Čo si myslite o ludoch s poruchou prijmu potravy?
ahojte, mam trochu osobnu otazku na ktoru by som bola velmi rada za nazory druhych…
niekedy bohuzial casto rozmyslam nad minulostou a pamatam si ako mi raz mamina v asi najhorsom stadiu ked mi hrozila nemocnica povedala nieco ako “co si o nas budu mysliet iny? ako si myslis ze sa k tebe budu chovat v skole potom ucitelky, spoluziaci sa ti budu smiat… ze ci to fakt chcem…”
myslim ze starsia generacia to mozno horise chape a odsudzuje (?) ludi s ppp ale myslite ze by to tak bolo aj v skole kde su prevazne mladi?
uz som natom lepsie len na niektore chvile stale myslim
Stručné zhrnutie
- Porucha príjmu potravy (PPP) je v diskusii definovaná ako vážne ochorenie vyžadujúce odbornú pomoc vrátane psychológa, nutričného terapeuta alebo hospitalizácie v závislosti od závažnosti stavu.
- Poukazuje sa na nedostatočnú kapacitu ambulantnej starostlivosti pre deti s PPP na Slovensku, konkrétne spomínané dlhé čakacie doby a funkčné obmedzenia na NÚDCH.
- Ako dostupné zdroje a podpora sa v diskusii uvádzali organizácie a komunity (chutzit.sk, Komunita Ján Krstiteľ, Oáza SklenéTabor), kniha "Chuť žiť" a online skupiny (Modrý koník – Mental Health, hashtag #ppp).
Najčastejšie otázky
Q: Aké organizácie a zdroje hľadať pri poruche príjmu potravy na Slovensku?
A: V diskusii sú spomenuté NÚDCH ako špecializovaná ambulancia pre deti s PPP, web chutzit.sk ako online zdroj, kniha "Chuť žiť" a komunity ako Komunita Ján Krstiteľ a Oáza SklenéTabor; na podporu tiež odporúčajú online skupinu Modrý koník (Mental Health, hashtag #ppp).
Q: Ako sa podľa príspevkov prihlasujú deti do ambulancie NÚDCH a aké sú čakacie lehoty?
A: Rodičia v diskusii opisujú, že sa prihlasuje vyplnením formulára a následnými telefonátmi; uviedli čakacie doby niekoľkých týždňov a prípady, keď im bolo povedané, aby sa ozvali po ďalšom týždni kvôli dovolenke personálu.
Q: Kedy je potrebná hospitalizácia pri PPP podľa diskusie?
A: Diskusia uvádza, že pri ťažkých prípadoch PPP je potrebná odborná pomoc a že hospitalizácia je akceptovaná a odporúčaná možnosť pri vážnom fyzickom alebo psychickom ohrození pacienta.
Q: Akú úlohu má rodina a aké rodičovské prístupy sa odporúčajú v prípade PPP?
A: V príspevkoch sa dôrazne odporúča podpora bez hanby alebo výsmechu, hľadať odbornú pomoc, neoznačovať potraviny za „zakázané“, nevnucovať jesť násilím a učiť dieťa rozpoznávať pocit sýtosti.
Q: Je porucha príjmu potravy prejavom slabosti, ako to zaznieva v niektorých príspevkoch?
A: Diskusia obsahuje rozporuplné názory: niektorí diskutujúci považujú ľudí s PPP za „menej odolných“, iní zdôrazňujú, že PPP je komplexné ochorenie a nie prejav osobnej slabosti.
Q: Kde nájdem rýchlu komunitnú alebo online podporu podľa diskutujúcich?
A: Ako rýchle zdroje podpory sa v diskusii odporúčajú stránka chutzit.sk, skupina Modrý koník – Mental Health s hashtagom #ppp a sledovanie Instagramu pre komunity ako Oáza SklenéTabor.
Závery z diskusie
Zhoda
- Porucha príjmu potravy je vážna zdravotná porucha, ktorá vyžaduje odbornú diagnostiku a liečbu (psychológ, nutričný terapeut, psychoterapia, hospitalizácia v ťažkých prípadoch).
- Rodinné kritické komentáre a posmech môžu byť spúšťačom alebo zhoršujúcim faktorom PPP.
- V Slovenskej republike je nedostatok dostupnej ambulantnej starostlivosti pre deti s PPP, čo vedie k čakacím lehotám v centrálnych zariadeniach ako NÚDCH.
Sporné názory
- Niektorí tvrdia, že staršia generácia častejšie odsudzuje ľudí s PPP, zatiaľ čo iní uvádzajú, že tento postoj nie je viazaný na vek a mnoho starších ľudí má informácie a empatiu.
- Niektorí diskutujúci opisujú osoby s PPP ako „menej odolné“, zatiaľ čo iní zdôrazňujú, že PPP je komplexná choroba, nie prejav osobnej slabosti.
Otvorené otázky
- Ako efektívne rozšíriť kapacitu ambulantnej starostlivosti pre deti s PPP v regiónoch mimo Bratislavy?
- Do akej miery a akým spôsobom pomáhajú náboženské alebo komunitné skupiny (napr. Komunita Ján Krstiteľ) pri liečení PPP v kombinácii s odbornou starostlivosťou?
Spomenuté značky a firmy
NÚDCH, chutzit.sk, Komunita Ján Krstiteľ, Oáza SklenéTabor, Modrý koník
Spomenuté produkty a metódy
psychológ, nutričný terapeut, psychoterapia, hospitalizácia, ambulancia pre deti s PPP, kniha "Chuť žiť", hashtag #ppp
Miesta a osoby
Bratislava, Valentína Sedileková, Oáza SklenéTabor
@anonym_autor viem , že to čo teraz napíšem je veľmi hrozne . Ale píšem vlastnú skúsenosť . Možno veľa takých rodičov si to prečíta ako boli moja sestra s manželom . Moja neter v 15 rokoch trpela ppp. Začalo to tým , že jej snom bolo robiť roztlieskavačku . Samozrejme 15 ročne hlúpe deti ju začali šikanovať nech schudne . Nikdy som sa nestarala do výchovy mojej sestri , ale jedného dňa som načapala moju neter ako polika vatu . Keď som sestru na to upozornila začal ten kolotoč . Že neter je hanba rodiny, čo povedia susedia . Všetci sa im budú smiať . Len robí problémy . Snažila som sa neteri pomôcť tak ako to len išlo . Bola som tu pre ňu . Zobrala som ju k psychologičke. Ale nakoniec mi bolo vykričane, že sa im pletiem do výchovy deti a odstrihli ma úplne . Neter sedela za stolom aj 5 hodín kým jedlo nezjedla a nakoniec sa mi potajme priznala že jedlo vyhadzovala za chladničku . A stále ten istý kolotoč aká je to hanba , že sa hanbia za ňu . Robí len problémy a všetky hrozne veci .. nakoniec to skoncilo cele tak , že neter spáchala samovraždu . Už je tomu 10 rokov a sestra si to vyčíta dodnes . Preto apelujem na rodičov . Buďte tu pre svoje deti , podporte ich nech sa deje čokoľvek , všetko sa dá vyriešiť . Vyhľadajte im pomoc . Ja som s mojou rodinou úplne prerušila vzťah a jedine aká bola odpoved na sestrine zvlykanie bola facka odomna . Lebo len toto jedine si zaslúžila odomna . Tým celým čo ti povedala tvoja mama alebo rodičia bolo to chabé z ich strany a to si si veru nezaslúžila . Ani v najhoršom sne . Mali ti byt väčšou oporou. Zbalila by som sa a odišla by sok niekde inde . Ale Pán Boh vidí . Mrzí ma to.
Myslím si , že niekedy nám vlastný mozog vsugeruje kadejaké čudáčiny, aby nám pomohol prežiť situácie, v ktorých sa cítime neznesiteľne. PPP je jedna z takýchto vecí, človek, ktorý ňou trpí, si ňou kompenzuje nejaký problém, ktorý ho vnútorne ničí. Toto je môj názor...tomu človeku treba pomôcť, aby našiel iné riešenie na to, čo ho trápi, lebo tadiaľto cesta fakt nevedie.
Staršia generácia,ktorá o tomto nemá.tolko info,si asi najčastejšie myslí to,.že dievča ( a aj muž) chce byť štíhla,chudá a preto odmieta potravu. No problém je často skrytý aj niekde inde: problémy v rodine,rozvod, posmech iných možno kôli úplnej banalite, ktorú si dievča často vezme osobne a už to ide ....
@annel19 negeneralizovala by som to na staršiu generáciu - lebo staršia generácia som aj ja - a ja info mám a a mám aj skúsenosti ... a určite je aj kopec mladých, ktorí túto tému ignorujú ...
@danieladugard ďakujem za odpoved, maminu mam rada len v tychto veciach sa spravala ako babka ale stale lepsie… ja si tiez nemylsim ze by ma mali za neviem co, mozno ostatni ale nie kamaratky… ja by som sa zato urcite nikomu nesmiala to je akoby som sa smiala na ludoch s rakovinou…
@anonym_autor je mi ľúto takých ľudí, že ich oklamali že musia vyzerať dokonalo ak chcú byť “in”. Viď diskusie tu na MK. Pravidelne sa rieši vzhľad a ponižuje sa. Potom nečudo, že je toľko zranených ľudí
@lenka.25 ja som mala PPP, fakt si nemyslim, ze som slabsi jedinec, lebo som si preskakala rozne veci aj v dospelosti a taky pristup ludi, ze keby som bola slabsi jedinec, tak som uz niekde inde.
PPP je za mna nie velmi pochopena diagnoza, lebo nie vzdy vyplyva z toho, ze by v zivote cloveka, ktory tymto ochorenim prechadza alebo prechadzal sa riesila strava. Aj u nas boli reci zo strany starej matky, ako mam stihlu kamosku a pod, ale to rozhodne nebol pre mna spustac. Podotkla by som, ze to, ako som vyzerala, bol vyzor standardnej dospievajucej zeny. Ked si pozriem v mojom aktualnom veku napriklad fotky zo strwdnej skoly, mozem skonstatovat, ze som vyzerala super a mala som len pokrivene vnimanie samej seba. Rozhodne by som v dnesnej dobe nikomu, kto vyzeral ako ja, nepredhadzovala, ze niekto vyzera lepsie a on horsie a podobne. Ale to je ina tema.
U mna bol spustacom prilis vysoky tlak na vykon a snaha ukazat, ze som dost dobra a to sa mi zacalo pacit, lebo som to pretavila do jedla a svojho tela, nad cim som mala moc. Zo strany matky bol pri mojej osobe vzdy tlak na to, aby som bola excelentny student, to znamena jednotky, samozrejme sa to bralo ako samozrejmost a ked som dostala horsiu znamku, tak sa to riesilo, ci nemohla byt lepsia. Ked mali z pisomiek zle znamky aj spoluziaci, jej to bolo jedno, zaujimalo ju preco som ja nemala lepsiu, ked som dostala sama najlepsie hodnotenie, urcite to nebolo takto analyzovane, ale ako som spominala, brane za samozrejmost a ani neprisla pochvala. Neriesilo sa to doma, nedostala som pomocnu ruku, aby sme navstivili psychologa, ci psychiatria, pred 15 rokmi to zdravotnictvo bolo niekde inde a vobec neviem, ako sa riesili tieto ochorenia z odbornikov. Vyhrabala som sa z toho sama, co bola dlha a narocna cesta. Jedine co som pocula bolo ze sa mam najest lebo dostanem a toto nie je pristup, ktory je vhodny pri chorej osobe. Preto som sa ja rozhodla deti vychovavat inak. Nehovorim, ze to robim super, ale minimalne v to to ohlade sa snazim byt ustretovejsia, lomunikovat s nimi inak a nenechavat ich so svojimi pocitmi same. Tiez sa zamerat na stravu a nevyhodnocovst pred nimi potraviny ako zle a tie lepsie, ako zakazane a pod. Nenutit deti sediet pri stole s tym, ze musia dojest obed ale naucit ich pocitu sytosti, ktory by mali same rozoznat. Pristup rodicov je velmi dolezity, vsimat si deti, komunikovat s nimi, nemat na nich prehnane ocakavania ale ani nizke a ponechat ich len tak zivotu. Samozrejme PPP moze vyplynut aj z inych miest ako je sikana, prostredie mimo rodicov a domu, ale stale sa musi zaujimat rodic trosku viac.
@anonym_fec6dd ja si tiez nemyslim ze su to slabsi jedinci ale pytala som sa na nazor a to mi staci
@anonym_autor viem , že to čo teraz napíšem je veľmi hrozne . Ale píšem vlastnú skúsenosť . Možno veľa takých rodičov si to prečíta ako boli moja sestra s manželom . Moja neter v 15 rokoch trpela ppp. Začalo to tým , že jej snom bolo robiť roztlieskavačku . Samozrejme 15 ročne hlúpe deti ju začali šikanovať nech schudne . Nikdy som sa nestarala do výchovy mojej sestri , ale jedného dňa som načapala moju neter ako polika vatu . Keď som sestru na to upozornila začal ten kolotoč . Že neter je hanba rodiny, čo povedia susedia . Všetci sa im budú smiať . Len robí problémy . Snažila som sa neteri pomôcť tak ako to len išlo . Bola som tu pre ňu . Zobrala som ju k psychologičke. Ale nakoniec mi bolo vykričane, že sa im pletiem do výchovy deti a odstrihli ma úplne . Neter sedela za stolom aj 5 hodín kým jedlo nezjedla a nakoniec sa mi potajme priznala že jedlo vyhadzovala za chladničku . A stále ten istý kolotoč aká je to hanba , že sa hanbia za ňu . Robí len problémy a všetky hrozne veci .. nakoniec to skoncilo cele tak , že neter spáchala samovraždu . Už je tomu 10 rokov a sestra si to vyčíta dodnes . Preto apelujem na rodičov . Buďte tu pre svoje deti , podporte ich nech sa deje čokoľvek , všetko sa dá vyriešiť . Vyhľadajte im pomoc . Ja som s mojou rodinou úplne prerušila vzťah a jedine aká bola odpoved na sestrine zvlykanie bola facka odomna . Lebo len toto jedine si zaslúžila odomna . Tým celým čo ti povedala tvoja mama alebo rodičia bolo to chabé z ich strany a to si si veru nezaslúžila . Ani v najhoršom sne . Mali ti byt väčšou oporou. Zbalila by som sa a odišla by sok niekde inde . Ale Pán Boh vidí . Mrzí ma to.
@anonym_d97083 neskutočne smutné a tragické. Je mi to ľúto. Ukážka presne toho, že pre tvoju sestru bolo dôležitejšie čo si pomyslí okolie. Zaplatila tú najvyššiu cenu. Stratou života svojej dcéry. Nikdy nepochopím takéto myslenie 🫣
... ze potrebuju odbornu pomoc. Ak ked treba, tak aj hospitalizaciu.
Mozno ta chcela "motivovat", aby si sama zacala jest a nemusela ist do nemocnice. Velmi nestastne zvolene slova.
@anonym_autor Nič zlé si nemyslím, nikdy by mi ani nenapadlo niekoho za to odsudzovať.
@kristina2412 alebo, čo si kto pomyslí. Lebo hanba. Lebo klebety, lebo, lebo....všetko so všetkým súvisí. Potom tu máme tisicky spackaných životov, manželstiev, nešťastné osoby, celý život nespokojné a frustrované. Pritom by pomohlo byť autentický, úprimný , pomenovať úprimne veci, mať sám seba rád a pozerať na.svoju životnú cestu ku spokojnosti. Sprosté pripomienky k tomu veru nikdy nedopomohli.
@anonym_8b3bb7 veru pravdu mas, to je taka generacia... ako moja mama, ked nas otec mlatil ako deti aj mamu, nasla som rozne org. pre osamele matky s detmi, povedala, ze co povedia ludia 😔 hanbila sa rozviest a priznat sa, co sa u nas deje a my sme trpeli
Nespravne chovanie vie vela znicit, zle nastavene myslenie,
pripomienky...
@anonym_8b3bb7 veru pravdu mas, to je taka generacia... ako moja mama, ked nas otec mlatil ako deti aj mamu, nasla som rozne org. pre osamele matky s detmi, povedala, ze co povedia ludia 😔 hanbila sa rozviest a priznat sa, co sa u nas deje a my sme trpeli
Nespravne chovanie vie vela znicit, zle nastavene myslenie,
pripomienky...
@anonym_731b69 veľmi ma to hnevá a zároveň nedokážem pochopiť, že ešte v dnešnej dobe, kedy predošlá generácia napáchala nezmazateľné rany na svojich deťoch sa tieto chyby opakujú. Veď dnes je taká osveta, mnoho literatúry, podcastov, združení, a aj tak má mnoho ĺudí v strednom veku, napriek vlastnej traume rovnaké názory a primitívne myslenie 🫣
@anonym_autor Myslím si o tebe, alebo ešte lepšie,som o tom absolútne presvedčený, že máš NEKONEČNÚ HODNOTU, vždy si ju mala a vždy ju budeš mať!
Je úplne v poriadku, že uzdravenie a hojenie vnútorných zranení trvá dlhší čas.Aj keď prechádzaš ťažkosťami,to na tvojej hodnote vôbec neuberá .A tvoje pocity sú opodstatnené.Aj keď mamina to nevie spracovať.
Totiž tvoja mamina,moja babka a veľa ďalších ľudí si postavili svoju hodnotu a dôstojnosť na " výkone" svojích detí,vnukov a podobne.Na tom, či vedia pekne pozdraviť, aké majú známky,ako sa obliekajú, ako sa maľujú,či majú upratanú izbu a pod.A keď to negunguje prichádza strach,pocit zlyhania a následok je, že Mamina sa bojí odsúdenia: čo si o nás pomyslia ľudia? Mamina by sa v prvom rade mala báť o teba.Ale to jej nechcem v žiadnom prípade vyčítať,tym chcem povedať, že " máš právo" u nej na bezpečie, ochranu a bezpodmienečnú lásku.
Lenže tvoja mamina,to nevie dať,lebo sama to nezažila.Ona ti dáva to, čo sama dostala - a to bolo: tlak , výčitky a čo povedia ľudia. Sám som to zažil v našej rodine.Otec alkoholik,mama bola ale ako keby nebola a babka sa tvárila, že je všetko v poriadku.Lebo : čo povedia ľudia.Ja som trpel do 20 rokov komplexom menejcennosti a sestra mala vážne štádium anorexie.
Sestra dostávala za anorexiu pravidelné výčitky, že ktorá " krava" ( spolužiačka) ju na "to" nahovorila? Vôbec nechápali, to že to je celé z tej dusnej atmosféry doma, z tých nadávok,ponizovaní,. A keď človek má v sebe obrovský tlak,zranenia, smútok, pocit, že nemá žiadnu hodnotu, strašne to bolí a gniavi a preto si začne tú hodnotu " vyrábať sám" napríklad cez kontrolu a moc nad jedlom a svojím telom.
A teraz pozor! Vôbec v tom nie si sama.Je to veľa všade okolo nás:
Šikana - človek ktorý nemá hodnotu, začne šikanovať a ponižovať iných aby sa on na chvíľu cítil hodnotný.Ked niekoho poníži,on sa cíti na chvíľu viac.
Svokry a nevesty: veľa svokier chce mať mať moc a kontrolu nad svojím synom,nevestou, deťmi, nad ich životom.Castoktat nevesty kritizujú, ohovárajú a ponižujú.Vtedy sa cítia na malú chvíľu " viac" .
To isté narcisti a manipulatori, majú falošný pocit hodnoty, keď druhých manipulujú.
Väčšina ľudí bojuje s tým čo ty a ja,len tieto prejavy sa berú ako " normálne" .A vždy je ľahšie poukázať na druhého ako si priznať, že potrebujem pomoc, potrebujem nájsť lásku a objaviť a zažiť svoju hodnotu.
Pozeral som podcast s Valentínu Sedilekovou, mám od nej knihu Chuť žiť, čítal som ju niekoľko krát. Mňa napríklad futbal nebaví pozerať,pre mňa je téma číslo jedna: SEBAHODNOTA človeka, sebaúcta, Bezpodmienečná láska.
Ak chceš môžem ti napísať ako som sa ja zakusil bezpodmienečnú lásku a objavil, že aj mám obrovskú hodnotu, ktorá sa neodvíja od toho ako to vyzerá doma s otcom alkoholikom,a čo o mne hovorí moja babka,alebo hovoria iní ľudia.
Je to téma spojená s Bibliou,neviem nakoľko by ťa to zaujímalo.
PS : Si vzácna
Si milovaná
Si chcená
Si nekonečne hodnotná
Si úplne normálna
@anonym_autor Myslím si o tebe, alebo ešte lepšie,som o tom absolútne presvedčený, že máš NEKONEČNÚ HODNOTU, vždy si ju mala a vždy ju budeš mať!
Je úplne v poriadku, že uzdravenie a hojenie vnútorných zranení trvá dlhší čas.Aj keď prechádzaš ťažkosťami,to na tvojej hodnote vôbec neuberá .A tvoje pocity sú opodstatnené.Aj keď mamina to nevie spracovať.
Totiž tvoja mamina,moja babka a veľa ďalších ľudí si postavili svoju hodnotu a dôstojnosť na " výkone" svojích detí,vnukov a podobne.Na tom, či vedia pekne pozdraviť, aké majú známky,ako sa obliekajú, ako sa maľujú,či majú upratanú izbu a pod.A keď to negunguje prichádza strach,pocit zlyhania a následok je, že Mamina sa bojí odsúdenia: čo si o nás pomyslia ľudia? Mamina by sa v prvom rade mala báť o teba.Ale to jej nechcem v žiadnom prípade vyčítať,tym chcem povedať, že " máš právo" u nej na bezpečie, ochranu a bezpodmienečnú lásku.
Lenže tvoja mamina,to nevie dať,lebo sama to nezažila.Ona ti dáva to, čo sama dostala - a to bolo: tlak , výčitky a čo povedia ľudia. Sám som to zažil v našej rodine.Otec alkoholik,mama bola ale ako keby nebola a babka sa tvárila, že je všetko v poriadku.Lebo : čo povedia ľudia.Ja som trpel do 20 rokov komplexom menejcennosti a sestra mala vážne štádium anorexie.
Sestra dostávala za anorexiu pravidelné výčitky, že ktorá " krava" ( spolužiačka) ju na "to" nahovorila? Vôbec nechápali, to že to je celé z tej dusnej atmosféry doma, z tých nadávok,ponizovaní,. A keď človek má v sebe obrovský tlak,zranenia, smútok, pocit, že nemá žiadnu hodnotu, strašne to bolí a gniavi a preto si začne tú hodnotu " vyrábať sám" napríklad cez kontrolu a moc nad jedlom a svojím telom.
A teraz pozor! Vôbec v tom nie si sama.Je to veľa všade okolo nás:
Šikana - človek ktorý nemá hodnotu, začne šikanovať a ponižovať iných aby sa on na chvíľu cítil hodnotný.Ked niekoho poníži,on sa cíti na chvíľu viac.
Svokry a nevesty: veľa svokier chce mať mať moc a kontrolu nad svojím synom,nevestou, deťmi, nad ich životom.Castoktat nevesty kritizujú, ohovárajú a ponižujú.Vtedy sa cítia na malú chvíľu " viac" .
To isté narcisti a manipulatori, majú falošný pocit hodnoty, keď druhých manipulujú.
Väčšina ľudí bojuje s tým čo ty a ja,len tieto prejavy sa berú ako " normálne" .A vždy je ľahšie poukázať na druhého ako si priznať, že potrebujem pomoc, potrebujem nájsť lásku a objaviť a zažiť svoju hodnotu.
Pozeral som podcast s Valentínu Sedilekovou, mám od nej knihu Chuť žiť, čítal som ju niekoľko krát. Mňa napríklad futbal nebaví pozerať,pre mňa je téma číslo jedna: SEBAHODNOTA človeka, sebaúcta, Bezpodmienečná láska.
Ak chceš môžem ti napísať ako som sa ja zakusil bezpodmienečnú lásku a objavil, že aj mám obrovskú hodnotu, ktorá sa neodvíja od toho ako to vyzerá doma s otcom alkoholikom,a čo o mne hovorí moja babka,alebo hovoria iní ľudia.
Je to téma spojená s Bibliou,neviem nakoľko by ťa to zaujímalo.
PS : Si vzácna
Si milovaná
Si chcená
Si nekonečne hodnotná
Si úplne normálna
@marijan2025 ďakujem zato, ze ste si nasli cas napisat tuto velmi peknu a poucnu spravu, ja nie som veriaca ale kludne by som si to rada precitala…
Ahoj,veľmi si vážim tvoju otvorenosť a že nemáš predsudky.Dakujem.
Vyrastal som v rodine s otcom alkoholikom s mamou, sestrou a bývali sme u babky.Kazdy deň boli u nás hádky, kvôli alkoholu, peniazom, cigaretám a neskôr otec začal hrať automaty.Bola u nás veľmi dusná ponižujúci atmosféra.Zažíval som obrovskú hanbu z otca alkoholika.Babka bola síce takým bezpečím pre mňa,ale na druhej strane sa tvárila, že že taká atmosféra je v poriadku.Lebo keby nebola, čo by povedali ľudia.
Celé detstvo ma s niekým porovnávala, že som veľmi chudý,a trčia mi kosti,a iný chlapci sú pevnejší a pod.Nikdy som nebol pre ňu DOSŤ dobrý.V práci v záhrade,v obliekaní a pod. Mama bola fyzicky prítomná, niečo nám kupila,ale nejaká láska, bezpečie tam z jej strany nebolo.Zazival som sebaľútost,bol som zranený, utiahnutý.A ako keby nejaký vnútorný HLAS mi stále hovoril: ty si NIKTO. Zalez, schovaj sa.Nemáš právo existovať.Mal som z toho hnusný nepríjemný pocit.Vtedy som to nevedel pomenovať,ale teraz viem.Bol to - komplex menejcennosti.
Celých 20 rokov som chodil do kostola,k sviatostiam,modlil som sa naučené modlitby.Neublížilo mi to,ale ani nepomohlo.A už keď som nevedel ako ďalej, hovoril som Bohu,nech niečo spraví s mojím otcom,lebo už sa to nedalo vydržať. Boh odpovedal na moju modlitbu tak, že ma jedna známa pozvala na biblický kurz Filip, ktorý robila Komunita Ján Krstiteľ.( víkendovka)
Boli tam biblické prednášky ,hrali sa pesničky na gitare, spoločne sme sme jedli a rozprávali sa.Najsilnejší moment bol, keď sa za mňa modlili animátori za vyliatie Ducha Svätého. Po tejto modlitbe som veľmi intenzívne zažíval Ježišovu lásku, prítomnosť, blízkosť,nehu.Na tom kurze a ešte aj keď som prišiel domov.Bolo to tak silné, že doma aj moji kamaráti sa čudovali, že čo sa so mnou stalo.
Za dvadsať rokov v kostole som ani zďaleka nezažil to, čo na tom kurze a ešte po ňom.Vtedy som uvidel ten obrovský rozdiel medzi dedinskym náboženským folklórom a skúsenosťou so živým Ježišom Kristom skrze vyliatie Ducha Svätého.
A potom som sa stal členom Komunity Ján Krstiteľ ,raz za mesiac mávame stretnutie s prednáškou a chválime Ježiša radostnymi piesňami, proste gitara ,bubny, klávesy a pod.
Za ten čas som si v komunite našiel veľa priateľov , ktorí doma zažívali podobné situácie ako ja.Zazil som tam priatie, že ma prijímajú takého aký som.
A v tejto atmosfére priateľstva a Božej lásky,som postupne pochopil a prijal, že mám obrovskú hodnotu, že som "DOSŤ" taký aký som.Ja tiež občas bojujem s porovnávaním sa z inými,ale ale ma to neničí ako predtým.
A TERAZ POINTA.
Za tých 25 rokov žitia v atmosfére a Ježišom,s Duchom Svätým a zdieľania priateľmi som zistil, že postupne odišla hanba, pocit viny a pocit " nie som dosť" . Zakúšam, že som, HODNOTNÝ, milovaný,chcený Ježišom Kristom a priateľmi.A táto pravda ma oslobodzuje.Moj pocit viny,hanby odovzdávam Ježišovi.Ako ? Tak, že mu poviem, čo ma trápi.
PPP je o tom, že človek sa hanbí za nejakú časť svojho tela, porovnáva sa s rovesníkmi.Zaziva traumy v rodine a uverí klamstvu, že nemá hodnotu.Tak potom si tu hodnotu začne " vyrábať sám" ( sama) napríklad tým, že sa snaží mať moc a kontrolu nad jedlom a svojím telom.Vtedy príde nachvíľu falošná úľava: som hodnotná.
Takisto rodičia by nemali dávať pocit viny a hanby na svoje deti,ale riešiť to inak.Lenze oni dávajú to, čo dostali zase od svojich rodičov.
Proste človek môže dostať hodnotu aj z Ducha Svätého,od terapeuta,od priateľov a pod. ZÁKLAD JE NIKDY NEZOSTÁVAJ OSAMOTE na dlhý čas.
Prajem ti z celého srdca,aby si túto istotu o svojej hodnote zažívala každý deň aj ty.Pocit bezpečia a slobody,nech už jej cesta akákoľvek.
PS: na Istagrame si môžeš poprípade pozrieť videá z našej komunity z Oázy SklenéTabor pre mladých a podobne,aby si mala taký rozhľad.
Ludia, ktori za to stoja, ta budu mat radi, ci uz budes chuda, tucna, zdrava alebo chora. Drzim ti palce ❤️
@anonym_autor Nemyslela by som si nič. Ale rozhodne sú aj ľudia (mám skúsenosť naozaj najmä 40+ , ale záleží no), ktorí odsudzujú, myslia si, že si za to môžeš sama bla bla bla🙃 Neboj sa, skús si nájsť psychológa, ak si myslíš, že by ti pomohlo , tak aj nutričného terapeuta a ono to pôjde❤️Mozes mrknut aj na stranku chutzit.sk , ktora sa zaobera ppp. A keby si chcela pokecat, ci najst nejake moznosti pomoci , tu na modrom koniku mam skupinu Mental Health, kde mozes kedykolvek napisat a mrknut pod hasthag #ppp. Drz sa😊
Ja mám reštriktívnu poruchu prijmu potravy už skoro 30 rokov, vie to o mne v podstate každý a nikdy som sa nestretla s nejakou negatívnou odozvou. Občas sa pýtajú s údivom ale inak je to každému v podstate jedno. To je asi tá emócia, každému je to fuk.
Ahoj,veľmi si vážim tvoju otvorenosť a že nemáš predsudky.Dakujem.
Vyrastal som v rodine s otcom alkoholikom s mamou, sestrou a bývali sme u babky.Kazdy deň boli u nás hádky, kvôli alkoholu, peniazom, cigaretám a neskôr otec začal hrať automaty.Bola u nás veľmi dusná ponižujúci atmosféra.Zažíval som obrovskú hanbu z otca alkoholika.Babka bola síce takým bezpečím pre mňa,ale na druhej strane sa tvárila, že že taká atmosféra je v poriadku.Lebo keby nebola, čo by povedali ľudia.
Celé detstvo ma s niekým porovnávala, že som veľmi chudý,a trčia mi kosti,a iný chlapci sú pevnejší a pod.Nikdy som nebol pre ňu DOSŤ dobrý.V práci v záhrade,v obliekaní a pod. Mama bola fyzicky prítomná, niečo nám kupila,ale nejaká láska, bezpečie tam z jej strany nebolo.Zazival som sebaľútost,bol som zranený, utiahnutý.A ako keby nejaký vnútorný HLAS mi stále hovoril: ty si NIKTO. Zalez, schovaj sa.Nemáš právo existovať.Mal som z toho hnusný nepríjemný pocit.Vtedy som to nevedel pomenovať,ale teraz viem.Bol to - komplex menejcennosti.
Celých 20 rokov som chodil do kostola,k sviatostiam,modlil som sa naučené modlitby.Neublížilo mi to,ale ani nepomohlo.A už keď som nevedel ako ďalej, hovoril som Bohu,nech niečo spraví s mojím otcom,lebo už sa to nedalo vydržať. Boh odpovedal na moju modlitbu tak, že ma jedna známa pozvala na biblický kurz Filip, ktorý robila Komunita Ján Krstiteľ.( víkendovka)
Boli tam biblické prednášky ,hrali sa pesničky na gitare, spoločne sme sme jedli a rozprávali sa.Najsilnejší moment bol, keď sa za mňa modlili animátori za vyliatie Ducha Svätého. Po tejto modlitbe som veľmi intenzívne zažíval Ježišovu lásku, prítomnosť, blízkosť,nehu.Na tom kurze a ešte aj keď som prišiel domov.Bolo to tak silné, že doma aj moji kamaráti sa čudovali, že čo sa so mnou stalo.
Za dvadsať rokov v kostole som ani zďaleka nezažil to, čo na tom kurze a ešte po ňom.Vtedy som uvidel ten obrovský rozdiel medzi dedinskym náboženským folklórom a skúsenosťou so živým Ježišom Kristom skrze vyliatie Ducha Svätého.
A potom som sa stal členom Komunity Ján Krstiteľ ,raz za mesiac mávame stretnutie s prednáškou a chválime Ježiša radostnymi piesňami, proste gitara ,bubny, klávesy a pod.
Za ten čas som si v komunite našiel veľa priateľov , ktorí doma zažívali podobné situácie ako ja.Zazil som tam priatie, že ma prijímajú takého aký som.
A v tejto atmosfére priateľstva a Božej lásky,som postupne pochopil a prijal, že mám obrovskú hodnotu, že som "DOSŤ" taký aký som.Ja tiež občas bojujem s porovnávaním sa z inými,ale ale ma to neničí ako predtým.
A TERAZ POINTA.
Za tých 25 rokov žitia v atmosfére a Ježišom,s Duchom Svätým a zdieľania priateľmi som zistil, že postupne odišla hanba, pocit viny a pocit " nie som dosť" . Zakúšam, že som, HODNOTNÝ, milovaný,chcený Ježišom Kristom a priateľmi.A táto pravda ma oslobodzuje.Moj pocit viny,hanby odovzdávam Ježišovi.Ako ? Tak, že mu poviem, čo ma trápi.
PPP je o tom, že človek sa hanbí za nejakú časť svojho tela, porovnáva sa s rovesníkmi.Zaziva traumy v rodine a uverí klamstvu, že nemá hodnotu.Tak potom si tu hodnotu začne " vyrábať sám" ( sama) napríklad tým, že sa snaží mať moc a kontrolu nad jedlom a svojím telom.Vtedy príde nachvíľu falošná úľava: som hodnotná.
Takisto rodičia by nemali dávať pocit viny a hanby na svoje deti,ale riešiť to inak.Lenze oni dávajú to, čo dostali zase od svojich rodičov.
Proste človek môže dostať hodnotu aj z Ducha Svätého,od terapeuta,od priateľov a pod. ZÁKLAD JE NIKDY NEZOSTÁVAJ OSAMOTE na dlhý čas.
Prajem ti z celého srdca,aby si túto istotu o svojej hodnote zažívala každý deň aj ty.Pocit bezpečia a slobody,nech už jej cesta akákoľvek.
PS: na Istagrame si môžeš poprípade pozrieť videá z našej komunity z Oázy SklenéTabor pre mladých a podobne,aby si mala taký rozhľad.
@marijan2025 ďakujem, som rada ze sa vam to podarilo… prajem vam este vela peknych zazitych chvil do buducna
Ludia, ktori za to stoja, ta budu mat radi, ci uz budes chuda, tucna, zdrava alebo chora. Drzim ti palce ❤️
@anonym_26ab24 ďakujem🤍
@anonym_autor Nemyslela by som si nič. Ale rozhodne sú aj ľudia (mám skúsenosť naozaj najmä 40+ , ale záleží no), ktorí odsudzujú, myslia si, že si za to môžeš sama bla bla bla🙃 Neboj sa, skús si nájsť psychológa, ak si myslíš, že by ti pomohlo , tak aj nutričného terapeuta a ono to pôjde❤️Mozes mrknut aj na stranku chutzit.sk , ktora sa zaobera ppp. A keby si chcela pokecat, ci najst nejake moznosti pomoci , tu na modrom koniku mam skupinu Mental Health, kde mozes kedykolvek napisat a mrknut pod hasthag #ppp. Drz sa😊
@labky613 ďakujem
Staršia generácia,ktorá o tomto nemá.tolko info,si asi najčastejšie myslí to,.že dievča ( a aj muž) chce byť štíhla,chudá a preto odmieta potravu. No problém je často skrytý aj niekde inde: problémy v rodine,rozvod, posmech iných možno kôli úplnej banalite, ktorú si dievča často vezme osobne a už to ide ....