Dojčenie verzus nedojčenie

@monikaparson už to sardinka335 popisovala predtým ... a celkom ju aj rozumiem ... ženy, ktoré koja (aj keď mnohé to dosiahli po dlhšom trápení) nikdy nepochopia tie druhé ktoré nekoja (ale nie dobrovoľne).

@jamika27 ja nechápem, že dieťa nevytiahlo, ak tam mlieko bolo, nie to, že nekojila.

@monikaparson vieš čo mimo ine, ze šialene neznesiem dlhodobu bolest - to som zažila pri 1 dietati a nikdy viac som to uz zažiť nechcela, tak pri 2 dieťati proste nepriberala...v porodnici mi povedali, ze nepribera a ja samozrejme som začala uzkostit, okrem toho teda ze som ,,océdéčkár,, (niečo ako Monk, kto ste pozerali, je to ta ista diagnoza len ma rozne prejavy) tak mi nabehli uzkosti, panika a koniec, uz som to nemohla dostať z hlavy - to je typicke pri obsedantnej poruche, uvolnit sa, ukludnit...proste blok. Pri 3ťom dieťati to iste - nepribera, kazdej jednej dieta na izbe pribralo len moje chudlo...ze ked nezačne priberat tak nepojdeme domov lebo moze byt chora. Chodila som prevažovat ako truba s tým hrkotavym vozikom pred kojenim, po kojeni a sestrička ze ,,vy ste aj kojila,,? Ze ved nič nevypila. Ze neefektivne pije.
A pritom doma som odsavačkou vytiahla aj 50 ml z jedneho prsa a to som naschval malo pila aby som nebola velmi naliata, bala som sa zapalu lebo pri 1 som aj ten schytala. Proste ako nahle maš v sebe presvedčenie, ze to nefunguje a strach z bolesti a x strachov tak uz tomu neveríš. Tažko sa to vysvetluje, ale takto to bolo u mna.

@sardinka335 uh, tak to je nepríjemné, to je potom jasné.

@monikaparson ja som mlieko mala a nevytiahlo ... odsávala som 3 mesiace aby malo aspoň základ z MM. Ako nebudem rozpisovať, čo mám s bradavkami a čo všetko som okolo toho musela absolvovať aby ťahalo ... lebo to je zbytočné, aj tak by sa našiel niekto kto by mi tu napísal, že keby skutočne chcem tak to vydržím ... ako som tu a v iných fórach čítala.

Proste tie čo to dokázali (pri takých tortúrach) obdivujem, a zdá sa mi nefér takto ženy deptať tu, aj keby sa niektorá menej snažila. Je to veľmi náročné a hlavne psychicky.

@jamika27 Jasné, tu nie je ani čo na to písať. Sama viem aké to bolo u nás a teda som si pripadala ako totálne psycho. Pre mňa bolo asi najhoršie, že vždy, keď malá zaplakala myslela som si, že je hladná a ako som ju chcela nadojčiť, tým sa ten plač stupňoval. Až neskôr som zistila, že tak reagovalo na mnoho iných podnetov. Napr. nemala rada návštevy, vždy to zle znášala, nechcela zaspať, spala zle, zle sa dojčila a pod. Len to keby človek vedel hneď, nooo.