Ako udržať motiváciu pre vonkajšiu krásu?

Mna to tiez zaujima, za seba poviem, ze si nepotrpim na make up, handry ani rozne skraslovacie procedury, len sa chcem citit fit, ze zvladnem vybehnut turu s deckom na chrbte, zvladnem zdvihnut tazke bremeno a preniest ho bez toho, aby mi vyskocila platnicka, ue sa nezadycham pri ceste po schodoch…to je pre mna jedina motivacia(teraz som druhy krat tehotna, mam 15 kil plus a je to jrozny pocit, len fucim)

Ja to mám bohužiaľ tak isto ako ty a tiež neviem ako z toho von. Teoreticky aj viem čo treba robiť ale vôbec nemám tú vôľu....a keď aj začnem deň dobre tak večer keď malý zaspí proste jem jedno cez druhé, akoby konečne môžem "v kľude".

Tak v tomto sa asi nájde každá, čo má rodinu, deti, muža, prácu... skĺbiť to všetko a vyjsť pri tom bez ujmy. Ale nemilosrdne si treba vyhradiť pre seba aspoň polhodinu denne, kedy tu nie sme pre nikoho iba samé pre seba. Tento čas venovaný sebe sa nám stokrát vráti v podobe lepšej nálady. Alebo si aspoň zapracovať do dennej rutiny maličkosti, ktoré sa počas dňa nasčítajú. Napr. hneď po zobudení si krátko zacvičiť, počas varenia, učenia s deťmi atď

Najlepšie je, keď sa doma žiadne čipsy ani zásoby čokolády nenachádzajú😅. Ja osobne doma sama cvičiť asi tak skoro nebudem, ale všade, kam sa dá idem pešo a mám rada skupinové cvičenie - zumba, trampolíny...A večer si treba skoro umyť zuby, aby klesla motivácia "zobkať". No a chutí mi zelenina, ovocie, vyprážané a mastné jem pomenej a pijem hlavne vodu, čaj, sem-tam 100% džús. V podstate si doprajem a napriek tomu nepriberám, ale zase ani neviem cielene schudnúť tých cca 6kg, ktoré mám navyše od svadby spred 17r (ale 5 tehotenstiev medzitým a aktuálne 43 rokov, takže to nie je také zlé)

Na toto som aj ja zvedava. Mam to do bodky rovnako. Len deti mam 2 do 2 rokov. Proste nemam energiu cvicit. Viem, ze cvicenie mi ju doda, ale nechce sa mi, nevladzem, som rada, ze vladzem existovat. Ale moj plan je takyto (uz v minulosti fungoval):
1.) uplne odstranit cukor z jedalnicka (prebojovat sa cez abstak),
2.) obmedzit socialne siete (to unavuje)
3.) znizit kofein (sposobuje uzkosti)
4.) zacat chodit na 1h prechadzky

A potom ked sa dam do ako takeho normalu, mozem zvysit latku.

tak ako aj sama asi vies, treba nieco urobit s tym zivotnym stylom, ze sa obetujes a otrocis pre rodinu .. prejedanie sa a nadvaha je len dosledok, ked sa budes venovat rieseniu toho, tak iba stratis energiu a nikdy to aj tak nevyriesis

Ahoj, chapem, tiez som si to pri tych detoch zazila. Ja som sa po druhom dietati tiez spustila... pribrata a bez stipky elegancie, hoci aj tej sportovej. A ked prislo leto... mna naozaj namotivovalo ako som vyzerala v tych plavkach. Hned som sa zapisala do fitka. A hanba nehanba bezala cvicit. Uz to taham 5 mesiac a je to super. Zvykla som si ze mam vyhradene 2x do tyzdna skoro rano na cvicenie a je to nielen na postavu dobre ale aj na psychiku. Planujem pokracovat dalej. Este ladim to jedenie, tiez casto jem po detoch. Ale uz ani to nemienim. Proste nestoji to zato. Div sa svete mam viac energie ked som zacala cvicit ako predtym. Celkom to nechapem ale celkovo som aktivnejsia a veselsia. Tak drzim palce! Pojde to.

Necvičím - nemám na to čas ani veľmi chuť. Jem pár krát do dňa tak aby som nemala úplne plný žalúdok (aby som sa necítila najedena alebo prejedená). Sladkosti a slanosti jem dosť (tak pol Molly čokolády denne alebo pol chipsov - niektory deň sladké iný slane podľa chuti).
Podľa mňa je kľúč v chudnutí je v menších porciách jedla cez deň a max tri jedlá denne. Napr na raňajky a večeru krajec chleba a niečo, na obed nejaký jeden druhý chod alebo hustá polievka. Keď nemáš nadmerný príjem jedla, nebudeš priberať. Priberá sa, keď človek je viac než potrebuje. A z vlastných skúseností - z chipsov a sladkosti to nie je, jedine keď sa pridávajú naviac pomedzi ďalšie už i tak preplnené chody jedla. 🙂
A ako to dosiahnuť ak ťa jedlo priveľmi láka?pracovné sa vyťažiť, potom už len si strážiť veľkosť tej porcie. Nebudeš stíhať naviac kedy jesť. 😀😀😀

Teraz pisem cisto len o zovnajsku,ja mam ten svoj natolko rada ze ked sa cosi ,,deje" , necitim sa dobre. Uz od cca 19tky vyzeram rovnako ( postava) a to mam teraz 30 , tiez 8rocne dieta,domacnost,praca, ako kazda ina.
Chodim aj do posilky ale aj bez nej sa viem udrzat uplne v pohode taka aka som. A to som si presla anorexiou a aj bulimiou ked som prisla o syna v 5 mesiaci. Zo psychiky.
Musis to velmi chciet. Najst si cas a dbat o seba.
Ale chapem na druhu stranu ze su dni kedy clovek fakt pada na hubu od vycerpania, dnes je otrasna uponahlana doba 😒.
Co sa psychiky tyka,Mna velmi udziava v pohode aj obycajne pravidelne stretka s kamoskami, capucino v meste a nakupy.

Je to niekedy naozaj ťažké. Minule som tak uvažovala, že prácu, ktorú teraz doma a v záhrade robím ja, bola kedysi po dlhe roky rozdelená medzi 4 ľudí, každý mal svoje úlohy a čas na seba. Navyše sa starám o starnuceho a chorlaveho rodica po 70 a mám aj svoju prácu na TPP. Tiež kedysi nevládzem, mám tiež svoje diagnózy, pri ktorých by som potrebovala skôr poľaviť ako pridávať. Ale zatiaľ to nejako ide, lebo šport odjakživa patrí k môjmu životu a udržiava ma v psychickej aj fyzickej kondícii. Hlavnou motiváciou je zdravie, byť čo najdlhšie fit a cítit sa dobre vo svojej koži, potom sa to automaticky odrazí aj na vzhlade.

Mne pomáhajú najviac tieto veci:
1. Vedome si čo najviac pripraviť prostredie okolo seba tak aby bolo podporujúce - t.j. nemať doma sladkosti, chipsy a podobné blbosti, ale vždy mať ovocie, zeleninu, zdravé a chutné veci. Dopredu si premyslieť aj pripraviť čo budem jesť aby ma nezastihol hlad, v práci si nachystať na stôl ovocie a fľašu vody, do kabelky hodiť balíček orieškov, popri robení večere si nakrájať napr. mrkvu a to si potom večer dám keď mám chuť ešte na niečo. Ak chcem brat pravidelne vitamíny, už večer si ich pripravím aby som ráno nezabudla.
Oblečenie si pekne nachystám večer a ráno už len oblečiem, v kúpeľni mám vyložené veci na líčenie, termíny na manikúru/ pedikúru/ kaderníčku si booknem dopredu a potom tam už musím ísť.

2. Vytvoriť si zvyk a rutinu - kopec vecí čo sa týka starostlivosti o seba mám už tak zautomatizavané, ze nad tým ani nepremýšľam ci to toho idem a ci sa mi to oplati a nevymyslam dovody preco by som mala, proste to robím. Každé ráno ranajkujem už roky jogurt, na desiatu vždy ovocie, každú sobotu chodím behať.
A teda spánok je u mňa úplný základ, snažím sa každý deň (okrem víkendu) ísť spať v rovnakom čase. Rutina je to co mi pomáha nevybočiť z kolaji aj keď sa mi nechce, som unavená, nemám náladu.

Mne na vzhľade záleží dosť, cítim sa oveľa lepšie keď som upravená, štíhla a pekne oblečená. Nikdy som to nevnímala že by dieťa bola v tomto prekážka, ale samozrejme u nás sa aj manžel aktívne podieľa na starostlivosti o dieťa a o domácnosť bez toho to nejde. Jemu tiež záleží na tom byť fit, chodí behávať a na tréningy 2x týždenne, takže aj on mne dopraje aby som mala zas čas na svoje veci.

Dve deti do 10 uz nepotrebuju tolku starostlivost…detto mas manzela, ten nepomaha?ale ako radia baby nekupovat lakadla do zasoby, menej sacharidov, mensie porcie a napr.vecer sluchatka do usi a hodinka rychlej chodze ☺️

v prechode sa chudne ťažšie, môžem potvrdiť, mne pomáha jedine nemať doma sladké, inak neodolám (aj keď sa neprejedám), mám dni kedy mi to ide samé tak ako chcem a potom také dni, kedy to proste nejde a naučila som sa si to nevyčítať
keď máte malé deti tak si urobte pohybový program vonku s nimi, ja som so synom nachodila/nabehala kilometre kým bol menší, on bol moja najlepšia motivácia

Ja mam tri deti do 5 rokov a poviem ti, cítim sa ako taká stará dôchodkyňa, ktoré je unavená, nič nevládzem a totálne v "depke".. deti boli choré a totálne im to opäť zmenilo režim a spánok a ja som total KO momentálne, ale tiež mám novoročné predsavzatie schudnúť, dvakrát som si objednala šaty a dvakrát mi boli malé 😨 no tak dostatočná motivácia.. zatial som zbalila všetky sladkosti, Mikuláše a neviem čo pre deti do jednej škatule...proste nejem ich.. nejem na večer blbosti.. a hlavne sa musím naučiť piť veľa vody, lebo ja vypijem ledva pohár za deň.. samozrejme pohyb.. dnes som tala 14tis. Krokov.. držím si palce 😂

@mamickalisticka a ja stara dochodkyna 8000 🤣. A dala by som kludne aj 2x tolko, ale dvojfazovo.

Poznam zenu co ma 5 deti do 9 rokov a je stale rovnaka, to sa tak treba asi narodit 🥰
Fakt obdivuhodne...niekedy sa jej spytam, ci nieco speci robi, ale podla toho co ju poznam tipujem ze nie.

V okoli mam ludi, co chudnu keto stravou a ide to krasne dole. Pre nich bola motivacia zdravie - vysoky tlak. Ale necakala by som az na to.

Keď som čakala syna pribrala som 25 kg, mala som 100 kg a to som sa starala už o ročnú dcéru...nebol internet v mobile, takže od rána s 2 deťmi doobeda von, niečo uvariť, spať, zas von, večera a kúpanie deti robil muž..ja som si čítala a pozerala tv, starala sa o seba (maska, manikúra, pedikúra), vždy mi záležalo na sebe, som dosť kritická na seba, kilá išli dole ani neviem ako (veľa som chodila pešo s kocarom)

Nečítam komentáre, ale jedlo nie je nepriateľ. Niekedy som vážila 90kíl. Bola som slobodná, bezdetná, jedlo bolo zlé a dobré. Prehnane som cvičila a prehnane zajedala. Teraz mám 3 deti do 5 rokov, vážim 58kíl, cvičím 4 krát do týždňa, jem aj čipsy, aj čokoládu. Počúvam telo. Jem len toľko koľko sa mu žiada. Ak cítim, že mu je už prisladko/prislano/primastno, tak prestanem jesť. Poviem si, že moje telo nie je odpadkový kôš, aby v ňom muselo všetko skončiť. Pre mňa boli motiváciou deti. Byť pre ne fit. Ten pocit, keď s nimi behám, skáčeme, tancujeme, dvíham ich a nezdajú sa mi ťažké. Chcem, aby si ma pamätali takto.

Radu žiaľ nemám, ale som na tom podobne..takto vysoké číslo na váhe som ešte nemala, aj keď tučná nie som..u mňa je problém emočné zajedanie..stačí stresová situácia, blbý deň a už zajedám..môj život je dosť prepojený s jedlom a takto by to nemalo byť..kedysi som bola štíhla ako laň, vtedy som mala silnú vôľu a nemala som deti😁

Aj teraz večer, ráno som začala suchárom a teraz jem čokoládu 🙄🙄🙈🙈🙈🙈

Úplne chápem a stotožňujem sa s tým. Hoci svoje deti milujem, pre mňa je materstvo a puťkovanie doma tiež určitý druh otroctva. Večer som kompletne vycicaná a nemám kam utiecť, tak utekám do kuchyne a ládujem 😃 Pred tehotenstvami som bola fit upravená kočka, teraz po druhom plus 20 kíl, úplne iná, zdepkárená, zanedbaná žena. Viac vecí íšlo v mojom živote do pečka v poslednej dobe a cítim sa ako starena. Ten nezdravý vzťah s jedlom poznám, pretože sa mi to v stresových a vypätých obdobiach deje, že neviem prestať jesť, prekladám jedno cez druhé bez rozmyslu, niekedy taká "objemovka trvá mesiace", len aby som to prázdne miesto zaplnila. Ale ono sa sladkosťami nenaplní. Takže u mňa musí nastať bod zlomu, kedy už mám dosť, sama sa musím odhodlať. Keďže sa to u mňa tak cyklí, snažím sa byť k sebe zhovievavá, raz som hore, raz dole. Nesmiem mať doma žiadne sladkosti, lebo ja som na to ako vysávač. Trochu si naplánujem, že čo budem kedy jesť, hoci ďobnem niečo hoci aj každé dve hodiny, ale snažím sa málo a vyberať zdravšie. Sledujem približne čas na jedlo, dám si aj sladké, ale snažím sa niečo zdravšie a hlavne sa nebudem za to trestať a snažím sa vrátiť hneď pri ďalšom jedle späť do normálu. Prejdú prvé tri dni a pomaly sa to lepší. Dávam si iba malé ciele, od jedla k jedlu. Keď na mňa potom príde chuť na čokoládu alebo sa večer napchať, dám si jahodový kefír, nízkokal.mocarelu alebo tofu, a myslím na to, že som ani raz nebola šťastná, keď som v noci v kuchyni spráskala všetky sladkosti, že zakaždým mi to bolo ľúto, že toto nechcem. Naopak chcem byť taká ako pred tehotenstvom, a na to myslím, že v posteli a potom ráno budem mať zo seba dobrý pocit. Že stačí schudnúť kilo-dve na mesiac a za rok sa približujem k svojmu cieľu. Tiež pomaly zapájať pohyb, bez stresov, dnes áno, zajtra keď sa nedá, tak sa nedá, zase napozajtra alebo o dva dni. Ale nevzdávať sa po malých pádoch. Urobiť mani, pedi, keď mám čas, keď nie, tak nie. Buď k sebe o čosi láskavejšia ❤️ Držím ti palce, sme v tom spolu 😉

Vies co, aj tak ti napisem, co mas robit 🙂 Musis si nastavit hranice tak, aby ti zostavala mentalna sila na cvicenie/zdravu stravu/staroatlivost o seba.

Tzn prestat "otrocit" pre ostatnych (aj clenov rodiny) a vyclenit si cas na seba na spanok, oddych, a potom cvicenie...cokolvek potrebujes na to, aby si sa citila ok.

Autorka, veľmi ti asi neporadím, ale držím prsty. je to veľmi pekne opísané, vystihnuty ten kolotoč.. Teória zvládnutá, len ta prax..

Par tipov odo mňa - dat si na chladnicku/iné viditeľné miesto svoje fotky, takú tu najlepšiu a najhoršiu.
Nechciet hneď všetko naraz. Jeden týždeň sa zameraj na dostatočný pitný režim a hodinu a pol pred spaním nic nejest. Druhý týždeň sa zameraj napriklad na zdravé raňajky a z hodiny a pol "diéty" pred spaním správ 2 hodiny, kedy sa jedla nedotknes. Ďalší týždeň upevní tieto návyky a pridaj ďalší zvyk. Pomaly ďalej zájdeš. Keď budeš postupne upravovať svoj jedálniček a životný štýl, skôr vytrvas.

Rob male kroky. Udržateľné, ktoré sú zvládnutélne každý deň, aj keď si unavená. 7 drepov pri umývaní zubov, 5 drepov pri varení obeda... Obmedziť sociálne siete, neporocnavat sa s inými... Veľa zdaru🌹

Nejde u teba nahodou o 'binge eating'? Nepoznala som tento pojem kym som si nevypocula podcast s Momou. Moze to byt aj tvoj pripad a bolo by dobre pre teba o tom vediet. Posielam link, mozno sa v tom najdes.
A deti nevidim ako prekazku v starostlivosti o seba. Moja najhorsia predstava mna samej je, ze budem chodit rozflakana a neupravena. Ja aj doma nosim leginy, sport.podprdu a tielko prip.pekne tricko. Nic xxl ani vytahane. Kym sme mali len jednu ratolest tak som si kazdy den davala aj make-up🙂 teraz pri dvoch malych detoch licenie casto nestiham ale starostlivost o plet musi byt. Takze rannu a vecernu skincare nevynechavam nikdy. Moja motivacia je jasna: k svetu vyzerajuca mamicka na materskej😁

@hederamonstera obmedziť cukor nie je dobra vec. Sacharidy sú dôležité pre fungovanie mozgu. Ak si myslela ze prestať jest sladké a blbosti, tak to kvitujem