Nezvládnutá výchova u syna. Čo s ním robiť?
Ahojte. Trapi ma jedna vec. Nas 3-rocny syncek si robi co chce, nikoho nepocuva, pred nikym nema respekt, neuznava autoritu, je nervak, bitkar, a myslim ze aj rozmaznany ☹ Musi byt vzdy po jeho, ked mu poviem NIE, zacne zurit a kricat, pripadne aj buchat si hlavu o zem. Zbytocne mu nieco prikazujeme, ako napriklad..poupratuj si hracky.. jeho odpoved je nie, a dalej si bez zaujmu pokracuje vo svojej aktivite. Nepomaha ani kricanie, ani po zadku, ani vyhrazanie sa. Proste nic.,Robi len co on chce a nedajboze aby ho niekto rusil..velakrat sa uz na nas aj zahnal. A dalsia vec...je strasny placko, kvoli vsetkemu sa rozplace, aj ked je to skor krik ako plac. napr. dnes. pytal si zmrzlinu, a ked som mu povedala ze musi pockat, lebo cakame na autobus, tak koniec. vzdy mi vsade urobi cirkus, skrieka na cele mesto, aj susedia nas uz poznaju ako tych s uvrieskanym dietatom ☹ neviem cim to je, bojim sa, ze som nezvladla jeho vychovu. no inokedy je to zas take zlaticko...zaspieva mi, zatancuje, vystiska ma, vybozkava..ked ma takuto dobru naladu, aj cudzi ludia vravia..aky zlaty chlapcek, krasne dietatko....a ja si len v duchu pomyslim..no len dokedy ☹ prosim, poradte mi ako na neho, uz som skusila snad vsetko, a som v koncoch. Vopred moc dakujem.
@adriana1712 Doporučujem knihu "Respektovat a být respektován".
Z toho, čo popisuješ, sa ťažko niečo určí, ide o to, ako sa hlavne ty v konfliktných situáciách chováš, či graduješ nátlak atď.
@ani3012 Téma peňazí za poslušnosť a domáce práce...hm, ja teda nesúhlasím, od sovjich detí spoluprácu očakávam, ale rozhodne im za to platiť nebudem. Mne za varenie a pranie tiež nikto neplatí. A tiež, čo spravíš, keď si dieťa povie, "ja už mám ušetrené dosť, už tento týždeň pomáhať nebudem..." ?
@mv1 Ešte ma zaujal tvoj príspevok... 5 ročný syn za ruku? Mňa sa cez cestu nechce držať ani moja 2 a pol ročná dcérka! Pripadá mi, že trváš na nepodstatnej veci, a to ho vytáča. Nie je predsa dôležité, aby sa držal za ruku, ale aby prešiel bezpečne, a to sa dá robiť aj inak, než držaním za ruku...
@elephant Paťko nemá nikdy dosť 😀 😀 😀 ..a prečo mu nedať 5 centov za vysypanie koša ? nech si chlapec šetrí a učí sa získať peniaze aj inak ako len pri sviatkoch...a kto hovoril o poslušnosti ? Som napísala,že urobí ,to čo chcem,tým mám namysli dom.práce...pokiaľ máš deti,čo urobia všetko čo potrebuješ ,tak ti len závidím....
ja som rada,že si urobí (bez nejakých odmien) to čo musí a nie ešte to čo ja navyše chcem...
@majka35 Biofeedback si hoď do googla, je to na dlhšie. Robia to BFB tréneri, u nás to robia u neurológa, alebo u dets . psychológa. Odmerajú jej mozgové vlny, zistia kde má problém (určia napr. hyperaktivitu, emocionálnu labilitu, a rôzne ďalšie poruchy - trz. mozgové disfunkcie). Podľa toho je potom ten BFB aj zameraný, odstraňuje tie disfunkcie.
Ale ja neviem povedať, či jej to pomohlo, alebo to proste prišlo samé - vekom. Tým že jej jednoducho tá nervová sústava dozrela - tento proces totiž stále prebieha v deťoch automaticky - že vyzrievajú.
Čo sa týka postoja k dieťatu - mne sa napríklad veľmi neosvedčila prísnosť (teda určite nie prehnaná). Malá bola ešte horšia a vzdorovitejšia. A strašne sa predvádzala pred inými ľudmi (napr. v obchode, škôlke a pod. ako neposlúcha). Nám zabralo "odvedenie pozornosti". Už keď chytala tie svoje nervičky, akékoľvek zakazovanie, prikazovanie, vyjednávanie, či vysvetľovanie bolo pasé. Jediné, čo pomohlo - bolo odviesť pozornosť na inú činnosť, inú vec, zobrať hračku, zahrať s ňou divadielko, pripomenúť, že niekam pôjdeme, alebo že v chladničke máme zmrzlinu, tak treba rýchlo utekať domov, lebo príde tato a zje nám ju 😀 ...atď.
Ešte sa mi osvedčilo "počítanie". Jednak sa veľmi rýchlo naučila rátať, a taktiež vedela, že keď prídem napr. k č. najskôr 10, po mesiaci k č. 5 a po ďalšom mesiaci už len k č. 3 musí urobiť to, čo som jej povedala! Na začiatku boli veľké protesty, zúrivosť, rev a neviem čo všetko ešte....ale časom si zvykla na to počítanie a zaberalo to.
A po tretie....malá neznášala "káranie", resp. akékoľvek odsúdenie jej konania...to ju akoby ešte viac vyprovokovalo a bola ešte 3x horšia. Mne sa osvedčilo motivovať ju k dobrému správaniu. A povedať jej, ako to "dobré" správanie má vyzerať. A tak isto aj pocítenie negatívnych dôsledkov toho jej "zlého" správania. (toto ale bolo až keď bola väčšia a rozumnejšia).
A veľmi nám pomohla Bambuľka 🙂. Podľa toho sme riešili mnoho výchovných problémov 😉 a malú to bavilo pozerať. Skús aj to, deti radi kopírujú správanie iných detí. Pekný večer!
@ani3012 Prepáč, potom som ti zle rozumela, keď si písala, že "urobí, to čo chceš", tak mi napadlo i niečo iné, než len pomoc v domácnosti.
Ja som o vreckovom premýšľala i čítala a dospela som k názoru, že vreckové má byť nepodmieňované ničím. Preto je to vreckové, a nie mzda. Má ho na to, aby si kúpil sladkosť, keď chce, aby kúpil drobný darček niekomu, prípadne zaplatil škody, keď nejaké spôsobí. (ako napr, u nás, keď rozbil pri futbale okno 🙂 )
A prečo mu nedať pár cenotv za pomoc? Ja som proste presvedčená o tom, že doma sa má pomáhať preto, lebo je to potreba, a nie pre peniaze. Samozrejme netvrdím, že to u vás tak dopadne, ale ja mám proste pred očami situáciu, že teraz je to pár centov, potom sem tam Euro... a potom sa už do určitej sumy z gauča nezdvihne. Ak chce za prácu dostávať peniaze, tak si musí počkať až bude starší, a normálne si niekde zarobiť.
@elephant hehe,keďže Paťko je "horolezec" tak už platil v škole za poklop na wc,lebo naň spadol a zlomil ho... a aj bratrancovi zlomil obľúbené autíčko....
čisto vreckové mu dávať nechcem ,lebo on by si to nevedel vážiť...napr. ešte mu ostali peniaze z tábora cca 20€ čo podostával k meninám a od starkých do toho tábora...boli sme v Blave,tam si kúpil loptu za 10 € (to som mu odobrila) a včera a dnes minul zbytok na Gormitov...
vôbec si nedal vysvetliť,že peniaze mu nenaskáču do pokladníčky samé....preto sme sa s mm rozhodli tak ako sme sa rozhodli....je to vlastne o tom istom,ako bodovanie,len už to nie je o cukríkoch.... 😒
@darca30 tak určite pomohol čo sa týka agresivity..nebolo to u neho nejako strašné-zatiaľ,ale NFB sa mu to úplne stratilo...psychologička ho pochválila,že krásne píše,že ani nečakala že až tak pekne bude písať....
živý je stále,ale všimla som si ,že mu nerobí dobre mlieko...už som raz chcela,že mu ho vysadím na cca 1 mesiac,ale nikdy som to ešte nedodržala-on mlieko miluje....v tomto zlyhávam... ☹
no a kraniosakrálna terapia...zdá sa mi,že čas,keď je kľudný sa pomaličky predlžuje...ku koncu prázdnin mu dám ešte aspoň 5-6 NFB aj s tou terapiou a potom ho budem udržiavať len v tej terapii....
učiteľka povedala,že on sa cez hod. vie sústrediť,je to lepšie ako na zač. roka ale že cez prestávky behá,lieta,nerešpektuje ich (to aby nebehal,nelietal,nevyliezal...)
Dievčatá všetko čo tu píšete časom prejde. Môj syn bol do tých štyroch rokov ako postrach Denis, bola som z neho niekedy aj s manželom fakt na nervy. Písala som už o tom v stati Náročné deti.
Veľmi málo spal, kdekolvek sa mi hádzal o zem, kričal vrieskal, demoloval doslovne domácnost, bil iné deti , mamičky od nás bočili lebo on sa hrat nevedel, vystriedali sme tri škôlky, každý rok malovali lebo v návale zurivosti vyhadzoval celé hračky z poličiek práve do stien , do omietky vybijal normálne diery.
V tom období som vážila 45 kg , lebo som sa pri nom nestíhala ani najest. Ktokoľvek prišiel na návštevu tak ako na privítanie ho kopol do holene.
😠
Dnes má 11 a po roka, vyrastá z neho super mladý muž , vchádza do puberty ale nieje to také zlé, je síce ufrflaný ale výborne sa učí , doma pomáha a kde mu vravíme čo robil nechce tomu verit. Po štvrtom roku to začalo postupne klesat a do prvého ročníka zasadol už ako dieta len s menšími odchýlkami v správaní
Súhlasím s @elephant. Sama mám temperamentnú a tvrdohlavú dcérku a keby som jej, ako ty píšeš v úvode, stále len niečo prikazovala, kričala na ňu a vyhrážala sa jej, tak obe prídeme o nervy 😒 . Knihu "Respektovat a být respektován" som síce nečítala, ale už jej názov hovorí za všetko. Tiež sa mi nezdá ten nápad s odmeňovaním detí za niečo tak samozrejmé ako je pomoc v domácnosti, ale @ani3012 je očividne spokojná. Ja si myslím, že deti skutočne netreba trestať a ani nejako špeciálne odmeňovať, pokiaľ majú pocit, že ich rešpektujeme, dá sa s nimi dohodnúť. Len musia veci robiť z vlastného presvedčenia a na to treba trpezlivosť.
@ani3012 Je to samozrejme tvoja vec, ako to robíte s vreckovým, ja som len vysvetlila svoj názor, ktorý mám ohľadne vreckového dosť vyhranený, to uznávam. Naše deti ešte peniaze nedostávajú od babičiek (a dúfam, že to tak ešte dlho zostane), vreckové dávame od doby, ako si oň "požiadali", čo bolo u staršieho necelých 6 rokov, u mladšieho necelých 5 rokov, dostávajú 10 Kč týdenne, minúť ho môžu ako sami uznajú za vhodné, a verím, že i tým sa naučia, ako s nimi hospodáriť. (Väčšinou si navzájom, alebo nám rodičom, kupujú malé darčeky k meninám a narodeninám)
To sme už ale trochu odbočili od úvodnej témy... 🙂 (Mmch, bodový systém, ako je popísaný napr. v knihe "Chytrá výchova" sa mi tiež veľmi nepáči...)
podľa mňa je jedno,ako si kto svoje dieťa vychováva,či sú odmeňované alebo nie...dôležité je,čo im to dá do budúcna, ako sa k tomu postavia....
ja som povedala len svoj názor,ktorý netreba brať ako povinnosť to tak robiť alebo ho odsudzovať...ja aj rady od psychologičky beriem len tie ,čo sa mi páčia
@elephant aký je rozdiel medzi vreckovým čo si dieťa zarobí a vreckovým ktoré sa dieťaťu dá ? (to len že ako to vidíš ty,nehľadaj žiadnu provokáciu za tým 😉 )
@sasska knihu momentálne čítam, nie vždy sa mi darí zareagovať ako by som mala,ale napr. mám prvý čerstvý úspech 😎 by som niekoho potrebovala,čo by mi hovoril ktorú metódu práve použiť.... inak dobrá kniha
@ani3012 (neboj, provokáciu nehľadám 🙂 )
Ja vidím vreckové čosi ako "právo dieťaťa", proste dieťa má nárok na vreckové, ktoré bude pravidelné, vždy v určitej výške a nárok naň bude mať za každých okolností (pokiaľ teda ho "neminie" dopredu tým, že spôsobí nevhodným chovaním veľkú škodu a pár vreckových naň "padne"). Vreckové má byť pomerne nízke, a to preto, aby peniaze boli stále "vzácnym zdrojom" a dieťa sa muselo rozhodovať, na čo ho minúť. Aby nevznikala situácia, že si kúpi všetko, na čo mu padne zrak, a ešte mu zostane. To by ho hospodáriť nenaučilo. Preto u nás výška 10Kč, ak si chce kúpiť väčšiu sladkosť, tak už musí trochu šetriť.
Zárobok - je príležitostný príjem, v rôznej výške, za prácu, ktorá vo všeobecnosti generuje peniaze. To, že mi syn vynesie smeti mi žiaden finančný zisk neprinesie, tak čisto z ekonomického pohľadu niet nič, o čo by som sa pri tejto činnosti s ním delila. (Opakujem, že ja to mám proste tak, že doma mám práce nad hlavu, a tak ako ja mám svoje povinnosti bez finančného zisku, tak i deti majú mať svoje povinnosti bez finančného zisku, čisto len z dôvodu, že sa o prácu delíme rovnako, ako sa potom podelíme o obed.) Pokiaľ by mi syn pomohol s prácou, za ktorú by som ja dostávala peniaze (ja neviem, teraz mi napadá len príklad, že by som rozdávala letáky a syn by ich povedzme tretinu rozdal samostatne), tak tam je potom i spravodlivé sa pomerne o ten zisk rozdeliť. (syn by mal nárok na tretinu peňazí)
Tož tak to vidím ja 🙂
Ja som tiež prečítala kopec kníh o výchove! Ja si myslím, že neexistuje všeobecný návod, každé dieťa je iné. Knihy sú skôr inšpiráciou a matkám rozširujú obzor. Veď výchova aspoň prvého dieťaťa je vždy metódou pokusov a omylov. Časom dieťa začne byť chápavejšie, viac spolupracuje. Netreba si to veľmi pripúšťať! Dieťa učíme vlastným príkladom - to je najlepšia výchova. A z týchto dočasných "výkyvov" vyrastie skôr, ako sa nazdáme 😉! Takže milé mamy, milujte svoje deti a berte ich ako "dobré" deti....a ony sa časom budú tak aj správať! Všetko dobré Vám všetkým, veľa zdravia a trpezlivosti!
Ja tiež jednoznačne odporúčam prečítať knihu Respektovat a být respektován. Mám problémového staršieho syna, ktorý je veľmi tvrdohlavý. Ak chce, spolupracuje a krásne sa správa. Ak si postaví hlavu, tak je to des. A hlavu si postaví denne niekoľko-krát - kto nezažil, nepochopí 😨
Bola som aj u detskej psychologičky na pokec, ohľadom jeho správania, ale tá mi nepovedala nič nové, čo by som aj sama nevedela....prakticky mi nepomohla. Možno som mala vyhľadať aj inú?
S tým dostatkom pohybu, tekutín a spánkom. Pri "normálnych" deťoch to asi funguje. Náš nespáva už cca. pol roka poobede a nedokázali ho prinútiť k spánku ani v škôlke, kde nespal ako jediný zo skoro 20 detí. Alebo zaspal tesne predtým, ako už vstávali a teda ho museli budiť kvôli režimu, olovrantu.
On je unavený až okolo tretej popoludní, ale bolo by ho treba prácne uspávať a potom by bol do polnoci hore. Tak si vyber...
toto je tema pre mna 😎 mam syna (2 roky a 4 mesiace) a stale rozmyslam, kde som spravila chybu alebo kedy to uz konecne prejde... prvy vzdor u nas prisiel v 10. mesiacoch. akonahle zacal sam bez opory chodit, hodil sa o zem pri kazdej "vhodnej" situacii (hlavne, ked sme povedali NIE). neviem, co zafungovalo, kedze sme ho ignorovali a obchadzali niekolko tyzdnov alebo aj mesiacov... podla mna nezafungovalo nic, len prisiel na to, ze vie trucovat aj efektivnejsie 😒 placom, dupanim, vrieskanim, utekanim, proste hocicim... vzdorujeme teda uz 18 mesiacov s niekolkodnovymi prestavkami - viem, ze po par dnoch kludu sa mam na co tesit, napadne ho dalsia hovadina, ktoru nebudeme vediet vyriesit ☹
mame doma barana, co je horsie, ja som este viac tvrdohlava... iste mal aj co zdedit... zatial vzdy, ked som povedala nie, tak to aj platilo, mohol sa rozliat na kolomaz. mozno ani to nie je dobre, ale tiez si myslim, ze si nenecham po hlave skakat. musi mat pevne hranice. nasa pediatricka nam na nase stazovanie povedala, ze je trosku viac temperamentny, iste z toho vyrastie, od psycholy sme sa dozvedeli, ze je tvrdohlavy, treba ho zamestnavat, aby nemal cas vymyslat.
denne s nim prejdeme niekolko kilometrov (2 - 3 iste) + niekolko hodin na ihrisku, okolo ktoreho sa nahana, bicykluje a lieta s kamaratmi. aj v dazdi, aj ked svieti slnko. popoludni nespava, aj ked je unaveny, staci mu hodka - dve byt v pokoji, t. j. hrat sa doma. mozem pri nom lezat, mozem ho nasilu drzat, nezaspi. ak skusame zaspat, trva to max. 1,5 hodky, potom to vzdavam. zaspi jedine v aute, lebo tam sa nudi a od nudy zaspi. prazdne cukry (sacharozu) sa snazime mu davat max. doobeda - dzusik alebo caj, popoludni vacsinou len vodu alebo ked ma vela reci, ze vodu nie, tak mu dam do pohara naspodok dzusu namiesto sirupu a pijeme dzusik (aj ked je to v podste cista voda)...
vrieskat vydrzi aj 2 hodky v kuse - krici, place, jeduje sa, skrieka, pisti... vzdy, ked sa uvedomi, ze polavil na intenzite, tak sa vyhecuje niecim inym a pokracuje. a v sekunde, akoby utalo, je z neho zlate usmievave dieta, s ktorym sa da na hocicom dohodnut. pomaha odputanie pozornosti. ale ja sa mozem aj pos..., pokial sa snazim rozptylit jeho pozornost... rev skonci napr.: aha maminka, vlas na zemi. a je po tragedii... sam si musi najst nejaky zaver hysterie...
a ja som z neho v koncoch... mozno by pomohlo mat surodenca, mozno nie. bola by motivacia, aspon pre toho mladsieho 😅 lenze pri tychto nervoch, co prezivame, sme dalsie deti uplne zrusili. mat este jedneho takeho certa - no dovi, dopo 😅 klinec do rakvy 😀
@dobromila s tym spanim ako u nas... ak zaspi "popoludni", tak pred desiatou vecer ho do postele nenarveme, aj keby neviem co...
a k tym peniazkom este...zacali sme dost skoro "materialnu vychovu" 😀 parkrat sa stalo, ze rozhadzal drobne, tak sme mu vzdy hovorili, ze sa to nerobi, lebo ked sa peniazky stratia, nebudeme mat papanie a pitie, takze centy a eura treba strazit 😎 a tatinko chodi do roboty zarabat peniazky na to iste. a aj ja pojdem zarabat peniazky. a ked ideme do obchodu na malinky nakup, tak mu dam drobne, nech zaplati a predavacky mu vzdy vratia drobne a pred obchodom ich spolu spocitame a poviem mu, co sa da za tych par centikov kupit 😎 tak vie, ze ked najde doma alebo vonku "cervene centy", tak mozeme ist kupit rozky, ak zlte, tak mozeme ist kupit jogurt 😀 a musim odklepat, ze si hodnotu zacina uvedomovat a dufam, ze mu to vydrzi 😅 ozaj,a dnes som mu prvykrat kupila cukriky, ktore si vybral sam - tic-tac-y. mala som chut, tak sme hodili do kosika... dostal 2 kusy a ked zjedol polievku a druhe, tak dostal este jeden. takymto tempom nam vydrzia do vianoc (ale to ich skor zosrotujem asi ja 😀 )...
Caute, k metode a knihe Respektovat a byt respektovan je cela diskusia: https://www.modrykonik.sk/forum/staram-sa-o-dietatko/kniha-respektovat-a-byt-respektovany/
ja zatial s nakupom v obchode nemam problem, ale vyriesim to asi takto ze necham detom nech si daju do kosika co velmi chcu a pred platenim poviem pokladnicke ze to nechcem. Radsej nech place pri plateni ked odchadzame akoby mal plakat pocas nakupovania. Sestre to tak fungovalo, nebrala sladkosti hned z kosika, pockala par minut, potom vylozila alebo pri pokladni, a vo vacsine deti na to zabudli ze si to nalozili.
viem ze je vela rad ako riesit taketo problemy ale je relacia kde nanny velmi zmeni "zivot" takychto rodin. pridavam link (sorry ale je v anglictine) kde kazda rodina "dostane" svoje pravidla.
zakladom je v kazdem vysvetlit dietatu ze co sa v rodine povazuje za vhodne a co za nevhodne spravanie. a potom sa postupuje upozornenim, ak dieta "neposluchne" tak ide do "specialneho miesta" ako trest. pre vela rodin bolo na zaciatku "tazke" dodrziavat pravidla v domacnosti a "uplatnovat" metodu "trestu" ale deti potrebuju "vediet" (aj ked nechcu) co sa ma a co sa nema.
tento diel co som pridala je len ukazkou, kazdy diel je "iny". ale vo vsetkych ide o pravidla pre deti. a hlavne je ze aj matka aj otec musia postupovat rovnako. a tiez nemozu za to iste "zle" spravanie raz ho ignorovat a raz trestat. musia byt dosledny a robit pri tych istych spravaniach tie iste postupy. mozete suhlasit ci nesuhlasit. (ak vam jedna osoba bude hovorit tak a ina onak tak tiez nebudete vediet co je ok a pre deti je to este "horsie")
ja som pracovala a pracujem velmi dlhe roky pre sukromne rodiny. deti rodicov nie vzdy posluchali ale pri mne "vedeli" ze ja co poviem tak to urobim. ak nebudu posluchat tak budu mat "trest" a ak su dobre tak budeme robit toto alebo ono co sme sa vopred dohodli. pocula som od rodicov ze ked su ich deti so mnou tak ich "nepoznavaju". su akoby to neboli tie iste deti.
@dana_l suhasim, deti potrebuju jednotnu a doslednu vychovu, testuju pokial siahaju hranice, mantinely a snazia sa ich posuvat, je na rodicovi (resp. oboch rodicoch), aby tieto hranice urcil a trval na nich, k detom treba byt laskavy, ale dosledny, dieta rychlo odhali slabe miesta a vyuziva to. S prvorodenou som mala obdobne problemy, ked bola mala, skusenosti i literatura mi znacne pomohli pri vychove druhorodeneho. Tu show poznam, tiez odprucam pozriet si, je tam pekne ukazane ako deti potrebuju pravidla a hranice, liberalna vychova vedie len k problemom, nestastni su nielen rodicia, ale aj samotne deti.
Tiez odporucam vratit sa k poobednemu spanku - za kazdu cenu, syn nechcel poobede spavat, v pohode vydrzal az do vecera bez spanku a to aj napriek tomu, ze sa mohol vybehat vonku dosytosti, ale bol mrzutejsi, nedokazal sa dlho sustredit, "vytacali" ho hocijake blbosti, odkedy poobede zase spava nemam sice vecer chvilu pre seba, lebo potom ide spat az okolo 9.30-10, ale je ako vymeneny, spolupracuje, "sceny" su zriedkave, ma lepsiu naladu, obsedi pri stolovej hre, puzzle ....
u nas doma je niekedy problem v nejednotnosti, napriklad mne nerobi v obchode nikdy sceny (skusal na mne, ale uz si pamata, ze na mna nezabera), pekne mu vysvetlim, ak ide o sladkost, ze ma doma a moze si dat keksik, ci cukrik, ked prideme z obchodu (vacsinou zabudne, ak si ale spomenie, tak mu urcite dam) s hrackami tiez nie je problem, ak tu hracku nepovazujem za vhodnu snazim sa odviest jeho pozornost bud k nejakej inej hracke, alebo k niecomu inemu, zapojit ho do nakupovania, dat mu "citat" zoznam, co mame este kupit .... ked ide s manzelom vie, ze ten je "makky" a ked urobi adekvatny cirkus, tak dostane to, co chce, lebo manzel sa boji scen a poviem vam, maly to vie vycitit, dobre vie, kde je jeho slabina a patricne vyuziva, takze oni dvaja ked idu do obchodu vzdy pridu s kadejakymi blbostami, kedze muz mu radsej kupi, len aby bol ticho.
moje dieťa to občas tiež robí, ale napríklad pri upravotaní nedávam príkaz že uprac si izbu, ale mu poviem ak si upraceš izbu, budeme spolu niečo pekné robiť (kresliť, ystrihovať, pozerať rozprávku...) a práve preto si chceš izbu rýchlo uzpratať, po´d trošku ti pomôžem🙂 môj (4,5 roka) tiež plače. na verejnosti občas ale neriešim okoloidúce pohlady, ked poviem nie tak sa môže aj po zemi válať jednoducho je to nie (iba dávam pozor aby sineublížil)do obchodu chodím snim zriedka, väčša ho stráži manžel ked nakupujem ale ak ideme spolu do obchodu má dovolené kupiť si jednu jedinú vec ak chce dve dám mu na výber bud to alebo to (samozrejme že sa jedná o nizkopoločkové veci) teraz od 3-cca 5 rokov je to obdobie vzdoru a vlastného presadzovanie,treba to obdobie jednoducho prežiť🙂
@diid naco je to dobre takto klamat deti? Ja mojim vzdy poviem, ze toto si kupit nemozeme, lebo na to nemame peniazky/uz jedno maju/nie je to pre ich vek vhodne alebo nieco podobne (co sa najviac blizi k pravde alebo je to pravda), dcera, ked mala 2 roky mi aj hodinky na zemi v obchode urobila, lebo sme nehadzali do vozika vsetko co chcela, ale naucila sa, so synom to mozno bude podobne, ale uci sa a vidi uz teraz pri sestre, ze nakupujeme v pohode, to, co mame napisane v zozname a nic ine. Chodievame do potravin skoro denne, neviem si predstavit, zeby mi zakazdym dieta pri plateni zacalo revat, lebo som ho v podstate podviedla...Aky vztah by sme mali neskor, v buducnosti?
@janicka.m to co opisujes, mam doma, ma 5 rokov 🙂 Surodenec v rodine nepomohol, tvrdohlavost, zatatost nezmizla, k bratovi je mila, laskava (teraz sa obcas aj pobiju, myslim, ako ostatne deti), ked sa narodil syn, bolo to narocnejsie, bolo jej treba venovat sa ovela viac, nez predtym, ale uz je to fajn. Tiez sa mi kazdy cudoval, ci k nej chceme este druhe dieta, ale chceli sme a dnes si neviem predstavit, zeby mala byt sama, ked su dvaja, je to ovela lepsie (ale aj narocnejsie, samozrejme). Dcera je tiez tvrdohlavy baran (13.4.) a ziva az az ale da sa to, aj ked obcas vecer padam na hubu ... 😉
dieťa sa vlastne učí spoznávať hranice, čo si môže dovoliť. robí všetko do maximálnej krajnosti do ktorej mu dovolíme ísť🙂
@hameeda nuž áno. Vstávala som o 6 h, o 7 h som mala uvarený obed, nakúpené, naplnenú pračku a o 8 h sme už išli na výlet, vrátili sme sa o 10.30 h, nakŕmila dieťa, uložila....keď je dieťa má pevný režim a napríklad pravidelne spáva poobede tak sa dá aj v domácnosti viac porobiť. Nechcem samú seba považovať za nejaký vzor, alebo čo, len chcem poradiť, ako som to riešila ja. Ak som chcela, aby dieťa sa vybehalo poriadne na čerstvom vzduchu,inak sa nedalo. Denne mi prešlo ako 3-ročné 5 km a ja s ním. 2,5 doobeda a 2,5 poobede /v zime aj keď už bola tma/. So spánkom sme vtedy nemali problémy - tešilo sa do postele.
myslim ze v tomto veku skusa nervy svojim rodicom vela deti.
Samozrejme aj ten moj. uz som to aj niekde pisala ze ho jednoducho vyhodim von za dvere aj ked jednej mamicke na mna vyleteli oci ze ci som normalna 4rocne dieta vyhadzovat z bytu. zatial to zabera. a uz bol aj na balkone pre zmenu.
ale posledne tyzdne je vazne neznesitelny drzy odvrava papuluje ak mu poviem ze ma byt ticho a prestat odvravat tak mi povie ze ticho mam byt ja. ale vie ze skusat moze len dvakrat potom uz zakrocim. skakat po hlave si nenecham.
skusaju nas a raz to pochopia a prejde ich to len sa k tomu treba postavit spravne. ak nieco chce snazim sa neustupit mu.
bodikovu metodu akurat ideme vyskusat. uvidime ci zaberie.