Aký je váš názor na fyzické a psychické tresty?
Aký je váš názor na fyzické a psychické tresty na deťoch od rodičov?
Podľa mňa keď k niečomu takému dojde tak človek zlyhal ako rodič. Je pre mňa choré na jednu stranu ľutovať týrané deti a na druhú stranu zdvihnúť naň ruku.
Je choré čakať od detí, že sa budú správať ako dospelý človek.
@vm123 ja som tiež mala predstavu, že svoje dieťa nikdy neudriem a nebudem po ňom kričať. A vieš čo, priznám sa bez mučenia, zlyhala som v tomto smere. Prišla realita a moje deti sa začali prejavovať svojsky a často úplne mimo kníh a rád, ktoré som dovtedy čítala. A musela som naučiť manévrovať v nových situáciách. A k tomu psychológovi. Len taká rada, hľadaj psychológa už teraz, čakacie doby sú neuveriteľne dlhe. To je ako v tom vtipe. Kardiológa začni hľadať v 15-tich. Možno ťa do 40-tky vezme na prvotné vyšetrenie.
@vm123 - a k tomu psychologovi . Jednak ako ti pisala kocka vyssie,cakacky su take, ze to by si sa fakt veru nacakala,kym by si sa k nemu dostala a hlavne, vies,ono ja moc neverim tomu, ze dake hodinove sedenie u psychologa ta da tak do pohody, ze budes uplne v klude a iny clovek z teba,ked sa vratis domov do toho kolobehu doma..
Priklad s mojim synom, ten,co ma adhd & lahke ment zaostavanie.
Odkedy vysiel z brucha,len reval. Stale, stale,stale..popri nom som tam mala este starsieho 3r.syna,kt takisto potreboval mamu. Chlap tahal 12ky. Reval tolko, ze som ho povlacila po vsetkych vysetreniach, vsetko negativne. Reval stale. Ked mi aj dosiel niekto pomoct, najprv som pocuvala mudrosti, ze citi zo mna nervozitu a vies ako skoncila kazda pomoc od blizkych? Nedali to s nim ani polhodinu ( reval a amoky chytal do takmer svojich 4r pre upresnenie situacie) rozpravat zacal az ako 3,5r takze take,ze by povedal,co je zle alebo co chce,nehrozilo. Ano, deti si nebijem,ale keby ma vidis aka nervozna,zufala,na pokraji sil som kolkokrat na neho zhucala, asi by si volala socialku na mna rovno vtedy.
Preto ako ti tu pisu baby, nesud druhych..
@rebellefleur nesúdim len skôr vyjadrujem môj pohľad na vec tým netvrdím že sa nemôže stať že v tom kričaní občas človek zlyhá nikto nie je dokonalý
@vm123 aký majú názor na "výchovnú" sociálne pracovníčky? naozaj ma to zaujíma.
@vreckovka2 tak sa u nejakej informujte a uvidíte čo vám na to povie kedže je to človek ktorý pracuje hlavne v záujme detí
@tosomja Keď je to tak normálne a bežné a nič na tom neni tak asi preto sa vo veľa štátoch zakazuje a trestá 🙂 a jedná sa vyložene o telesné tresty čo vyprask aj po zadku je 🙂
@vm123 mala som česť s niekoľkými sociálnymi pracovníkmi a presne viem ako pracujú - a žiaľ málokedy to bolo podľa mojich predstáv a v záujme detí. Preto som sa pýtala 🙂.
@vreckovka2 tak to ma mrzí že máte takú skúsenosť mám rozvedených rodičov a čo majú súrodenci svoje pracovníčky pridelené tak majú fakt záujem o to aby bolo deťom naozaj dobre
Ahoj, ja nie som vôbec zástancom trestov ako takých. Trestov rozumej vo význame s problémom nesúvisiacich. Som ale vášnivým zástancom následkov správania, kde to ide prirodzených bez zásahu rodiča, kde to nejde, tak logických, s problémom priamo súvisiacich 😁 problém trestania totiž je, že trest dieťa síce naučí, že toto, čo urobilo, bolo zle. Už ho to ale nijak nenaučí, ako tú situáciu zvládnuť lepšie. My dospelí často zabúdame, že všeličo, čo sa nám už v našom veku zdá samozrejmé, je pre deti úplne cudzí koncept, ktorý sa proste musia praxou naučiť 🙂 to ale nie je žiadne "ťuťumuťudieťamôževšetkoleboješéf", naopak je to hlavne o poctivej dôslednosti rodiča a veľkej práci so samým sebou. Ďalšia vec je, že každý robí chyby, každý jeden rodič. Každému jednému prdnu občas nervy, nakričí, zavrie dieťa do izby, aj capne. To nie je katastrofa, je to skvelý "teaching" moment pre oboch. Najskôr sa sám zrovnať a potom si s dieťaťom sadnúť a spolu prebrať, čo kto nabudúce urobí v rovnakej situácii lepšie. Niekedy je až neuveriteľné, akú sebareflexiu dokáže už škôlkar, keď je k tomu odmala príkladom vedený 🙂
@tosomja ono sú skúsenosti a skúsenosti....Tu zjavne ešte chýbajú. Ja tiež poznám perfektnú sociálnu pracovníčku, dokonca 2 :D. Ale poznám aj kopec ďalších.
@vm123 Môžu mať záujem, predpokladám, že nebudete uplne komplikovaný prípad 🙂. Záujem je jedna vec, reálne vyriešiť tie komplikované rodinné situácie vec druhá. A zase, nech nie som taká zlá, nie je to len chyba pracovníkov, ale aj celého systému.
@vreckovka2 záleží čo je pre vás už komplikovaná situácia pretože sú veci ktoré sú v moci soc. pracovníkov a potom sú veci ktoré musí riešiť súd a tam už to dopadá na kameň úrazu
@katka700 preeesne toto mne napadlo. Bud autorka nema deti, alebo ma take (poznam take), ktore su uplne kludne, zvacsa ale dost utiahnute, az nezdravo nesmele, ktore ostanu tam, kde ich polozis a nacupitaju hned, este skor, nez si rodic pomysli. Ja mam 3,5rocneho a 17 mesacneho a obaja, ale najma ten starsi, maju od takych kludnych a poslusnych deti veeelmi daleko. Nedovolila by som si davat nevyziadane vychovne rady, ani hodnotit "dobre" a "zle" vychovne metody
@mimi3008 moja prvá dcéra bola kľudná, ja som si naozaj užívala a nepoznala zle či ťažké dni. Spala ukážkovo, jedla, aj von bola zlatá, pekné sa hrala, chápala, neutekala, neplakala pre nič za nič. Ale teraz 3r jak čert, postrah Denis 😃 vkuse hučí, všetko ničí, bijú sa s mladšou, naťahujú sa. V obchode zatiaľ nevystrajali, ale čakám už aj to. Keďže nechcú byť už v kočíku.
Čo dieťa, to iná povaha.
Citam dalej diskusiu, je tu plno novych zvratov😅tak ona ma 8 mesacne🤣🤣🤣uz chapem. Ale pozoooorrr!!! Ma 3 mladsich surodencov. Tak fajn...8 mesacnenu sa necudujem, ze nemala este chut capnut na zadok. Ved kto ano???
@vm123 nepisala som, ze sa staras. Len som pisala, ze si nedovolim sudit.