Viete koľko hviezd je vo vesmíre?
Vo viditeľnom vesmire vedci odhadujú počet hviezd na 2x10na23. Chcel som vedieť aké je to číslo veľké lebo predstaviť sa nedá. Tak som ho vydelil počtom sekúnd od vzniku vesmíru. 31.536.000 sekund má rok a vesmir má vek 13,8mld rokov. Vyšlo mi číslo 4,257x10na17tu. Pridelil som týmto číslom počet hviezd a vyšlo mi, že počet hviezd je 460 tisíc krát väčší ako je počet sekúnd od vzniku vesmíru. Stále je to nepredstaviteľné číslo. 460 tisíc hviezd za sekundu by bolo treba počítať a trvalo by nám to 13,8miliardy rokov. A to sa už teraz vie, že vesmir je určite väčší a možno aj mnohonásobne krát väčší ako je viditeľný vesmír. Tak som sa s tým chcel podeliť. Môžte reagovať. Pýtať sa.
@aalt Zamrzne asi nie je presné. To by sme videli naveky vekov všetky objekty ktoré tam spadli a tie nevidíme. Čierna diera napríklad hviezdy pohltí ale ich svetlo zhasne, nesvietia naveky.
A vedeli ste, že hviezdy maju 3 farby? Bielu, žltú a červenú, ktoré sú viditelné voľným okom. Farba zaleži od teploty "hviezdy".
@stankadu farbu hviezdy urcuje jej povrchova teplota. Cim teplejsia, tym "modrejsia" a naopak cim chladnejsia, tym cervensia. Kludne az do neviditelneho infra svetla. Z toho svetla, teda rozlozenim na spektrum sa da zistit, z coho sa sklada, co "spaluje", v akej faze svojho zivota je atd ... a co sa tyka este svetla, tak ak sa od nas vzdaluje, tak ma farebny posun do cervena (dopplerov jav, naopak ak priblizuje, tak do modra) - to sa vidi prave na spektralnych ciarach, ze maju specificky vzor, ale posunuty na ine miestach.
@kiki68 pozor, to nie je teória, to je pozorovanie ďalekohľadom a spočítanie a extrapolácia a odhad. Tak sa odhaduje počet vlasov na hlave, počet stromov v lese atd. Teoria je napríklad že existujú aj iné vesmíry. Dokonca to nie je teória, ale hypotéza. Ale vedecká. Nie je to len výmysel ale je to reálna úvaha, vychádzajúca z nejakých predpokladov, ale vedecky nedokázaná. Teória strún sa napríklad nedá vyvrátiť ani dokázať. Ale teórie relativity či už špeciälna alebo všeobecná sú experimentálne denno denne dokazované. Volá sa to teória, ale už je to realita.
@slovakboy chcela by som mať tvoje starosti.
A vedeli ste, že hviezdy maju 3 farby? Bielu, žltú a červenú, ktoré sú viditelné voľným okom. Farba zaleži od teploty "hviezdy".
@stankadu este aj modru. Ak si dobre pamatam. Od modrej cez bielu a zltu po cervenu. Od najhorucejsej po najchladnejsiu (presne naopak, ako si znacime teplotu vody v kupelni 🙂 ).
A tiež by ma zaujímalo,ako si mám predstaviť (nás ľudský mozog s našim chápaním)to "nič" ? Keď čierna diera pohltí hmotu,svetlo, všetko... Je to tma,je to opak svetlo? Pretože ak je niekde "nič",musí to "nič" byť v niečom,niekde... 😌
@slovakboy ani to sa nevie, ze co ostane z priestoru, ak "vezmes" vsetku hmotu a polia. Mozno ze nic, ani priestor. Je teoria, ze vesmir vznikol presne z takeho nic, na ake sa "premeni", ked sa vypari vsetka hmota a "zhasnu" vsetky fotony/gravitony ... proste aj vsetky polia stratia svoju energiu. Potom moze zaniknut aj priestor. Priestor vznikol velkym treskom, chvilu sa rozpinal inflaciou rychlejsie ako rychlost svetla, jeho "okraje" sa uz aj teraz od seba vzdaluju rychlejsie ako rychlost svetla. Proste rovnako moze zaniknut. Na to sa zide ta chybajuca kvantova gravitacia ... a mozno ani ta na to este nebude stacit.
@aalt takze tie okraje su nehmotne?
A tiež by ma zaujímalo,ako si mám predstaviť (nás ľudský mozog s našim chápaním)to "nič" ? Keď čierna diera pohltí hmotu,svetlo, všetko... Je to tma,je to opak svetlo? Pretože ak je niekde "nič",musí to "nič" byť v niečom,niekde... 😌
@zuzanita1609 cierna diera nie je nic, nic je ak sa vypari este aj ta cierna diera. Cierna diera je prave opak nicoho. Je to "nekonecna" hustota energie (hmotnosti) v nulovom bode. Teda aspon podla teorie relativity. V skutocnosti to bude nieco ine, len sa nevie co, ale priestor okolo seba to zakrivi "rovnako".
To mas ako v tej rozpravke Nekonecny pribeh, tam Kamenozrut presne tak popisoval Nicotu, ze diera je aspon nieco, ale tam zostalo nic.
Ziadna hmota, ziadne castice, ziadne fotony, ziadna gravitacia, proste nic.
A čo ak je všetko inak...?
@aalt takze tie okraje su nehmotne?
@moonlight1210 okraje vesmiru? To som myslel obrazne. Vesmir vlastne najskor nema ziadne okraje. Vlastne sa ani nevie, aky ma tvar a ci a ako je ako celok zakriveny. Tymi okrajmi som myslel okraje nasho teoreticky pozorovatelneho vesmiru. My ho mozeme vidiet len po "okraj", ktory sa od nas vzdaluje rychlostou mensou ako svetlo. Tam kde tu rychlost prekona, to uz neuvidime. A ci to je nehmotne ... je to rovnake ako vsade inde. Aj ky sme pre niektoru cast vesmiru jeho pozorovatelny okraj.
@zuzanita1609 cierna diera nie je nic, nic je ak sa vypari este aj ta cierna diera. Cierna diera je prave opak nicoho. Je to "nekonecna" hustota energie (hmotnosti) v nulovom bode. Teda aspon podla teorie relativity. V skutocnosti to bude nieco ine, len sa nevie co, ale priestor okolo seba to zakrivi "rovnako".
To mas ako v tej rozpravke Nekonecny pribeh, tam Kamenozrut presne tak popisoval Nicotu, ze diera je aspon nieco, ale tam zostalo nic.
Ziadna hmota, ziadne castice, ziadne fotony, ziadna gravitacia, proste nic.
@aalt ale ako sa dá pochopiť to nič. Keď to nie je vôbec nič, musí to byť potom niečo, čo stále nevieme pochopiť. Nič si predstavujem ako tmu,alebo naopak oslepujúce svetlo,kde sa ničoho nedokážem chytiť, vidieť,zacitiť, počuť,tým pádom sú zbytočné všetky moje zmysly. Ale predsa som niekde,čo nemôžem identifikovať. A presne ten "priestor" ,kde je nič je mimo ľudského chápania. Človek si od nepamäti musel niečo vizualuzovat, pretvoriť niečo do nejakej hmoty a keď nevie niečo identifikovať, vymýšľa,predstavuje si,konšpiruje. Čo ak je v tom "nič" niečo,čo je za všetkým,od vzniku po zánik? Nepoviem,že je to ten "Boh",ale predstaviť si úplné nič v niečom,tiež nedáva zmysel. A vlastne,nie všetko musí dávať zmysel. Ľudská fantázia je nekonečná,tak ako sa povie,aj ľudská hlúposť. 😊
Pán fyzik a kozmológ Stephen Hawking,o ňom som si stále myslela a aj myslím,že bol bytosť z iného sveta (obrazne povedané) a jeho vnímanie sveta bolo tiež neskutočné. To,čo mu život ubral na fyzičnosti,mu pridal na vnímaní sveta okolo. Keby bolo viac takých ľudí naraz a pokope,pochopili,objavili by sme možno oveľa viac.
@stankadu este aj modru. Ak si dobre pamatam. Od modrej cez bielu a zltu po cervenu. Od najhorucejsej po najchladnejsiu (presne naopak, ako si znacime teplotu vody v kupelni 🙂 ).
@moonlight1210 áno, ale naše Slnko je biele, hoci zo Zeme sa javí ako žlté, lebo atmosféra vezme veľkú časť modrej zložky na seba a preto je modrá a Slnko zo zeme žlté..
Super téma, ďakujem. Nie som fyzik, veľa veciam nerozumiem, ale vesmír ma fascinuje a to čo vravíte je úžasné. Ak sa môžem ešte na jednu vec spýtať, kam sa rozpína vesmír, keď časopriestore je funkciou vesmíru?
@aalt ale ako sa dá pochopiť to nič. Keď to nie je vôbec nič, musí to byť potom niečo, čo stále nevieme pochopiť. Nič si predstavujem ako tmu,alebo naopak oslepujúce svetlo,kde sa ničoho nedokážem chytiť, vidieť,zacitiť, počuť,tým pádom sú zbytočné všetky moje zmysly. Ale predsa som niekde,čo nemôžem identifikovať. A presne ten "priestor" ,kde je nič je mimo ľudského chápania. Človek si od nepamäti musel niečo vizualuzovat, pretvoriť niečo do nejakej hmoty a keď nevie niečo identifikovať, vymýšľa,predstavuje si,konšpiruje. Čo ak je v tom "nič" niečo,čo je za všetkým,od vzniku po zánik? Nepoviem,že je to ten "Boh",ale predstaviť si úplné nič v niečom,tiež nedáva zmysel. A vlastne,nie všetko musí dávať zmysel. Ľudská fantázia je nekonečná,tak ako sa povie,aj ľudská hlúposť. 😊
@zuzanita1609 nič ako ho chceš pochopiť je väčšie nič ako vákuum. Väčšina ľudí si pod nič predstaví vákuum. Lenže vákuum vôbec nie je prázdne. Neustále tam vznikajú a zanikajú častice. Dá sa to dokázať principiálne jednoduchým pokusom s dvoma platňami. Teda experimentálne. Ale ak z vákua vyberieš tie stabilné častice a zatieniš ho tak dokonalo aby do neho nevošlo žiadne žiarenie ani relikventné po veľkom tresku, to znamená žiaden fotón, stále to vákuum bude entita. Lebo to bude časopriestor s rozmermi v troch dimenziách a s bežiacim časom. Hoci bez deja nie je čas ale tie vznikajúce častice ten dej a čas robia. To absolútne nič ktoré ti nedá pokoja to je to čo tu bolo pred vznikom vesmíru. Nebol priestor, nebol čas, nebolo ani pozorovateľa, ktorý by to pozoroval a nebol žiaden dej. Nebolo ani pred tým. Ak by vtedy nevznikol veľký tresk ale len jedna častica s nulovou teplotou -273,15 stupňov celzia teda častica bez pohybu bez sub častíc len statická jedna častica a s ňou nejaký staticky nerozpínajuci sa priestor, tak ten vznik častice by bol čas, ale hneď by sa zastavil. Bol by to statický vesmir. A bol by to vesmir bez času a rastúcej entropie. To iste by platilo aj o viacerych časticiach akurát by sa nesmeli navzájom pohybovať v tom priestore a meniť svoje polohy. To by bol staticky vesmir bez plynúceho času. Ak by sa jedna častica pohla k druhej už by bežal čas a mal svoj smer. Takzvaná šípka času. Ak by sa častica vrátila do pôvodnej polohy znamenalo by to, že čas sa vrátil a šípka času sa otočila dozadu. Prvý vesmir s možnosťou vrátenia sa do minulosti. Akonáhle by sa ale pohlo viac častíc inými smermi a vrátili by sa niektoré na svoje pozície ale iné na ine pozicie, tak by vzniklo viac časov a viac šipiek času čiže viac smerov času a šipiek. Aj rýchlostí času. Čím by ale tých častíc bolo viac, tak aj šípky času by sa začali zlievať do jednej výsledné šípky času. A ak by neusporiadanost a teda entropia stále narastala, tak už by to bol vesmir bez možnosti vrátiť šípku času späť. To je ten náš vesmír. Entropia v ňom neustále rastie hoci sa dä spomaliť a rýchlosť behu času je všade iná. Už 1 meter nad zemou beží čas inak rýchlo ako na zemi. Pri hlave beží inak rýchlo ako pri nohách a v idúcom aute pomalšie ako na ceste kde to auto ide. To je tá relativita času. Smer šípky je ale rovnaký a v našom vesmíre ma čas jednu šípku času aj keď beží všade inak rýchlo. Takže to nič sa nedá predstaviť lebo akonáhle si už pozorovateľ už beží čas a je nejaký priestor. V našom vesmíre sa rozbitý pohár sám nevrati do pôvodného stavu. Ale fyzici hovoria, že kľudne mohol byt vesmir vytvorený aj s možnosťou vrátenia usporiadania na povodne miesto a teda spätný pokles entropie. Pohár by sa poskladal, my by sme mladli a vrátili sa spať. Taký vesmir by sa ale nevyvíjal alebo by v ňom prestala platiť kauzalita, že každý následok ma príčinu. Najnovšie fyzici tvrdia, že čas ako taký neexistuje. Je to len ďalší štvrtý rozmer priestoru s inou stupnicou a skôr sa dá čas chápať ako samotná entropia. Vesmir existuje len v prítomnosti a neexistuje v minulosti ani v budúcnosti. Teda cestuje v priestoročase a v dimenzii času zaniká a znovu vzniká. A ešte k tomu rozdielne rýchlo v každej priestorovej súradnici. Ďalej tomu už nerozumiem. Rýchlosť svetla a nehmotnost fotónu v tom tiež hrá rolu.
Ale to je iná téma.
Uff, toto asi nikto nebude čitat do konca.
Super téma, ďakujem. Nie som fyzik, veľa veciam nerozumiem, ale vesmír ma fascinuje a to čo vravíte je úžasné. Ak sa môžem ešte na jednu vec spýtať, kam sa rozpína vesmír, keď časopriestore je funkciou vesmíru?
@bambulkaaskatulka on sa nerozpína nikam, ale jeho vnútro rastie. Teda okraje sa vzďaľujú od stredu hoci žiaden stred vesmíru neexistuje. Nedá sa to rozumieť. Možno niektorí matematici.
@zuzanita1609 nič ako ho chceš pochopiť je väčšie nič ako vákuum. Väčšina ľudí si pod nič predstaví vákuum. Lenže vákuum vôbec nie je prázdne. Neustále tam vznikajú a zanikajú častice. Dá sa to dokázať principiálne jednoduchým pokusom s dvoma platňami. Teda experimentálne. Ale ak z vákua vyberieš tie stabilné častice a zatieniš ho tak dokonalo aby do neho nevošlo žiadne žiarenie ani relikventné po veľkom tresku, to znamená žiaden fotón, stále to vákuum bude entita. Lebo to bude časopriestor s rozmermi v troch dimenziách a s bežiacim časom. Hoci bez deja nie je čas ale tie vznikajúce častice ten dej a čas robia. To absolútne nič ktoré ti nedá pokoja to je to čo tu bolo pred vznikom vesmíru. Nebol priestor, nebol čas, nebolo ani pozorovateľa, ktorý by to pozoroval a nebol žiaden dej. Nebolo ani pred tým. Ak by vtedy nevznikol veľký tresk ale len jedna častica s nulovou teplotou -273,15 stupňov celzia teda častica bez pohybu bez sub častíc len statická jedna častica a s ňou nejaký staticky nerozpínajuci sa priestor, tak ten vznik častice by bol čas, ale hneď by sa zastavil. Bol by to statický vesmir. A bol by to vesmir bez času a rastúcej entropie. To iste by platilo aj o viacerych časticiach akurát by sa nesmeli navzájom pohybovať v tom priestore a meniť svoje polohy. To by bol staticky vesmir bez plynúceho času. Ak by sa jedna častica pohla k druhej už by bežal čas a mal svoj smer. Takzvaná šípka času. Ak by sa častica vrátila do pôvodnej polohy znamenalo by to, že čas sa vrátil a šípka času sa otočila dozadu. Prvý vesmir s možnosťou vrátenia sa do minulosti. Akonáhle by sa ale pohlo viac častíc inými smermi a vrátili by sa niektoré na svoje pozície ale iné na ine pozicie, tak by vzniklo viac časov a viac šipiek času čiže viac smerov času a šipiek. Aj rýchlostí času. Čím by ale tých častíc bolo viac, tak aj šípky času by sa začali zlievať do jednej výsledné šípky času. A ak by neusporiadanost a teda entropia stále narastala, tak už by to bol vesmir bez možnosti vrátiť šípku času späť. To je ten náš vesmír. Entropia v ňom neustále rastie hoci sa dä spomaliť a rýchlosť behu času je všade iná. Už 1 meter nad zemou beží čas inak rýchlo ako na zemi. Pri hlave beží inak rýchlo ako pri nohách a v idúcom aute pomalšie ako na ceste kde to auto ide. To je tá relativita času. Smer šípky je ale rovnaký a v našom vesmíre ma čas jednu šípku času aj keď beží všade inak rýchlo. Takže to nič sa nedá predstaviť lebo akonáhle si už pozorovateľ už beží čas a je nejaký priestor. V našom vesmíre sa rozbitý pohár sám nevrati do pôvodného stavu. Ale fyzici hovoria, že kľudne mohol byt vesmir vytvorený aj s možnosťou vrátenia usporiadania na povodne miesto a teda spätný pokles entropie. Pohár by sa poskladal, my by sme mladli a vrátili sa spať. Taký vesmir by sa ale nevyvíjal alebo by v ňom prestala platiť kauzalita, že každý následok ma príčinu. Najnovšie fyzici tvrdia, že čas ako taký neexistuje. Je to len ďalší štvrtý rozmer priestoru s inou stupnicou a skôr sa dá čas chápať ako samotná entropia. Vesmir existuje len v prítomnosti a neexistuje v minulosti ani v budúcnosti. Teda cestuje v priestoročase a v dimenzii času zaniká a znovu vzniká. A ešte k tomu rozdielne rýchlo v každej priestorovej súradnici. Ďalej tomu už nerozumiem. Rýchlosť svetla a nehmotnost fotónu v tom tiež hrá rolu.
Ale to je iná téma.
Uff, toto asi nikto nebude čitat do konca.
@slovakboy prečítala som,dokonca 2krat,aby ssom to tým mojim " mozočkom" mohla ako tak laicky pochopiť 😁. Ale ďakujem veľmi 😊. Čiže môže byť, že niekde,v tom nič možno, to môže fungovať všetko ináč,ako to funguje,ako to my poznáme. Niekde sa proste ten rozbitý pohár poskladá a môže ísť čas niekde opačným smerom,ak niekde fungujú tie šípky ináč-zrkadlovo od našich fyzikálnych vlastností, tak povediac na opačnej strane čiernej diery,tam,kde môže byť to nič. Keďže všetko má svoju reakciu na akciu,inde to môže fungovať úplne opačne. Z veľkého tresku je veľký zánik a z veľkého zániku naopak opäť veľký tresk. Keďže všetko zo všetkým súvisí, každá hmota má svoju podobu, tvar v odraze,môže byť taká čierna diera len odraz,ale opačným smerom... fantázia pracuje 🤭😁.
@slovakboy prečítala som,dokonca 2krat,aby ssom to tým mojim " mozočkom" mohla ako tak laicky pochopiť 😁. Ale ďakujem veľmi 😊. Čiže môže byť, že niekde,v tom nič možno, to môže fungovať všetko ináč,ako to funguje,ako to my poznáme. Niekde sa proste ten rozbitý pohár poskladá a môže ísť čas niekde opačným smerom,ak niekde fungujú tie šípky ináč-zrkadlovo od našich fyzikálnych vlastností, tak povediac na opačnej strane čiernej diery,tam,kde môže byť to nič. Keďže všetko má svoju reakciu na akciu,inde to môže fungovať úplne opačne. Z veľkého tresku je veľký zánik a z veľkého zániku naopak opäť veľký tresk. Keďže všetko zo všetkým súvisí, každá hmota má svoju podobu, tvar v odraze,môže byť taká čierna diera len odraz,ale opačným smerom... fantázia pracuje 🤭😁.
@zuzanita1609 áno vidím, že si to prečítala pozorne. Ten záver som už napísal dosť nezrozumiteľne a zbytočne som z času prešiel do Einsteinovky. Znovu si naštudujem Einsteinovku vysvetlím osobitne ak budeš chcieť. Zvyšokvsak je to, čo som pochopil z knihy o čase od jedného talianskeho fyzika pracujúceho v Cerne a malo by to sedieť s jeho näzorom. O tých šípkach a entropii.
To čo píšeš - áno môže teoreticky existovať nekauzálny vesmír, kde môže hmota ísť aj naopak ale nemusí byt schopný vývoja, stability, alebo nemusí fungovať bez zásahu z iného stabilného vesmíru. Hmota by v ňom však mohla fungovať v tej podobe čo tu. Neznamená to ale, že taký vesmir existuje. Môžeš tomu ale veriť, že áno. O tom je Science fiction. O snoch a fikcio, že možno niekde a možno raz. Je potrebné, aby v tom bolo aj to slovo Science. A fyzikovia tvrdia, že taký vesmír je možný, ale fyzikalne zakony musia byť úplne iné. Náš vesmír funguje aj bez ďalšieho zásahu z vonka. Neverím však, že vznikol z toho absolútneho nič a bez zásahu stvoriteľa. Ak by neexistovalo hygsovo pole a tá božská častica hygsov bozón, tak častice by nemali hmotnosť a boli by ako fotón. Náš vesmir by nefungoval a hmota by pri dotyku s inou hmotou lietala ako fotón rýchlosťou svetla a priestor by pre ňu prestal mať význam ak by teda platili zvyšné zäkony. Je to veľmi náročne na pochopenie to ako to funguje nie to ešte iné princípy. Len chcem povedať, že to ako to funguje nie je samozrwjmosť. Tie prírodne zákony tak neuveriteľne nadväzujú na seba a sú také presné, že nemohli vzniknúť z ničoho. Silné a slabé väzby ak by boli o niečo silnejśie, alebo slabšie, už by nás vesmir nefungoval. Akebo by boli iné a fungoval by úplne inak. To že môže fungivat chémia, že sa elektróny pripojili k atómom a že nie všade rovnako ale do obalov. A že hviezdy neprodukujú len po železo, ale existujú procesy a teda prírodné zákony a z nich reálne javy, ktoré dovolia produkovať aj prvky ťažšie ako železo. To je proste jeden veľký a nesmierne presne naladený zázrak. Nemyslím však, že na opačnej strane čiernej diery idú procesy opačne v čase a my sa tam rodíme smrťou a zabikáme narodením a že ide všetko ako v spätne pustenom filme. Akôr že niekde inde v paralelnej dimenzii a vo vesmíre neinteragujúcom s naším by mohol existovať vesmír, kde by sa ti rozbil pohár a ty by si mohla pustiť čas smerom späť. Hmota by to vedela urobiť a súčasne by mohla mať formu aká je v našom vesmíre. Teda s rovnakou chémiou. Len ak by príčiny a následky mohli bežať aj opačne tak by sa vesmir mohol zastaviť vo vývoji a všetko by bežalo aj tam aj späť a ešte by to bolo aj náhodné. No dalo by to priestor bytosti z vonka hrať s takou hmotou bábkové divadlo. V našich divadelných kulisách časopriestoru s jednou šípkou a entropiou to nie je možné a mohla by to urobiť len bytosť schopná aspoň lokálne meniť fyzikálne zákony. Je zaujímavá v našom vesmire aspoň snaha spomaliť entropiu. V tom vidím Božie zásahy. Proste nie len veľký tresk energie a nejakej hmoty a výbuch dookola všetko chaoticky roznetať, ale súčasne v prvých zlomkoch sekundy sa písali zákony zároveň ten výbuch spomaliť a dať mu možnosť usporiadanosti. Gravitačný zákon a všetky tie silné a slabé interakcie sú o tom. Vznik života je znovu ďalšia snaha spomaliť nezastaviteľný rast entropie.
@beata_k aká vec ku nám letí?
Najviac inteligentna fotografia na svete.
Fotka ucastnikov piatej Solvayovej konferencie z roku 1927, ktora dala (dalsie) zaklady kvantovej fyzike.
Ja len ze co ma vesmir spolocne s kvantovou mechanikou ...
Svet vidime, co nevidime ocami pozrieme mikroskopom a niektori zvedavci isli dalej. Ze dosli po atomy, to uz tak nejak vie kazdy. Asi aj ze atomy su zlozene z jadra, kde su protony a neutrony a z obalu, kde su elektrony. Elektrony sa zatial nijak dalej "rozdelit" nepodarilo, ale protony a neutrony este ano. Na kvarky. Kazdy neutron aj proton sa sklada z troch. Nazvali ich ze horny up a dolny down. Proton je uud a neutron udd. Potom zistili ze su tri rozne generacia kvarkov, cize par v kazdej generacii, up/dow, sterange/charm a botoom/top a ku kazdemu este jeho anticastica, cize spolu 12 kvarkov. Kombinacie moze byt aj ine ako uuu aj ddd atd, spojit sa moze aj dva kvarky (kvark a antikvark) alebo tri, cize hafo novych castic. Niektore uz boli zname, ine takto vedeli hladat. V kvantovom svete uz nie su castice skladacka, ze spajanim malych dielikov poskladas vacsi, ale mozu sa v principe lubovolne menit jedna na druhu. Samozrejme so zachovanim energie, naboja a dalsich vlastnosti vyskytujucich sa v kvantovom svete ako spin atd. No a takto napr. zistili, ze ked nechaju volne poletovat neutron (udd), tak sa po kratkom case par minut "rozpadne" na proton (uud), cize jeden kvark d sa "premeni" na u a elektron a este aj nejaka energia chybala. Tu potom objavili ako dalsiu casticu neutrino. Fajn popis elementarnych castic a veci s tym suvisiacich je napr. na https://www.aldebaran.cz/astrofyzika/interakce/
A teraz dalej k tomu vesmiru.
Ked "latku" zohrievame, tak sa zacne rozpadat. Najprv teda na molekuly, atomy, tie potom uvolnia elektrony. Ked pridame dalsiu energiu, tak sa zacnu rozpadat aj jadra na protony a neutrony, tie dalej na spominane kvarky (a gluony, ktorymi spolu interaguju a drzia pokope, podobne ako jadro drzi elektrony). A tu sme zatial skoncili. No a to sa presne deje aj vo vesmire.
Napr. ked hviezda "zhasina", tak postupne zacne v nej vyhravat gravitacna sila a zacina stlacat hmotu k sebe - pridava energiu. Kym svieti, tak to fotonmi kompenzuje, ale ked dohara, tak ide ... najprv protony "pohltia" svoje elektrony a zo vsetkych vzniknu neutrony - presny opak rozpadu nestabilneho neutronu, ktory sa snazi energiu znizit uvolnenim elektronu (a neutrina), tak tu dodanim energie gravitacie vznikne neutronova hviezda. Jej hmota uz nie je male jadro a daleko od neho elektrony ale neutron na neutrone, cize jej hustota je pre nas az nepredstavitelna. Centimeter kubicky mala kocka vazi 100 000 000 ton. Ak je este vacsia, tak sa rozpadne na kvarky (a gluonu) a vznikne kvarkova hviazda - o tej este nie su uplne presvedceny, ale vyzera ze to moze vzniknut a pripadne niektore neutronove hviezdy to aspon mozu mat v jadre. Dalej uz vyzera, ze sa hmota proste proste gravitacne "zruti" a vznikne spominana cierna diera. V nej je hmota mozno vo forme cistej energie a prejavuje sa navonok iba gravitacne. To az tak, ze pohlti vsetko co sa k nej priblizi a uz to nikdy nepusti von.
Podobne to mohlo vzniknut pri vzniku vesmiru. Zatial vsetko nasvedcuje na Bing-bang - Velky tresk, kedy takto vsetka hmota vznikla. Rovnako vieme zacat od kvark-gluonoveho plazmatu - spominanej zmesi volnych kvarkou a ich gluonov, ked chladla rozpinanim vesmiru, tak sa pospajali do castic podla energii, tie sa stale rozpadavali az vznikli stabilne s nizkou energiou protony a neutrony, dalsim chladnutim si postupne prichitili elektrony a vznikli atomy. takto vznikli najjednoduchsie prvky - vodik a helium a malinko litia. Ostatne prvky az ovela neskor, ked sa tento plyn gravitacne spojil do hviezd, kde jadrovou fuziou vznikli tazsie prvky po zelezo, co bolo "vynechane", tak vzniklo zrazanim tychto prvkov volnymi protonmi, neutronmi, alebo vysokoenergetickymi lahsimi jadrami. Ostatne prvky za zelezom vznikli az pri "zhasinani" - vybuchu prvych hviezd, kedy sa uvolnili castice s dostatocnymi energiami na spajanie tazkych prvkov.
Toto vsetko sa dnes da "vypocitat" a vypocty suhlasia s pozorovanim. Vidime neutronove hviezdy aj cierne diery. Termojadrove reakcie vo hviezdach aj v labakoch suhlasia s vypoctami - co pri nich vznika a podobne.
A este ako to vsetko pozorujeme.
Klasika otpicke dalekohlady. Cim vyssie, tym lepsie aby nam nezavadzala atmosfera. Jeden "vacsi" Hubblov mame aj na obeznej drahe.
Radioteleskopy - tie snimaju radiove vlny - tiez fotony, len s mensou energiou.
Infradalekohlady - s tymi ja na zemi problem, kedze atmosfera infra dost pohlcuje, ale jeden uz mame vo vesmire James Webb space telescope. Tu ide aj o to, ze hviezdy, ktore su od nas daleko, uz ich svetlo rozpinanie vesmiru posunulo s viditelneho do infra, takze mozeme nim pozorovat, nielen klasicke hviezdy v infra, ale aj daleke hviezdy, ktore uz vo viditelnom svetle nevidime. Plus UV a RTG, to ako tak vieme snimat.
Tym mame poriesene fotony.
Ale zaujimavych castic mame viac.
Neutrina. Tie su male, bez naboja, bezne s hmotou neinteraguju (nepohlcuje ich), takze vdaka kvantovej mechanike sa vypocitalo ako na nich a je kopec "labakov" kde na nich maju detektrory. Najvacsi je asi na antarktide, kde ich "chytaju" v kocke ladovca o hrane 1km.
No a najnovsie gravitacne vlny. To je nieco podobne ako ze elektromagneticke vlny su fotony, tak gravitacne vlny su gravitony - tie sme este priamo nedetegovali, ale gravitacne vlny uz hej. Kazdy hmotny objekt ked sa hybe, idealne kruzi, tak vytvara gravitacne vlny (podobne ako ked vo vode kruzite niecim po hladine). No a na niektore frekvencie a vysoke energie uz mam takto detektory a studujeme aj tie.
To vsetko je super, len zial stale nemame graviton (ak vobec existuje), nevieme co sa deje s hmotou v ciernej diere ... to kvantova mechanika nepopisuje a einsteinova vseobecna teoria relativity konci pri nekonecnach o com fyzici veria ze neexistuju. Takze pocitaju a pozoruju dalej.
Zaujímavé ale veľmi ťažké čítanie na večer
Hviezd je určite veľmi veľké množstvo, avšak nikdy ich nebude viac ako hlúposti na zemi 😮💨
Keď som bola mala, predstavovala som si že sú to dierky v nejakej obrovskej deke ktorou sa prekrýva zem.. 😅
Ale vesmír je veľmi fascinujúci a podľa mňa reálne nikdy nezistíme čo a koľko v ňom reálne je.. to je niečo nemožné..
Netrápia ma hviezdy. Skôr by som chcela poznať odpovede na otázky medzi nebom a zemou, kde sú naši zosnulí blízki 🖤
@sszuzu8 zrejme medzi tými hviezdami ⭐💫✨🌟🌜
A este ako to vsetko pozorujeme.
Klasika otpicke dalekohlady. Cim vyssie, tym lepsie aby nam nezavadzala atmosfera. Jeden "vacsi" Hubblov mame aj na obeznej drahe.
Radioteleskopy - tie snimaju radiove vlny - tiez fotony, len s mensou energiou.
Infradalekohlady - s tymi ja na zemi problem, kedze atmosfera infra dost pohlcuje, ale jeden uz mame vo vesmire James Webb space telescope. Tu ide aj o to, ze hviezdy, ktore su od nas daleko, uz ich svetlo rozpinanie vesmiru posunulo s viditelneho do infra, takze mozeme nim pozorovat, nielen klasicke hviezdy v infra, ale aj daleke hviezdy, ktore uz vo viditelnom svetle nevidime. Plus UV a RTG, to ako tak vieme snimat.
Tym mame poriesene fotony.
Ale zaujimavych castic mame viac.
Neutrina. Tie su male, bez naboja, bezne s hmotou neinteraguju (nepohlcuje ich), takze vdaka kvantovej mechanike sa vypocitalo ako na nich a je kopec "labakov" kde na nich maju detektrory. Najvacsi je asi na antarktide, kde ich "chytaju" v kocke ladovca o hrane 1km.
No a najnovsie gravitacne vlny. To je nieco podobne ako ze elektromagneticke vlny su fotony, tak gravitacne vlny su gravitony - tie sme este priamo nedetegovali, ale gravitacne vlny uz hej. Kazdy hmotny objekt ked sa hybe, idealne kruzi, tak vytvara gravitacne vlny (podobne ako ked vo vode kruzite niecim po hladine). No a na niektore frekvencie a vysoke energie uz mam takto detektory a studujeme aj tie.
To vsetko je super, len zial stale nemame graviton (ak vobec existuje), nevieme co sa deje s hmotou v ciernej diere ... to kvantova mechanika nepopisuje a einsteinova vseobecna teoria relativity konci pri nekonecnach o com fyzici veria ze neexistuju. Takze pocitaju a pozoruju dalej.
@aalt joj veľmi pekne ďakujem. Dozvedel som sa cez teba nové veci. Alebo nové dôsledky toho čo som vedel. Krásne si vysvetlil vzorec E=mc2 na čiernej diere aj na postupnom vzniku atómov aj ich rozpadu na energiu. Ta aplikácia v čiernej diere je pre mňa nová informácia aj gluónové jadro neutrónovej hviezdy alebo kvarkové hviezdy. A vďaka za to. Páči sa mi, že si pripomenul, že aj rádio je šírené fotónmi (málo ľudí vie) a novinkou pre mňa sú aj ďalšie dôvody infra ďalekohladov jamesa Weba. Že sa vlastne vieme pozrieť ďalej, lebo kvoli posunu dopplerovmu už je svetlo v neviditeľnej oblasti. Vysvetlil si zmysel lovenia neutrín na Antarktíde a v japonských studniach aj gravitačných vĺn v LIGO. Super, veľmi sa mi páčia tieto tvoje dva príspevky. Čítal som ich dva krát a niektoré pasáže ešte viac krát.
Pamätám si, že sme dokazovali na škole, že magnetické pole nemá nosič vo forme častice. Ako ten dôkaz vyzerá už neviem. Sama matika. Ale profesor nám vtedy povedal, že pre gravitačné pole taký dôkaz nefunguje, a preto sa očakávajú gravitóny. Preto si myslím, že budú existovať. Len gravitácia je tak slabá sila voči ostatným silám, že to bude ťažké. Už tie vlny gravitačné, to je zázrak, že to dokázali - zistiť dilatáciu priestoru rozmerovo na úrovni protónov. A kvôli dôveryhodnosti nezávislé experimenty aj opakovania. Super. Vďaka. Vidno že ideš po podstate, keď to študuješ. Hoci sme (aspoň ja) vedomostne len na úrovni popularizácie a nie vedy. Ešte mi ale nie je jasné tvoja obava, že nevieme čo je v čiernej diere. Veď si to vysvetlil, že energia. Zákon zachovania hmotnosti ostal. Hmoty ale nie. Tá sa premenila cez E=mc2 na energiu. Alebo to zle rozumiem?
Len pre istotu. Nestudoval som to. Fyziku som mal asi este "slabsiu" ako ty, nemali sme ani len TEMPO a ziadne magneticke pole ani jeho castice sme nemerali 😉 Len ma to proste laicky zaujima. Urcite neovladam "kvantovu matematiku" ani vlastne "relativisticku" ...
Magneticke pole sice "fyzicku" casticu nema, ale kvantovat sa samozrejme da a teoreticky takto virtualnu casticu ma - vola sa magneton. Len proste vypoctami uz Maxwell dokazal, ze magneticke a elektricke pole je jedno elektromagneticke jedno pole a tak si vystacime s fotonmi - ktore vidi kazdy. Kvantovat vieme (tym myslim ludstvo a teda jeho fyzikov) rozne polia, napr. aj akusticke - fonon a podobne. V niektorych vypoctoch sa to takto zide. Fyzici si tym ulahcuju niektore postupy. Matematicky im v tom nic nebrani.
A k tomu co je v ciernych dierach. Energia je vlastne vsetko, to je take zovseobecnenie. Energia je kazda "latka" teda castice. Takze nevieme v akej forme tam ta energia je. Najjednoduchsia predstava su fotony, ale akej energie (frekvencie)? Ale kludne to moze byt ina forma hmoty, aj neznama, alebo len proste priestor .... nevie sa.
@aalt vyznáš sa. Súhlasím. Horizont udalostí ešte nie je singularita. A singularita čiernej diery nie je nekonečno či už malé alebo veľké. Akurát sa tam už zbortili kulisy tohto vesmíru. A to je časopriestor. Takže hmota v nečasopriestore funguje inak. Nevieme ako, ale môže to byt ako píšeš. Ak vyberieš všetku hmotu aj elmag. žiarenie z nejakeho priestoru, napríklad zo Slnečnej sústavy, alebo z nejakeho medzihviezdneho priestoru, neostane tam nič, ale ostane tam časopriestor. A prázdny časopriestor nie je nič. Je to niečo. Je to niečo, čo vzniklo pri veľkom tresku a rozpínalo sa to mnohonásobne väčšou rýchlosťou ako je rýchlosť svetla. A je to niečo, čo sa dá deformovať. Na to deformovanie už však potrebuješ hmotu.
@slovakboy ani to sa nevie, ze co ostane z priestoru, ak "vezmes" vsetku hmotu a polia. Mozno ze nic, ani priestor. Je teoria, ze vesmir vznikol presne z takeho nic, na ake sa "premeni", ked sa vypari vsetka hmota a "zhasnu" vsetky fotony/gravitony ... proste aj vsetky polia stratia svoju energiu. Potom moze zaniknut aj priestor. Priestor vznikol velkym treskom, chvilu sa rozpinal inflaciou rychlejsie ako rychlost svetla, jeho "okraje" sa uz aj teraz od seba vzdaluju rychlejsie ako rychlost svetla. Proste rovnako moze zaniknut. Na to sa zide ta chybajuca kvantova gravitacia ... a mozno ani ta na to este nebude stacit.