Ľutujem, že som si dala spraviť tetovanie
Ľutujem, že som si dala spraviť tetovanie. Ľutujem to tak veľmi, že mám z toho komplexy z vlastného tela a fóbiu sa pred niekým vyzliecť, dokonca aj pred vlastným partnerom. Nieje to nejaký nápis na ramene, mám potetovaný v podstate celý dekolt od pŕs až po krk, od jedného pleca k druhému. Na krku mi to trčí aj zo zapnutej košele. Ako mladá som to nemala ľahké, ťažký rozvod rodičov, sťahovanie sa do nového mesta, zdravotné problémy, šikana, všetko sa to na mňa valilo a ja som nedokázala nájsť útechu, až kým som sa nedostala do jednej partie, kde fungovala goth subkultúra. Odkedy som to videla okolo seba, aj ja som strašne túžila po tetovaní, chcela som niečo viac, niečo, čo nikto neprehliadne a čo mi dá pocit výnimočnosti, chcela som vyniknúť, ukázať sa partii aj rodine. Nakreslila som si na A3ku obrovskú ornamentiku, našla som si tetéra, a na osemnáste narodeniny som išla na prvé sedenie. Trvalo to niekoľko mesiacov, kým bolo dielo dokončené, no pamätám si, že nikdy som sa necítila tak krásna, ako keď som sa prvý krát videla v zrkadle. Vtedy som sa cítila byť skutočne sama sebou, konečne, konečne som sa našla, bol to pocit úľavy, zvláštne, nie? Svoje tetovanie som hrdo nosila niekoľko rokov. No ako som starla, postupom času sa môj postoj začal meniť. Prv mi začalo byť ľahostajné, už som sa ním nekochala v každom zrkadle a nesnažila si vyberať oblečenie tak, aby čo najlepšie vyniklo. Menila som sa aj ja, prihlásila som sa na externé štúdium, našla som si slušnú prácu, kde som stretla priateľa, zmenil sa aj môj hudobný vkus, spôsob obliekania, čierne goth šaty som vymenila za romantické blúzky a sukne a na ako spomienka na moju divokú mladosť mi zostali len závislosť na cigaretách, ktorú skrývam za nikotínové vrecúška, a moje slávne tetovanie. Tetovanie, ktoré po väčšinu roka skryť takmer nedokážem. V jednom bode som si uvedomila, že už nehľadám oblečenie, v ktorom moje tetovanie vynikne, ale také, ktoré ho čo najlepšie skryje. Keď prišlo ochladenie a dažde, cítila som úľavu, že si konečne môžem vziať rolák. Vždy keď niekoho stretnem, stále si všímam, ako mu ulietava pohľad smerom k môjmu krku, výstrihy totiž už vôbec nenosím. Stále premýšľam, čo si o mne asi ľudia myslia a mám z toho zlý pocit. Postupne už sa hanbím chodiť v tielku aj pred partnerom a našim malým synom, je to hrozný pocit. Pred mesiacom ma partner požiadal o ruku. Samozrejme som sa rozplakala od dojatia a šťastia, no neskôr ten plač prerástol do smútku, keď som si uvedomila, ako ťažko budem hľadať šaty, v ktorých to nebude vidno. Odstránenia sa dosť bojím, ornamenty mám veľmi nahusto a bolo by to asi veľmi zdĺhavé a proste sa bojím čo to spraví. Zažívate niekto niečo podobné? Ako ste si pomohli? Partner ma v tomto nechápe, a stále hovorí, že preňho som krásna taká, aká som, aj s mojimi chybami. No už len to, že to pomenuje ako chybu, ma zraňuje, hoci ja sama to tak cítim tiež. Budem veľmi vďačná za každú radu.
A ešte by som chcela odkázať všetkým tým, ktorí uvažujú nad tetovaním: Dobre si to premyslite, nebuďte ako ja.
@kaciato ano ano ale uznaj, ja nie som fanusik tetovania, ale ak je niekto sikovn nie je somarina ho nezobrat do zamestnania, ved aky je rozdiel ci nosis kvietok na ruke, alebo na bluzke, mne toto hlava neberie, ale je pravda, ze problem s tym maju slovaci vo svete sa to az tak neriesi
Tetovanie sa dá odstrániť, alebo ak ide o niečo príliš veľké, čierne ze by to neslo dať cele preč tak aspoň “ zblednúť” a pretetovat nejakým nežným jemným motívom ktorí sa bude hodiť k tvojmu súčasnému romantickemu štýlu obliekania
Mám z tvojho komentára pocit ze celým tvojim životom sa nesie určitá nespokojnosť, neistota sama so sebou a trochu extrémne spôsoby ako sa s tým vyrovnat. Preto vzniklo tvoje tetovanie a preto ta aj teraz trápi. Sama mám teda tetovani dosť a ako väčšina ľudí som začala niecim decentným, schovatelnym, k viditeľným miestam som sa prepracovala postupne.
Švacnut si hneď niečo obrovské, čierne a na tak viditeľne miesto to dokážu iba určite povahy, typy “všetko alebo nic” ktoré majú sklon lietať z extremu do extrému.
Skús sa tomu postaviť, ber to ako tvoju životnú lekciu, to nieje iba o tetovani ake celkovom prístupe sama k sebe. Uvedom si ze toto je tvoja cesta, v jednom momente ti tetovanie pomohlo, v ďalšom ti už škodí. Tým ze ho schovávas pod oblečením nezmizne, naopak ta bude viac trápiť
Objednaj sa do nejakého veľkého tattoo štúdia na konzultáciu, budú ti vedieť poradiť co s tým, či úplne alebo čiastočne odstránenie, koľko ta to cele bude stať. Aspoň budeš vedieť ake mas možnosti
Akurát som natrafila na tuto diskusiiu tak sa pridám
Bola som mamička na MD (minuly rok v maji sa to stalo,MD končila v auguste )
Rozmýšľali sme s manželom že chceme druhé bábätko ale keďže som sa toho strašne bála odkladala som to ( zažila som traumaticke tehotenstvo mala som v tehotenstve pankreatitidu. A v 34 týždni som bola
ohrozená na živote tak ukončili tehotenstvo predčasne chururgickym zákrokom ) toto obdobie prešlo Alee pri pomyslení na druhé prišiel strach čo ak sa to zopakuje
Medzitým chodila ku mne Kamoska ktorá je potetovana vždy som obdivovala tetovania ukazovala že aké si ide dať vravím mne sa paci tto levica s kvetmi na stehne v lete ho ukazes v zime zakryjes podl nálady 😊syn je znamenie lev čiže symbol znamenia syna …
Tak som bola nabudená že je to super napad s niečim sa potešiť pred tým ako otehotniem a zas budem zažívať ťažké časy prvé sa podarilo hneď myslela som že to bude aj s druhým dietatom tak ( mala som stresové odbobie stavba domu koli tomu hádky s manželom nevedela som či malého zoberú do skolky , či budem hládat novú prácu….a veľa iných veci prislo
Mi to ako super napad V ťažkom obdobi a keby som tehotná zas je to ťažké a v staršom veku sa už nebudem predsa tetovat ,teraz mám 29 najlepsi vek )
Sestry má hneď potešili áno je to krásne ten obrazok pozeráš dlho chod dotoho áno daj si
Budeš coool aj tá má tetovanie aaj taa daj si veľké faninky tetovania doteraz nechápu že tetovanie mi spôsobilo takú silnu depresiiu nik má nechape
Vravím dobre idem skusit napísať teterke to bude osud ak mi dá nejaký blízky termín ak mi dá ďaleký možno si to rozmýslim
Tal teda termín bol o dva týždne,,, bola som nadšená wau aj ja budem mat svoje tetovanie
No keď som ho získala tešila som sa asi jeden deň
Upokojovala som sa zo bude dobre zvyknes si .. nenavidim keď sa mi nato niekto pozrie …prislo leto začala som sa citit taká iná každý sa má pytal ty si sa dala tetovat začala som sa stretávať s negatívnymi reakciami…hlavne staršie generácie je to hrozné čo to máš za satanisticke dielo , otrasne ….atd
Prestala som vychádzať z domu hanbím sa ísť medzi rodicov na detske ihriska celé leto sme boli viac doma …doma som stále plakala prestala som jesť v noci som
Nemohla spávať moja depresia sa prehlbovala …milovala som leto ale teraz ho nenavidim
Začalo mi vadiť ako mi to tetovanie trčí zo siat ľudia vidia bradu a nufak otras …malého zobrali do skolky pri príchode do skolky som chytala panické zachvaty čo si ľudia o mne myslia či to vedia že mám depresiu koli tomu v obchodoch panické zachvaty ..už som bola zúfalá navštívila som terapeuta ktorého navštevujem doteraz …mám dni keď som smutná plačem a bojujem sám so sebou aby som tu bola pri synovi ,začala som hádzať vinu na sestry že oni má podporovali a na základe toho som sa rozhodla tetovat lebo chcela som sa poradiť určite by som nato nešla bezhlavo …. Hnevam sa na sestry na seba na manžela že mi to dovolili… naše vzťahy sa už naštrbili…. už nebývam šťastná ako niekedy všade som bola na každej akciii najhlučnejši clanok rodiny
Zmenila som sa nevyhľadávam spoločenské akcie nechodím na kúpaliska hanbím sa nenosím kratšie Saty
A cítim sa zahanbená čo ak sa ľudia so mma smeju a vedia to o mne a cítim sa zle ..navštevujem fitko aby som sa mala lepšie , bojujem s depresiou …bojím sa že keď si to odtranim budem na smiech predsa bývam na dedine …už konzultujem odstránenie v zahraničí vijde to lacnejšie ..druhé dieťatko sa nám nedarí skrz týchto veci mala som aj pozitívny test ale depresia z tetovania mi všetko ničí (dotoho som mala vysokú materskú prídavky aj o to som uu prišla a zas na dva roky sa musím zamestnať tak prišli sme aj o veľa peňazí tým že som si platila odvody tie peniažky by sa zišli na stavbu ale namiesto toho veľa potrebujem na odstránenie ..čiže zas výčitky kde som sa dostala zlým rozhodnutím )
Ničí mna ničí detstvo môjho syna ničí môjho manžela keď má vidi smutnú uplakanu…moju rodinu bývam podráždená nervozna všetci vidia ako sa trápim hanbím a nenavidim svoje telo a prestáva sa mo dariť aj v prácovne
Keby sa to dalo vrátiť určite som v pôrodnici a šťastná …teraz musím ísť cestou plnou bolesti dotoho veľa peňazí odklad druheho dieťaťa(syn stále hovorí mamina ja som sám,plačem keď pocuvam že koli mojej chybe a vníma to určite že somm iná teraz má 3,5 roka a je odvtedy na mna extrémne naviazaný ) odstránenie môže trvať aj dva roky …a moje psychické zdravie mi to nevráti
Stále zabudam neviem sa sústrediť moje myšlienky skáču a hádžu vinu na mna a boli má žalúdok už sa to ťahá aj na moje zdravotne problémy …terapeut tvrdí že mám toho veľa že to nieje tetovanim ale podľa mna Anoo ..verím že sa uzdravim po odstránení je to dlha cesta ,Takze moja rada nasjkôr si dajte dočastne tetovanie prejdite sa po ulici …uvidíte ako sa budete citit Lebo ja sa hanbím za seba …ale nemení to že milujem tetovania ale stačí sa na ne pozerať Aa nie ich vlastniť …tak mi držte palce na psychickom uzdravení a nech má odstránenie uspokojí aspoň natoľko nech som zase sama sebou
@misha438 Mrzí ma, že si v takomto neprijemnom stave, vyzerá to ozaj na depresiu..Snáď sa to už nebude prehlbovať, ak by náhodou predsa len, nehanbi sa vyhľadať odborníka, je to lekár ako každý iný, a ty si mladá baba s dieťaťom, tak mysli na to. Držím ti palce, nech sa čím skôr dáš do poriadku, a takisto nech ti vyjde to odstránenie tetovania. Drž sa
@majkabambulik ale satanisticke praktiky
Ty budeš jedna z tých posadnutych …
@kaciato poznam vela nedostojnych ludi bez tetovania, ktorych by som nikdy nezamestnala