3-ročné dieťa zdraví cudzích ľudí
Je toto normálne? Alebo si vynucuje pozornosť na ihrisku od iných rodičov. Venujem sa mu naplno, nemá dôvod podľa mňa hľadať pozornosť inde. Stretli ste sa s tým?
Bolí ma, že aj k detičkám pribehne akoby ich poznal, pozdraví,niekedy vyobíjma a deti na neho všetky do jedného zazerajú a ani sa nepozdravia. Už som mu sto krát vysvetľovala, že cudzým ľuďom sa nezdravíme ako to mám riešiť? Neviete mi niekto poradiť? Myslíte, že mám s ním zájsť k psychologičke?
@oblecenie99 :D
@maruska.s je to zraňujúce aj pre dieťaaj pre toho rodiča vidieť ako je dieťa milé k deťom a denne je len odmietané inými deťmi.
@andreatytler áno keby sme tak boli vedený všetci tak by to bola norma, ale keď 99,9% detí je odmeraných k nemu tak ja si nemôžem založiť ruky a tvrdiť mu naďalej ako sú všetci milí, dobrí a láskaví.
Chod k psychologicke, a budes vedet na com si. Tuto agresivne premudre mamicky mozu pisat kadeco aby si ulavili...
@bejusice, @euka210, Mna to uplne fascinuje, lebo my s muzom sme introverti a nevykeciavame sa s ludmi a zijeme vo velkomeste a nikoho (okrem susedov) na prechadzke nezdravime, cize synove zdravenie a potreba nadvazovat rozhovor s ludmi okolo neho nie je naucena ale to ma v sebe. Podla mna je to zakladna ludska potreba sa socializovat.
Za 2 roky dokazal nas 3 rocny nadviazat celu kopu kamaratstiev so susedmi, psickarmi, predavackami v obchodoch, holicstvach, cukrarnach a my s muzom sme tak ziskali celu kopu znamych. Ti ludia ma zdravia s velkym usmevom aj ked ma stretnu bez syna (a ja velakrat zufalo hladam v pamati ze odkal toho cloveka poznam😀). Podla mna je to uzasne, ze nam takto rozsiril obzory.
Podla mňa máš šťastné normálne vyrovnané dieťa.Ja by som bola asi smutnejšia keby len sedí pri mne a nechce sa s nikým hrať.To to bolo kedysi normálne príkladné správanie a ja som v takom aj vyrastala a dnes sú ludia agresívni- inak trocha chápem aj teba lebo na Sk sú ludia dosť hore nos.Myslím že taký stále nahnevaní,podráždení,odmeraní.Ja som slovenka a to nieje že teraz budem na nás útočiť či urážať.Bývam v zahraničí a sama viem že už prvý deň som vytočená na Sk lebo už len v obchode sa bavia svami ako s handrou a zazerajú načo si vôbec vkročil do obchodu.Ja mám depku až.Moja dcéra je rovnaká,ona osloví/zdraví človeka ktoré by tak malé dieťa nezaujalo-napr.Taký zašpinený robotník stál vonku,fakčil a mračil sa a ja rozmýšlam prečo a ako zaujal on moje dieťa?!A moja źe ajoooj a smeje sa…ten muž akoby ožil a začal sa tešiť a usmievať.Keby ten cudzí sa mojej prihovorí,usmeje chápem moju dcéru ale ona osloví aj takéhoto čo si ju nevšimne.Nechápem ale mna to teší.Ja sa zdravím tiež každemu a osloví ťa hocikto cudzí len tak,či už vonku alebo v autobuse.Ja som ku každému slušná a už len tu na koňovi môžeš vidieť ako otrasne sa k sebe ludia chovajú.Tu si asi chodia ventilovať svoje nálady neviem ale mám toho plné zuby.A nehovorím už o tom že slovíčka prosím a ďakujem málokto ovláda😏
Autorka, to mi je velmi luto ze mas taku skusenost ze 99% deti ktore stretnete je odmeranych. Zijem v Kanade a tu su decka uzasne.
Ja synovi vysvetlim preco ludia neodzravia, ale nehodnotim ludi. Vacsinou iba suchoparne zhodnotim ze niekto proste neodzdravi a to nevadi. Vacsinou nechavam na synovi nech pochopi ako svet funguje co sa medziludskych vztahov tyka, lebo myslim ze by som mu nejakym zdlhavym a castym vysvetlovanim a udavanim pravidiel pokrutila jeho povahu a osobnost. A nikdy mu nechcem nicit idealy. To ako sa on teraz sprava k ludom ja povazujem za spravne a tak ho necham nech sa tak sprava tak dlho ako sa bude dat. Zivot ho nauci ze ludia si nechodia len tak prisadnut k vedlajsiemu stolu. Pre mna je tato detska bezprostrednost a cista otvorena dusa uplne nadherna.
Môj syn 🙂 ako 1,5 ročný šiel ku každému. Aj deti, aj dospelí. raz nas obchádzal ujo dôchodca, oslovil ho či mu dá ruku a pôjde s ním domov. Úplne v pohode mi zamával., ruku mu podal a ten pán prekvapený mal čo robiť, aby sa z toho vyzul. 🙂 Ako trojročný chodil na ihrisko s tým, že sa postavil do stredu a zakričal: kto chce byť môj kamoš? Väčšinou nejakí prišli, prípadne sa infiltroval niekam. Ale bolo aj, že mu škaredo povedali a vyhnali ho. Ja som sa len kryla, že či ozaj je toto moje dieťa 😁. Lebo ako dieťa som presedela v škôlke voľný čas na hranie v skrýši za tujami, pod klavírom, v kúte triedy, aby som mohla pozorovať deti a ja som bola nepozorovana. Totálne opačné extrémy, ale u mňa po 15-tke zmena, syn tiež nie je taký akčný už, ale stále nemá problém sa s hocikým porozprávať.
Tak mu len vysvetlovat a vysvetlovat, ze nie kazdemu sa moze objatie pacit. Nauc ho, nech sa napr. opyta ci moze objat...normalne s nim pracuj a vysvetluj, aby aj jeho potreba bola naplnena, ale aby aj respektoval druhych.
Aj ja som nieco take zazila a mojmu to nebolo prijemne, lebo moji len s nami sa chcu mojkat.
Ale 11r synovec nedavno prisiel a objal ma, co nikdy nerobil...ale ze ma teraz take obdobie...bolo to mile.
Aaaale, to je take obdobie, že deti zdravia vsetkych, aj my sme to mali. Ja som bola pysna na moje deti, keď zdravili aj cudzich. Lepsie ako tie deti, ktoré ani susedov nevedia pozdraviť
Ved to je super ze sa zdravi.. ze cudzim ludom sa nezdravime? Uz chapem potom preco sa mi nikdy nepozdravia deti ktore vychadzaju von z bloku alebo teenageri, este ja sa im pozdravim a oni nic 🤣🤣🤣
Je to mile, je komunikatívny. Jemne mu to vysvetluj, ze pozdrav sa dospelým slusne. Moj maly bol taky a aj je stale. Ked sa naucil adresu, tak este aj hovoril ako sa vola a kde byva 🤣🤣 to som mu dllllho vysvetlovala, ze staci jeho krstné meno a nemusi hovorit priezvisko a adresu. Teraz ma 8 a pekne sa zdravi aj odzdravi. Je to základná slušnosť a mnoho ludi to aj potesi, ked niekde prideme do obchodu a usmeje sa na predavačky a pekne ich pozdraví, poďakuje. Cize za mna je to ok, ale pekne by som mu iba vysvetlovala hranice.
Buď rada, v 15tich nezdravia deti takmer žiadne ...príde im to zbytočné
Mam tiež také extrémne extrovertné dcéry. Presťahovali sme sa na dedinu a 1r9m dcéra na prechádzke stála na každom plote so slovami: "Ahoj, môžem u teba prespať?"
Druhú v 2r6m chytil starší sused za ruku, že dneska spíš so mnou, mamka ide domov. No ona mi revala pol hodiny, že mám ísť preč a ona spí s ujom, prečo ju beriem domov. Človek si pripadá ako najhorší rodič na svete 🙂
Poviem ti uprimne, ze sama casto netusim ako reagovat a co robit. Ja som dost utiahnuta pri cudzich ludoch, nie som prilis spolocenska. Sama v roznych situaciach neviem ako reagovat a citim sa trapne. Lenze nejak pri nej stale ju aspon korigujem, vysvetlim, niekedy mozno nie najlepsie, ale snazim sa. Vyhrava snaha jej to ulahcit a viest ju pred mojou ustrachanostou. A pomaha mi aj ked si citam rozne clanky o spravani deti, vychove a tak, casto sa tam pise priamo ako treba reagovat v niektorych situaciach.
@andreatytler Toto si tiez myslim. A vidim aj na mnohych detoch, ze vela ich je v istom veku spolocenskych a snazia sa komunikovat s mnohymi cudzimi ludmi, ale doslova okolie ich od toho odradza, "nezdrav sa, hanbi sa, ticho sed a nevymyslaj". Uz sa mi stalo, ze moja mala niekde sa hrala, veselo skakala, usmievala sa na vsetkych a nejaka babka sa na nu ziarivo usmievala, ze aka zlata. Ale ked sa chceli jej vnuci len pohnut inym smerom, hned ich okrikla, nech pekne rovno stoja a nevymyslaju a su slusni.
@ziarifka Tak toto ma pobavilo 😀 . Moju malu tiez casto strasia, ze ju vezmu alebo ze bude u niekoho spat. Nepomaha, ona sa z toho vzdy tesi a potom je sklamana, ze nemoze 😀
Naša tiež odkedy rozpráva zdraví všetkých aj im kadečo porozpráva, ja som vždy pri nej, pokecám si aj ja 😀 s deťmi detto. Podľa mňa je to normálne, to len my dospelí sme uzavretí všetci do seba, deti sú spontánne. Ale ona je extrovert riadny, možno aj preto 😀
Podľa mňa to je pekné a milé že sa dieťa pozdraví,u nás na dedine sa stále všetci zdravíme. A to že sa tak chová k iným deťom je tiež podľa mňa pekné-stále lepšie ako nejaký introvert či ako sa to teraz nazýva a neviem čo ešte ľudia vymyslia,len aby ospravedlnili svoju sprostosť.
Mne príde skôr blbé a smutné a poslal by som ich (niekam) k psychológovi,keď okolo mňa prejde matka s deťmi a ani mú,ani bú,ani choď do pi.. . A tomu hovoria výchova,doslova horšie ako tie telatá.
@ziarifka, @cervenaruza123 Toto skusilo zopar ludi aj na nasho syna, ze si ho beru domov a on s nadsenim suhlasil a ti ludia sokovani a nevedeli ako z toho vykluckovat a ja som ich chvilu nechala dusit sa vo vlastnej stave a v duchu som sa na tom zabavala.😀
@andreatytler Presne aj ja tak robim 😀 . A stokrat som niektorym clenom rodiny aj vravela, ze ona vsetko berie vazne a este nema taky strach (teda uz jej ho vyvolavaju, tak uz to zacina a teraz sa zacinaju divit, ze preco sa niekedy boji a nechce sa odo mna hnut, ked ju minule odo mna tahali a tvrdili, ze ju zoberu a uz mi ju nevratia). A sa divia, ked nieco jej povedia, nech spravi (akoze nejaka blbost, co im pripada, ze je jasne, ze nespravi) a ona to spravi. A potom sa zlostia, ze to spravila 😀 . A nedaju si vysvetlit, ze ona to proste este nechape 😀 . Niekedy mam pocit, ze deti su vlastne normalne, len my dospeli sme divni 😀
Tak nepoznam tvoje dieta, ani jeho prejavy spravania sa, ale je pravda, ze toto robia aj deti z domova, ze pútaju na seba pozornost dospelých, sú prehnane komunikatívne v kontakte s nimi..a u nich je to znak, ze im chyba bezpecne priputanie k primarnej osobe..ale zase pausalizovat sa to neda..
@cervenaruza123 Presne tak deti su normalne a my sme cudaci.😀 Tieto male deti su idealny ludia. Cisti, uprimni, ochotni, doverujuci, pozitivni. Nech to tym nasim detom vydrzi tak dlho ako sa len da.
Ale teda myslela som skor tu komunikaciu s dospelymi..nie s detmi..tam je to super, ze uz ma zaujem o interakciu s inymi detmi
ked tvoje dietatko podrastie a zisti co su ludia zac,tak sa nebude uz zdravit nikomu,neboj sa...ale myslim,ze viem co sa ti nepaci-ze chce byt stale v centre pozornosti-tam ale asi bude chyba,ze ho doma aj tak vychovavate a prechvalujete...toto som si vsimla u viacerych deti...v tom pripade staci,ked trosku skorigujete svoje spravanie vy,aby dieta vedelo ze je lubene,ale nie je jedine na svete...ale to ostatne je krasna radost zo zivota,to nepotlacajte...
@poppy22 chválim len keď niečo naozaj spraví prvý krát - čiže keď niečo namaľuje, snaží sa sj napriek tomu že mu to nejde a pod. Neprechvaľujem zásadne.
Moj syn je taky isty ma 4 roky. Pozdravi sa a prihovorí kadekomu.
Ľudia sa usmejú pozdravia odpovedajú.
Syn veľmi dlho nerozprával, takže ja si každé jedno slovo užívam a keď sa mu deti neodzdravia, nerozprávaju poprípade je pre ne otravný stane sa, ze ho vezmem a ideme na ine ihrysko.

@andreatytler asi tak mne už aj úplne cudzí ľudia povedali keď sa im maly pozdravil, že aké je to mile, že už to vidia malo a že ma dobrú výchovu a mna to strašne potešilo