Je dieťa zrkadlom rodiča?
Ahojte, zaujímalo by ma, ako to vnímate vy, je to tak vždy? Aký vplyv má potom okolie na dieťa a napr. názory a reakcie?
A do akého veku to podľa vás platí?
Je to trochu vseobecna otazka. Rodic ma na dieta urcite obrovsky vplyv. No ja som napriklad v stadiu babatka neznasala vyrok "spokojna mama ma spokojne dieta". Adaptacia na svet je podla mna tazka a babatko s nou moze mat naozaj problemy - bolesti bruska, rozhodene nervy a ktovie, co vsetko este. A ked raz nieco boli, tak mama moze byt aj zenovy majster a dieta nebude spokojne.
Pri vacsich detoch to plati tiez. Dieta moze mat v zivote rozne frustracie, ktore nesuvisia s rodicmi. Vnutorny klud rodica mu urcite pomoze sa s nimi vyrovnavat, ale jednoducho moze mat zle obdobia, aj ked su rodicia spokojni.
To som sa vyjadrila len k takej podotazke tvojej otazky, inac by som sa tu vedela rozpisat dost obsirne 🙂 Napadlo ma to preto, ze casto tu vidim zeny, ako sa pridu poradit s nejakym problemom a dostanu odpoved, ze dieta bude spokojne, ak budu spolojne ony. Niekedy to asi je pravda, ale v inych pripadoch si poviem, ze sa tej zene k problemu zbytocne priklada este aj pocit viny zan.
Toto plati len o urcitych veciach...povahove crty dietata nezmenis, teda to, ako reaguje na urcite situacie - strach, hanbenie sa, agresivita, jedovanie, placlivost... toto neovplyvnis, vies len usmernovat, kym dieta dojde do veku, kde si vie veci verbalne a logicky same sebe vysvetlit a naucit sa pravidla... Ty dietatu ides vzorom svojim spravanim - vo vsetkom... dieta bude opakovat... presne toto plati... ked ty makas, pracujes, upratujes, nenadavas na druhych, nemas rasisticke poznamky, vazis si druhych, zdravis - vsetko toto bude robit aj tvoje dieta (pubertu vynechajme 😂 )... ale napriklad stacat to, ze dieta, co v skole cape ine deti ci hryzie to "urcite vidi doma", je uplna hlupost...
Temperament dietata rodic neovplyvni. Ja mam dvoch synov a dceru a chlaci chodia do tej istej skoly, neustale pocuvam od uciteliek ako mozu byt taki rozdielni. Mali jednu vychovu, jeden vzor a kazdy z nich je uplne iny.
Možno si niečo dieťa so správania vezme, no myslím, ak nastane puberta, dostane tak povediac vlastný rozum a začne si formovať osobnosť tak nejak samo
ja vzdy, ked moje dieta nevhodne reaguje rozmyslam, co som spravila zle, aky priklad som mu dala, lebo aaano, stale pocuvas, ze dieta je zrkadlom rodicov, ze matka musi byt kludna, spokojna, ako to bolo spomenute, ale fakt biekedy nechapem, co dokaze riesit,. povedat, a odkial to ma. Mam 2 synov (5 a8) a temperamenty ako ohen a voda, aj reakcie ine. Ten ohnivec mi dava zabrat 🙂
Ak príde do puberty, je to ťažšie, doma mám ukážkový príklad, všade bol , všetko videl, všetko vie..😅
do istej miery určite áno, hlavne tie menšie, ktoré prakticky iné ako vlastnú matku a dvor pri dome ani nepoznajú.ale zase každý človek - aj dieťa - má svoju povahu a časom aj svoje názory. Ty máš "väčšie" deti, teda chodia do škôlky, školy, možno nejaké krúžky - takže veľa vecí sa na nich nalepí aj tam.
Počkaj do puberty urazí sa za všetko čo mu je proti srsti aj niekoľkokrát za deň a môžeš robiť čo kopček povahu nezmenis
Myslím, že dieťa je vzorom rodiča snáď len v dvoch veciach - slovník a názory. A aj to platí len do puberty.
Gény rodič neovplyvní, len ich do istej malej miery vie korigovať.
nemyslím, že úplne vo všetkom, ale na začiatku od útleho veku áno potom sa už ako osobnosť sami formujú 🙂
Ja si myslím, že rodina, vzťahy, výchova na deťoch zanechávajú svoje odtlačky. Nemôžu ich prerobiť od základov, teda vplyv genetiky je jasný, ale formujú jeho redakcie či už pozitívne, alebo negatívne. V hĺbke slušní ľudia väčšinou vychovajú slušné deti. To neznamená, že tie deti nikdy neurobia chybu, že nebudú mať horšie dni, že proste niekedy nebudú konať v afekte.
Moji 15-roční nenadávajú, dokonca upozorňujú kamarátov, nech tak nerozprávajú. U nás doma ani v širšej rodine sa tak vôbec nerozpráva. To neznamená, že nemali také by obdobie, alebo nikdy v živote to už nevyslovila, len to pre nich nie je prirodzené.
Teda sleduj správanie dieťaťa rámcovom, s nadhľadom. Ak je to ok, podporuje ho a občasné chyby v správaní proste koriguje. Niekto nie je dokonalý.
Su veci, situacie kedy deti nastavuju zrkadlo, to je fakt, ale zeby nejako vysostne bolo, ze je to vsetko len o tom, cele spravanie tak to vobec nie. Ako sa hovori, staci pekne zit a dieta sa prida.
V nazoroch urcite do isteho veku. V povahe nie.
Do určitého veku určite. Dieťa, pokiaľ je ešte fakt "klasifikovane" ako dieta, opakuje snáď všetko po rodičoch. Odhliadnuc od rôznych období vzdoru, to nevravím ze keď sa dieťa začne hádzať v určitom veku na zem, je to kvôli rodičom, to nie. Ale určite je výchova alfa a omega v rannom veku dieťaťa. Vstepovanie správnych životných hodnôt je len a len na rodičoch. Ale už keď dôjde na pubertu, a 18 rokov vyššie, kedy si ide dieťa už viac menej vlastnou cestou, rodicia toho už veľa nezmôžu. Podľa mňa určite niesu na mieste v tomto veku rôzne zákazy, príkazy, atd. Skôr by som kládla doraz na podrobné rozobratie dôsledkov rôznych rozhodnutí dietata, a v konečnom dôsledku nech už sa rozhodne samo. A už aj keď sa rozhodne zle, byt mu vždy oporou. Moja mamka to tak vždy robila. Mala som potom už viac menej voľnú ruku v rozhodnutiach, po ktorých som si ale aj dôsledky znášala sama. Ale vždy som vedela, že rodicia pri mne budú stáť, akokoľvek sa rozhodnem.