Deti a inštitúcie

Dieťa sa potrebuje zaradiť do spoločnosti, pretože v spoločnosti bude žiť celý život. Samozrejme, dá sa to aj inak ako škôlkou, ale iné cesty nie sú tak jednoduché.

Či to zabije individualitu? Môže a často aj robí. Závisí od rodiny aj od osobnosti dieťaťa, či bude patriť k tej (asi menšine), ktorá si zachová individualitu a súčasne bude vedieť efektívne a rozumne fungovať v spočnosti. Musím ale ešte dodať, že individualitu často dokáže dôkladne pochovať aj rodina.

Nieco vezme, ale ☝️nieco mu aj da. Jednoznacna odpoved na to nie je.

Mám dieťa v škôlke, hoci nemusím. Škôlku miluje, preto tam chodí 😁 napriek tomu s mnohými spôsobmi, ktoré v tej škôlke fungujú, nesúhlasím a úplne chápem, prečo tam niektorí rodičia dieťa dať nechcú. Riešim to častými rozhovormi s dcérou, rozoberaním situácii, ukazovaním lepších riešení. Čo sa týka školy, už teraz mám z toho "bruchabôľ", lebo viem, ako to tam funguje a áno, veľmi sa bojím, že v nej klasická škola zabije lásku k učeniu. Želala by som si, aby boli alternatívne zariadenia dostupnejšie. Každopádne by som ju do kolektívu dala, lebo vidím, že je tam rada, ale keby som mala v okolí viac rôznych možností, veľmi starostlivo by som si vyberala. Takto mi zostáva len makať doma, aby som ju naučila používať vlastný rozum a hodnotový systém a hlavne aj vedieť odhadnúť, kedy a ako sa vyjadriť, a kedy radšej nie 🙂

Podľa mňa záleží ako komu vyhovuje. Niekto sa v tom vyziva a vytvára aktivity deťom, snaží sa a vtedy ok,k nechá dieťa doma, ak mu vie vytvoriť také podnetné prostredie.zas sú opačne naladené mamičky, kde tým deťom skôr prospeje ich dať do zariadenia. A ja som také medzi,že viem vymyslieť aktivity deťom,ale zas v Tom podľa mňa nie som až tak aktívna,alebo neviem vymyslieť také spektrum aktivít ake im vedia poskytnúť napr v škôlke/škole a tak sa na domáce vzdelávanie necítim nejakoa budem radšej ak moje deti budú chodiť do škôlky/školy. Ale neznamená to že som zlá ,lenivá mama. A ak by si chcela,sú rôzne domskoly,kde deti sú v skupinkách s učiteľom ale nie je to škola,a venujú sa im insim spôsobom ako v klasickej škole. To len taká alternatíva.ja zatiaľ bojujem,že v akom veku dám deti so škôlky,starší má už tri zachvilku,či je už vhodný čas. Ale mladší už asi pôjde v troch,keďže konci rodičovský,moc na výber nebude asi

Tak ja osobne nemam pocit, ze by skolka alebo skola zabila nejaku cast mojej identity. Z mojej povahy nic nezmizlo, naopak skor sa moja povaha prejavila v tom, aka som bola skolkarka a ziacka. Ovela viac ma ovplyvnili rodicia.
Moj maly 3.5rocny do skolky chodi a ano, je mu zatial evidentne najlepsie doma pri nas. Na druhej strane chcem, aby chodil, lebo doma stretava proste len nas. Ale v ramci pripravy na zivot ja osobne povazujem za dolezite, aby stretal rozne typy ludi, videl rozne konanie, reakcie, rozme osobnosti, dostaval rozne spatne vazby...A ano, aj aby sa naucil fungovat v nejakom systeme. Raz si bude musiet na seba zarobit a to nejde tak (v drvivej vacsine pripadov), ze si pojde trosku privyrobit, ked sa mu prave zachce. Proste bude musiet zvladat aj povinnost, disciplinu a nejake pravidla.
Nasa skolka je navyse uplne super, zazije a nauci sa tam kadeco, co doma nie.

Mám tri deti. Dvoch školákov a škôlkarku. Syn chodil do štátnej škôlky, potom som chcela preňho lepšie a do školy nenastúpil, ale šiel do homeschoolingovej skupiny. Po roku sme ho dali do klasickej školy, lebo čo sa dialo v tej homeschool, bolo celkom psycho. Syn má 11, je veľmi špeci osobnosť a škola to v ňom určite nezabila. Dcéry chodili do súkromných zariadení, máme za seboz tri súkromné škôlky a súkromnú školu. Dcéra školu miluje. Ale aj syn miloval školu v obyčajnej štátnej škole. Mali mega učiteľku. Chodil tam veľmi rád. Kamoška má 6 detí, učí ich ona doma. Ale ona je stvorená pre bytie s tými deťmi. Takto vystavanú povahu v kombinácii so schopnosťou učiť deti doma (má adekvátne vzdelanie, má dokonca doktorát, takže štúdium je jej veľmi blízke) má, podľa mňa, mizivé percento žien. Lebo to nie je len tak, povedať si, budem s deťmi doma. Ty musíš suplovať všetky aktivity, ktoré má dieťa štandardne v škôlke/škole. Musíš vzdelávať, musíš mu zabezpečiť nejakú interakciu s rovesníkmi. Je to full time job. Je tu mega veľa faktorov: schopnosti rodiča, možnosti rodiča, povaha detí, okolnosti. Neexistuje jednoznačná odpoveď na tvoju otázku.

Každé dieťa je iné a každému vyhovuje niečo iné. Ale ☝️ bohužiaľ, väčšina matiek ktoré si nechá dieťa takto doma, všetko vie najlepšie, všade bola, všetko videla a dokonale ovláda detsku myseľ a všetko okolo výchovy akoby už odchovala tucet deti, vždy ma pravdu a všetko len ona robí najlepšie... lenže taká asi ťažko dokáže objektíve posúdiť, či jej dieťa potrebuje škôlku alebo nie. Lebo samozrejme, najlepšie bude jej dieťatu doma do 10 rokov zavesenému na cecku.

Ako pri všetkom su aj výnimky, nehadzem každú matku takéhoto dieťaťa ani náhodou do jedného vreca.

To, že je predškolská dokonca uz zakotvená ako povinná nielen u nás hovorí za veľa. Stoja za tým ľudia, ktorí pracujú roky s deťmi, majú na to vzdelanie, robia štúdie, nie je to rozhodnutie urobené za rok. Takže aj takto sa treba nad tým zamyslieť. Alebo si len stačí pozrieť zopár príbehov zo života, ktoré sa naozaj stali keď si ľudia nechávali deti doma. A extrémy ako domáce vzdelávanie a život na samote kde nikoho nepotrebujeme lebo šak načo nám je civilizácia, budeme žiť ako domorodci a nedáme našim deťom možnosť vzdelávania ani socializácie. Dobre ale to som už zašla naozaj do extrému....

A teraz si predstavme, ze existuju nedokonali rodicia... su ich stovky, tisice, miliony... ktori nevedia casto ani co zo sebou pocas dna, nie to rozvijat a venovat sa dietatu... dieta hladne, pripadne velmi nevhodne nakrmene, ziadne socialne zrucnosti, ziadne ucenie, ziadne "objavovanie sveta", ale sledovat hadky, alkohol, nasilie v rodine... pripadne je to jednoducho na nich "vela" a nebavi ich to a okolo zakladov pedagogiky ani nesli... a ze je ich malo? Socialka by vedela rozpravat a za zatvorenymi dverami este viac. Co takyto zivot - roky takehoto zivota v izolacii s takymi rodicmi bez pomoci skolky, skoly a aspon proste par hodin denne zit "normalne" spravi s dietatom? Myslis, ze ho to nezmeni, nepoznaci? Ze prave tam v takomto prostredi sa nauci byt skvelym ucenlivym samovzdelanym jedincom? Come on...

Keby je kazdy doma s dietatom ako dlho by si prial (predpokladam za silnej financnej pomoci statu), tak by to bolo zneuzivane este viac, ako je to teraz... retazove materske, rodicovske, lebo "dobro" dietata... len kto to bude merat, kontrolovat, ci sa to dieta skutocne ma dobre? Pretoze na jednom-dvom kontrolnych posedeniach v skole vies zahrat dobre divadlo a doma realita uplne ina...

Ono je dovod, preco bolo zavedena povinna skolska dochadzka a ten sa dodnes nezmenil. Chranit deti a dat im rovnako kvalitny start do zivota aspon po vedomostnej stranke.

Ja prave tiez nemam pocit, ze by skola vo mne nieco zabila. Na gympel som rada nechodila ale na spoluziakov som sa tesila. Vyska bola pohoda, tam som sa vyslovene tesila lebo som robila co ma bavilo. A ja sa teda necitim erudovana ucit dieta doma. Mozno este tu skolku by sme nejako zvladli co sa vzdelavania tyka ale zase neviem dat dietatu tu socializaciu. Skolu uz by som suplovala velmi tazko.
Ale niekedy ked citam prispevky niektorych ludi co ziju homeschoolingom a takpovediac mimo systemu tak mam pocit, ze vsetci sme tu uz vnutorne mrtvi a znasilneni tym zlym skolstvom.

@yoxinka a co sa dialo v tej homeschoolingovej skole ak sa smiem spytat?

@anjelicek26 tak to uz je dost extremny pripad. Zoberme si skor rodinu bez nasilia a alkoholu, dajme tomu aspon jeden rodic vysoka skola, nie uplne socky, dieta vychovavane v laskavom prostredi. A teraz dam ho do systemu kde to mozno dopadne dobre a mozno nie. Alebo necham si ho doma a teda neviem na ako dlho a co vlastne potom s nim. Mne pride, ze si vyberam medzi zlou a horsou variantou.

Bolo mi sľúbené, že v skupine bude cca 15 detí. Bolo ich 8. To je dynamika ako u súrodencov. Syn si tam našiel jedného chalana, ktorý mu ako tak sadol. Syn doma hovoril také zvláštne veci. Keď som sa ho pýtala, ako bolo v škole, povedal, že dobre, len mali trochu konflikty. Tie konflikty nevedel špecifikovať. Niekedy v máji mi jedna mamička povedala, že berú odtial preč dcéru, lebo s ňou kvôli škole musela začať chodiť k psychológovi. Potom som sa dozvedela, že tam jedno dieťa vkuse ziapalo, búchalo po lavici, trieskalo dvermi, vulgárne nadávalo … učka nám nikdy nič nepovedala, snažila sa riešiť. Na to mi ďalšia mama povedala, že syn sa doma začal správať celkom agresívne. Opakoval správanie toho spolužiaka. V máji boli rodičia 4 detí rozhodnutí brať odtiaľ dieťa preč. Keď som oznámila, že beriem syna aj ja, tak panika, majiteľka, že ona deti zoženie a blablabla. Vrchol bol, že všetku vinu zvalila na učiteľku. Učka bola pri tom super! Robila, čo mohla. Skončilo to tým, že aj ona dala výpoveď a odišla. Za mňa, veľmi zlá skúsenosť a ľutovali sme, že sme sa rozhodli tak ako sme sa rozhodlli. Keď dáš dieťa mimo systém, musíš rátať tým, že je to boj. Nemáme to na Slovensku až tak zabehnuté. Často stretávam otrasne nevychované deti s hrozným správaním, ktoré kde prídu, tam je s nimi problém. Dôvod nie je zabíjanie ich osobnosti, dôvod je, že pre rodičov sú stred vesmíru s chcú, aby sa tak k nemu správali všetci. Ale tak, žiaľ, reálny živo nefunguje.

Pozri si prosim stranku statistickeho uradu, kolko rodin zije tak, ze pokial by nepracovali obaja, neuzivia sa. Kolko ludom visi na krku hypoteka taka, ze ich dalsie navysenie o sto eur polozi. Skutocne mas predstavu, ze vsetky rodiny ziju tak, ze to utiahnu z jedneho platu a zena/muz sa bude plnne venovat detom? Aj keby stat podporoval tento model, kto bude platit dane, s coho to ten stat bude platit? Ludom, ktorym to nevychadza dnes, to nebude vychadzat ani potom, kvalita vzdelavania pojde tak ako tak brutalne dole. Nie kazdy ( aj keby vysokoskolsky vzdelany s dvoma doktoratmi za tym) vie aj pri vsetkej laske do nemoty vysvetlovat pocitanie do dvadsat a cisla abecedy... drvivej vacsine normalne vzdelavanie vyhovuje, zmenou ich prinutis robit nieco, co nechcu - co vo velkej miere ani nevedia... mne tie dva roky covidu s 4 detmi doma stacili bohate, kedze s muzom sme popri tom obaja pracovali s domu. O hubu to bolo. Rozne uciva, rozne stupne, rozne povahy deti, rozne urovne a sposoby, ako im to trebalo vysvetlit. A vlastne hlavne vysvetlovat prvakovi, ze preco si musi sadnut a kazdy bozi den pisat nejake sproste pismeno a uplna frustracia s toho celeho, lebo nuda, lebo chybali kamarati, kolektiv, skolsky dvor, aktivity... no way toto robit dobrovolne pri vsetkej laske a vzdelaniu... moji skolu zboznuju kazdy jeden...

@zmrzlinka2021 no uz len kovid je uzasny priklad aki su vraj rodicia neschopni sa venovat detom 🤦
Ked sa nemohlo s nikym stretnut, ludia sa rozprávali ako idioti s odstupom cez plot, deti sa nemohlo navstevovat, detske centra zavrete, kupaniska, restauracie, hotely, dokonca von sa nesmelo a mnohym umreli pribuzni...

Nečítam odpovede, napíšem ti len moju osobnú skúsenosť. Ja som do škôlky nechodila a veru som bola po nástupe do školy dosť mimo. Nie, čo sa týka šikovnosti, to naopak, ale skôr tých sociálnych zručností a vzťahov. Syn je podobná povaha ako ja (skôr introvert a nie iniciátor kontaktov), ale vie sa v kolektíve pohybovať určite lepšie než ja v jeho veku.

Pochadzam zo 4 surodencov a len ja jedina z nich som chodila do skolky. Mama bola doma, skolka vtedy nebola povinna, tak nas do skolky nedavala. Ja som si u rodicov vydupala, ze jednoducho musim ist do skolky. Pamatam sa, ze casto som kvoli tomu plakala a ist do skolky bol vtedy pre mna velky sen. Dnes sme vsetci surodenci dospeli a neviem, do akej miery mala na mna vplyv v tomto skolka, ale zo vsetkych surodencov som ja ta najpriebojnejsia a najviac socializovana.
Co sa tyka mojho dietata, jemu skolka tiez velmi prospela. Miluje svoju skolku a uz ked je dlhsie doma, napr. je chory, je mu velmi smutno, ze nemoze ist do skolky. Chodi uz do druhej skolky a v oboch sme mali stastie na uzasne pani ucitelky, ktore sa deckam naozaj venovali. Podla mna dieta v urcitom veku potrebuje kolektiv a rodic mu nedokaze poskytnut vsetko to, co mu moze poskytnut skolka. Avsak velmi vela zalezi na povahe konkretneho dietata (jedno je pripravene na kolektiv a instituciu skor, ine neskor) a ucitelovi (ucitelka bude pre to dieta ako druha mama, ak to bude vyhorena pani s nervami v kybli, to radsej to dieta nechat doma).

Na toto neexistuje spravna odpoved. Tolko premenych do toho vstupuje. Povaha dietata. Nezalezi ani tak od skoly ako od konkretnej triedy - aki ziaci sa tam stretnu, aky je ucitel. V jednej skole mozu mat triedy uplne ine zazitky. Dalej do toho vstupuje mentalna vybava rodicov, ci su vobec schopni plnohodnotne ucit a riesit deti. Rovnako aj financie rodiny. Vyzije rodina z jedneho platu? Moze rodina platit sukromne zariadenia? Takze niektori ani nemaju moznost sa rozhodovat a deti musia chodit do statnych zariadeni. Osobne nevnimam statne institucie ako zabijakov deti.