Ako naučiť deti upratovať?

Ahoj.deti msm v podobnom veku. Hracky si ukladaju. Pomaha, robit to s nimi. Aj ich ucime, ze ked to robime viaceri, je to rychlejsie. A od mala som zaviedla, ze ked sa s jednou dohra, odlozi sa, a nasledne sa vyberie ina.ale ked maju vymysleny nejaky pribeh, ze nieco "varia", ci nieco vymyslaju,tak v tom je zakomponovanych viac veci.plati stale, podohrani, odlozit. A kedze vsetkoma svoje trhliny, ak neodlozia, neupracu, a dojde to na mba, tak je to pre nich upratane nenavratne😊. Vyskusajte s manzelom. A hlavne nemat vela hraciek😉

Nehnevaj sa ale ak by si bola dôsledná aj ďalej keď vravíš že v tom veku pratali, tak by to robili aj teraz. Moja vydrží pri jednej činnosti max 5 minút a aj tak najprv upratujeme keď chce robiť niečo iné. A nemyslím že to je niečo čo už baví. Lebo v tomto veku poznajú len čo chcem tu a teraz a hneď 🤷‍♀️
A teda predpokladám, že keď tie hračky dáte do vreca a vravíš že im to je jedno, tak im ich aj vrátiš. Ja by som ich odložila a žiadne nové nekúpila kým by nepochopili 🤷‍♀️ Podľa mna už podľa toho čo píšeš vedia že ak nejaké hračky “odídu” tak aj tak zas budú nové 🤷‍♀️ A súhlasím aj s tým čo písali baby že cez Vianoce čas bude, takze pekne im stať za chrbátmi, venovať čas pri ich hraní a pripomínať že keď sa s niečim dohrali, treba to odložiť. A aj im povedať konkrétne, že daj lego do krsbicky, krabičku ulož na poličku. Lebo odložiť nemusíš pochopiť správne

Ja mám skoro 3 ročnú, sama som si zavarila, keď som po nej donedávna všetko upratovala, lebo ma bordel rozčuľoval. Ale stopla som to a naučila sa oveľa rýchlejšie, ako som čakala. Veľmi jednoduché- kým neuprace, nebude nič iné. Nepôjdeme von, nebudem sa s ňou hrať, nebude niečo na zahryznutie a podobne. Keď má toho veľa, je taká bezradná, nevie kde začať a tak neuprace nič, tak ju zaukolujem, že teraz nech uprace kocky do krabice, tak ona uprace a príde povedať, potom jej nakazem upratať bábiky do police, uprace a príde a tak ďalej, až kým nie je všetko. Menší bordel si po sebe upratuje už automaticky sama, ani na mňa nečaká 🙂

U nas skoro to iste 🤦‍♀️🙉

U nás rozhádzané hračky odchádzajú za detičkami ktoré ich budú ľúbiť a nenechajú ich rozhádzané 🙈.a pokazené hračky Hádžem pred ňou do smetneho vreca. Keď sa polepší o pár týždňov vraciam späť

Pár postrehov, čo mi napadá:

- v stresových situáciách (hnev, krik, vyhrážky, nepríjemný rodič) sa mozog nedokáže učiť = učiť sa, že upratovanie je bežné, normálne, automatické

- deti potrebujú 1000 opakovaní, aby sa niečo naučili - pri 865 opakovaní si to už trochu začnú uvedomovať :D

Pri prvej som bola benevolentná, tá má 3r3m a neupratuje. Pri druhej som zaviedla, že vždy okomentujem: odložíme jednu knižku, aby sme tu mali krásne miesto na život a vyberieme ďalšiu hračku. Mladšia má 1r1m a už upratuje viac ako staršia.

Ak je zemi spúšť a staršia sa chce so mnou hrať, alebo chche podať novú hračku z vysokej police, tak vie, že najprv upratujeme, aby sme mali miesto na život.

Následky za to, že má nechá upratovať a nepomáha sú také, že mi neostane čas napustiť jej vaňu a má len sprchu. Alebo neostane čas upiecť koláč, uvariť puding, ísť na výlet... Môj čas na dobré veci bol už použitý na upratovanie.

Najdôležitejšie vnímam len S LÁSKOU POPISOVAŤ situáciu. S láskou oznámiť, už mi na to neostal čas a sila. Hračky nevyhadzijem. Boli drahé a chcem ich pre mladšiu.

Ono je to postupne a je to aj o povahe. Niektore tvorive deti potrebuju mať okolo seba plno veci.... Ale istý poriadok treba udržovať. Ja dosť nechavam na deti. Vyhražky, že vyhadžem nepoužívam velmi. Najstaršia dcéra mala obdobie, že sa hrala s plastovými flašami, tak vtedy som povedala, že ich vyhadžem do plastu 😀 Ale teda aj najmladší ,ked da niečo na miesto tak si sám zatlieska aký je šikovný. Prvé sa dieťa naučí veci vyberať. Potom sa naučí ich odkladať (vyberať z nádoby, dávať do nádoby). Vtedy ked ich dáva do nádoby, tak sa nenormlane pri malačovi tlieska a chváli aký je šikovny. Prve pratania su vlasne hra. Vždy je to niečo do krabice, debničky, nadoby. Nie na poličku, zavesiť a pod.... To pride neskor. A tam kdesi začína to učenie k poriadku. Ja som tiež bordelár , tak od deti neočakavam perfekcioanlizmus. Ale su nejake hranice a sú veci čo musia byť popratane. Zaroven nema malač všetky hračky na dosah a musi si pýtať - tj ukázať čo chce. A vtedy vždy najprv odložíme s čím sa nehra. Okolo roku a pol sám došiel, že mi podal hračku a ukazoval na poličku na dalsiu. (vela hračiek ma po ruke - tie si sam vybera, robi brodel a potom par hračiek je mimo dosah a tie su ked sa jedna poprata, tak sa da druha). Bez toho aby mu bolo vysvetlovane, vsak take male dieťa nerozumie eše všetkemu, tak vedel, že jedno ide na miesto a druhe sa da, len tým, že to videl, že tak sa to robi.
Ale teda je beh na dlhe trate. A aj dieťa je osobnosť a vidí poriadok inak. Prace si po svojom. A má na to právo. Ale nikto sa nesmie šmyknuť na hračkach ineho - proste nejake minimum aby človek prešiel musi byť. Moja sloboda konči tam, kde je sloboda druhého. Toto je moj vymedzený priestor, tu si to robim po svojom. V chodbe chodi aj mamka, ocko, brat , sestra a musia vedieť prejsť bez ujmy na zdraví....

Aj my sme učili už od začiatku ako sa začal hrať upratovať, tiež sme pomáhali veľa, a postupne uberali, teraz má 1rok a 9 mesiacov a upratuje si sám, a večer nejde spať kým nemá upratané, a povie hráčkam dobrú noc 😁

Ja mam 4r chalana. Má.zakaz nosit hračky inam ako do detskej (veľmi mi pomohlo ze okrem "svojho" bordelu nemám v kuchyni a obývačke aj ten jeho)😂
No a čokoľvek chce, musí si najprv odložiť to s čím sa hral doteraz. Ideme jest? Odložiť omalovanku aj pastelky zo stola.
Ideme spať? Dat najprv namiesto všetky hračky.

Ma tri krabice kde ma
1.plysaky
2.lego
3. autíčka, drevené hračky a ostatné paksamenty
A potom policu s knižkami a písací stôl kde ma omalovanky a pastelky a kuchynku kde ma riadiky a zvieratkove figúrky (odkladá ich do "mikrovlnky" aby im nebola zima, nepýtajte sa ma prečo 🤦‍♀️😂)

Základ je podľa mňa nevlastnit veľa predmetov/hraciek. Aj u detí aj u dospelých. Z času na čas mu to pretriedim a zredukujem, poškodené veci a autíčka bez kolečka idú do koša...A pod.

Druhá vec je, že zo škôlky chodí dosť "vyhraty" co sa týka hraciek a doma je už skôr s nami. Čiže fakt skolkarovi toho doma veľa netreba. Menej veci menej bordelu. Platí aj pre dospelych

@zamivana čokoľvek vyhodíme..vyhadzujem natrvalo a naozaj. Aby vedel ze to myslím vážne. A často sam.pride s rozbitým autíčkom ze vyhodiť nefunguje (ak sa nedá opraviť). Snažím sa ho naučiť, ze nie všetko si musíme nechávať...lebo ja ako dieťa som skreckovala všetko...A potom v 30tke na hranici rozvodu... som sa horko učila robiť a udržiavať poriadok. 😂

@elizabet173 Presne tak. Ja mám rada doma iba veci, ktoré reálne využívam (kuchyňa, špajza, šatník a podobne) a každá vec má svoje miesto. Hrať sa môžu, ale upratať jedno, až potom sa hrať s druhým.

Mozes zvolit aj uplne iny pristup, ako ti tu vacsina radi. Poloz si otazku, komu vadi ten neporiadok. Ak tebe - uprac. Ak detom, upracu si. Deti sa ucia hlavne prikladom, cize potrebuju vidiet, ze v dome je upratane, potrebuju vidiet, ze ak sa neuprace, tak to ma nejake dosledky. Mas este male deti a ja by som ich do upratovania nenutila. Poziadat ich o pomoc ano, ale ak sa rozhodnu nepomahat, tak to nehrotit..Mysli na to, komu vadi neporiadok, im asi nie, ak si neupractuju.. Bez ohladu na to, aku strategiu zvolis, zredukovala by som hracky, aj ked pises, ze ich nemaju vela, tak ja by som este ubrala - menej hraciek - menej neporiadku. U nas napr. fungovala pricina dosledok - syn mal casto lego rozhadzane po zemi a stalo sa mu, ze ked v noci siel na WC, stupil na legovu kocku a to sakra boli. Tak sa sam rozhodol, ze lego nemoze ostat rozhadzane, aby si zase neublizil. Ked som chcela napr. povysavat, tak som mu oznamila, ze chcem vysavat a dala som mu cas, aby si spratal z koberca. Vedel, ze co nesprace, skonci vo vysavaci. Ver, ze len raz nespratal, potom hodinu stravil triedenim legovych kociek a ich umyvanim.. Vsetko toto ja robim bez kriku, bez vycitiek..On si poplakal, ale vedel, ze je to len jeho chyba, ze sa tak stalo.. Inak ma v izbe od malicka volnu ruku, ci ma spratane, alebo nie, je to jeho izba, jeho zodpovednot. Ked vlacil hracky po dome, tak tam bola opat dohoda, ze vecer zmiznu z kuchyne aj obyvacky. Ak nespratal, spratala som ja a odlozila do komory. Darmo sa zlostil, dala som mu ich az o par dni, ked som videla, ze plni dohody. V tom hneve ho treba prijat, nie mu to vycitat, ale vyjadrit pochopenie, ze sa hneva, ale zaroven ostat neoblomna a nedat hracky aby prestal revat.. Toto som zacala praktizovat od cca 4-5 rokov, s mensimi detmi to nema ziaden vyznam. Od cca jeho 8 rokov sa mu do upratovania nestaram vobec, akurat okna umyvam ja, alebo take vacsie upratovanie, ked mu periem aj potah z matraca a pod. Inak je to na nom. Ze to nema podla mojho standardu? No a co.. Je to jeho izba.. Povysava, ked on uzna za vhodne, veci sprace, ked on uzna za vhodne.. Inde v dome neporiadok nenechava.. Pomoct mi pomoze, ked ho poziadam a coraz castejsie aj sam od seba spravi vela veci. A je to podla mna aj preto, ze som ho nikdy do nicoho nenutila, ale videl a vidi, ako funguje domacnost a ze kazdy nejako prispieva.

Ja poviem ze bud pozbiera uprace alebo povYsavam pripadne co budem musiet zbierat ja tak odnesiem inym detom. Niekedy sa dohodnem s nim ze mu pomozem a robim sa ze pomaham. Niekedy sa dohodneme zaa ze ak nechce pocka ho to na rano ale musi potom rano sam

až na pár prípadov je úplne jedno, koľkokrát to dieťaťu povieš. upratovanie nie je hra, tak to nie je žiadne terno a ani ich to neláka. musíš im to vždy zas a znova hovoriť a prikazovať. ale sami to takí malí robiť nebudú. kým som mala 1 dieťa, celý deň som sa na materskej hrala len s ním. mal pár hračiek a knižky a stačilo to. čo sme sa pohrali, to sme odložili a vytiahli zas niečo iné. potom som mala druhé... no.... celý deň som sa pri nich hrala, upratovali sme stále spolu. nehrali sa sami, resp. pri mne pod dozorom, keď som varila, ale to mali zas len pár hračiek a pod dozorom. ale keď už bolo tretie, nedalo sa celý deň len hrajuškať s nimi a stále na nich dozerať. každé z mojich detí si vie upratať, ale musím im to pripomínať, občas ponaháňať alebo povedať, že o hodinu prídem s vrecom a čo uvidím rozhádzané, to beriem a dám deťom, ktoré si radi upracú.... až vtedy vidno tú bleskovú rýchlosť, ako sa uprace 😀 samozrejme, tým menším sa to nechce, lebo sú menší a tým starším sa nechce pratať za tých malých (lebo oni sa už až toľko nehrajú), ale musia si vedieť pomáhať a držať spolu. alebo sa aspoň vedieť trošku zaprieť pre spoločné dobro. ale zase tiež nechcem, aby malí boli rozmaznaní a veľkí utláčaní. ale kým mal najstarší 5-6 rokov, tak som im stále musela s upratovaním pomáhať.
za mňa fungovalo vyčlenenie určitého ich priestoru. v dome sa dalo, v byte asi len nejaký kút (koberec alebo nejako proste jasne vyčleniť)- kde je ich priestor, môžu sa tam hrať a mať svoj hrací bordelík, ale večer alebo pred návštevou proste treba upratať. čiže ak pracuješ, kým sa hrajú, tak ok, ale pred večerou si musíš nájsť čas a pekne to s nimi upratať. a napr. ako podporu k rýchlosti (alebo menšiemu bordelu) skúsiť, že ak stihnete rýchlo upratať, stihnú pred spaním aj večerníček. ak nie, tak smola, spí sa bez večerníčka s nádejou, že možno zajtra budete rýchlejší a ten večerníček stihnete. ale proste ozaj si troj a päťročné deti bez dozoru samé neupracú. aj v škôlke majú dozor učiteľku, ktorá to pratanie koriguje a davová psychóza- upratujú všetky deti, tak uprace aj to jedno, ktorému sa možno až tak nechce. ale zas tiež je ešte otázka upratovania hračiek- ono ak rozhádžu viac vecí, tak takí malí ich potom sami ani moc neroztriedia. a ak by si toto triedila každý deň všetko, tak je to na mašľu. skôr by som im napr. to puzzle nedávala a hotovo. daj im ho, keď budeš mať čas pri nich posedieť. ale ako vravím, je nereálne, aby si také malé deti bez napomínania sami pratali tak, ako si to rodičia predstavujú. (sú aj výnimky, ale to je asi 1 dieťa z milióna)

náš bude mať 3 roky. hračky má vždy v krabiciach (1.lego 2.autá,...) a učíme ho že keď sa dohrá s jednou krabicou, uložíme a vyberieme ďalšie. áno občas vytiahne viacero a všade je bordel ale pri upratovaní sa pridá. 🙂

1. Menej hraciek. Oveľa, oveľa menej. Pretriediť, s čím sa menej hrajú schovať do krabíc a odložiť (hračky môžeš občas prestriedať, pre nich potom budu zaujmave ako nove)

2.vyriesit úložné priestory v izbe. Super su rôzne farebné boxy, napríklad z ikei. Žiadne poličky s výstavkami, pracholapace atď. Keď sme pri tom množstve hraciek 1 dieta= 1 box , proste minimum.

3. Pravidelne upratovať a keď si neupracu vezmi také obrovské čierne vrece na smeti (pre efekt) a co bude povyťahovane, neupratane pred ich očami bez milosti nahádzať do vreca že to ideš vyhodiť do smeti.

4. Drobotiny ako lego dat do krabice, schovať u seba v spálni a deťom dat až keď si vypýtajú (a majú spratane ostatné hračky) a po do hraní sa zas schovat

@akvi dakujem za krasny prispevok, asi najblizsie mojmu sr

@akvi srdcu 😊

S vela vecami co tu baby pisali suhlasim, dieta sa uci prikladom, ale nestaci to...mam 20 mesacnu, co so mnou upratuje, stvorrorcna upratuje iba ked sama chce ale veeelmi dokladne. Moja rada je hracky ktore treba triedit podla typu. Puzzle , drobne stavebnice aj lego mam pri mojicj detoch 2 a 4 rocna osobitne . Volam to "krabica pre velke deti" a davam odtial veci ja a po jednom...kym sa neupracu goralky, puzzle, lego, nedam dalsie... podotykam ze je to aj koli veku tej mladsej , ale aj ich " schopnostiam upratovat" . Ostatne hracky mozu vyberat a vlacit, lahko upraceme.

.... moja dcéra si do svojích 4,5roka upratovala izbu a každý ju chválil a raz prišla zo škôlky... A dosť ja tu slúžku robiť nebudem! V škôlke upratujem, doma upratujem a ani vďaky za to! 🤦
Pani učiteľka si to potom vypočula od viacerých rodičov, ale čo z toho keď to zničilo nadšenie môjho dieťaťa

3 a 5 rokov sú už ozaj veľké deti. Teraz už iba vysvetľovať a ísť im príkladom, stat za chrbtom, kým poupratuju. Ale už si celkom premeskala tu šancu ich to naučiť prirodzene. Môj syn má 14 mesiacov a upratuje si všetko. Ale odkedy vnímal a hral sa s hračkami, takže od nejakých 3-4 mesiacov, som vždy predtým nez išiel do postele povedala, pod, ideme upratať, dáme aj hračky spinkať. Každý jeden deň aj 3-4x. Potom začal hračky sám roztahovat a vždy som mu povedala, môžeš, ale potom musíš vrátiť naspäť. Nie sme z tých rodín, čo dieťa nosia na rukach, v satke, v nosici a robia všetko poza jeho chrbát alebo len vtedy keď spi. Domácnosť funguje, či je v nej dieťa alebo nie a dieťa nie je žiadnou prekážkou ani brzdou fungovania domácnosti. Najprv nás pozoroval zo zeme, z gauča, keď začal lozit, začal lozit všade za nami, teraz je už veľký, už so všetkým pomáha. Otvorím umývačku, v sekunde je pri mne a podáva taniere. A nie preto, že by som ho prosila. Od narodenia videl, že spolu s manželom vkladáme umývačku, že spolu vešiame prádlo, že spolu upratujeme byt. Keď to robia obaja rodičia, dieťa sa chce zapojiť tiež. Keď sme spolu sami a hráme sa, tak on povyhadzuje hračky, veci, 3x som mu povedala "a teraz upraceme naspäť" a pomáhala mu. 4. krát to už robil automaticky. Vyhadzal a keď bola policka prázdna, nahadzal naspäť. Jasne, ze nechcem od 14 mesačného dieťa, aby to pekne uložilo a zradilo do siku. To spravím ja. Ale chápe podstatu, čo znamená upratať naspäť. V obývačke mame košík s macacimi hračkami, tie tiež povytahuje, potom upratuje naspäť. A hlavne ho od narodenia učíme, že sa hrá s jednou, max 2 hračkami a viac toho ani nemá k dispozícii. Áno, každé dieťa je iné, no maličké deti sa učia príkladom a tie staršie (pre mna je 5 ročne dieťa už veľké, ved ozaj už takmer školák, to už by si malo vedieť samé zohriať a naložiť jedlo, naukladat a povykladat umývačku, vyvesat prádlo a zapnut pracku.... Hlavne, že všetci majú doma drevené montessori hračky, ale málokto chápe princíp montessori, že je to zapájanie do všetkých aktivít v domácnosti od prvých mesiacov života dieťaťa... U 5 ročného by som to už riešila jedine tak, že zobrať a nevratit. Hádže hračky o zem? Ok, zoberiem a nebude mať hračky. Žiadne. Nech sa naučí vážiť si svoje veci. Necháva bordel aj po x výzvach? Beriem rozbordelovane hračky a už ich nedostane. Nikdy. A pre mňa za mňa, nech nemá nič a nech si vykuse hračku z chleba. Ak máš toho veľa a nedokážeš si udržať poriadok, tak očividne ti škodí, že máš toho toľko. Ostane ti jedna, dve obľúbené hračky a hotovo. Deti majú dnes toho príliš veľa a rodičia ich nechajú príliš vymyslat. Jasný, každý chce pre svoje dieťa to najlepšie, každý mu dopraje hračky, každý ho nechá, nech aj vytahuje, nech spraví neporiadok. Ale vyťahovať veci nechávame preto, aby sa naučili upratovať, nie, aby sme seba zotrocili a celý deň boli decku za zadkom a upratovali po ňom. A ak nič nezaberá, tak vyložiť hračky tam, kde deti nedociahnu, budú mať k dispozícii dve - tri, všade poistky a budú sa hrať s tým co majú 🤷🏼‍♀️

@akvi inak podobný prístup praktozovali aj moje netere... Ze vsak je to moja izba, upracem si kedy chcem, keď to bude vadiť mne. Raz za rok tam prídem na návštevu a napne ma. Slečny už pomaly vysokoskolacky a taky nechutny kentus v byte si ešte nevidela. Ved keď im bude neporiadok vadiť, upracu si... Mhm... Aj osadníci majú bordel okolo svojich osád... A nezdá sa, že by im to nejako žily trhalo. Len tým, čo idú okolo. Tak oni to majú doma rovnako. Im ten neporiadok nevadí a ostatni nech sa nepozerajú. A ich matka mala prístup - na čo to budem upratovať, keď to o chvíľu zasa rozhádžu?
Takže tvoj syn je možno prirodzene poriadkumilovny a tak si aj sam povie, že mu neporiadok vadi. Ale ja by som toto svojmu dieťaťu nedovolila. Vo vlastnom byte s vlastnou hypotékou, nech má akykolvek svincik, je to jeho vizitka. Ale kým žije v mojom byte a je to moje dieťa, stále je to len vizitka mňa, že moje dieťa je absolútny bordelar a všetko okolo neho vyzerá, akoby prišiel z Luniku 9 na exkurziu do civilizovaneho sveta. Takže áno, niektoré deti sú dostatočne múdre na to, aby všetko pochopili samé a netreba do ich výchovy strkat prsty, ved oni sa dáko vychovaju same, stačí im dat jest a oni aj tak predsa najlepšie vedia, čo je pre nich dobre. Matka ma jedinú povinnosť dieťa porodiť a potom nech už si robí čo chce - určite to na niektoré deti platí a je to fasa výchova, lebo však nemusíš nič robiť, dieťa sa vychova samo, ale stále je väčšina detí taka, ze ich treba vychovávať, učiť, ukazovať. A najlepšie príkladom. Súhlasím, že netreba kričať ani sa vyhrážať - upozornim raz, spraví to znova, nevyhrazam sa, hneď spravím to, čo som povedala. Ak mu poviem, ešte raz to hodíš o zem a beriem ti to, tak keď to opäť hodí o zem, tak mu to naozaj hneď beriem. Nie ho prosiť a vysvetľovať a vyhrážať sa, že mu to zoberiem. Dodrzim co poviem. Vtedy to deti aj beru vážne. Nebijem, nekricim, nenervacim, neplacem, neprosim.... Proste vecne a jasne poviem - nie, nesmieš hádzať. Ak to hodíš o zem ešte raz, beriem ti to. A jasne, ze to hodí o zem ešte raz. A samozrejme mu to zoberiem. Deti skúšajú, koľko rodičia dovolia. No keď vidia, že rodičia to myslia vážne, tak rýchlo pochopia, že tudy cesta nevede. Máš PRÁVO rozhadzovat hračky, sú tvoje, hraj sa, nech sa páči. Ale mama ma zároveň právo mat čistý byt, takže tvoja POVINNOSŤ je si ich aj upratať. Tak funguje demokracia. Moje práva končia tam, kde začínajú práva iného človeka.

@elementissa tak pekne po poriadku - priklad, co si uviedla.. Pises, ze matka mala pristup citujem "na čo to budem upratovať, keď to o chvíľu zasa rozhádžu?" To je presne to, o com pisem ja, a v podstate aj ty v druhej polke svojho prispevku.. Pristup mamy, rodiny k poriadku. Co je nasa "norma", ako to doma mame, co pre nas znamena poriadok a neporiadok.. Mama, ktoru opisujes, to mala na haku.. Rezignovala.. Aj deti tym padom rezignovali.. Toto nie je to, co som myslela ja. Mozno ty rozdiel nevidis, ja ano a velmi podstatny. Druhy priklad, co uvadzas, osadnici - opat. Aky maju k tomu pristup? No drviva vacsna to ma na haku. Tak to tam aj vyzera. To nie je o detoch, ze nechali ich bez vychovy. To je o dospelych, ktori na to kaslu. Co vidi dieta? Ze poriadok je nepodstatny. Tak sa aj tak sprava..
Ja pristupujem k dietatu ako k cloveku, ktory ma tiez pravo na svoj priestor, svoju realitu, svoju zodpovednost. Ze to nie je podla mojej reality, s tym som ja ok.. ak to zacne zasahovat do mojej slobody nejakym sposobom, tak to dam najavo. To je napr. ta dohoda, ze inde v dome nebudu hracky porozhadzovane. To mi vadi a jasne to poviem. Ale ze ma dieta vo svojej izbe lego po zemi, to je jeho vec. A opat, x-krat sa stalo, ze ma dieta volalo do svojej izby, aby som sa s nim hrala. Kedze neznasam, ked stupim na legovu kocku, lebo ma to boli, vzdy som si dala podmienku, ze musi byt lego spratane zo zeme.. Dieta to vzdy akceptovalo.. Pretoze ja akceptujem jeho, dieta akceptuje mna..
Ked tebe vadi, ze tvoje netere maju bordel v izbe, hovori to aj nieco o tebe, ty mas za tym emociu, skus sa na nu pozriet.

neskusala. si. zmensit pocet hraciek, aby sa hrali, nie len rozhadzali, a zacali upratovanim, ktore je lahsie...

@elementissa 5 ročne zapnúť pracku no sa rehocem to je moja povinnosť ako mamy deti si majú pratat hlavne svoje veci. Ináč my mame zhora plnenu 5 ročne ani nedociahne. A povytahovat umývačku ako 5 ročne mame horné skrinky to ako bude vytahovat

@katulienkax povinnosť áno. Ale moja 3 ročná má teraz mániu prať a sama čumím, že to z vlastnej iniciatívy dokáže sama. Roztriedi pradlo, naplní práčku, zavolá má naliať z veľkej fľaše práci gél, zavrie práčku, ja ju strčím do siete a ona už postláča čo treba. Prádlo zas vyťahuje mladšia ja ho povystieram na okraj vane a staršia rozvešia na radiátor.

Deti zvládnu veľa, keď chcú.

@elementissa tak asi si necitala vsetky komenty. Samozrejme, ze sme ich k tomu viedli od malicka, aj ich to ako mensich bavilo, teda dceru viac. Ale uz 5 rocna ma svoj rozum a prechadza vzdorovitym obdobim teraz, to ni3 je o tom, ze n3cie, ze ma upratat, ale o tom, ze sa jej to nechce a ro je velky rozdiel, takze porovnavat to so 14 mesacnym drobc3kom fakt nema zmysel, este nehovor hop, tak isto ho to moze prestat bavit. Treba si aj ako rodic uv3domit jednu vec, ze ja mam 2 male deti s malym vekovym rozdielom. Kym starsia uz na nieco bola naucena a od mensieho sa to este nevyzadovalo, tak ona to velmi rychlo odkukala a hned jej zacalo vadit, ze ona ni3co robit musi a maly este nie. Cize ma teraz poucovat o rom, co som premeskala, pre mna nema qbsolutne ziaden vyznam. Samozrejme, ze deti su od malicka do vsetkeho zapajane, jednoduchy kolac by uz upiekli aj sami napr. Upratovanie ich bavi, pokial to robim s nimi, ale ak ostanu v tej izbe sami, je problem. Ty sama este nemozes povedat, ako sa tvoje dieta zachova, ked sa bude v izbe hrat samo. Cize mamicky, ktore mate malinkych drobc3kov, co vedia, ze si treba upratat, gratulujem, vedeli to aj moji v tom veku, len je este skoro predpovedat, ako im to pojde, ked budu starsi

@nela6 mne sa uz naozaj zda, ze tych hraciek vela nie je, ale asi este co to pretriedim