Viete koľko hviezd je vo vesmíre?
Vo viditeľnom vesmire vedci odhadujú počet hviezd na 2x10na23. Chcel som vedieť aké je to číslo veľké lebo predstaviť sa nedá. Tak som ho vydelil počtom sekúnd od vzniku vesmíru. 31.536.000 sekund má rok a vesmir má vek 13,8mld rokov. Vyšlo mi číslo 4,257x10na17tu. Pridelil som týmto číslom počet hviezd a vyšlo mi, že počet hviezd je 460 tisíc krát väčší ako je počet sekúnd od vzniku vesmíru. Stále je to nepredstaviteľné číslo. 460 tisíc hviezd za sekundu by bolo treba počítať a trvalo by nám to 13,8miliardy rokov. A to sa už teraz vie, že vesmir je určite väčší a možno aj mnohonásobne krát väčší ako je viditeľný vesmír. Tak som sa s tým chcel podeliť. Môžte reagovať. Pýtať sa.
Stručné zhrnutie
- Vo viditeľnom vesmíre sa vo vyjadreniach diskusie uvádza odhad približne 2×10^23 hviezd, pričom tento odhad vzniká spočítaním galaxií v úzkom poli a extrapoláciou na celú oblohu.
- Pozorovateľný vesmír má podľa diskusie vek 13,8 miliardy rokov a priemer približne 93 miliárd svetelných rokov; pri tejto kombinácii sa čísla hľadajú pomocou pozorovaní (spektrálne posuny, infračervené snímky) a teoretických modelov.
- Výskumné nástroje spomenuté v diskusii, ktoré pomáhajú merať vzdialené objekty a fyzikálne javy, sú optické a rádioteleskopy, James Webb Space Telescope (infračervené pozorovanie), detektory neutrin v Antarktíde a detektory gravitačných vĺn (LIGO).
Q: Koľko hviezd je vo viditeľnom vesmíre?
A: V diskusii sa uvádza odhad približne 2×10^23 hviezd; tento odhad vychádza zo spočítania galaxií v malom poli oblohy a následnej extrapolácie na celý pozorovateľný objem.
Q: Ako vedci prakticky odhadujú počet hviezd vo vesmíre?
A: Metóda popísaná v diskusii zahŕňa snímanie úzkeho poľa oblohy (v jednom príspevku sa spomína 10-dňové snímanie), spočítanie galaxií v tom poli a extrapoláciu na celú oblohu; dopĺňa sa spektroskopiou (Dopplerov posun) a infračervenými meraniami na zachytenie posunutého svetla.
Q: Prečo sa uvádza priemer pozorovateľného vesmíru ~93 miliárd svetelných rokov?
A: Diskusia uvádza, že vek vesmíru 13,8 miliardy rokov spolu s kozmologickou expanziou vedú k tomu, že rádius pozorovateľného vesmíru je približne 46,5 miliardy svetelných rokov, teda priemer asi 93 miliárd svetelných rokov.
Q: Ako James Webb pomáha pri pozorovaní najvzdialenejších objektov?
A: James Webb Space Telescope sa v diskusii uvádza ako infračervený teleskop, ktorý zachytáva svetlo vzdialených objektov posunuté z viditeľného do infračerveného pásma v dôsledku rozpínania vesmíru.
Q: Aké nástroje detegujú neutrína a gravitačné vlny spomenuté v diskusii?
A: Diskusia spomína veľké neutrínové detektory v Antarktíde (popisuje sa ~1 km³ objem detektora) a detektory gravitačných vĺn ako LIGO; James Webb a pozemné rádioteleskopy sa uvádzajú ako doplnkové pozorovacie prístroje.
Q: Existujú v diskusii dôkazy o návštevách UFO alebo o artefaktoch od iných civilizácií?
A: V diskusii sa objavila neoverená informácia o artefakte „3i atlas“ a tvrdení o zapojení spoločností AVIC, Norinco a Orienspace a o plánovanom využití misie Lucy; takéto tvrdenia v diskusii sú označené ako neoverené a pochádzajú z nepotvrdených zdrojov.
Závery z diskusie
Zhoda
- Počet hviezd vo viditeľnom vesmíre je veľmi veľký a všetky uvedené čísla sú odhady získané pozorovaním a extrapoláciou.
- Pozorovateľný vesmír má vek ~13,8 miliardy rokov a priemer ~93 miliárd svetelných rokov (údaj citovaný v diskusii).
- Pri meraní vzdialených objektov sa využívajú optické a rádioteleskopy, infračervené pozorovanie (James Webb), detektory neutrin a detektory gravitačných vĺn.
Sporné názory
- Nekonečný vs. konečný vesmír: niektorí diskutujúci predpokladajú nekonečný priestor, iní tvrdia, že vesmír má konečnú veľkosť určenú hustotou (oba postoje sú v diskusii prezentované ako možné).
- Existence mimozemských civilizácií vs. mizivá pravdepodobnosť kontaktu: niektorí považujú mimozemský život za pravdepodobný, iní považujú šancu priameho stretu za takmer nulovú.
- Čo je vo vnútri čiernej diery: niektorí užívatelia tvrdia, že v čiernej diere „nie je hmota ako ju poznáme“ alebo že ide o singularitu s nekonečnou hustotou, zatiaľ čo iní poukazujú, že kvantová gravitácia môže tieto predstavy zmeniť (protichodné názory v diskusii).
Otvorené otázky
- Aký je presný celkový počet hviezd vrátane častí vesmíru za hranicou pozorovateľného?
- Čo presne je vo vnútri čiernej diery a ako funguje kvantová gravitácia pri singularitách?
- Existujú paralelné vesmíry alebo „membránové“ dimenzie a je to experimentálne preukázateľné?
- Aká je skutočná veľkosť vesmíru mimo pozorovateľnej oblasti (odhadované faktory od ~250× po kvadrilióny×)?
Spomenuté značky a firmy
NASA, James Webb Space Telescope, LIGO, AVIC, Norinco, Orienspace, CERN
Spomenuté produkty a metódy
optické ďalekohľady, rádioteleskopy, James Webb Space Telescope (infračervené pozorovanie), Hubble, detektory neutrin v Antarktíde (objem ~1 km³), detekcia gravitačných vĺn (LIGO), snímanie úzkeho poľa a extrapolácia počtu galaxií, Dopplerov (červený) posun, E=mc2, kvark-gluónové plazma, teória strún, teória membrán, kvantová gravitácia
Miesta a osoby
Stephen Hawking, Arthur Clarke, Neil deGrasse Tyson, Chuck Norris, Solvayova konferencia (1927), Antarktída, Deggendorf, Karlsruhe, Bratislava, Bospor, Dardanely, Stredozemné more, Gibraltar, Kojsovka, Krempaský
Este sa vratim k tomu pridavaniu energie hmote. Pisal som, ze sa skoncilo pri kvark gluonovom plazmate. Teoreticky aj foton moze nadobudnut taku energiu, ze sa “zruti” do ciernej diery. Cize proste ak akejkolvek castici budeme pridavat energiu (ktorej sa nedokaze zbavit - nevyziari ju), tak pride po hranicu, kedy jej energia (hmotnost, kedze je priamy vztah medzi energiou a hmotnostou zname E=mc2) sposobi, ze sa “stane” ciernou dierou. Kazda hmota, kazda castica posobi aj gravitacne. Len pri tych malych energiach je ta gravitacia doslova zanedbatelna, obzvlast v mikrosvete, kde posobia ine silnejsie sily/interakcie. Nezanedbatelna gravitacia nastava pri vysokych hmotnostich/energiach. To zial zatial mame popisane iba vseobecnou teoriou relativity. Zial preto, lebo nepopisuje mikrosvet, ale vlastne makrosvet. A navyse konci na singularitach/nekonecnach, v tomto pripade na ciernych dierach a ich horizontoch udalosti, kde uz aj foton ma prilis malu rychlost aby odtial unikol. Preto to chceme vediet kvantovat. Tym budeme (hadam) vediet ako sa gravitacia sprava v mikrosvete a aj tam kde su jej hodnoty take vysoke, ze aj foton je pritazky a nedokaze z nej odletiet.
A teda je stale moznost, ze dalsim pridavanim energie sa aj kvarky (mozno aj elektrony) “rozpadnu” na dalsie castice, moze tam byt uplne nove pole a teda aj nove “polne castice” … na to ano, by sa zisiel novy urychlovac. Ale zial sa vlastne ani nevie na ake energie. To “rozpadnu” je v uvodzovkach schvalne, lebo uz som spominal, ze v kvantovom mikrosvete nie su castice skladacka, ale, ze ak ma castica vhodnu energiu, dokaze sa “zmenit”, podla nejakych pravidiel a pradvepodobnosti, na inu (ine). Takze sa pokusame casticiam dodat dostatok energie, aby sa vedeli “zmenit” na nove castice, doteraz nepozorovane. Castice sa tomu ale brania a ich cielom je, zbavit sa prebytocnej energie a tak zaujat nejaku stabilnu nizkoenergeticku hodnotu. Teraz typicky proton, pripadne v jadre viazany neutron (lebo volny sa tiez “rozpadne”) elektron, foton a neutrino (a teoreticky graviton). Elektrony sa potom naviazu na jadra, ostavaju takto rozne atomy. Najnizsiu energiu ma jadro/atom zeleza - preto aj vo hviezdach konci “produkcia” atomov zelezom a preto aj zlucovanim lahsich jadier (jadrova synteza) sa energia uvolnuje a podobne stiepenim tazsich jadier sa uvolnuje rovnako. Podobne aj elektrony okolo atomu sa chcu zbavit svojej energie. Vdaka tomu vlastne funguje chemia.
Kedže som súčasťou tajného vesmirneho programu, nejaké informácie sa ku mne dostali.
3i atlas je typu tzv. Rogue asteroid (nie kométa) pôvodom zo súhvezdia strelec.
Nie je to úplne prirodzené teleso, jeho dráha bola vopred vypočitaná a má v sebe tzv. databázu vedomostí dávno vyhynutej rasy + vysielač + akýsi zdroj, ktorý tomu dodáva šťavu - v poznámke mám "ancient library" takže neviem ako to lepšie preložiť.
To znamená, že niekto ten asteroid musel zachytiť, keď prelietal okolo nich podobne, ako teraz prelieta cez našu slnečnú sústavu.
Signál bol rozlúštený a databáza uploadnutá ešte začiatkom septembra. Vieme aj, ako títo ET vyzerali.
Artefakt + vedomosti vnútri sú odhadom staršie ako ľudstvo, lebo kométa putovala milióny rokov.
Misiu usporiadali spoločnosti AVIC a Norinco (program enigma works) v kooperácii s Orienspace
NASA plánuje využiť svoj satelit Lucy na obežnej dráhe jupitera na bližšiu analýzu (v marci 2026 keď nastane vhodná doba), tak sa mozno moje informácie potvrdia aj oficiálne ak nebudú ututlávať. (Nasa nemá nič spoločné s tajným programom)
*3i atlas nieje tajomným predmetom, ktory som davnejšie spominal vo svojej UFO diskusii 🙂
Ten má doraziť v december 2026/január 2027
Kedže som súčasťou tajného vesmirneho programu, nejaké informácie sa ku mne dostali.
3i atlas je typu tzv. Rogue asteroid (nie kométa) pôvodom zo súhvezdia strelec.
Nie je to úplne prirodzené teleso, jeho dráha bola vopred vypočitaná a má v sebe tzv. databázu vedomostí dávno vyhynutej rasy + vysielač + akýsi zdroj, ktorý tomu dodáva šťavu - v poznámke mám "ancient library" takže neviem ako to lepšie preložiť.
To znamená, že niekto ten asteroid musel zachytiť, keď prelietal okolo nich podobne, ako teraz prelieta cez našu slnečnú sústavu.
Signál bol rozlúštený a databáza uploadnutá ešte začiatkom septembra. Vieme aj, ako títo ET vyzerali.
Artefakt + vedomosti vnútri sú odhadom staršie ako ľudstvo, lebo kométa putovala milióny rokov.
Misiu usporiadali spoločnosti AVIC a Norinco (program enigma works) v kooperácii s Orienspace
NASA plánuje využiť svoj satelit Lucy na obežnej dráhe jupitera na bližšiu analýzu (v marci 2026 keď nastane vhodná doba), tak sa mozno moje informácie potvrdia aj oficiálne ak nebudú ututlávať. (Nasa nemá nič spoločné s tajným programom)
*3i atlas nieje tajomným predmetom, ktory som davnejšie spominal vo svojej UFO diskusii 🙂
Ten má doraziť v december 2026/január 2027
@vytrubnica keďže si súčasťou tajného vesmírneho programu a píšeš tu kraviny z konšpiračných webov, popros psychiatra o silnejšie lieky, ináč všetko dobré prajem 😉
Ak to tu niekto cita ...
Spomeniem jednu zaujimavost o neutrinach. Uz som tu asi spominal, ze su to velmi "bezne" castice a denne ich cez nas prefrcia nespocetne mnozstva a prefrcia bez toho aby sme si to vsimli.
Jeden zaujimavy detektor je v Nemecku v Karlsruhe. A ma zauiimavu minulost. Hlavna nadrz detektora je riadne velka. Vyrobili ju Deggendorfe, len nejakych 350km od Karlsruhe. Ale neexistovala priama cesta, aby ju tam takto prepravili. Takze ju preniesli k Dunaju, tym ju splavili do Cierneho mora (ano, aj cez Bratislavu), potom Bospor, Dardanely, Stredozemne more, Gibraltar, proste plavba okolo celej Europy spat do Nemecka. Tam ju nalozili na tahac a pod ho konecne do Karlsruhe.
Ak to tu niekto cita ...
Spomeniem jednu zaujimavost o neutrinach. Uz som tu asi spominal, ze su to velmi "bezne" castice a denne ich cez nas prefrcia nespocetne mnozstva a prefrcia bez toho aby sme si to vsimli.
Jeden zaujimavy detektor je v Nemecku v Karlsruhe. A ma zauiimavu minulost. Hlavna nadrz detektora je riadne velka. Vyrobili ju Deggendorfe, len nejakych 350km od Karlsruhe. Ale neexistovala priama cesta, aby ju tam takto prepravili. Takze ju preniesli k Dunaju, tym ju splavili do Cierneho mora (ano, aj cez Bratislavu), potom Bospor, Dardanely, Stredozemne more, Gibraltar, proste plavba okolo celej Europy spat do Nemecka. Tam ju nalozili na tahac a pod ho konecne do Karlsruhe.
@aalt čítam. Zaujímavé.
@aalt čítam. Zaujímavé.
@slovakboy Este ma teraz napadla jedna vec o ciernych dierach. Cierna diera sa prejavuje 3-mi vlastnostami. Hmotnostou, rotaciou a elektrickym nabojom. A uz len tu mas problem s formou energie singularity, kedze foton (zatial jedina ako tak znama forma "cistej" energie) nema naboj. Cize nemame ziadnu predstavu, v akej forme sa naboj v pripadnej singularite moze nachadzat, ak teda nutne chceme celu ciernu dieru "vopchat" iba do tej bodovej singularity. Mimochodom elektricky naboj, podobne ako gravitacia sa mimo ciernu dieru, teda aj horizont udalosti prejavuje rovnako. Proste elektricke pole nabitej ciernej diery z nej "unika" (aj ked to je blby vyraz). Proste na elektricke pole nema horizont udalosti ziaden vplyv (samozrejme je v jej zakrivenom priestore).
Bodova singularita je aj tak vlastne iba hranica vo vseobecnej teorii relativity, vacsinou sa predpoklada, ze ako taka neexistuje, ze proste nemoze mat nulovy rozmer a nekunecnu hustotu, ale to je zatial tak asi vsetko. Bez kvantovej gravitacie ziaden iny model podlozeny niecim rukolapnym nie je.
@slovakboy Este ma teraz napadla jedna vec o ciernych dierach. Cierna diera sa prejavuje 3-mi vlastnostami. Hmotnostou, rotaciou a elektrickym nabojom. A uz len tu mas problem s formou energie singularity, kedze foton (zatial jedina ako tak znama forma "cistej" energie) nema naboj. Cize nemame ziadnu predstavu, v akej forme sa naboj v pripadnej singularite moze nachadzat, ak teda nutne chceme celu ciernu dieru "vopchat" iba do tej bodovej singularity. Mimochodom elektricky naboj, podobne ako gravitacia sa mimo ciernu dieru, teda aj horizont udalosti prejavuje rovnako. Proste elektricke pole nabitej ciernej diery z nej "unika" (aj ked to je blby vyraz). Proste na elektricke pole nema horizont udalosti ziaden vplyv (samozrejme je v jej zakrivenom priestore).
Bodova singularita je aj tak vlastne iba hranica vo vseobecnej teorii relativity, vacsinou sa predpoklada, ze ako taka neexistuje, ze proste nemoze mat nulovy rozmer a nekunecnu hustotu, ale to je zatial tak asi vsetko. Bez kvantovej gravitacie ziaden iny model podlozeny niecim rukolapnym nie je.
@aalt veľmi zaujímavé. Nulový bod s nekonečnou hustotou si neviem predstaviť. Nemyslím, že vo fyzike funguje nekonečno. To len v matematike. Ale je nejaká kvantitatívna hranica, kde sa bortí priestoročas z nám známej formy. A to je asi tá čierna diera.
@slovakboy chcela by som mať tvoje starosti.
@alchemilkazltozelena to nie je starosť, to je fascinácia.