Čo si myslite o ludoch s poruchou prijmu potravy?

Mam 40 a neodsudzujem ludi s poruchou prijmu potravy. Preco by som ich mala odsudzovat? Je to choroba, nemozu za to. To ako keby si sa opytala, ci odsudzujem ludi na vozicku, alebo autistov…
Tebe moze byt jedno, co na to povedia ludia. Na cokolvek, co sa deje v tvojom zivote.

@danieladugard ďakujem za odpoved, maminu mam rada len v tychto veciach sa spravala ako babka ale stale lepsie… ja si tiez nemylsim ze by ma mali za neviem co, mozno ostatni ale nie kamaratky… ja by som sa zato urcite nikomu nesmiala to je akoby som sa smiala na ludoch s rakovinou…

Nemyslím si o nich nič. Každý mame svoje problemy

@anonym_autor Ja tiež neodsudzujem ľudí s týmto problémom. Museli mať vážny dôvod,.keď začali mať tieto problémy. A áno aj moja mama aj babka používa túto vetu, čo si o nás pomyslia druhí, budú sa z nás smiať.

Porucha príjmu potravy je choroba. Chorým ľuďom sa nesmejem, nemyslím si o nich nič zlé a nepovyšujem sa nad nich. PPP som si prešla, rôznymi fázami a to už od puberty. Vtedy sa však na to nepozeralo ako na chorobu a môj stav bol považovaný za "prežieranie" a nejaké komplexné vyšetrenie nikoho ani nenapadlo. Dostávala som jedinú radu, nežer a schudni. To, že sa u mňa striedali fázy kedy som sa prejedala, nejedla absolútne nič, vracala, plakala a upadala do zúfalstva a depresie, ale nikto nevidel. Som rada, že dnes je o PPP väčšia osveta a na ľudí, ktorí ňou trpia, sa už nepozerá tak skrz prsty ako v minulosti. Aj keď stále ľudia hodnotia zjav a nezamyslia sa, že za ním nemusí stáť len obžerstvo alebo potreba byť ultra štíhlym. Je to vidieť aj tu na fóre. Ak by si každý prešiel každým stavom, ktorým iní ľudia trpia, hodnotiť by si netrúfli.

@anonym_autor je to veľmi vážny probém, ktorý by nikto nemal batatelizovať. Moja známa zomrela len preto, že frajer jej povedal, že je tučná. Pritom to bola nádherná žena s dokonalou postavou, mala vtedy 19. Ten dement ju deptal a doma sa jej nedostalo pochopenia, pretože rodičia mali rovnaký prístup ako tvoja mama.

❤️‍🩹 ... a v podstate si o nich nemyslím nič konkrétne. Choroba človeka nedefinuje. Pre mňa je to rovnaká otázka ako keby sa ma niekto spýta, čo si myslím o ľuďoch, ktorí majú chrípku, rakovinu, zlomenú nohu, ...

Ja si myslím ze drvivá väčšina osôb s PPP vyrastali s neustálym ponižovaním a posmievaním či už zo strany spolužiakov alebo často aj od vlastnej rodiny. Vďaka tomu majú nezdravý vzťah k jedlu aj k vlastnej osobe. A toto "čo si o nás budú myslieť" je vrchol sedlačiny, na to poviem len toľko že ti ostatní si aj tak už dávno myslia. A ja našťastie nie som zodpovedná za to, čo si ostatní myslia, je to ich problém a nie môj.

@anonym_autor som rada, že si na tom lepšie ❤ ľudia s ppp potrebujú podporu, pochopenie a nie výsmech, ohováranie..

@anonym_9c960b snazim sa, dakujem🤍 aj ostatnym dakujem za odpovede

ako sa takým ľuďom nemá vysmievať tak takí ľudia by sa ale mali aj liečiť…
na svk chýba podpora zdravotníctva v tomto smere, ale ako so všetkým na svk, na také veci nie sú peniaze 😏

Poznám viac už dospelých žien a jedného muža . U dvoch žien bol podľa mna spúšťač , ich extrémne obézny rodičia u dvoch šikanovanie na ZŠ + rodičia , ktorí čakali dokonalosť . Viac krát som ich počula , ako vlastným deťom povedali , či nevidia ako vyzerajú , či zas jedia a podobne nevhodne poznámky na ich postavy . Konkrétny muž , bol ešte aj gay a nevedel sa zaradiť a mal psychické problémy . Podľa mna žijeme v hroznej spoločnosti a u “slabších “ jedincoch to môže prepuknúť v rôzne choroby . Určite neodsudzujem ľudí , ktorí trpia touto alebo inou chorobou , ale určite pohŕdam povrchnými ľudmi , ktorí to v nich mohli spustiť .

@biba_18 chapem ale je napriklad NÚDCH, Chuť žiť…

@anonym_autor toto je klasicky model nie tak davneho zivotneho stylu "co by na to povedili ludia".
Odpovef je jednoducha, je uplne jedno co si ludia myslia ci povedia. A riesenie je tiez jednoduche, odputat sa od nazorov ludi v okoli. Toto je jedina cesta ako sa netrapit recami. A je jedno ci mas PPP, vyletis zo skoly alebo si slobodna matka. Problem v tebe vyvolala tvoja mama a nie situacia do ktorej si sa dostala. Takze skus neriesit nazory inych na teba a radsej zacni budovat svoje sebavedomie.

Niekto vyššie to tým slabší jedinci vystihol. Podľa mňa tvoja mama myslela tým presne toto, že jej nie je príjemné, že všetci vedia, že k tým menej odolným patríš. Aj to, ako sa ta to dotklo to potvrdzuje. Ale, človek sa vyvíja, môžeš sa podľa mňa toho zbavit a mať hrubšiu kožu postupom času

@anonym_autor uplne to iste co napriklad o ludoch s koznymi chorobami, ortopedickymi problemami, o plesatych ludoch… takze nic 🤷‍♀️ proste maju nejaky zdravotny problem, nemam si co ine o tom mysliet.

@anonym_autor je NUDCH, ale aj tam su cakacky, kedze tam je jedina ambulancia pre deti s PPP siroko daleko. Cerstvy pripad z rodiny zijucej v meste mimo BA - vyplnili formular, ked sa po 2 tyzd. ni neozval, rodicia tam zavolali, bolo im povedane, ze maju cakat. Po dalsich 2 tyzdnoch opat volali a bolo im povedane, nech sa ozvu dalsi tyzden, lebo teraz udu mat dovolenku a nebudu prijimat novych pacientov.

nemyslím si nič. Zdr. problém ako každý iný.

@anonym_7dcb7e aha to mi je luto… viem ze kamaratka sa tam dostala po znamosti rychlo ale inak neviem

@anonym_autor ved toto, po znamosti. Bez zamosti to nie je take jednoduche.

ja som ani moc nemyslela ci ich odsudzujete aj ked hlavne to ma zaujimalo ale skor co si mylsite o ich povahe ci ich chapete niekoho ako bolo o mne povedane “menej odolnych”?

áno, sú menej odolní. ale čo sa s tým dá robiť? každý je voľajaký… 🤷‍♀️

@anonym_autor Co myslis pod pojmom starsia generacia? Mam 51 a nevidim na tom nic smiesne. Uz v mojej generacii sa toto riesilo, koniec koncov som aj ja mala nabeh najskor na anorexiu, potom na bulimiu, ale kedze vtedy boli info v plienkach a ja som akosi sa bala mame nieco povedat, presla som si tym sama a podarilo sa mi z toho sa dostat, ale napr.kolegyna skoncila hospitalizovana. Nikto sa jej nesmial.

@anonym_451d21 nemyslim tych vsetkych ale castejsie som sa stretla so starsimi ludmi ktori by to kritizovali nez skor rozumeli, je super ze to tak nie je vsade

@anonym_autor Tak neviem, kolko ma tvoja mama rokov, ale v mojich nastrocnych casoch sa uz o tom hovorilo prave preto, aby tie dievcata v tom neboli samy a nebali sa vyhladat pomoc, aj ked to bolo este v plienkach a nasi rodicia vela info nemali.

V súvislosti s PPP často rozmýšľam nad tým, že mnohé z tých dievčat sa cítia neatraktívne pre nejakého konkrétneho chlapa. Ako to vychovávame svoje dcéry, keď si myslia, že ich fyzický obal určuje ich hodnotu a podmieňuje lásku. Ako vychovávame svojich synov, keď ich poznámky a hrubé správanie sú často spúšťačom PPP u dievčat. Mne je smutno z celého nastavenia spoločnosti, pravé hodnoty sú kdesi v úzadí a ľudia stoja pred zrkadlom a riešia svoj vzhľad, viď diskusia, kde sa 35 ročná žena , zamýšľa nad tým, prečo ju nikto nechce, keď je taká krásna🫣

@anonym_autor je to choroba ako každá iná. To, čo ti povedala mama, čo si kto pomyslí ťa asi zranilo, ale život ťa časom naučí, že nie je dôležité čo si myslia cudzí ľudia. Dôležitý je tvoj proces uzdravenia. Ja mám bratranca alkoholika a jeho mama si to nechce priznať a keď už sme hovorili, že jediná cesta je protialkoholické liečenie, vyjadrila sa, že bude hanba v robote a čo povie susedom, keď ho dlhšie neuvidia 🙈 No lebo to, že chodí ožratý, pomočený, ziape na celú ulici, to fakt nikto nevidí a nie je hanba. Mňa pri týchto argumentoch mrzí najviac podvedomie a myseľ spoločnosti z čias stredoveku, že ĺudom záleží viac na cudzích ako sebe samých. Smutné

@kristina2412 alebo, čo si kto pomyslí. Lebo hanba. Lebo klebety, lebo, lebo....všetko so všetkým súvisí. Potom tu máme tisicky spackaných životov, manželstiev, nešťastné osoby, celý život nespokojné a frustrované. Pritom by pomohlo byť autentický, úprimný , pomenovať úprimne veci, mať sám seba rád a pozerať na.svoju životnú cestu ku spokojnosti. Sprosté pripomienky k tomu veru nikdy nedopomohli.

@lenka.25 ja som mala PPP, fakt si nemyslim, ze som slabsi jedinec, lebo som si preskakala rozne veci aj v dospelosti a taky pristup ludi, ze keby som bola slabsi jedinec, tak som uz niekde inde.
PPP je za mna nie velmi pochopena diagnoza, lebo nie vzdy vyplyva z toho, ze by v zivote cloveka, ktory tymto ochorenim prechadza alebo prechadzal sa riesila strava. Aj u nas boli reci zo strany starej matky, ako mam stihlu kamosku a pod, ale to rozhodne nebol pre mna spustac. Podotkla by som, ze to, ako som vyzerala, bol vyzor standardnej dospievajucej zeny. Ked si pozriem v mojom aktualnom veku napriklad fotky zo strwdnej skoly, mozem skonstatovat, ze som vyzerala super a mala som len pokrivene vnimanie samej seba. Rozhodne by som v dnesnej dobe nikomu, kto vyzeral ako ja, nepredhadzovala, ze niekto vyzera lepsie a on horsie a podobne. Ale to je ina tema.
U mna bol spustacom prilis vysoky tlak na vykon a snaha ukazat, ze som dost dobra a to sa mi zacalo pacit, lebo som to pretavila do jedla a svojho tela, nad cim som mala moc. Zo strany matky bol pri mojej osobe vzdy tlak na to, aby som bola excelentny student, to znamena jednotky, samozrejme sa to bralo ako samozrejmost a ked som dostala horsiu znamku, tak sa to riesilo, ci nemohla byt lepsia. Ked mali z pisomiek zle znamky aj spoluziaci, jej to bolo jedno, zaujimalo ju preco som ja nemala lepsiu, ked som dostala sama najlepsie hodnotenie, urcite to nebolo takto analyzovane, ale ako som spominala, brane za samozrejmost a ani neprisla pochvala. Neriesilo sa to doma, nedostala som pomocnu ruku, aby sme navstivili psychologa, ci psychiatria, pred 15 rokmi to zdravotnictvo bolo niekde inde a vobec neviem, ako sa riesili tieto ochorenia z odbornikov. Vyhrabala som sa z toho sama, co bola dlha a narocna cesta. Jedine co som pocula bolo ze sa mam najest lebo dostanem a toto nie je pristup, ktory je vhodny pri chorej osobe. Preto som sa ja rozhodla deti vychovavat inak. Nehovorim, ze to robim super, ale minimalne v to to ohlade sa snazim byt ustretovejsia, lomunikovat s nimi inak a nenechavat ich so svojimi pocitmi same. Tiez sa zamerat na stravu a nevyhodnocovst pred nimi potraviny ako zle a tie lepsie, ako zakazane a pod. Nenutit deti sediet pri stole s tym, ze musia dojest obed ale naucit ich pocitu sytosti, ktory by mali same rozoznat. Pristup rodicov je velmi dolezity, vsimat si deti, komunikovat s nimi, nemat na nich prehnane ocakavania ale ani nizke a ponechat ich len tak zivotu. Samozrejme PPP moze vyplynut aj z inych miest ako je sikana, prostredie mimo rodicov a domu, ale stale sa musi zaujimat rodic trosku viac.