Ako zbaviť dieťa strachu?

14. júla 2014 
ahojte,

chcem sa opytat,ci mate niekto podobneho strachoputa doma ako mam ja...
moja dcera ma dva roky a 5 mesiacov a uplne zo vsetkeho ma strach, normlane na nej vidiet, ze sa boji a ze sa sama preto trapi, boji sa vetra, dazda, slnka, aut, hmyzu, boji sa tmy, ale aj svetla ked je tma a trochu niekde nieco zasvieti, boji sa vykakat, lebo ju to vraj boli, boji sa ludi aj deti, boji sa ist spat, naschval to oddialuje, boji sa vsetkeho noveho, niektorych postav v rozpravkach a aj niektorych rozpravok.....niekedy len tak z nicoho nic povie bojim sa, ked sa jej opytam coho, nevie to pomenovat a na vsetko teraz hovori, ze sa boji sovy...., nemozme ist k nikomu na navstevu, ani nikto k nam nemoze prist, lebo sa boji cudzich ludi aj bytov a domov......vidim ako sama so sebou bojuje a snazi sa sama seba ukludnit ale neide jej to, jednoducho ma strach a normalne ju zacne aj boliet brucho od strachu, neviem, aku metodu mam zvolit, ako ju mam toho permanentneho stresu a strachu zbavit, je mi jej hrozne luto ako sa trapi a zaroven mi z toho uz praskaju nervy...
22. aug 2009 o 22:08  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Fuuha, chúďatko, to musí byť pre ňu hrozné... aj pre Teba.
Nuž ja nie som odborník, ale skúsila by som ju viac držať za ruku a túliť, proste rovnako ako mladšiu sestričku. Telku zruš, radšej jej rozprávaj rozprávky sama, také pokojné. A ak vie dobre rozprávať, skús pátrať, kedy to začalo. Asi musela niečo náhodou vidieť alebo počuť, čo bolo na ňu proste veľa.
A ak by to dlho trvalo, zváž aj návštevu odborníka.
23. aug 2009 o 02:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja si tiez myslim, zeby bolo vhodne navstivit psychologa .
23. aug 2009 o 19:49  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ja som tiez jednoznacne za navstevu psychologa, pretoze to vobec nie je normalne. A ak nechces ist do ambulancie osobne, tak existuju aj online poradne detskych psychologov na strankach urcenych pre deti a mamicky.
23. aug 2009 o 19:59  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
dakujem za rady, navstivit psychologa, o tom rozmyslam uz danvo, lenze ona sa strasne boji aj lekarov, takze s nou tam urcite nepojdem, lebo to by bolo na nic...., jedine, ak sama....., ale najprv skusim online poradenstvo ako radi evette
23. aug 2009 o 21:04  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
nikuska,
psychológ je dobrý nápad.
Ja mám doma to isté. Veľmi nám pomohlo rozprávať sa o veciach, ktoré ho čakajú. To znamená išli sme k lekárovi. Presne som opísala ako bude prebiehať návšteva, aj to zlé- očkovanie....
Keď mal 4 roky v školke mu odrazili zub. Vysvetlili sme mu, že musí ísť zúbok von. Zubárka ho vytrhla. Malý plakal na celú nemocnicu. Ale zubárky sa nebojí. Chodí pravidelne na prehliadky a vie, že len pozrie zúbky.
S tým kakaním je to normálne. Syn nikdy nekakal v školke na záchodoch nie su dvere, tak nemá svoj pokoj.
Doteraz jeho kúpanie prebiehalo s veľkým revom, neznášal vodu v očiach. Včera sa ponoril a zistil, že je to super. Zabudla som, syn má už skoro 7 rokov.
Keď sa niečoho bojí ukáž jej, ako sa to dá využiť. Keď je vietor - dá sa púšťať šarkan, keď prší- dá sa skákať do barín. Syn zaspával pri svetle.
23. aug 2009 o 21:40  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
No, nas bude mat dva roky a myslela som si, ze je velky bojko, ale vidim, ze su na tom deticky aj horsie. Ale tiez sa boi kadecoho, niektorych ludi (zakryva si oci a schovava sa) alebo ked daco zrazu buchne, alebo take veci, kakanie - v nasej nepritomnosti najradsej...
Ale sulasim, ze psycholog. Mohlo by to podla teba suviset s narodenim sestricky? Deti to znasaju rozne a maju aj rozne pristupy a metody zvladania novej situacie.
Inak neviem, akeho si svetonazoru, ci veris takym tym neulapitelnym veciam, ale ja by som vo vasom pripade asi aj vyhladala pomoc alternativneho charakteru - podobne, ako su liecitelia, alebo take zeny-vedmy, proste ludia, co vidia aj veci, co my nie.
Osobne si myslim, ze strach je jednoznacne ziskany (mozno na par vynimiek), aj ked chapem, ze niektore dieta je priridzene boazlivejsie a druhe odvaznejsie, ale takyto strach ako opisujes je podla mna vecou skusenosti - ci uz realnej alebo prenesenej. Drzim palce.
A inak suhlasim, ze iste treba dopredu rozpravat, co sa moze alebo bude diat a tiez vela opakovat, ze mamka ta lubi a mamka ta ocrani a s mamkou si v bezpeci a take...
24. aug 2009 o 00:48  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte,

suhlasim s atrami...

moja mala sa neboji viac menej nicoho, co tiez nie je bohvieco ( niekedy jej totalne chyba pud sebazachovy...)
coho sa boji je ist spinkat bez mamy... tiez nam pomaha ju nato pripravovat - ked viem ze ju vecer nebudem moct uspavat, tak jej rozpravam s kym bude, co presne budu robit ( naozaj podrobne - co budu papat, s cim sa hrat, ci sa budu kupat, v com spinkat atd... ) - to iste poviem aj dotycnej osobe - aby presne vedela co bude nasledovat - to jej dava pocit ze ma situaciu pevne v rukach a aj ked je neista, lebo mama tam nie je, tak si je ista tou situaciou
nikuska, neviem sa presne vzit do tvojej koze, ale skus to mozno s tym rozpravanim, vysvetlovanim, ukazovanim ( moja mala sa bala kedysi burky a prievanu - vysvetlila som jej ze burka nic zle nie je ked sme doma, aj vonku je to ok, lebo len vodicka pada a hromy robia bac... prievan je len vietor ktory silno fuka a preto buchaju dvere... aj teraz sa zlakne, pozrie ale na mna a ked vidi ze to so mnou nehne tak je pokojna aj ona... mali sme nieco podobne aj pri zmyvani vlaskov chvilu - to som jej ja musela ukazat ako zahnut hlavicku aby nesli kvapky do ociek - teraz je v tom uz super )

vyskusaj to aplikovat - uvidis co pripadne spravi skolka - mozno sa tam osmeli... skus sa nebat ty, neprenasat svoju nervozitu na malu... ak vsetko zlyha, vyskusaj toho psychologa - znovu cez vysvetlovanie - kde ide, co sa tam bude diat, kto tam bude etc. ....
24. aug 2009 o 15:25  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
baby,dik za rady..., to s tym vysvetlovani to robim uz dlho, niekedy to zabera, inokedy nie, podla toho, aku ma naladu......mame za sebou teraz tazke obdobie - takze ja viem, ze to suvisi s tym, ale potrebovala som poradit, ci ste toho nazoru ako ja, ze treba vysvetlovat a vysvetlovat dookola a dat jej pocitit, ze ju mam rada aj napriek tym cirkusom, lebo jedna detska psychologicka mi odporucala ignorovat ju, nic nevysvetlovat a nechat ju revat hoci aj cely den, to sa mi zdalo uplne drasticke....
24. aug 2009 o 21:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
nikuska,
malinká prejde aj obdobím vzdoru. Može to byť sposobené aj žiarlivosťou. Ak nepomože ani vysvetľovanie, tak ju nechaj trucovať, ak má nábeh na hádzanie o zem, odstráň veci, o ktoré by sa mohla zraniť.
Ja som sa naučila robiť 2 veci naraz. Kojila som a čítala synovi rozprávku. Synovi to vyhovovalo. Teraz majú všetci 3 fantastický vzťah. Dúfam, že im to vydrží.

V školke sa to dosť zmení. Nechá sa ovplyvniť kolektívom a uvidí ako sa chovajú ostatné deti.
24. aug 2009 o 21:37  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ja neviem, ale na škôlku by som sa moc nespoliehala, naopak davat velky pozor, aby sa nezacala hanbit a tak nehovorit o strachu ale dusit ho v sebe... to by narobilo viac skody ako uzitku. Podla mna take "Janko sa neboji a ty si starsia..." nie je dobry pristup. Ak je to teda realny strach a nie pritahovanie pozornosti. Ale to Nikuska ako dobra mama asi vies rozornat, nie? Podla toho co pises, ten strach nie je vymysleny.
A navyse, vela deti v triede vyvolava u niektorych novacikov strach. A nasledne agresivitu.

Ta psychologicka, co si spomenula - asi je dost povrchna, ak chcem pouzit mierny vyraz. Videla vobec tvoju malu? Kazdopadne si najdi inu. Strach treba VYRIESIT/LIECIT, nie POTLACIT!! Taku drasticku "terapiu" pre take male dieta - to sa mi nezda.

U nas detski psychologovia az tak velmi lekarov nepripominaju, ani ich pracovne nevyzeraju ako ordinacie, ale ak ma malá strach z cudzích ludi, tak je to jedno...

Takze drzim palce a zelam pevne nervy pri ustavicnom vysvetlovani
25. aug 2009 o 12:53  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
macocha - dakujem, presne ako hovoris, to nie je trucovitost, to je proste strach a ja ho nemozem ignorovat, musime sa s nim popasovat, ta psychologicka je z rodiny a nema velku prax, iba pred par rokmi skoncila...

atrami - ona sa velmi nehadze, ona skor dupoce nohamia vrieska

mam pocit, ze tieto dni sa to zlepsuje, uz sa menej boji, ale vzdy sa najde niekto, kto to pokazi, vzdy, ked sa uz konecne zacne na nejake dieta usmievat a zacne komunikovat a ja sa vytesujem, pride nejaky chlapec a soti ju alebo ju odstrci, alebo jej vytrhne z ruky hracku, alebo iba niekto pride uplne pred nu a pozera na nu, to ju vie strasne vynervovat, vtedy to zase cele zacne, zacne plakat, ze chce ist domov a uz je po vsetkom a mozme zacinat odznovu.....jej vysvetlujem, ze niektore deticky sa nespravaju pekne a ze sa biju, ze si to netreba vsimat a treba im povedat nech idu prec a tie, ktore sa chcu hrat, tak s tymi sa treba pekne hrat...., lenze ona si teraz mysli, ze kazdy kto sa k nej ide priblizit, ju ide udriet...., raz ju udrelo jedno dievca s hojdalkou, tak teraz vzdy, ked si niekto sadne vedla na hojdalku, tak ona sa postavi a ide prec...
25. aug 2009 o 14:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
nikuska, ak je tam náznak zlepšenia, tak to pojde.
Keď to robil moj syn, bol vo veku tvojej dcéry a tiež sme mali malé bábo. Aj sme sa sťahovali. V školke si našiel kamarátov a postupne sa to zlepšovalo. Aj teraz má také trucovité obdobia, ale je to už super.
25. aug 2009 o 14:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Nikuska, super, aj malé krôčiky vpred sa rátajú a je úplne bežné, že sa niekedy po nich stiahne späť.
Ozaj, neskúšala si malej robiť masáže? Mohlo by to zabrať, až sa čudujem, že mi to nenapadlo skôr. Najmä ak sa prepracujete až na chrbátik, je vhodná doba na to, aby sa dieťa "vyrozprávalo" zo svojho strachu.
29. aug 2009 o 14:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
atrami, macocha. dakujem, tento tyzden to bolo uplne super, neviem, co sa stalo, ale zacala sa spravat normalne, asi som zacala viac vysvetlovat stylom, ze tak tu sa niet coho bat, to je uplne normalne, ani kitty (balon napusteny plynom, ktory je vzdy nad nou) sa neboji. aj vonku sa hra normalne, detom sa nevyhyba az tak ako predtym a dnes sa dokonca spustila na smykalke takej uzavretej tunelovej, ktorej sa vzdy bala, uz vie prekonat ten strach a ovela viac sa smeje, tak sa tesim
30. aug 2009 o 21:44  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
nikuska,
som veľmi rada. Určite príde aj horšie obdobie. Ale určite to zvládnete
Držím palce.
31. aug 2009 o 08:53  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte baby,moja mala sa zacala bat kupania.len co ju pred vanou povyzliekam,spusti taky rev ...nemate nejake tipy ako ju dostat do normalu????
9. dec 2009 o 20:52  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
to sme riešili pred par dnami ,boli sme na navšteve u mojej mamy a ta ho obarila vodou .nebola velmi horuca ale dost tepla na to aby si to zapametal.na dalši večer spustil obrovsky rev ešte len ked osm pustila vodu.prestal až ked osm ju vypla.rychlo som ho len umyla a vybrala.na dalšie kupanie sme boli už doma a bol spokojny do vane sa tešil naštastie.
mne ked sa maly niečoho boji tak mu ukažem že ja sa z toho tešim.napriklad niečo buchne maly dobehne vystrašeny a ja sa začnem tešit že čo to bolo.maly automaticky zareaguje a usmeje sa.vidi zo mna pohodu a prenaša si ju na seba.zatial nam pomaha toto.ale tiež som si všimla že do miestnosti kde je tma ani nejde.zatial to beriem ako vyhodu a ked nechcem aby niekde chodil tak mu naschval zhasnem a mam pokoj.
9. dec 2009 o 21:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
no zuzi ja som aj v pohode bola,uz som bola vopchata vo vani aj s jej kacickami manzel mi ju isiel podat a ona sa bala do vody..pritom sa donedavna strasne rada kupala...ale sak snad je to len docasneee.
a zaujimave je ze nasa mala sa do tmy ist neboji.teda v nasom byte-ked dojdeme domov ani nestihnem zasvietit,mala uz leti do spalne ktora je na konci bytu
9. dec 2009 o 22:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Skús ju nechať sa s vodou hrať -napr. v umývadle niečo preperte, umyte spolu riad, okúpte bábiku.... uvidíš, že to prejde. a urob jej do vane bulinky -to sa jej bude iste páčiť
10. dec 2009 o 08:31  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
lemge no čo pokračujete v strachu??ešte ma napadlo že kamoška mala podobny problem s malou ,ta nechcela ist do vody lebo ju palila pipina mala na nej nejaky zapal.a aj sem pisala na konika .baby jej poradili nech malu začne zvykat najskor na suchhu vaničku a potom s trochou vody a až postupne naplni.ale jej ked sa pipina zahojila a neštipalo ju to bola už kludna.ale vyskušat možeš.
13. dec 2009 o 12:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
nas sa nechcel kupat cca5 mesiacov a tiez vodu predtym miloval...nakoniec som strcila stupienok - schodik do vane a povedala som nech si sadne a zrazu mu nevadilo ze je vo vani voda lebo v nej nesedel asi po 10 minutach sa postavil stupienok som vybrala a sadol si do vody .....a zase sa kupeme..akurat si nechce umyvat hlavu....este som nedosla na figel ako to spravit...umyvali sme kacicke hlavu a nic nepomohlo...tak sa snazime tak rychle ako sa da
13. dec 2009 o 14:48  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
mala sa stale boji.zapal nema ona ziadny.takze v tom to nebude.
jaaty,skusim to.dnes sme dali maly bazenik do kupelne ,bola v nom uz napustena voda aj s kacickami,ked zbadala ze je tam voda spravila otocku samozrejme sa bala,no ale umyt som ju uz musela.ved uz je ako cigaanca
cez sviatky ideme k nasim,tam bude mat sesternicku v jej veku,maju sa rady,tak skusime ich spolu okupat.
dakujem vam dievcence za vase napady a rady
13. dec 2009 o 19:50  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
lilyk susedin maly si nerad umyval vlasy koly očkam že mu do nich ide voda. a tak mu dala taky maly uterak aby si snim prikryl očka a od vtedy maju pokoj ale jej maly je už troj ročny tak že neviem či zabere aj u tvojho.ja malemu uyvam tak že mu napenim vlasky a potom mu ukazujem niečo hore a on pozera do hora aja mu to rychlo zmyjem so sprchou.a neprotestuje.ale je pravda že aj ked špliechame a kvapne mu do oka nič si ztoho nerobi tak že mu voda nevadi.

lemge nemyslela som že aj tvoja ma zapal ale že možeš postupovat podobne.nmajskor ju posadiš oblečenu do prazdnej vani,neskor vyzlečenu ked ju budeš prezliekat ale bez vody ,neskor trocha vody a tak že postupne.a umyvaš jej ručičky v pohode s vodopu??v umyvadle??že by si ju tam nechala trocha vyhrat s vodou.ja maleho musim brat nasilu .on by sa s vodou mačal aj cely den.on ked dostane pohar s vodou na pitie tak tam nahadže všeličko a mieša a vari .neviem ho to zase odučit.
13. dec 2009 o 20:48  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
zuzi,ja viem ze si to myslela dobre,vyskusame to tak.asi jej zacnem umyvat ruky v lavori,nech sa tam trochu vyhraa,ako pises,alebo tu babiku spolu poumyvame ako pisala jaaty.
13. dec 2009 o 21:16  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj, potrebujem poradit mame dost velky problem, od kedy sa oteplilo a vyliezol hmyz tak to vsetko zacalo
Mala sa nechce hrat vonku, stale mrnci ukazuje na muchy a vcely place a place a place a ked nahodou okolo nej nejaka prebzuci dostane sok az sa zatrasie a potom akoby stale pocula ten bzukot. Dnes sme vydrzali vonku na piesku 15min.
27. apr 2010 o 11:31  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
amunet - ja som podobný prípad . Všetko, čo preletí okolo mňa a má žihadlo - chytám panické stavy Keď napr. grilujeme i našich al. u svokrovcoch na záhrade, tak majú o zábavu postarané. Krepčím ako z Lúčnice A neviem, neviem, či to už u mňa nehraničí s úzkost. poruchou...

Malému dieťaťu treba neustále vysvetlovať najmä "pozitíva" hmyzu ( pre mňa háveď, prepáč). Požičajte si napr. farebne ilustrované knihy, samozrejme primerane, brať ohlad na jeho potreby. A ako verklík, celoročne + podotknúť (vychváliť) aké je odvážne...a pomaly sa prepracovať k tomu, že aj hmyz je prirodz. súčasťou prírody.
A z druhej stránky - ak máš pocit, že vám to už fakt prerastá cez hlavu, skúste aj prostriedky na odpudenie hmyzu. Ja osobne v letných obdobiach užívam B komplex. O.i. pre protistresové účinky, a podobne ako napr. cesnak - vylučovanie cez pokožku by malo odpudzovať. Alebo možno repelenty, možno éteriku ... samozr. najlepšie je odstrániť primárny problém, a ten je "v hlave". Držím palce!
27. apr 2010 o 19:40  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Dakujem za radu skusim, byvame na rod dome a kazdy den sa ideme hrat von na zahradu kde ma hracky a pieskovisko ale teraz par dni je to fakt boj, niekedy sa tak boji ze sa zlakne aj tmavej spinky na zemi chuderka.
27. apr 2010 o 22:23  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ver mi, že vás chápem. Ja napr. keď šoférujem v lete, mám vždy zavreté okná. Nikdy som nezažila ten pocit "Ať mi veje háro", proste ten strach je silnejší. Odkedy máme syna, snažím sa byť na seba prísnejšia, nech ho zbytočne neovplyvňujem

...keď je to naozaj neúnosné, viac-menej to pramení z prekonanej traumy (aj môj prípad ). Nepoštípalo ju niečo? Resp. nemá v okolí tiež podobne "zakomplexovanú" osobu? Malé deti sú ľahko zmanipulovateľné a častokrát naviazané na správanie iných. Strach a odpor (z hmyzu, hadov, pavúkov,...) nám nie je prirodzene daný, nerodíme sa s ním, ale získavame ho počas života, u väčšiny je súčasťou zvykov a tradícií.
28. apr 2010 o 08:35  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
hmm, nie nepostipalo ju nic, len par dni dozadu sa jej cmeliak trosku motal okolo tvaricky a odvtedy to asi zacalo.
U nas nikto nema fobiu...
28. apr 2010 o 10:25  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
uhm, tak potom pevne verím, že správnym a láskavým vedením to spoločne prekonáte Len to zrejme trošku potrvá...
28. apr 2010 o 16:10  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tvoj príspevok