Modrý koník ako kráľovstvo dokonalosti

Predstav si Slovensko ako rozprávkové kráľovstvo menom Koníkov, kde sa realita riadi zvláštnymi zákonmi kolektívnej dokonalosti. Na jeho čele nesedí len kráľ, ale rada tisícich múdrych radcov, z ktorých každý presne vie, ako sa veci majú robiť správne. Keď treba rozhodnúť napríklad o stavbe mosta, spustí sa orchestrálna symfónia protichodných názorov: jeden tvrdí, že musí byť drevený, druhý že jedine kamenný, tretí že most je prežitok a deti by mali prirodzene rozvíjať schopnosť obchádzať rieky. Výsledkom je konsenzus, v ktorom majú pravdu úplne všetci, a tak sa postaví most, ktorý je zároveň drevený, kamenný aj konceptuálne neexistujúci (hlavne že funguje v diskusii). Muži v Koníkove predstavujú vrchol evolúcie. Každý jeden je najkrajší, najlepší, najchápavejší a prakticky bezchybný. Vedia všetko opraviť, všetko zariadiť a ešte pri tom emocionálne rásť. V krčme tak sedí skupina dokonalých exemplárov, ktorí si navzájom ticho potvrdzujú vlastnú výnimočnosť (veď doma o každom z nich bolo povedané presne to isté, takže matematicky to musí vychádzať). Ženy sú základným pilierom kráľovstva, čo v praxi znamená, že držia pokope úplne všetko a ešte stíhajú radiť ostatným, ako by to mali robiť lepšie. Každá je kombináciou matky, lekárky, psychologičky, nutričnej poradkyne a finančnej analytičky. Zázračne dokážu ušetriť peniaze (najmä tým, že nakúpia všetko potrebné aj nepotrebné, ale výhodne). Ich schopnosť riešiť problémy je fascinujúca, na každú situáciu existuje minimálne desať správnych riešení (a všetky sú samozrejme overené praxou jednej známej). Deti sú v Koníkove výnimočné už od narodenia. Každé je mimoriadne inteligentné, citlivé a v niečom pokročilé. Niektoré čítajú skôr, než začnú rozprávať, iné majú len drobné obdobie (ktoré trvá pár rokov, ale je to úplne normálne). V školách sa neučí, tam sa len jemne koriguje realita, aby ladila s tým, že každé dieťa je jedinečný projekt vyžadujúci individuálny prístup (ideálne úplne odlišný od všetkých ostatných individuálnych prístupov). Ekonomika kráľovstva je postavená na pevných základoch relativity. Základná životná úroveň začína na troch tisícocheur mesačne. Štyri tisíce sú ( taký priemer), päť tisíc znamená ( už sa to dá), a všetko pod dve tisícky patrí do kategórie folklóru. Pri bráne kráľovstva stoja tí, čo zarábajú menej, ako živé memento ( pozri sa, takto dopadneš, keď nebudeš nás pocúvať). Pracovný trh je fascinujúci. Každý pracuje z domu, každý je extrémne vyťažený a zároveň okamžite pripravený podeliť sa o odbornú radu. Najprestížnejšou pozíciou je manažérka domácnosti, nasledovaná "IT "špecialistom (nikto presne nevie čo robí, ale všetci súhlasia, že to má zmysel). Osobitnou kategóriou sú živnostníčky na materskej, ktoré fungujú mimo časopriestoru a zvládajú nemožné (ale len medzi dvoma kávami a tromi radami pre ostatných). Zdravotníctvo v koníkove existuje skôr formálne. Lekári sú síce prítomní, ale skutočné riešenia vznikajú kolektívne. Každá choroba má minimálne tucet liečebnýchpostupov, od sirupov cez bylinky až po skúsenosť niekoho, koho sestra mala presne to isté. Ak niečo nepomôže, znamená to len, že ešte nebol vyčerpaný celý zoznam možností (ktorý je, našťastie, nekonečný). Vzdelanie je vysoko cenené, najmä v rovine vedomia, ako by sa veci mali robiť správne. Každý pozná ideálny postup, no zároveň vie, že jeho situácia je špecifická, takže ho upraví podľa seba. Vzniká tak harmonický chaos, kde sa teória a prax stretávajú len náhodne(ale o to sebavedomejšie).
Konflikty sa riešia elegantne. Nikdy neexistuje víťaz ani porazený, iba univerzálna pravda, že všetci majú pravdu a problém je len v tom, že niekto niečo zle pochopil. Tento systém zabezpečuje stabilitu, pretože diskusia sa nikdy nemusí ukončiť, môže sa len rozvíjať do nekonečna. Ospravedlnenia niesu nutné. Priznanie chyby neexistuje. A napriek tomu všetkému kráľovstvo funguje. Nie preto, že by dávalo logiku, ale preto, že každý pevne verí, že robí maximum, vie najlepšie a ostatní to myslia dobre(len trochu menej správne). Na jeho okraji sedí starý kronikár, zapisuje si všetky tieto paradoxy a občas si potichu poznamená, že je to zvláštne miesto , miesto, kde sú všetci výnimoční, všetci majú pravdu a realita je len detail, ktorý sa dá podľa potreby upraviť. No nie?? Nieje to tak?