Riešenie záchvatov hnevu u 3-ročného dieťaťa
Ahojte mám doma 3 ročného chlapčeka. Už mám pocit že to nezvladam lebo keď ma viac krát neposlúcha ( je jedno kde a kedy ) dostane odomna po zadku. Už som počula od ľudí že som zlyhala lebo som sa neovládla 🤷🏻♀️ len tu nastáva problém v tom že moje dieťa dostáva vonku aj doma ,, záchvaty “ hnevu, napríklad~ nejde mu niečo opraviť alebo mu nemôžem kúpiť niečo čo stojí strašne veľa €€( skúšala som spôsob alternatívy ale nepomáha to)… vždy som ale kľudná a snažím sa mu v tom jeho hneve vysvetliť s kľudom ale on ma začne hneď byť a hrýzť tak v tom momente sa snažím mu to ako keby vrátiť aby vedel ako ma to bolí… lenže bez žiadneho účinku. Skúšala som už aj psychologičku aj psychiatra ale nepomohlo že absolútne nič 😑mám pocit ako keby na moje dieťa neplatí že nič ako keby mal svoj svet ( nie nezistili mu ani žiadne poruchy nič ) som už zúfalá, čo si p tom myslite vy ? Ďakujem za každú odpoveď🫶🏼
@nataliamaurerova62 je to obdobie a prejde. Moje deti mali obdobie vzdoru do 6 rokov. Myslela som, že ich už asi pôjdem niekde vyreklamovať. Teraz do obdobia vzdoru vchádza môj 1,5 ročný a začínam si spomínať ako bezmocne som sa cítila, keď ho mali moji dvaja starší.
Niekto ti povie, že je to iba nezvládnutie emócií z tvojej strany a nikdy by dieťa neudrel. No ja si myslím, že fyzický kontakt patrí k životu. Prosto v istých momentoch deťom po zadku dám. Keď mi syn opakovane bežal pod auto tak dostal aby si zapamätal, že toto robiť nemôže. Kým som len opakovala že nie nie nemôžeš,tak to robil dokola. Keď dostal,tak odvtedy to nespravil.
Tento môj najmenší už má 20 kg a skoro meter. Keď ma v zúrivosti buchne päsťami do tváre tak to bolí. Kým mu hovorím nie to nemôžeš tak to robí dokola. Tak som sa naučila, že ak on mňa v hneve bude biť tak sa budem brániť. Akonáhle ho buchnem späť (samozrejme nie silno ale buchnem) tak prestane. A ja mu môžem verbálne vysvetliť, že toto sa nerobí a ak to bude robiť tak sa budem brániť.
@nataliamaurerova62 Vacsina zien ti tu napise, ze si zlyhala na plnej ciare, dieta ucis bitkou, ze sa nema bit, ako mozes ocakavat od dietata, ze sa ma ovladat, ked sa ani sama nevies ovladat....
Ja ti skor idem vyjadrit sucit, ze v tom nie si sama. Mne parkrat uz tiez usla ruka pri 2,5 rocnom synovi, ja osobne to beriem ako zlyhanie, ale udriet som ho udrela iba vtedy, ked som bola uz na pokraji zrutenia z toho, ze ma nonstop mlatil nejako z reflexu capla spat.
Ja uz tiez neviem obcas, ako na to moje dieta...s mazelom sme si precitali kopec literatury, vyskusali vsetky odporucane metody, navstivili psychologa, vyskusali jeho rady, ale nase temperamentne dieta je takej dominantnej povahy, ze nam uz naozaj dosli vsetky napady.
Ja si uz od nikoho ziadnu radu nepytam, idem na to skor intuitivne...kto nezazije, ten ta bud odsudi na plnej ciare, ako si zlyhal vo vychove alebo ti da rady, ktore na tvoje dieta s velkou pravdepodobnostou ani nebudu platit. Rob, ako vies najlepsie!
Takze prajem vela vela vela a este viacej TRPEZLIVOSTI, hlavne sa snazit zachovat chladku hlavu, to je asi jedine co viem poradit a teda drzim palce "nech je to iba obdobie"! ❤️
@nataliamaurerova62 a to psycholog neporadil nic k vychove? Lebo ja mam sice dvojrocneho a zatial jeho stavy zvladam v pohode, ale vravim si, ze ked sa to zhorsi, tak nam psycholog snad poradi. Ale ked tu citam, ze to nepomohlo, tak sa trosku zacinam bat.... nas tie ma svoje chvilky, ale nevraciam mu to a ani ho nebijem, lebo mna bili a som akurat emocna bomba, ktora sa po tritsiatve uci zvladat emocie zarovno so svojim vzdorovytim synom 🫠 noo a ked ma syn amok, tak ho chytim tak aby ma nebil a nekusal (nevraciam mu ani hryzance ani kopance) a zacnem zhlboka dychat a cakam kym to prejde. Vacsinou sa prida s dychanim a upokoji sa. A nejake vysvetlovanie pride az po amoku, lebo aj ja ked mam totalne nervy, tak by na mna mohli rozpravat najkrajsim hlaskom, tak ich poslem do prdele..... a este ki zabera, ze ked nieco chce a este nie je v amoku, tak sa s nim o tom porozpravam a on na to zabudne. Napriklad chce pozerat traktory na tv, tak sa s nim porozpravam, ake traktory sa mu pacia a co ma na nich rad a prejde ho to za chvilu. Len vravim, ze nas ma len dva roky, tak ktovie, ci to bude platit na trojrocneho ...
Ja si myslím, že v amoku nie je dieťa vo veku 3 rokov schopné rozmýšľať racionálne. Nedokážu to ani mnohí dospelí. Je to ale vek, kedy s ohľadom na veľkosť a váhu dieťaťa dokážete zabrániť tomu, aby Vás udrelo. Ak ho udriete tiež, aby ste mu ukázali, že aj Vás to bolí, ukazujete mu, že bitie je prijateľná reakcia. Ale nie je. S deťmi je to občas veľmi ťažké (ja mám dve s malým vekovým odstupom), poznám ten pocit, že by som najradšej niečím tresla alebo dieťa zbila, ale stále je tu fakt, že ja som dospelá a ono malé. To je veľký rozdiel nielen kvôli dozretej nervovej sústave ale aj kvôli skúsenostiam a vedomostiam, ktoré dospelí majú. Takéto situácie vyžadujú hlavne prácu dospelého na sebe, ak to nefunguje, je veľa dobrých kníh, kurzov. Určite sa to dá napraviť a do budúcna zlepšiť. Zbiť dieťa ale nie je cesta. Tak ho naučíte, že je to prijateľné správanie alebo to, že kto je silnejší, môže biť. V oboch prípadoch sem možno za pár rokov budete písať, že Vaše dieťa je pôvodcom alebo obeťou šikany a riešenia v neskoršom veku budú omnoho ťažšie. Držím Vám palce.
Za mna osobne by som to dietetu "nevracala". Kazde dieta prejde obdobim, ked si krikom, placom nieco vynucuje. Kazde dieta ma obdobie, ked este nevie spracovat negativne emocie, ktore ma ked mu nieco nedovolia, nespravia tak ako chce alebo musi spravit nieco co nechce a co sa mu nepaci. V tomto obdobi sa to prejavuje krikom, placom a kadecim. Je na nas dospelakoch aby sme to ustali, aby sa naucilo reagovat primerane a vedelo spracovat aj to, ze nieco sa nedeje podla toho ako si ono zela alebo deje sa aj to co si ono nezela. V zachvate je uplne zbytocne cokolvek vysvetlovat, dieta ma vypnuty prijem. Vysvetlovat mozes az ked je kludne a vnima. Takze nie, nevychovavat jednou po zadku. Dospely clovek by mal vediet udrzat emocie a pockat kym sa dieta ukludni a potom zacat vysvetlovat. (Viem, kazdemu obcas pretecie pohar trpezlivosti alebo situacia je tak vyhrotena, ze inac sa neda, napriklad keby dietatu hrozilo nejeke nebezpecenstvo.) Takze pri takych zachvatoch zachovat klud, dat mu cas nech sa, obrazne povedane, vyzuri a az potom zjednavat napravu a vysvetlovat. A samozrejme, ked raz povies NIE, tak je to nie. Ked to ma byt ano, tak az po dohode. Ano, pojdeme aj na ihrisko, ale teraz ideme na nakup. Dobre? Ked zacne zurit, tak ihrisko nebude, bude len nakup. Bodka. Na ihrisko sa pojde inokedy.
Ako si môžete myslieť, že stačí pár návštev u psychológa? Však to treba pravidelne😔 pri vysvetľovaní hlavne musíš udržať očný kontakt, inak ta dieťa nepočúva. Ja si väčšinou kladnému pred neho, zoberiem mu obe ruky do mojich a už ide debata
@nataliamaurerova62 Clovekovi v amoku nevysletlis nic. Ked mali amok ako velmi mali, tak som ich nechala, nech sa vyzuria alebo krajny pripad posadit do kocika a sup domov. Starsi mal obcas amok aj ako starsi, ale tam som pockala, nech to odzneje a v klude sme sa o tom porozpravali. Nemal to uz casto, ale sla som pri tom podla jednej knizky a to pomohlo. Aspon nam.
@nataliamaurerova62 je to obdobie ako tu bolo spravne povedane. A aj ked robime vaetko spravne dietatu sa vyvija nervova sustava. Moj ma o mesiac 4 rok a minule v hrackarstve chytil rapel ze on chce hracky a proste uplne nervy lebo on chce. Odisli sme z obchodu s vysvetlenim, ze teraz na hracky nemame peniaze a ze takto sa hracky “nepytaju”. Ze musi pockat kym bude mat narodeniny, potom mu dedko kupi tu co chcel. Neakceptoval to, vrieskal reval. Nuz smola. A neslo mu to nijak vysvetlit, je extremne tvrdohlavy. A cim dalej tym viac mu hovorim nie ci uz na veci alebo situacie alebo ja urcujem co sa bude robit. Nepaci sa mu to, place krici, bije bucha dverami. Ale nepohne so mnou. Dat na vyber nepomaha, vypocut a pomenovat co citi, do oci mi nepozera, proste hnev a frustracia. Chce urobit napriek. To je ta detska tuzba po nezavislosti. Takze sme sa s tymto tazkym obdobim zmierili. Ked ma dobre dni a ja napriklad nieco rozlejem, rozbijem pride za mnou a povie mi: mama, to nevadi, utrieme. Ja ti pomozem. Cize chlapec je zlaty, dobry je ok, len emocna zrelost este chyba v tazkych situaciach. A pride mi to ok, este je maly. To iste u vas podla mna.
@nataliamaurerova62 zachvaty hnevu v tomto veku bývajú prirodzene, dieťa sa dokáže nahnevať, je smutne, frustrované, nevie svoje emócie ovládať. Je fajn, že hladas spôsob ako mu pomôcť. Vedz, že nie je v tvojej moci ani zodpovednosti, aby bolo dieťa stále šťastne. Ak mu niečo nevyjde, nedostane, nemôže… reaguje na to.
V tvojich rukách je to, ako na to reaguješ. Vidím, že sa snazis zachovať pokoj, čo asi prispieva k premyslenej reakcii, no zdá sa, že si z toho už aj vyčerpaná. Možno si šetri sily a nevysvetľuj, necapaj po zadku, to ta môže ešte viac vyčerpať a rozrušiť a ako píšeš, nezaberá to. Skús zachovať pokoj, byť na blízku.. vo vhodnej chvíli môžeš ponuknut náruč, pochopenie (i keď len pomyselne).
Pred tým, než niekam idete, môžeš vysvetliť, čo vás čaká, čo budete robiť. Či budete niečo kupovať a čo konkrétne alebo nie. Čo urobíte, ak sa mu nejaká vec bude páčiť, čo urobíte, ak bude plakať…
@oceanahory ďakujem moc aj vám držím palce v tomto období ❣️
Ahoj, skus prečítať knihu Ako hovorit s malými deťmi, aby pocuvali, je tam veľmi veľa dobrých tipov, "nástrojov", ako predísť tým záchvatom hnevu a získať ich na spoluprácu.
To ze ostaneš kľudná je fajn. Keď on chyti záchvat, nevysvetluj, nemá to význam, v záchvate hnevu ani ty nikoho nepočúvas a darmo by ti niekto niečo snažil vysvetliť, a "pokoj sa" tiež by bolo neúčinné. Len ho nechaj, nech sa vyplace, nech (si) neublizi, bud tam, ak chce tvoju náruč, ale nechaj ho, nech sa ukludni. Potom sa s ním porozprávaj, keď už je schopný vnímať to, čo mu hovoríš.
Mne napr zaberá tip, že keď niečo chce, tak mu poviem, dobre, napíšeme to na zoznam želaní, a keď budeme kupovať darček, niečo pre teba, tak ti to kúpim (väčšinou dieťa na zo aj zabudne, však o 5 minút už na iný stredobod záujmu).
Neide o zlyhanie ale sama hovoríš, že vidíš, že nefunguje aj keď ho zbyjes.... Chápem, že v tých situaciach si zúfalá, ale ty musíš ísť príkladom, keď ty ho bijes, nemôžeš od neho čakať, že ti nebude ubližovať.
Určite sa to nezmení rýchlo, potrebujete čas obaja. Držím palce!