Nevládzem s výchovou syna. Ako na to?
Mám 40 rokov, 2 dospelé deti dcéry majú 20 a 18 rokov. Výchova úplne bez problémov. Bola som slobodná mamička dlhé roky. 8r sme spolu s manželom máme 4r syna. Vychovávam ho rovnako ako dcéry no jeho výchova mi prerasta pomaly cez hlavu. Keď bol menší bol dobrý poslúchal podal mi ruku nevyvadzal nemal žiadny vzdor. Od minulého roka chodí do škôlky a pomaly začala zmena v jeho správani. Je netrpezlivý nechápavy, všetko chce teraz a hneď, keď to nemá tak plače pokiaľ to nedostane. Vyvádza v obchode ako malý sedel vždy v košíku a pozeral, teraz nechce sa mu chodiť vymýšľa že ho bolia nohy a nechce stať. Keď sme pri pokladni on nedočká prečo tak dlho to trvá, tlačí košík naráža s ním, vykladá nákup na pás hádže to rýchlo. Stále vysvetľujem aby sa choval pekne no nič. Keď ideme niečo kupovať a vyberáme tak on už nedočká a ťahá ma za ruku preč. Nemôžme si nič pozrieť príklad nábytok alebo niečo keď kupujeme do domu. Musí chodiť s nami na nákup. Doma tiež všetko chce hneď keď nedostane plače. Alebo sa rozprávame a on sa hrá kričí na nás že máme byť ticho že sa hrá, nemôžme sa rozprávať lebo mu to vadí. V aute tak isto máme byť ticho a počúvať pesničky. S tým tichom myslím si že to v škôlke učiteľky hovoria deťom aby boli ticho a on to teraz používa doma. A ostatné neviem že by kopíroval správanie po deťoch zo škôlky. Neviem no už nevládzem s jeho výchovou, je to náročné. Pri dcerach som nemala žiadny problém. No syn je tvrdý oriešok. Poraďte ako naňho aby poslúchal. Biť ho nechceme.
@basulaak a to je presne krásny príklad nezvládnutie rešpektujúcej výchovy. V tomto prípade by som dieťaťu vysvetlia, že košíky sú pre všetkých a nie je jeho. Ak by to odmietol akceptovať, tak by som prijala jeho pocity, ale nepoľavila, musel by sa s tým zmieriť, aj keby vrieskal na celú predajňu. Ona škôlka je výborné miesto pre deti, ktoré doma šéfujú, tam sa stretnú s reálnym svetom a zistia, že nie sú stredom vesmíru. Deti sú prirodzene egocentrické, ak nemajú hranice, ešte sa to zosilňuje a v konečnom dôsledku im to veľmi škodí.
Tak ved nepoznas cukor a bic ? Ty musis vediet ,ze co ma rad alebo ako zapracovat nato aby pochopil,ze neziadane spravanie sa musi zmenit .Jenoduch ked pride za tebou s niecim co chce,mu ukaz ake to je ,ze ak neposluchal ma to nasledok. Ty zatial na vsetko odpovedas,ze sa to neda lebo aj tak pojde co obchodu,je mu jedno.Kazde male dieta aj clovek ma cit ,takze nemoze mu byt vsetko jedno. Jedine ze ma tie city otupene.
Co ma rad? ako rad travi cas, kedy je stastny?
@annm81 súhlasím najmä s tými hračkami. Ak by syn zničil niekomu hračku (zatiaľ sa to nestalo) musel by dať nejakú svoju. Aby pochopil, že činy majú následky.
autorka 20 rokov pracujem s deťmi s autizmom. Ver, že sa to dá. To, čo som ti napísala praktizujem denne v práci a funguje to. On to pochopí, len musíš vydržať a dať tomu čas. Nečakaj, že zmena nastane zo dňa na deň. Doteraz mu to fungovalo a odrazu nie? príde ešte väčší výbuch. Ako zareaguješ, či mu vyhovieš a ustúpiš alebo budeš trvať na svojom, je len na tebe.
@nykkushka ja zasa vidim, ze dohovaranie nie na kazdeho plati. Najma v kolektive, ked su take deti okolo ktorych sa ako pises toci svet, si potom myslia, ze im sa bude venovat cela pozornost aj na ukor inych deti a poviem ti, celkom si tu pozornost uzivaju/zneuzivaju. Mne to vobec nepride spravne. Preto si myslim, ze vsetkeho s mierou a na kazde dieta nieco ine plati. Niektore nevnimaju az tak verbalne, lebo nie su tak v hlave ako dospelaci, niektore su zasa emotivnejsie. Dolezity je aj vek. Je ine dohovarat 4r a ine 10r +. V zasade vela veci sa da "odovzdat" aj neverbalne, neagresivne: pohlad, dotyk, usmev, ton hlasu, postoj.
@kikappp Čo má rád a ako rád trávi čas, má rád viac činnosti ak si mala na myslí činnosti ako hrať sa skladať lego puzzle a takéto veci. Má rád keď chodíme na výlety má rád zvieratká prírodu. Kedy je šťastný, keď dostane po čom túži mám na myslí darček k narodeninám Vianoce a je šťastný aj keď je v okruhu svojich kamarátov. Len to teraz málokedy sa stretávame.
Slúchadlá sa dajú zapojiť do každého telefónu, žiadny prístroj navyše nepotrebuješ. Tak ste si s tým hlukom kvit - ty nerešpektuješ jeho, keď by chcel ticho (nestačí ho proste poslať do izby a zavrieť mu dvere?), on nerešpektuje, ak ťa bolí hlava. Môžete v tomto zájomnom nerešpektovaní pokračovať naďalej, alebo ho aj na svojom príklade, ako rešpektuješ ty jeho potreby, naučíš, ako má on nerešpektovať potreby iných. Nechce varené jedlo, ale čokoládu áno? Najprv musí vedieť, prečo potrebuje predovšetkým zdravú stravu a až potom môže občas mať sladkosť. Ak pozná dôvod a napriek tomu sa nespráva rozumne, tak bez zdravého jedla čokoládu nedostane - sám si ju nekúpi, rozhoduješ o tom ty. Nech teda plače, v tomto prípade je jeho plač vydieraním a niet dôvodu mu ustúpiť. Ak hodí v hneve hračku, znamená to, že nevie ovládať svoj hnev - v jeho veku je to ešte pochopiteľné. Treba mu jednak dať príklad, ako reagovať v hneve (ako reaguješ ty a jeho otec) a treba mu dať pocítiť dôsledky, ak to preženie. S dcérami si asi mala väčšie šťastie na "krotké" povahy.
Super tak idete na výlet, robí niečo nevhodné, 1x upozornis ,vysvetlíš. Prosim ta ,nekric,nebuchaj to sa nerobí,môžme radšej zbierať kvietky .Ak neprestanes pojdeme domov a dodrz to .(zemen si tam do toho modelu co chceš. )
@elizabeta56 ja nikde neschvalujem fyzické tresty ani nie som ich zástanca. Neviem prečo si to tu niektoré vydedukovali že som za facky ale nevadí.. nedá sa citat všetko čo píšem a ešte aj s porozumením
Ale choďte niekam s tým neustálym porovnavanim so zahraničím..... naozaj sa chceš porovnávať s nórskom?
Prečo sa tak radi porovnávame s niekym, kto ma úplne iný systém od základov?
Lebo oni dávajú dieťa do jasli od 3mes? Super! Lebo chodia do skolky so zelenými soplami? Super! Lebo im deti môžu skákať po hlavách? Super! Prečo je všetko super? Lebo je to v zahranici?
Ako sory, ale radšej ostanem niekde v komunizme ako sa riadiť tými Super modernými metódami.
Aj by som sa možno nechala presvedčiť, keby v mojom okolí neboli takéto dôsledky ,,respektujucej vychovy" také tragicke.
Ja nebijem, nenechavam vyrevat, občas zvýšime hlas, ale vychovávam, nastavuje hranice aj pravidlá. Takže ja to svoje zvieratko krotim (ako tu uz odznelo) a už v 4r si vie vyberať kamarátov. Pretože tie nevychovane drzé opice (neskrotene) obchádza neďaleko.
Ja sa rozčuľovať nemusím. Mne moje dieťa neurobi žiadnu scénu, nikdy som sa nemusela bat ísť s nou do obchodu, či na návštevu. Je šťastná a vyrovnaná, spokojná, a.mudra. Lásky ma dostatok, pochopenia tiež.
Len sa chytám za hlavu akí sú niektorí rodicia doslova blbí.... ze im decko pluje na zem ako osadnik, rozhadzuje jedlo na zem a mamička začne s respektujucou vychovou....
A ešte ste tomu niektoré schopné uveriť, aký je to správny prístup a aké to má blahodarné účinky na dieťa 🙏
Držím prsty! Vážne vám držím prsty ale Boh chran aby raz moje dieťa doplatilo na tu vašu respektujucu výchovu!!!
@annm81 kiežby to tak fungovalo ako píšeš. Len väčšina 3-4r deti to nepochopí ako rešpektovanie ale ako získanie nadvlády nad celou rodinou a stáva sa z neho despota... malý tyran. Keby to bolo také jednoduché ako píšeš, tak by tieto diskusie neboli potrebne. Bohužiaľ, môžte sa tváriť ako chcete, ale také 2r dieta určite nepochopi - že teraz všetci budú ticho lebo mladý pán chce ticho, tak o týždeň bude tichucko to 2r diera lebo si to praje maminka....
Toto je veľmi naivná predstava. Dokonca to považujem za neprimeraný psychicky nátlak na 2-3r dieťa od ktorého očakávame pochopenie, s ktorým má problém občas aj dospelý...
@elizabeta56
"Rodičia, ktorí udrú svoje dieťa, mu len ukazujú, že násilie na blízkej osobe, je normálne a môžu to zopakovať aj neskôr, keď budú starší"
Toto mnoho rodičov, čo obhajuje "jednu výchovnú po zadku" nechápe - že ak rodič rieši svoju nespokojnosť s dieťaťom úderom, ukazuje tým dietaťu, že stačí byť väčší s silnejší a môžem udierať iných, keď sa mi na nich niečo nepáči. Toto sú rodičia, čo v detstve boli vychovávaní bitkou a nepoznajú iné riešenie. A namiesto toho, aby sa zamysleli, ako vychovávať lepšie, len opakujú nevhodné správanie svojich rodičov, ktorým dajú príklad svojim deťom.
@simona20201309 A čo, že to dvojročné hneď nepochopí? Učenie sa je proces, v prípade dieťaťa ešte limitovaný jeho úrovňou rozvoja nervovej sústavy. Aj o tom je rešpekt - že rodič rešpektuje, čo dieťa reálne môže dokázať. Dvojmesačné bábo asi tiež neprefackáš, keď plače, pretože nevie inak vyjadriť svoj vnútorný stav. Pritom pravidelná facka pri zaplakaní, by ho rýchlo naučila neplakať. Prečo tak teda postupovať pri dvojročnom?
@simona20201309 veď podľa toho, čo píšeš, tak aj ty pravdepodpbne praktizujes takúto výchovu. Robíš to spontánne, prirodzene. Moje deti tiež beriem do obchodu bez problémov, tiež nikomu neubližujú, dokonca sú na ihrisku ako baránky. A to, čo píšeš sa nijako nevylučuje s tým, čo som napísala ja. Len som reagovala na komentár, kde si nesprávne tvrdila, ze tento typ výchovy je rokmi neoverený. A tiež spomínam, že tie nevychované deti nie sú dôsledkom rešpektujúcej výchovy ako takej, ale jej nepochopením.
@annm81 a hlavne pochopiť, že keď sa dieťa hodí o zem, tak je to preto, že svoj hnev, frustráciu nevie vyjadriť inak. Aj o tom to je, naučiť dieťa inak ventilovať emócie. A kto tvrdí, že mu zdravé dieťa nikdy, nikdy neurobilo nejakú scénu, alebo nikde nekričalo, tak tomu by som veľmi neverila, a ak sa náhodou niekto taký nájde, zamyslela by som sa nad tým, či sa dieťa rodiča nebojí natoľko, že sa vôbec neprejavuje. Dieťa s hranicami sa stále správa ako dieťa, len je to väčšinou v rovine akceptovateľnej pre spoločnosť.
Mne príde že tvoj syn je vysoko citlivé dieťa. Skús si o tom niečo prečítať. Ináč prejavy emócií sú v jeho veku úplne normálne. Mám tiež 4 ročného a áno, tiež plače pre všetko. Podľa niektorých členov rodiny by nemal plakať, napríklad preto, že mu skončila audio rozprávka. On však plače, aj keď vedel, že po tejto vete sa skončí. Jeho nervový systém ešte nie je tak vyvinutý ako u dospelých ľudí. Vie, že na zmrzlinu pôjdeme až poobede, keď nebude horúco, ale aj tak plače už o desiatej, že tam chce ísť. Áno, bude plakať aj 20 minút, ja mu trpezlivo vysvetľujem kedy pôjdeme, nastavujeme detské hodinky aby si porovnal koľko casu ešte ostáva. Plač beriem ako jeho prejav frustrácie a nedozreteho nervového systému a nie ako manipuláciu a dožadovanie sa svojho. Mojím cieľom v tejto situácii nie je to aby prestal plakať, ale aby tie emócie dal zo seba von. Nepôjdem s ním na zmrzlinu hneď teraz, ale ani sa nebudem vyhrážať, že za taketo správanie ho nikam nevezmem. Jednoducho držím dohodu, že pojdeme tak ako sme sa dohodli. Vychovávam rešpektujúco, pokiaľ potrebuje plakať, môže, ja som tam pre neho. Nikdy ho za emócie nekarham, nikdy som na neho ruku nedvihla. Fungujeme na dohodách, on tomu rozumie, dohody dodržiava, len tie emócie sú silnejšie ako racionálne uvažovanie.
Pred rokom nemal také silné prejavy emócií ako teraz, o rok to zas bude iné.
@annm81 už asi desiaty krát sa ta opýtam, kde schvaľujem facky? Kde píšem o násilí? Co tu stále spomínaš fackanie? Fackanie je jediný spôsob výchovy okrem tej respektujucej???? Ci všetko okrem faciek je z tvojho pohľadu ta respektujuca výchova?
@simona20201309 Nemám pocit, že by si sa ma čo i len raz, nie to 10x pýtala túto otázku. Neviem, ale nebola si tu práve ty tá, ktorá tvrdila, že šimpanz vie vychovať svoje dieťa? Tak šimpanz to robí presne takto - fackami.
Ale ok, takže fyzické tresty neschvaľuješ - v tomto sa zhodneme. Ja k tomu ešte pridávam, že vystupovať z pozície autority, ktorá všetko vie najlepšie, ale nevysvetlí prečo je to najlepšie, a z pozície toho, kto rozhoduje o veciach bez ohľadu na vnútorné prežívanie dieťaťa, je prístup, ktorý dieťa vôbec nenaučí rozumné dôvody, prečo sa vhodne správať, ale len slepé poslúchanie autority, ktorá ho môže potrestať. A kým racionálne a morálne uchopenie dôvodov má šancu zanechať silnú vnútornú stopu ako konanie, ktoré je v prospech spoločnosti a prináša najlepší zisk, tak slepé nasledovania autority zanechá len strach z toho, že ak neuposlúchne, bude potrestané - v tom je rozdiel "konám v živote správne, lebo je to morálne" a "konám v živote tak, ako mi káže niekto silnejší, lebo sa bojím trestu".
Tiež som to mala tak ako ty, mám 8 ročnú a 3 ročného, tiež bol plač pokiaľ nedostal niečo aj hodinu a to bol vreskot neskutočný, hádzanie hračiek, v obchode len útek, atď.......tiež som si nevedela rady s ním, no našla som spôsob ako na neho, namiesto toho aby som hovorila veci typu nie nesmieš s krikom, som ho zobrala za ruku, cupla k nemu, pozerala do očí a vysvetlila prečo nie, nezabralo 1x, ani 2x tak na 3x išiel za trest do ohrádky, keď sa po chvíli kriku a nervov, ktoré som si nevsimala sa opýtal či môže vyjsť tak som sa ho opýtala či to aj naďalej bude robiť, ak nie tak môže ale keď chce robiť to čo doteraz tak tam ostane, vyšiel von zopakovala sa tá istá situácia tak šup ho naspäť, kým sa nenaučil, teraz stačí ak poviem či chce ísť do ohrádky a hneď sa skludni, alebo keď sa začnú so sestrou biť o hračky, jedno ide do jednej izby a druhé do druhej a nedovolím nič iné len stáť v kúte a hneď ich to prejde a potom sa tulia, hrajú sa spolu, požičiavajú si ich, ja viem je to strašne vyčerpávajúce ale nesmieš povoliť, keď poviem že nie, tak vysvetliť prečo nie pokojným tónom a keď aj tak presahuje hranice tak nejaký malý trest ale taký tiež ktorý bude chápať, ono to prejde len na tom treba popracovať, držím ti palce 👍😉
Len prosim ta nezacni vymyslat tresty, ako ti tu niektore radia. Pretoze to je opat len demonstracia moci, kedze ty si ta silnejsia, ktora tu moc ma. V lepsom pripade to na tvoje dieta nebude mat ziaden ucinok, v tom horsom zacne posluchat nie preto, ze prijme nejake normy a nauci sa pracovat s emociou, ale preto, ze bude mat strach.
Premyslaj nad prirodzenymi dosledkami cinov. Absolutne nema zmysel zrusit mu napriklad ciatnie rozpravky, len preto, ze odmietol zjest veceru. To nijako nesuvisi a je to uplne scestne. Ked nezje, co pripravis, prirodzeny dosledok je, ze ostane hladny a samozrejme nedostane nic ine, ziadne cokoladky a pod. Ta situacia s kosikom v obchode - ja by som veru dva kosiky netlacila. Co by som spravila, zalezi od situacie, ale ak mam nakupovat a pritom tlacit dva kose, no nie je to v mojich silach a takto by som mu to komunikovala a skoncilo by to tak, ze ten jeho kosik by som vratila na miesto. Ak chce ticho, to mi do istej miery pride ako uplne regulerna poziadavka, ja napriklad tiez potrebujem ticho, obzvlast v aute. Proste len premyslaj, nejednaj zbrklo, nesnaz sa za kazdu cenu odvracat tu konfrontaciu, ked uz teda k nej dojde a uz vobec nie z dovodov, "aby si ludia nieco nepomysleli"..Ako pre mna najidealnejsia cesta je eliminovat situacie, kde to spolu proste nedavate.. Chvilku sa da aj nechodit do obchodu. ale ked uz situacia nastane, ty musis byt ta, kto vie, co spravit. To dieta sa topi v emocii a posledne, co potrebuje, je neisty rodic. Ber to ako prilezitost nieco sa naucit, seba, aj dieta.
@simona20201309 4 ročne dieťa nemá byť vychované 🫣 žena, ono je ešte v procese výchovy. Má nezrelú nervovú sústavu a teda nemôžeš od neho očakávať aby sa dokonale ovládalo za každých okolností. Môže ísť na neho choroba, môže byť chorý, môže mať chronické zdravotné problémy. Čo ty vieš ??? Môj keď dostane záchvat (väčšinou keď je chorý), tak mu radšej nič nevravím, lebo by som všetko len zhoršila a vysvetlíme si to následne keď sa ukľudní, dovtedy len jemne usmerňujem. Vieš aký ma efekt dieťaťu vysvetĺovať keď je v takom rozpoložení? Vieš aká je chorobnosť dnešných detí? Veď každý deň o tom vravia, že pomaly každý druhý má dnes alergiu. By si skúsila prísť za mnou a dávať mi rozumy, by som ťa hnala kade ľahšie.
Autorka ak nastúpili tieto problémy po nástupe do škôlky, zvážila by som asi zmenu škôlky… tá frustrácia môže prameniť z niečoho konkrétneho tam čo mu nevyhovuje a nevie to vstrebať. Prinajmenšom skús pátrať čo ho tam tak dráždi. Lebo ak deťom takto vravia rezolútne že majú byť ticho lebo to či ono nemá to dobrý efekt na psychiku dieťaťa. Keby to povedali normàlne (deti teraz je potrebné byť ticho lebo…) tak by si to ten tvoj malý takto nezafixoval podľa mňa.
@elizabeta56 je to uplna pravda, co pises. Mna sice rodicia nebili, lebo ja som bola dost poslusne decko, ale scasti aj preto, ze mi velmi svojim chovanim dokazovali, ze oni su rodicia a maju pravdu a ja som len decko, co nema narok ani pipnut, ked sa mi nieco nepaci. Proste keby oni povedali, ze trava je oranzova a ja by som namietala, otec by tresol po stole, a dost, povedal som....ked sa ti nepaci, mas zaracha. Nase vztahy su cim dalej, tym horsie, chladne a doteraz si myslia, ze nas aj s manzelom mozu terorizovat, lebo oni su rodicia a my deti...No a my im dokazujeme, ze nie, se my sme samostatna jednotka, oddelena vlastna rodina a ze ich posluchat na slovo nemusime. A to ich strasne vytaca a zerie, preto nam robia zo zivota peklo
Zbytočne. Vedela som aj bez tejto diskusie že rodicia tých drzych opiciek majú presne takéto názory na výchovu....
@jakubrianka chorobnosť.... alergie...😂😂😂😂
Pomoc!!!!!!!!
Ešte raz a naposledy, užite si svoje detusiky. Hlavne nezabudnite ak sa ocitnete vo vyhrotenej situaci spomenúť si na vysokú chorobnosť deti😂😂😂🙈
Keby pred rodičovstvom robili psychotesty, ľudstvo by vyhyhulo

@simona20201309 a v tom sa práve mýlite. Rešpektujúca výchova k nám prišla z krajín, ktoré ju praktizujú už veľmi dlho, napr. Nórsko, Švédsko, Dánsko. Tam sú deti prirodzene brané ako ľudia, nie ako menejcenné bytosti. Takisto psychológovia a pedagógovia ju dlho skúmali a to s dlhodobo pozitívnymi výsledkami. Bohužiaľ tu v postkomunistických krajinách k nám táto výchova prišla dosť neskoro. A čo sa týka nerešpektovania rodičov a nevychovanej generácie, to je len výsledok nezvládnutia tohto druhu výchovy.
Je to ale prirodzené, keďže my sme boli vychovávaný úplne inak a mnohí netušia, ako rešpektovať malé dieťa, ktorému zároveň treba dať aj hranice. Ale ja osobne na túto výchovu nedám dopustiť. Je to ťažšie? Áno, oveľa. Práve kvôli tomu, že to pre nás nebolo prirodzené v detstve. Doteraz vidím, aké dôsledky má prísna, neempatická výchova a koľko škody môže napáchať. Od neschopnosti úprimne komunikovať s rodičmi, cez chladné vzťahy, až po ťažké psychické ochorenia.