Letná samota: Ako zvládať sociálnu izoláciu?
Ahojte! Chcem otvoriť jednu tému, o ktorej sa podľa mňa málo hovorí, pritom ju v tomto období zažíva strašne veľa ľudí.
Všimli ste si, že s príchodom leta na človeka oveľa viac doľahne taká tá „sociálna realita“? V zime je úplne v pohode byť zalezený doma pri Netflixe, lebo vonku mrzne a nikomu sa nič nechce. Ale akonáhle začne svietiť slnko, dni sú dlhé a Instagram sa zaplaví fotkami z chát, festivalov a terás, zrazu príde taká tá facka: „Aha, ja vlastne nemám s kým ísť ani na to hlúpe pivo/kofolu, lebo polka kamošov nemá čas a druhá nikam nechce chodiť.“
Mám pocit, že leto funguje ako taký obrovský reflektor, ktorý nasvieti to, že máme okolo seba menej ľudí, než by sme chceli. Človek má potom výčitky, že „mrhá pekným počasím“, kým všetci ostatní sa niekde bavia.
Máte to niekto v lete podobne? Že na vás tá samota alebo pasivita kamošov doľahne v júli/auguste oveľa viac ako v zime? Ako to riešite – chodíte von sami, alebo proste hľadáte nových ľudí? 🍉🌞☀️
Ja som dnes na večer bola dohodnutá s kamaratkou už týždeň že zajdeme na drink večer a ona že sa jej nechce,tak nechápem prečo sme sa týždeň dohadovali.. ja som taka že sa večer dvihnem a idem😁
@anonym_autor ano mas pravdu, ten tlak na zazitky je vacsi...kazdy niekam ide na dovolenky a ja este nic nemam naplanovane, jefine sama s dietatom. tiez mam taku kamaratku co stale odklada. Skus hladat novych ludi, z tych povodnych uz toho viac nedostanes
@anonym_autor Ja som dost dlho zila sama a necitila som nejaky rozdiel medzi rocnymi obdobiami. Na mna to najviac doliehalo, ked som bola chora.
Cítim to úplne rovnako a chytá ma z toho depresia a smútok. Všetci kamaráti sa na mňa vykašlali a ja naozaj neviem kde mám tých nových ľudí hľadať. Mám pocit že každý už svojich kamarátov má a zúfalca ako ja nepotrebujú.
U mňa sa niečo zmenilo v myslení, keď som si uvedomila, že kým nenaplánujem veci ja, tak s partiou sa máločo zrealizuje. Poznala som aj ľudí, ktorí sa vždy nechali ťahať a nikdy nenavrhli nic sami od seba, ale to nie je len pri mne, celkovo. Najlepšie som sa cítila pri ľuďoch, kde to bolo vzájomné, vytiahli sme sa von a podnikli niečo vždy spolu s tým, že to išlo prirodzene z oboch strán.
Ale čím som staršia, tým menej takých úprimných ľudí mám pri sebe. Odkedy som tehotná, dosť sa to zmenilo, ale aj ja cítim, že už nemám toľko času, z práce prídem unavená, zariaďujeme bývanie, návštevy rodiny, potom beháme po Slovensku, keďže tam máme tiež rodinu, oslavy, potom lekári... Ja som si uvedomila, že mi ostalo naozaj pár dobrých kamarátok, 2 sú blízko mňa a 3-4 sú na diaľku, keďže ja už žijem v inom meste, ale stretávame sa a sme v kontakte. Mám veľa známych, aj z práce a tak, ale už nie je ten čas ísť len tak von.
Popravde mi to aj bolo ľúto, ale nedá sa stále na niekoho čakať a stále len aby som ja ťahala von. A teraz cítim, že sa zase stretávaním vraciam skôr k rodine. Možno na materskej sa to zmení a opäť budú kamarátky / známe.
Ľúto mi je len to, že nemám toľko času na zážitky s mužom 😔 Navyše šetríme, takže je to na nič. To ma štve viac, pretože vzájomný čas aj s ním je dôležitý. Posedenia s partiami, chaty, kadečo, aj tým som prešla, asi je čas na rodinný život.
Áno, v podstate s tebou súhlasím. Ja ale za tým vplyvom veľmi vidím sociálne siete. Aj ty ich spomínaš, okrajovo, ale podľa mňa to je celé o tom. Cítim to sama na sebe. Ja mám malé dieťa a tak mám celý instagram zamorený mamičkami. Algoritmus mi vyhadzuje samé mamičky a ich deti. Jedna je na takom výlete, druhá pri mori, tretia v reštaurácií, ďalšia sa prechádza po starom meste, iná je v parku na pikniku s inými mamičkami a podobne. A potom som tu ja - čo som prevažne doma, na ihrisku v našom okolí, veľakrát je vrchol výletu obchod. A tiež niekedy zostanem rozmýšľať, že či som v pohode, že či o niečo neukracujem svoje dieťa, seba, že všetci to a hento robia a ja nie. A potom si uvedomím, že je to o tých sociálnych sieťach. Mám ešte dve deti, starší má 11 rokov a v mysli sa prenesiem do obdobia keď bol taký malý ako tento najmenší. Vtedy som takéto pocity absolútne nemala, sociálne siete boli úplne o niečom inom. A vlastne ani ja nie som ten typ, ktorého napĺňa to, že sa ráno zbalím, idem do mesta, prechádzam sa okolo Dunaja, dieťa spí, potom sa zobudí, dáme si obed v reštike, potom ideme na zmrzlinu, posedíme v parku na deke, zbehneme sa schladiť do nákupného centra a pod. Absolútne nie som ten typ a aj napriek tomu som už také zblbnutá z tých sociálnych sietí, že keď mi vyskakujú takéto príspevky, normálne rozmýšľam, že a nepôjdem aj ja ku Dunaju? Alebo na zmrzlinu tam do starého mesta? Vďakabohu si to uvedomujem, že to nie som ja, ale vplyv sociálnych sieti. No ale také mladšie ročníky čo iné nepoznajú, len éru sociálnych sieti to musia mať riadne ťažké a hlavne to musí byť riadna záťaž na psychiku pre ne...
Ja som to zažila včera...popravde ma to aj zranilo trocha,ale to len zato,ze som mala blbý deň a citlivejšie som vnímala veci...dnes sa nato pozerám inak , triezvejsie ,ale s vzadu už mám výkričník.Nebudem tu už ja prenich ako to bolo doteraz.,vždy pomôcť,poradit.Ale neviem prečo,ja to takto v živote mam,nikdy neviem povedať nie,ochotná pomôcť,vyhovieť a vždy sa to otoci proti mne.Nerozumiem tomu🤷♀️
práve mi to vyskočilo 🥺
Ale ak nemas kamosov, tak nemas s kym ist von bez ohladu na rocne obdobie. Na druhej strane, bez ohladu na rocne obdobie a pocet kamosov sa da chodit vonku aj sam. Zivot sa da prezit aj bez davu kamosov, nemusis mat k vsetkemu sprievod. staci si dobre vybrat program
A co sa kamosky a drinku tyka, ak bolo aj u vas tak ako u nas, tak sa kamoske ani necudujem, ze sa jej nechcelo ist. Vsak clovek ma problem dychat ked sedi, nie to este niekde chodit. Ja by som asi tiez radsej plany zmenila a ostala doma
@anonym_autor Nie, nevnimam to skrz rocnych obdobi, ja sa potrebujem socializovat cely rok, ano v lete je to vzhladom na dobre pocasie intenzivnejsie, ale aj tak sa obklopujem ludmi, ktori zmyslaju rovnako, ako ja a preto nemam taketo problemy. Kazdy podla preferencii 👍.