Ako zvládnuť výchovu 9-ročného syna?
Ahojte. Mám syna 9r. Žiaľ, myslím, že podedil veľa zlých vlastností po svojom otcovi. Čo samozrejme skôr vyčítam sebe ako jemu,on si otca nevyberal. Ale ja som si vždy myslela, že keď sa rodičia pekne správajú, tak dieťa sa pridá. ( Mám muža,ktorého syn volá ,,otec,,) Lenže tento náš nie. Má dyslexiu, dysgrafiu, za čo zase nemôže, ale nemá ani snahu sa niečo učiť. Všetko musím s ním, nie je schopný sa naučiť niečo sám, ja mu musím dookola diktovať, on píše a takto si to zapamätá. Žiaľ, o hodinu to už nevie. Keď majú mať písomku, nepovie, lebo by sa musel učiť, radšej donesie zle známku. To je jedna vec. Ale čo má už v poslednej dobe rozčuľuje, my sa normálne zdravime. Keď odchádzame, keď niekoho stretneme, proste normálne slušne. On nie. Keď mu človek nepovie, tak buchne dverami a odíde do školy. To isté s umývaním zubov. Každý večer a každé ráno sa rozculujem, že nie je schopný si umyť zuby, bez toho aby som mu povedala. Za týždeň sa stane tak 1-2x že si ich umyje sám. Cítim sa, akoby mám doma 3r dieťa a chcem od neho správanie 9r. Čo robím zle? Alebo ako toto riešite vy? Ja sa potom cítim zle, že na neho vkuse kričím, ale mám ďalšie dve malé deti a akosi to už nedávam,aby som behala okolo nich a ešte aj jemu každučký deň opakovala základné veci. Inak je dobrák, len asi lajdak, alebo ako ho nazvať. Ako to máte doma vy s deťmi v jeho veku? Stále vysvetľujem, aj s tými pisomkami, že mu nevyčítam, keď niečo nevie, ale to že sa nesnaží, nepočúva.
Mám doma 11 ročného bez akejkoľvek stanovenej ...dis...a keby som ho v 9r nenahanala umyť zuby dodnes si ich nevie umyvat. Aj zubár ti povie že do 11-12 rokov by si mala dieťaťu zuby docistovat. O hygiene a že to má na háku radšej pomlcim lebo keby som ho nevyhanala ani sa neosprchuje🙈je 6tak aj tak sa denne pýtam aké má písomky a či sa na ne učil,slehlfujem EDU kvôli projektom. Nič nerobím s ním ale pripomínam. Zlepšuje sa to. Je taká povaha a ja by som si vykricala hlasivky ak by som to mala stále riešiť krikom. Učím to aj manžela. A áno sú veci ktoré má dodnes popýtať aby sme sa učili s ním (hlavne ANJ a nemčinu)a neobťažuje má to. A mám doma druhého 5 ročného,rozrobenu stavbu a sme v štádiu sťahovania. Musíš si vytvoriť čas len na nho. To je realita. Akonáhle sa ja alebo manžel staršiemu venujeme na chvíľu samému je na chvíľu zase všetko ok. Akoby dobil psychiku že sme tu aj pre nho nie len pre maldsieho
@mondolina on si sám urobí úlohy, síce s chybami, potom to poopravujeme, ale chcem aby sa učil samostatnosti. Horšie je to s tým, keď sa ma naučiť napríklad násobilku. Pošlem ho naučiť sa to, príde akože naučený a nevie nič. Pritom mu to dávam po 2-3 príkladoch. Rozmýšľam, že možno by nám aj pomohol nejaky Pc program, kde by si dookola hádzal čísla, lebo takto funguje aj so mnou, ze dookola mu diktujem aby sa mu to nejak vrylo do hlavy. A ja od neho nechcem 1 ale aj pri takomto učení, že sa učí ozaj veľa tak nosí 3. Tento rok tuším ani nemá 1 v žiackej čo je tiež demotivujúce aj pre neho. Ale má už vybavené opatrenia, čo sa týka tých dys porúch, tak snáď sa to trochu zlepší aj v tých známkach.
...keď vidíš namiesto rád iba to tvoje opakované "kopanie", tak asi ozaj nemá zmysel ďalej diskutovať...
@veronicka88 ďakujem, asi som toto potrebovala počuť, snáď sa to zlepší časom. Ja som zase není nejaká, že by som na neho denne hucala, možno som to tu tak blbo napísala, ale keď už je toho moc, tak mi prasknú nervy.
Sú deti, ktoré musia mať nad sebou stále niekoho lebo inak neurobia nič. Je to aj v ich povahe, mám 8 ročného tretiaka, viem o čom hovoríš. Je presne taký istý. Poruchy nemá žiadne, len je svet pre neho gombička, nejako bude, čo sa mama stresuješ :D. Koľkokrát idem pri ňom do vyvŕtky a len si opakujem - nedaj sa vytočiť :D. Prídem z práce, idem sa učiť s ním (sám si úlohy nebude robiť ani za svet, pritom hlúpy nie je), potom mám ešte aj prváka, ktorému sa treba venovať, škôlkárku, domácnosť. No na druhej strane vidím posuny každý rok a ako tu píšu baby že sa to bude zlepšovať. A útočné komentáre si nevšímaj.
@autor
Vyjadrenie názoru, nie je rýpanie, kopnutie alebo nedajbože tvrdenie, že si na hovno mama..to by som so ja osobne nikdy nedovolila...ja som napísala len svoj názor, že možno chce tvoju pozornosť alebo ju potrebuje...a že hodinu času bez kriku by si si nájsť mohla...upratovanie môže počkať...teda aspoň u mňa...a taktiež ma zarazila tvoja veta na začiatku, že podedil po otcovi veľa zlých vlastností...dúfam, že mu to v tom ošiali nevykrikuješ do tváre...a opakujem, píšem, len svoj názor...a radu som ti tiež dala, aby si skúsila sa mu tú hodinu povenovať bez kriku...ak má dieťa nejaký problém, ono za to nemôže a krik absolútne nepomôže ani tebe a ani tomu dieťaťu...
hlavne naňho neprenášaj " chyby jeho otca" ani podvedome. Vycíti to.
No neviem, chlapec má dyslexiu a dysgrafiu, tak to že sa nevie učiť sám mi pripadá úplne normálne. Môj syn bude mať onedlho 9 a učíme sa spolu. Moja sestra má 4 deti, z toho jedno bábätko, dvaja najstarší (10 a 12 r.) jedna má ADHD, druhý tiež tieto dve dys- a učí sa s nimi. Vedenie k samostatnosti samozrejme zmysel má, len podľa mňa od neho to chceš priskoro (hlavne v tomto učení). Umývanie zubov nebaví snáď skoro žiadne dieťa, ja takisto obe moje deti musím do toho nútiť, aj im obom dočisťujem. Ja chápem, že toho je veľa na Teba, ale to si snáď vedela, koľko času deti vyžadujú.
@earlgrey lenže ja som tam čo sa týka jeho otca hneď aj napísala, že to je moja chýba a nie jeho. On si otca nevyberal. Samozrejme, že mu nič také vyčítať nebudem, ani to nerobím. Beriem to ako svoje zlyhanie. Žiaľ bola som mladá a blbá. Ja ale nerozumiem, píšem, že každý deň sa s ním minimálne hodinu učím. A ty mi tu rádis, aby som sa mu hodinu venovala...často to celé trvá omnoho dlhšie, lebo najskôr sa s ním musím učiť nové ucivo, spraviť úlohy, potom mu dám oddych a ideme niekam von, teraz je už skoro tma, tam aby sme stíhali aj vonku byť. A večer ešte číta, alebo opakuje na písomku, diktát. Samozrejme, že tej pozornosti nemôže mať toľko ako jedináčik, ale tak snažím sa ako to ide ...
@qwert87 ďakujem ❤️ zaplatila som si kedysi aj takú prednášku o dys poruchách, kde presne toto hovorili, že časom sa to zlepší. V 2 ročníku to aj vyzeralo, že je to lepšie ako v prvom, ale tento tretí je čistá katastrofa. ( chápem, že je aj o dosť ťažsi, lebo násobilka, vybrané slová, anj.. )
tak tretí ročník je z prvého stupňa najťažší, tiež sa so synom učím viac ako inokedy. Len vydržať musíme.
@earlgrey v pohode neriešme už tu hodinu 😆 bolo to skôr myslené, že nie každý deň sa to dá, obzvlášť keď muž nie je doma. Keď máš doma 2 deti,ktoré ešte nemajú ani 2 roky, tak sa ťažko spolu zahrajú. Alebo ti večer pride nejaké návšteva, alebo musíš niečo vybaviť, skrátka občas také dni sú.
@autorka
Veď ja to všetko chápem...ale kebyže mám školopovinné dieťa, ktoré má problém s učením, tak by som sa vykašlala aj na návštevu...príde neohlásená, tak nech sa páči, nech sa zabavia sami, po prípade nech mi zabavia malé deti a venovala by som sa školákovi 😉 ale ok, ja to už nechám tak..v tomto som ja iná...tak len ti poprajem veľa síl a pevné nervy a to myslím úprimne, aby si to nevzala ako rýpanie alebo iróniu.
tvoj syn je v poriadku, normálny chalan, on nemôže zato, že nemáte naňho čas.
za 2-3 roky bude v puberte a to ešte len bude záhul.
Moja starka ucila cely zivot na prvom stupni a bola tiez riaditelka skoly. Spytala som sa jej kolko mam venovat dietatu na ucenie a dokedy je potrebne sa s dietatom ucit. Povedala ze minimalne hodinu denne aj dve a aspon do piateho rocnika. Samozrejme su aj samostatnejsie deti, ale tie ktorym sa treba venovat s ucenim, nie su o nic horsie a ani nemusia byt o nic nesikovnejsie, len proste nie su studijne typy, co nikdy kazdy nebude, napriek tomu sa im moze v zivote darit. Takze ked tvoj syn potrebuje aby si si zobrala stolicku a sedele pri nom hodinu a ucila sa s nim, tak to nie je nic nenormalne, praveze je to v jeho veku potrebne. Druha vec je ci mas na to cas, ale za to uz on nemoze, takze skus sa s tym lepsie popasovat.
Volny cas prisposobit aj jemu a aktivitam ktore su primerane 9 rocnemu a nie dvojickam...
etse mi napadlo - pouziva normalnu alebo elektronicku zubnu kefku. U nas sa umyvanie podstatne zlepsilo tou elektronickou.
Existuju hry na ucenie nasobilky - daj mu ich , nech to ma za odmenu.
Ja rozumiem, ze v sucastnosti je na rodicov enormy tlak , co vsetko maju stihat a zaroven byt nad vecou, pokojní, laskaví , tvoriví ....a este aj zabezpecit financné potreby rodiny. Skola, lekari, ...vsetci ocakavaju, ze rodicia su tu len a len , aby vsetko vybavili, doucili ....
a potom tlak na nas je obrovsky.
Skus s nim mat len take chvilky, ze ho objímeš a spytas sa ako bolo v skole, co jedol, co kamarati.....
kasli na upratovanie, nemusi byt kazdy den.....proste nech sa citi prijaty a milovany, znamky az tak neries.
Mozno by pomohol tento program:
https://www.smartbooks.sk/
môj má 10 rokov, nemá diagnózy a neučí sa sám. Nevie, nechce to je jedno. Proste ma pri tom potrebuje a za mňa je to OK. Kludne sa s ním budem učiť do maturity. Ja chápem, že máš toho veľa, más dvojičky ale za to tvoj syn nemôže. Navrhujem ti nájsť si nejakú pani učiteľku na dochodku alebo študentku, ktorá sa s malým naučí, v klude, bez nervóznej matky, pobehujúcich malý detí. Vieš o tom, že ten syn to vníma? Vieš o tom, že to veľmi dobre vie ako ta to obťažuje? Nejde o to, že iné deti sa naučia samé od prvého ročníka sú super samostatné, áno sú také deti ale sú to iné deti. Tvoj syn ma nejake dys, už to same o sebe je iná práca mozgu ale on s tým nevie pracovať. Naučí sa možno na strednej ale ako 9 ročný to nevie. Je to na tebe vytvoriť mu na to podmienky. Tak si úlohy spraví sám a potom si s ním sadni k ostatným predmetom. Skús viac vecí na učenie postíhať cez víkend (samozrejme nie naraz pri týchto deťoch) a cez týžden dáte iba rýchlu opakovačku.
@galganka asi si nečítala všetko čo som písala, alebo si to nepochopila. Napríklad mi tu radili, skúsiť dať papier na dvere s tým čo má urobiť rano. To sa mi zdá dobrý nápad a určite to skúsim. Aj to, že možno to ani nebude nejakým jeho lajdactvom, ale má to za následok tá porucha pozornosti. Čo sa týka psychologicky, u tej sme boli niekoľko krát na bežné vyšetrenie a teda chodíme do CPPPAP. Takže asi tak... Ale ja asi mám ozaj alergiu na ľudí, ktori si potrebujú do mňa kopnúť, vlastne absolútne nič neporadia, len sa sami cítia lepsie, že nejakej žene dali pocítiť, aká je vlastne nahovno mama.