a chyba mi polovica môjho srdca . Naučila som sa žiť s tou bolesťou ale poviem ti pravdu v ten deň moja polovica odišla s ním . Veľkonočné obdobie je pre mňa to najťažšie obdobie v roku . Pomohla mi psychologička , môj teraz manžel . Modlenie sa . Ale polovica môjho srdca odišla snim …
@anonym_6cdfb9 😭😭😭 vysla mi slza! 😭😭😭
@anonym_cc5e15 ako vieš,že som tým neprešla,ako vieš,že mi nezomrel najbližší človek ma svete,bohužiaľ áno...
Ze ty si poznala pána,ktory to nezvladol neznamena,ze to je pravidlo.Ano.kaxdy smuti po svojom,ale o rok to byva podstatne lepšie a človek síce spomina,ale vie sa pohnuť dalej.U vasciny krstanov to tak byva.
A trochu by ludia mali rozmyšlat čo písu v citlivych témach.Ja som sa snazila dat autorke nádej,ze sa to po čase dá zvladnut...a bum.potom niekto napise,ze pan sa trapil roky a nezvladol to.
Takze asi tolko k tomu...
@janinah Prečo hneď konštatovanie, že to nezvládol? To je nejaká slabosť? Nemusí to každý zvládnuť a stojím si za tým, že to má každý z nás ináč. Smútok u neho bol tak veľký, že ani roky mu nepomohli. Ale to by si musela čítať s porozumením. Si predstav ani po roku nie je nikto takpovediac za vodou. Tá strata je na celý život ako niekto vyššie písal. A nie každému pomôže kresťanstvo. Veď ani Boh nie je všemocný. Ak by bol, radosť žiť 😉
nič....ta strata radosti je viacmenej trvala