5 ročný neodpovedá na otázky a nechce jazdiť na bicykli
Ahojte!
So synom mame momentalne dva problemy ktore spolu suvisia a nejak nevieme, kam z konopi... Prosim o konstruktivne rady a tipy a triky.
Syn bol vzdy skor tvrdohlavy a neoblomny v istych veciach. Snazim sa to brat, ze je silna osobnost, a ze je "strong-willed child" a nie mulica, snazim sa ho netlacit do ulohy mulice, ani o nom tak nerozpravat (podla knizky How To Talk So Kids Will Listen And How to Listen So Kids Will Talk). Problem je ale potom v tom, ze napriek tomu, ze dobre vie, ze napriklad v nedelu na obed ideme ku svokrovcom (ktorych ma velmi rad), pred odchodom zacne vymyslat, ze tam nejde. Alebo mu poviem popredu, ked skonci toto, budeme robit tamto, alebo pojdeme prec. A samozrejme potom robi sceny, napriek tomu, ze bol informovany, mal cas sa pohrat aj dohrat. Proste rozne finty, co sa tradujum, nefunguju, alebo iba malokedy.
Druhy problem je ten, ze pred pol rokom spadol na bicykli, ublizil si a odvtedy nechcel jazdit. To sme ho samozrejme ani nenutili, potom bola aj zima. Tak sme chodili autom. Pred par dnami sme slavnostne umyli vsetky bicykle, manzel si opravil defekt, syn sadol na bicykel a iba sa odrazal. Ale slubil, ze na druhy den rano pojde pekne na bicykli do skolky. Je to 2km, siel tu trasu este na odrazadle, potom na bicykli bez problemov. Zajde to aj peso, v pohode. LENZE, ked slo o to, aby sa pohol, tak sa iba odrazal ako na odrazadle, nedal nohy na pedaly. Nepomohlo vysvetlovat, prosit, pohanat. Tak sme sa trepali tie 2km pol hodiny a ja som prisla neskoro do roboty. Bohuzial nemozem prist prenho o tu pol hodinu neskor, lebo skolku zatvaraju a uz je aj tak z poslednych 4-5 deti. Poobede bol na ihrisku jeho kamarat, s bicyklom, tak zacali jazdit spolu. Syn sa takmer stale iba odrazal. Potom sa mame ineho kamarata podarilo ho presvedcit, aby nastupil a pedaloval. Povedala mu, ze ona je silna, ze ona ho podrzi za sedadlo a pomoze mu. (Inak pomoc sme mu ponukali aj my s manzelom, samozrejme.) A tak zrazu sa krasne viezol. Niekedy sa zase iba odrazal, ale potom za jazdy plynule dal nohy na pedale a pekne sa vozil. Aj bol cely stastny, aj som ho pochvalila, ze ako super mu to ide a povzbudzovala, aby siel este jedno kolo a pod.
Na druhy den rano, zase iba ako na odrazadle. Zase som sa s nim trepala pomaly, zase som prisla neskoro. Vravel: iba po tuto krozivatku, potom pojdem. Iba potial, iba potial. Dokonca som sla s nim alternativnou trasou, nie tam, kde spadol, to ide dole kopcom a je tam iba udupana hlina a nie asfalt. Sli sme bez kopca, po asfalte, ale nepomohlo ani to.
Po ceste domov detto, iba sa odrazal. Ja mam v privese dceru, je to pre mna tazke tlacit bicykel aj s dcerou, ale aspon sa nemusim ponahlat. Ale lezie mi to na nervy.
Vecer sa manzel pokusal s nim porozpravat. V klude, po veceri. Na otazku, preco nechce jazdt, nedal odpoved. Potom navela zo seba vysukal, ze chcel, aby mu niekto pomahal pri startovani. Tak sme mu povedali, ze vsak nam to treba povedat, aby sme mu vedeli pomoct. Dohodli sa, ze dnes rano mu manzel pomoze, a ze pojdeme pekne spolu na bicykloch. Podali si ruky, ze ano, manzel mu bude drzat sedaldo, pomoze mu a pojdeme.
Dnes rano, stojime vsetci pri bicykloch, dcera priputana v privese, ale syn uteka prec. Bez jedneho slova. Neopovie ani slovo, ale odmieta sa priblizit k bicyklu. Ja viem, ze by sme nemali nanho tlacit, ale NECH OTVORI USTA. To sme ale boli nanho ale nahnevani obaja, aj sme mu to povedali. Ze vcera slubil nieco a nedodorzi to. Nakoniec sme sli autom, ale s tym, ze musi zaplatit syn zo svojich penazi (ma si 10€, co sa mu nazbieralo, minca sem, minca tam, nema ziadne "vreckove" v tom zmysle, ale smie si za to niekedy nieco kupit.) Tym, ze stal ako mulica a nic nehovoril, ze sme zbytocne bicykle vytahovali a potom zase odkladali, sme zase meskali do roboty...
... a teraz sme v koncoch... V tomto pripade neexistuju ziadne prirodzene nasledky (ako ked pojdes v zime von bez bundy, bude ti zima). Zobrat mu Lego? Auta? Vlaky? Uz mu raz manzel odlozil jeho v tom case dolezitu Lego stavebnicu na tyzden. Aj vedel povedat, ze preco, ale proste si to "odsedel" a hotovo. Zakazat pozerat videa sme uz tiez skusali, proste ten tyzden nepozeral, precakal to. (aj ked momentalne pozera malo a jeho system, ze ma obmedzene mnozstvo videi za tyzden, super chape).
Potrebujeme sa rano dostat do jasli, skolky, roboty. Ist autom je zbytocne, kedze je tu pekne a teplo a sucho. Ked prsi, tak ideme autom, jasne.
Vcera po prichode domov bicykel zaparkoval a nechcel sa vozit ani so svojim kamaratom, ktory sa ho vypytoval, ze kde ma bicykel ☹
Rada, ze dat mu este cas je no, neviem. Mal pol roka casu... Mame aj moznost obist to miesto, kde spadol, aj som mu navhrla, ze pojdeme pekne po rovnom asfalte a nie po hline (nepovedala som naschval, ze nepojdeme tade, kde spadol.) Aj sme tade sli...
Snazili sme sa jeho spytat na riesenie tohto problemu. Odpoved nulova. Existuje moznost, ze mu pedale odmontujeme a pojde (dufam rychlejsie) ako na odrazadle. ALE neviem, ci mu to my mame povedat ako riesenie alebo ako. Lebo toto mal, ked sa oducal od pomocnych koliesok. Ze mu manzel dal dole pomocne kolieska, aj pedaly. Tak najprv jazdil ako na odrazadle a potom s pedalmi. Ale odmontovanie pedalov neriesi problem c.1 = ze odmieta rozpravat (a pritom sa mu usta nezatvoria), a iba posuva problem c.2, ze odmieta pouzivat pedaly.
Prepacte za litanie, ale je to kolmplexne, tak som sa to snazila vyvsetlit...
Dakujem za vsetky konstruktivne odpovede!
@eeffka
Neviem. On sa rano potrebuje najprv zobudit, ako aj ja. Az potom je mozna komunikacia a manipulacia s nim 😉
Ak nie je poriadne zobudeny, aj "zle" odkrojeny chleba vedie k drame. Tak sa tomu vyhybame. Nech sa najprv zobudi a potom je to jednoduchsie.
Mohla by som to skusit, ale silno pochybujem, ze by to u nas fungovalo. Urcite su ale deti, u ktorych je to prave oblecenie v polospanku jednoduchsie riesenie.
A co tak sa s nim dohodnut a ist dva dni autom a dva na biku?moj maly ma 5,5 a tiez kadeco vymysla,poznam to.a skus sa s nim napr dohodnut na odmene,ked pojde pekne cely tyzden na biku...odmeny vacsinou zaberaju
@marissenka odmeny? Alebo podplácanie, aby dieťa urobilo to, čo chcem ja....dohoda áno, ale bez odmeny. Pozornosť, darček dieťaťu áno, ale preto, aby cítilo, že ho mám rada a myslím na neho, nie preto, že robí to, čo chcem... 😒
@ichbinich ja mámpocit, že všetko okolo syna príliš riešite. Píšem, že keď mu povieš, že pôjde v tom, v čom je, ak sa neoblečie, tak sa zrazu rýchlo oblečie. Že ho fakt treba asi vystrčiť von v pyžame. A nie len von, zobrať ho tak do škôlky, svokrovcom - veľmi účinné. Ale ešte pred tým, ako to urobíš, tak ho zobuď dostatočne zavčasu, keď je taký typ, že sa dlhšie preberá a ukáž mu hodiny, nech so všimne veľkú ručičku, že sa pohybuje rýchlejšie ako malá a keď príde na toto číslo, musíme odísť. Pár krát ho upozorni, aby sa obliekal, že sa ručička už k tomu číslu blíži, ak nič, tak ho zober v pyžame. Tu treba byť dôslednou, bude mať šesť rokov. Inak sorry, ale ma pobavilo, že sa ti vidí 50 eur veľa za kolobežku (na ktorej sa bude možno voziť aj dcéra) a dávať mu denne vreckové, ktorého hodnotu poznať nemôže ti veľa nepripadá.
...5 ročné dieťa je 5 ročné DIEŤA !! Nie je to dospelý človek, ktorý dokáže akceptovať argumenty rodičov, vychovávajúcich na základe nejakej múdrej knižky. Spadol z bicykla a ublížil si. Negatívny zážitok a strach, že sa môže zopakovať je v tomto veku u dieťaťa fixovaný veľmi intenzívne a nedá sa prekonať iba preto, že ho niekto presviedča, že sa to nezopakuje. Skutočne si nemyslím, že je vhodné nútiť ho a presviedčať ho, aby na ten bicykel nasadol a absolvoval tak dlhú trasu . A žiadať od neho zdôvodnenie, že prečo koná tak, alebo onak... ako špeciálny pedagóg si skutočne dovolím nesúhlasiť. Áno...konštruktivistická výchova je teraz v móde, ale v skutočnosti je to iba nezmyselné tlačenie dieťaťa do pozície dospelého. Predstavte si, že nás pohryzie pes, alebo aj takú banalitu - po konzumácii niečoho nám bude strašne, ale strašne nevoľno. Myslím, že nám aj ako rozumným dospelákom bude trvať poriadne dlho, kým dokážeme pohladkať akéhokoľvek chlpáča a pochutnáme si na inkriminovanej pochúťke.
Dieťa potrebuje čas, aby sa so svojim strachom vyrovnalo. Matka na neho tlačí, pretože sa ponáhľa do práce...len tak podporuje strach z toho, že opäť spadne, pretože sa možno pred tým pádom ponáhľali...otec do neho hustí a tlačí na neho, že chce logickú odpoveď...opäť tým dieťa stresuje, pretože sa možno hanbí povedať, že sa úplne normálne bojí, alebo jednoducho nedokáže zdôvodniť, prečo nechce bicyklovať. Vám sa to nikdy nestalo, že neviete povedať, prečo niečo cítite tak, alebo onak ?
Čo tak upustiť na určitú dobu od bicyklového prevozu a odviezť deti do škôlky autom ? A v jeden pekný, pokojný, voľný deň si urobíte výlet, kde necháte dieťa, aby si na tom jeho bicyklíku išlo takým spôsobom, ako chce ? Pomaly, plynule a bez stresu opäť získa sebadôveru a jedného dňa sám navrhne, že chce ísť do škôlky na bicykli.
tak skuste chodit skor do prace a skolky. Hoci aj peso. Ja neviem,. pride mi to prehnane. Ked nechce tak ho do toho netlacte. Povedzte, ze predate bicykel a je to. Alebo mu odmontujte tie pedale a bude sa odrazat. Mozno ho namotat na to, ze ked by bicykloval, tak by ste mohli ist aj na vylet inde atd.
Moja dcera ma 6r a nevie sa bicyklovat a nebudem ju do toho tlacit len preto, ze ostatne deti uz v jej veku vedia. Proste ma strach a potrebuje cas. Tak aj on sa mozno chce sam vysporiadat s tym svojim strachom 😉
@rubinka ak dieťa dáva vehementne najavo, kto je v rodine pánom aj tým, že sa schválne neoblieka, a zabáva sa na tom, ako mamu v raňajšom chvate vytáča, je to veľmi účinné, mám to viac krát overené. Bola by si prekvapená, že si to deti v škôlke medzi sebou aj rozprávajú - zobrala som Jurkovi (brat) cumeľ, aby reval a mama sa hnevala....Viem, že je to v niektorých prípadoch upozorňovanie na seba. Tento chlapček s obľubou robí cirkus, aj keď napr idú k starým rodičom , v jeho veku už by nemusel....tu nejde o to, aby bol zosmiešnený, ale o to, že to,čo mu povedia rodičia, tak aj splnia, nie je to len vyhrážanie a potom ho rodič aj tak oblečie a dieťa vie, že to nemyslel vážne.
@ichbinich možno by bolo riešení. Ho obliecť a až tak dvíhať žalúzie a zazinat.... naozaj mi to príde ze chces mať všetko podľa plánu a stresujes tým aj okolie