Finančná disciplína a jej význam v manželstve
Zaujal ma jeden komentar, kde komentujúce napísala, že plat 1100-1300€ pre muža ktorý sa ma postarať o rodinu je veľmi malo.
Čo si o tom myslite? Koľko zarába váš partner/manžel a akou čiastkou prispieva do domácnosti? Prípadne vám dáva celú výplatu? Vedeli by ste žiť vo vzťahu, kedy jeden zarába menej a ma horšiu finančnú disciplínu ako ten ktorý zarába viac (v zmysle, že žije skôr štýlom “peniaze boli sú a budú” a druhý má úspory a dokáže kontrolovať svoje výdavky a efektívne hospodáriť).
Prosím, veďme diskusiu bez útokov, špekulácii a urážaní sa.
tak ale to že menej zarába neznamená že je finančne nedisciplinovaný ...
to že by zarobil menej ako teraz zarába by mi nevadilo. ale že oplieska prachy na všeličo a neostalo by na život, to by mi vadilo ...
mám ale muža ktorý zarába viac a je aj finančne zodpovedný ...
1300 brutto je naozaj malo, ak sa jedna o mladu rodinu, chcu alebo maju nezaopatrene deti, hypoteku, auto... Jedine, ze by zdedil vacsi majetok alebo dostal do daru.
Nevidim problém v tom, že muž by zarabal menej ako žena alebo zarabal všeobecne menej
Ved aj žena môže zamakať alebo sa predpripravit,ak by žena išla na materskú
A všetko je o vzájomnej dohode kto čo míňa nemina
Môj muž zarába menej ako ja a vôbec ma to netrápi. Peniaze sú spoločné. Všetko, čo zarobíme dávame dokopy a hospodárime spolu.
Čo si predstavuješ pod pojmom finančná disciplína? Prispôsobiť sa príjmom, nemíňať bezhlavo? Vždy je lepšie pokúsiť sa viac zarobiť ako sa týrať sledovaním každého eura.
@tykat áno, prispôsobiť sa príjmom a keď na niečo nemám tak sa nezadlžovať napríklad v zmysle, že si kúpim nový telefón na ktorý si požičiam keď viem že momentálne mi naň nevyjdu peniaze (príklad)
To žeby chlap zarobil menej by mi nevadilo, vadilo by mi ako píšeš v poslednom príspevku. Kúpa nového telefónu ak naň nemá a pritom starý ešte funguje
Neni dňa, boha, neni dňa. Neni. Takto: máme všetko spoločné. Zarábame priemerné platy slovenské brutto. Platíme všetko spolu. Zo SPOLOČNÝCH peňazí.
Nieje dôležité koľko zarába, ale či s tým vie rozumne hospodáriť.
Či sa nezadlžuje, či nemiluje peniaze a majetok viac ako rodinu.
Či žije okázalým životom bez ohľadu či na to má, alebo nemá peniaze.
Ak zarába málo či je to objektívna príčina a usilovne pracuje alebo je lenivý.
Či zbytočne neplytvá, kupuje lacné blbosti ktoré potom vyhodí, alebo pokazené veci namiesto opravy radšej hneď vyhadzuje.
Čo budeš mať z manžela ktorý síce zarába dobre, ale pracuje v zahraničí kedy takmer celá výchova detí ostáva na tebe a kompenzuje to len posielaním drahých darčekov. Vychovávať deti cez obrazovku sa nedá.
Neni dňa, boha, neni dňa. Neni. Takto: máme všetko spoločné. Zarábame priemerné platy slovenské brutto. Platíme všetko spolu. Zo SPOLOČNÝCH peňazí.
@kocuris - suhlasim
je to unavne, otravne, zbytocne, slaboduche
admin pise dokola, lebo vie, ze sa chytia na lep
idem radsej citat o postkrestanskej spolocnosti a jej atributoch
Neni dňa, boha, neni dňa. Neni. Takto: máme všetko spoločné. Zarábame priemerné platy slovenské brutto. Platíme všetko spolu. Zo SPOLOČNÝCH peňazí.
@kocuris pozri keď ti to vadi, nemusíš sa zapájať. Kliknem na inú temu. Mňa napríklad zaujíma ako si to vnímal ty keď (ak) bola tvoja manželka na materskej. Nemal si stresy či to budete zvládať keď jeden príjem v podstate vypadol a nahradil ho len rodičovský príspevok? Zaujíma ma z pohľadu ženy ako to vnímajú muži. Kamarátky partner mal veľmi veľké stresy či sa zvládne postarať keď teraz boli na ňom závislé dve osoby. Téma nemá urážať mužov. Ja tu nechodim často, len som narazila na ten komentar a nie som ani žiaden admin
Peniaze máme vyše 30 rokov spoločné, momentálne zarába muž viac ako ja v priemere asi 2500€ mesačne (SZČO). Boli časy, keď som ja zarábala viac ako on. Ak by sa správal finančne nezodpovedne, nebola by som s takým mužom.
Odpoviem postupne:
Moj partner zaraba menej ako tu uvedena ciastka. Je manualne zrucny, sikovny, pracovity, ale proste na jeho pozicii sa viac zarobit neda. Dlhe roky robil vo vyrobnej firme na linke, zarabal viac, no prepustalo sa. Teraz ma super pracu kde vyuzije vsetky svoje technicke, elektrikarske znalosti, ale hold je to tak ako to je.
Otazku "dava vam celu vyplatu" povazujem za neprimeranu. Nie, nedava, tak ako ja nedavam svoju vyplatu jemu. Sme partneri, su to spolocne peniaze. Ja zarobim dvojnasobok jeho platu, kazdy mame svoj ucet, no aj dispozicne pravo na ucet toho druheho. Kazdy plati zo svojho uctu co akurat treba.
Vedeli by ste zit vo vztahu, kde jeden zaraba menej? Ano, zijeme spolu 25 rokov a od kedy som nastupila do zamestnania zarabam viac, lebo pracujem v sfere, kde su proste vyssie platy. Na materskej sme zili prevazne z mojich uspor. Napriek tomu sa o nas dokonale postaral.
Vedeli by ste zit vo vztahu, kde jeden ma horsiu financnu disciplinu? Nie. Bez ohladu na to, kolko zaraba, ak si nieco ako rodina mozeme financne dovolit, tak si to dovolime (= neskrblime), ale ak si to dovolit nemozeme, tak proste pockame, kym to bude mozne, alebo najdeme alternativu.
Ako pise kocka vyssie, zavisi ake mate vydavky... zarobit malo ale vediet si porobit sam okolo bytu-domu vela zasa usetri, kazdy mame uplne ine naklady doma... ked zarabaju obaja tak je to ok, co sa tyka rodicovskej do buducna, ved moze ist na nu muz, ked zena zarobi viacej... moj je tiez doma s malym.
@kocuris pozri keď ti to vadi, nemusíš sa zapájať. Kliknem na inú temu. Mňa napríklad zaujíma ako si to vnímal ty keď (ak) bola tvoja manželka na materskej. Nemal si stresy či to budete zvládať keď jeden príjem v podstate vypadol a nahradil ho len rodičovský príspevok? Zaujíma ma z pohľadu ženy ako to vnímajú muži. Kamarátky partner mal veľmi veľké stresy či sa zvládne postarať keď teraz boli na ňom závislé dve osoby. Téma nemá urážať mužov. Ja tu nechodim často, len som narazila na ten komentar a nie som ani žiaden admin
@anonym_autor stresy boli, samozrejme. Snažil som sa v praci o to viac. Najma ju nestratiť. Tam ani nejde o to, mať viac, ako skôr o to neprísť o príjem. Výhoda bola, že sme vtedy nemali úvery ani hypotéku. Mal som svoj byt. Ťahali sme to z môjho 1 platu počas materskej aj neskôr som to ťahal, keď bola moja manželka dlhšie PN (výmena oboch bedrových kĺbov). A ten môj plat bol fakt (pod)priemer. Od toho je inštitút manželstva predsa. Ak toto základné nefunguje, nefunguje nič. Preto vravím, že není dňa, bo sa to tu denno denne to isté niekto pýta. Nič v zlom.
Este doplnim - na rodicovskej sme sa vystriedali a partner bol s dietatom od 18m az do 3 rokov, varil mu, prebaloval, upratoval dom, chodili na vylety. Opakujem sa - sme partneri, delime si prava aj povinnosti.
"Dáva Vám manžel všetko, celú výplatu?"
No nie. Mne manžel nedáva nič. Náš spoločný príjem sa zíde na našom spoločnom účte. Platia sa z toho všetky položky + si pošleme rovnaké "vreckové" raz mesačne. Bol čas, keď zarábal viac on, keď som zarábala viac ja a teraz je to viac menej rovnaké. Sme manželia, príjem v manželstve je spoločný. Výdavky sú spoločné. Dlhý sú spoločné.
Výška jeho (aj mojej výplaty) je adekvátna výdavkom. Rozumej, koľko zarobíme, toľko si dovolíme. Nikdy ani jedného z nás nenapadlo kupovať nejaké väčšie položky bez konzultácie s tým druhým. On povie, že treba niečo do záhrady, ja poviem, že treba niečo do domácnosti alebo pre deti. Ak sa vojdeme do mesačného rozpočtu ideme, ak nie hľadáme kompromis alebo použijeme úspory.
Jednoduchá matematika.
Môj muž vzdy zarabal veľmi dobre. Ale žiaľ, vždy bol silno financne sebadestruckny. Zarobil desattisic, minul sto a este sa čudoval, kde v certoch je ten zvyšok. Ja som bola zvyknutá žiť z môjho bežného platu, co bolo pre neho absolútne nepochopiteľné. Takže on zarába a ja platím. Nič sa nezmenilo ani počas mojich materských ani zmenou zamestnania, stále mám ja môj suchý priemer a on cca štvornásobok. Spolocne si môžeme dovoliť veci, ktoré by sme si sami nikdy dovoliť nemohli. Takže nám koncept spoločných peňazí absolútne vyhovuje. Muž nevykrikuje, že by som mohla zarobiť viac a že vlastne je živiteľom rodiny on (hoci by mal pravdu), ja mu neobuchavam o hlavu, ze by bezo mňa dávno skončil pod mostom, lebo by prišiel aj o gate (a tiež by som mala pravdu).
Môj muž vzdy zarabal veľmi dobre. Ale žiaľ, vždy bol silno financne sebadestruckny. Zarobil desattisic, minul sto a este sa čudoval, kde v certoch je ten zvyšok. Ja som bola zvyknutá žiť z môjho bežného platu, co bolo pre neho absolútne nepochopiteľné. Takže on zarába a ja platím. Nič sa nezmenilo ani počas mojich materských ani zmenou zamestnania, stále mám ja môj suchý priemer a on cca štvornásobok. Spolocne si môžeme dovoliť veci, ktoré by sme si sami nikdy dovoliť nemohli. Takže nám koncept spoločných peňazí absolútne vyhovuje. Muž nevykrikuje, že by som mohla zarobiť viac a že vlastne je živiteľom rodiny on (hoci by mal pravdu), ja mu neobuchavam o hlavu, ze by bezo mňa dávno skončil pod mostom, lebo by prišiel aj o gate (a tiež by som mala pravdu).
@vroni muž je hlava rodiny. Žena je krk, ktorá tou hlavou hýbe.
muz zaraba viac, a keby zarabal menej nevedela by som k nemu vzhliadat.. na uvery a podobne somariny mame rovnaky nazor, ale kazdy mame nieco na co miname viac... on ma drahe konicky, ja zas minam celkom dost na technologie v zmysle skin care.. ale nic si nevycitame.. .. takze nejak sa nestazujeme, on dost investuje - ja neinvestujem okrem druheho a tretieho piliera vobec..
muz zaraba viac, a keby zarabal menej nevedela by som k nemu vzhliadat.. na uvery a podobne somariny mame rovnaky nazor, ale kazdy mame nieco na co miname viac... on ma drahe konicky, ja zas minam celkom dost na technologie v zmysle skin care.. ale nic si nevycitame.. .. takze nejak sa nestazujeme, on dost investuje - ja neinvestujem okrem druheho a tretieho piliera vobec..
@anonym_af6fd2 ale nó... a chlap sa.ako ma na to pozerať, že žena menej zarobí? Ech, asi som stará škola...
Ja som v tomto stará škola a verím tomu,že muž sa má vedieť postarať o rodinu.ale nemusí to znamenať nevyhnutne,že má zarábať dvojnásobok oproti žene. Aj keď s nižším príjmom,ale nech dokáže hospodáriť s peniazmi,vyrátať si,čo si zaňho môžeme dovoliť,nezivorit posledný týždeň pred výplatou,mať nejakú finančnú rezervu pre nečakane situácie a pod. S prvým manželom som sa rozviedla,on bol presne ten typ ,,z ruky do úst,, zarábal síce na tú dobu nadpriemerne,ale peniaze nosil domov v hotovosti a nikdy nie v termíne,krátil si dane a odvody ako sa len dalo(absolútne nezodpovedné podľa mňa),dal výpoveď v práci zo dňa na deň napriek tomu,že iný príjem sme nemali.. po niekoľkých rokoch som sa spoznala so svojím súčasným manželom,vtedy žil z mála,ale za to hneď si kúpil byt ako to bolo možné,aj keď z výplaty mu ostalo minimum,vedel sa uskromniť. Po rokoch sa vypracoval,kúpili sme ďalší byt spoločne,zarába už viac,ja som v súčasnosti na rodičovskej dovolenke doma s dvoma deťmi,a nemusím riešiť financie,viem že sa o nás postará. Je to úplne iná kvalita života žiť s niekým,kto má disciplínu a zodpovednosť,nemať strach,že nebudeme mať za čo nakúpiť potraviny,či deťom oblečenie a všetko čo potrebujú. Takže nie,nedokázala som s niekým žiť,kto si nevedel zrátať,na čo má. Je síce iné,keď človek míňa viac na nepotrebnosti a nemá žiadne záväzky,ale skôr v mužoch vidieť tu disciplínu nie len vo finančnej gramotnosti,ale aj v túžbe sa posúvať v živote niekam,niečo dosiahnuť,vzdelávať sa,kariérne rásť,uznať rolu ženy ako matky počas tých rokov,čo vypadne zo zamestnania kvôli spoločným deťom.
Ja som v tomto stará škola a verím tomu,že muž sa má vedieť postarať o rodinu.ale nemusí to znamenať nevyhnutne,že má zarábať dvojnásobok oproti žene. Aj keď s nižším príjmom,ale nech dokáže hospodáriť s peniazmi,vyrátať si,čo si zaňho môžeme dovoliť,nezivorit posledný týždeň pred výplatou,mať nejakú finančnú rezervu pre nečakane situácie a pod. S prvým manželom som sa rozviedla,on bol presne ten typ ,,z ruky do úst,, zarábal síce na tú dobu nadpriemerne,ale peniaze nosil domov v hotovosti a nikdy nie v termíne,krátil si dane a odvody ako sa len dalo(absolútne nezodpovedné podľa mňa),dal výpoveď v práci zo dňa na deň napriek tomu,že iný príjem sme nemali.. po niekoľkých rokoch som sa spoznala so svojím súčasným manželom,vtedy žil z mála,ale za to hneď si kúpil byt ako to bolo možné,aj keď z výplaty mu ostalo minimum,vedel sa uskromniť. Po rokoch sa vypracoval,kúpili sme ďalší byt spoločne,zarába už viac,ja som v súčasnosti na rodičovskej dovolenke doma s dvoma deťmi,a nemusím riešiť financie,viem že sa o nás postará. Je to úplne iná kvalita života žiť s niekým,kto má disciplínu a zodpovednosť,nemať strach,že nebudeme mať za čo nakúpiť potraviny,či deťom oblečenie a všetko čo potrebujú. Takže nie,nedokázala som s niekým žiť,kto si nevedel zrátať,na čo má. Je síce iné,keď človek míňa viac na nepotrebnosti a nemá žiadne záväzky,ale skôr v mužoch vidieť tu disciplínu nie len vo finančnej gramotnosti,ale aj v túžbe sa posúvať v živote niekam,niečo dosiahnuť,vzdelávať sa,kariérne rásť,uznať rolu ženy ako matky počas tých rokov,čo vypadne zo zamestnania kvôli spoločným deťom.
@minax áno. Presne tak.
Ja som v tomto stará škola a verím tomu,že muž sa má vedieť postarať o rodinu.ale nemusí to znamenať nevyhnutne,že má zarábať dvojnásobok oproti žene. Aj keď s nižším príjmom,ale nech dokáže hospodáriť s peniazmi,vyrátať si,čo si zaňho môžeme dovoliť,nezivorit posledný týždeň pred výplatou,mať nejakú finančnú rezervu pre nečakane situácie a pod. S prvým manželom som sa rozviedla,on bol presne ten typ ,,z ruky do úst,, zarábal síce na tú dobu nadpriemerne,ale peniaze nosil domov v hotovosti a nikdy nie v termíne,krátil si dane a odvody ako sa len dalo(absolútne nezodpovedné podľa mňa),dal výpoveď v práci zo dňa na deň napriek tomu,že iný príjem sme nemali.. po niekoľkých rokoch som sa spoznala so svojím súčasným manželom,vtedy žil z mála,ale za to hneď si kúpil byt ako to bolo možné,aj keď z výplaty mu ostalo minimum,vedel sa uskromniť. Po rokoch sa vypracoval,kúpili sme ďalší byt spoločne,zarába už viac,ja som v súčasnosti na rodičovskej dovolenke doma s dvoma deťmi,a nemusím riešiť financie,viem že sa o nás postará. Je to úplne iná kvalita života žiť s niekým,kto má disciplínu a zodpovednosť,nemať strach,že nebudeme mať za čo nakúpiť potraviny,či deťom oblečenie a všetko čo potrebujú. Takže nie,nedokázala som s niekým žiť,kto si nevedel zrátať,na čo má. Je síce iné,keď človek míňa viac na nepotrebnosti a nemá žiadne záväzky,ale skôr v mužoch vidieť tu disciplínu nie len vo finančnej gramotnosti,ale aj v túžbe sa posúvať v živote niekam,niečo dosiahnuť,vzdelávať sa,kariérne rásť,uznať rolu ženy ako matky počas tých rokov,čo vypadne zo zamestnania kvôli spoločným deťom.
@minax lebo zarobiť a postarať sa aby dobre bolo je rozdiel...
@anonym_af6fd2 ale nó... a chlap sa.ako ma na to pozerať, že žena menej zarobí? Ech, asi som stará škola...
@kocuris no mne pride viac tradicne ak je muz ten, ktory zaraba viac a je zivitel rodiny.. i ked ja sa viem uzivit aj sama... zarabam 3k... skor ide o taky pocit, ze sa mozem spolahnut a vazit si ho za to, ze je uspesny, stabilny, sikovny...
@kocuris no mne pride viac tradicne ak je muz ten, ktory zaraba viac a je zivitel rodiny.. i ked ja sa viem uzivit aj sama... zarabam 3k... skor ide o taky pocit, ze sa mozem spolahnut a vazit si ho za to, ze je uspesny, stabilny, sikovny...
@anonym_af6fd2 takže by si si ho nevedela vážiť ak by zarábal menej a nebol úspešný ?
Ja som v tomto stará škola a verím tomu,že muž sa má vedieť postarať o rodinu.ale nemusí to znamenať nevyhnutne,že má zarábať dvojnásobok oproti žene. Aj keď s nižším príjmom,ale nech dokáže hospodáriť s peniazmi,vyrátať si,čo si zaňho môžeme dovoliť,nezivorit posledný týždeň pred výplatou,mať nejakú finančnú rezervu pre nečakane situácie a pod. S prvým manželom som sa rozviedla,on bol presne ten typ ,,z ruky do úst,, zarábal síce na tú dobu nadpriemerne,ale peniaze nosil domov v hotovosti a nikdy nie v termíne,krátil si dane a odvody ako sa len dalo(absolútne nezodpovedné podľa mňa),dal výpoveď v práci zo dňa na deň napriek tomu,že iný príjem sme nemali.. po niekoľkých rokoch som sa spoznala so svojím súčasným manželom,vtedy žil z mála,ale za to hneď si kúpil byt ako to bolo možné,aj keď z výplaty mu ostalo minimum,vedel sa uskromniť. Po rokoch sa vypracoval,kúpili sme ďalší byt spoločne,zarába už viac,ja som v súčasnosti na rodičovskej dovolenke doma s dvoma deťmi,a nemusím riešiť financie,viem že sa o nás postará. Je to úplne iná kvalita života žiť s niekým,kto má disciplínu a zodpovednosť,nemať strach,že nebudeme mať za čo nakúpiť potraviny,či deťom oblečenie a všetko čo potrebujú. Takže nie,nedokázala som s niekým žiť,kto si nevedel zrátať,na čo má. Je síce iné,keď človek míňa viac na nepotrebnosti a nemá žiadne záväzky,ale skôr v mužoch vidieť tu disciplínu nie len vo finančnej gramotnosti,ale aj v túžbe sa posúvať v živote niekam,niečo dosiahnuť,vzdelávať sa,kariérne rásť,uznať rolu ženy ako matky počas tých rokov,čo vypadne zo zamestnania kvôli spoločným deťom.
@minax opýtam sa - ten prvý vzťah skončil preto, že nevedel finančne hospodáriť? Žili ste spolu pred svadbou? Mal takéto “črty” aj predtým alebo sa ukázal až po svadbe?
@anonym_autor u nás muž zarába menej, robí 1x mesačne nákup. Nevadí mi to, lebo ja mám svoj vlastný príjem, kryjem ostatné výdavky v rodine. Btw. nemáme spoločné peniaze.
@anonym_autor u nás muž zarába menej, robí 1x mesačne nákup. Nevadí mi to, lebo ja mám svoj vlastný príjem, kryjem ostatné výdavky v rodine. Btw. nemáme spoločné peniaze.
@sulavikova čiže on sa ani nepodieľa na výdavkoch typu byt, hypoteka, paušál atd? Urobí len jeden nákup za mesiac? Alebo som to zle pochopila?
Čo si predstavuješ pod pojmom finančná disciplína? Prispôsobiť sa príjmom, nemíňať bezhlavo? Vždy je lepšie pokúsiť sa viac zarobiť ako sa týrať sledovaním každého eura.