Ako si spomínate na nakupovanie pred zamatovou revolúciou – pred rokom 1989?
Pamätáte sa ešte na svoj prvý „samostatný“ nákup? Napíšte nám vaše spomienky – čo sa vám vtedy páčilo v nakupovaní, čo by ste chceli vrátiť a čo je lepšie v nakupovaní teraz 🙂
Najlepšiu odpoveď odmeníme 20 eurovou poukážkou na nákup cez Tesco Potraviny domov s dovozom zadarmo a balíčkom kozmetiky Tesco Loves baby. Okrem toho, tri z vás dostanú vlhčené detské obrúsky Tesco Loves baby 🙂 Súťažiť môžete do utorka 18.11.2014 do 9.00 hod. Držíme palce!
prvý nákup si nepamätám.Ale z tohto socíkovského obdobia si presne pamätám na kubánske pomaranče(mne veľmi chutili),Pedro,koláč miky,karamelovú penu(tá bola fantastická)polárku z cukríkov letnú a zimnú zmes balenú v plechoviciach a to sme o nej snívali ako asi môže chutiť.Skvelú diétnu salámu,zákusky v cukrárni -žlatinovú tortu a závidenie každému čo si niesol niečo z Tuzexu...A presne...rady a čakanie či pri pulte naozaj kúpime to na čo sme stáli 😀
Juuj , konecne tema kde si mozem zaspominat . v 89 tom som mala 14 rokov , takze pamatam toho dost . Pamatam si na svoj prvy nakup v Tuzexe . Mohla som si vybrat nieco z kozmetiky .Ja som si vybrala ruzove Fa a bliystek na pery , taky priesvitny v sklenenej flasticke .To Fa cko som si tak sanovala , ze som sa s nim ani nesprejovala . vona mandarinok a pomarancov sa u mna uz navzdy bude spajat s vianocami . Taktiez si spominam na mlieko balene v sackoch a jogurt s marmeladou na spodku kelimka .Taky jogurt uz teraz nikde nekupite .
Milé mamičky, ďakujeme za všetky vaše komentáre, stretneme sa opäť zajtra. Ak vás služba Tesco Potraviny domov zaujala, prvý dovoz máte na vyskúšanie zadarmo 🙂
z detstva si pametam dlheeeee regaly s jednym druhom tovaru, ludia v obchodoch neboli, a ked som sla nakupit napriklad do papiernictva ta som musela povedat ze moja maminka je veduca toho druheho obchodu a zrazu sa spod pultu objavili veci ktore sa len tak v regaloch neobjavli, a vysnivane bonpari tvrde ako kamen v kovovej krabickke ..ktore som nikdy nedostala
Prečítala som si s radosťou príspevok každej z vás dievčatá. Pridávam sa ku vašim skúsenostiam a asi by som len opakovala, čo ste už aj vy napísali. Skutočne som si pri každom príspevku zaspomínala. (Až mal už manžel poznámky, že čo si to toľko čítaš?). Pamätám si tie časy veľmi dobre, pretože nežná revolúcia prišla, až keď som dovŕšila strednú školu 🙂 . Veľmi dobre si pamätám spraye Impulse, ktoré tu jedna z vás spomínala. Bola ich rada niekoľkých druhov (bledomodrý, červený, hnedý ...) a mali sme ich vystavené do radu v izbe na poličke 😉 ešte aj prázdne tuby sme si dlho uchovávali😀 (na diskotéke sme sa cítili "in" keď sme mali na sebe túto vôňu) 😉 . Toto a aj iné veci - ešte v čase keď som končila ZŠ - sme vtedy chodili kupovať až do Maďarska. Rôznu drogériu - pamätám si aj aviváž Wofalor (neskôr bol aj u nás), a spolu s tým aj rôzne handry - teda všelijaké moderné oblečenie - lebo u nás také nebolo dostať. (Neskôr bolo už aj u nás.) Mám na to obdobie krásne spomienky. Nehovorím, že chcem tú dobu späť, alebo že bola lepšia či horšia. Napriek tomu si myslím a aj skúsenosť mám, že naše regále boli neporovnateľne plnšie ako v ZSSR, kam keď sme prišli, boli sme neuveriteľne spokojné aký super výber je v našej krajine.
@berilka juuj ako pises o tych vystavenych sprejoch .. impulse ... tak presne tak .. a este sme mali ako poklad plechovku napr. z pepsi ... z toho sme robili stojan na pera a ceruzky... to bola vzacnost.. a neskor ze nalepky abeceda so smoulami ...
a C cka .. sme hrali o ne...
a do Ruska sa nosili silonky .. tam to bol nedostatkovy tovar ..
a este neviem ako sa to pisalo, ale kopa-kafe a fragola-limone, tieto zmrzky sa na chvilu objavili aj pred cca 10 rokmi. a ziadna ste zatial nespomenuli ruz AMICA 7 alebo 8 - uz si nepamatam, tusim 7 bola top 🙂
pamätam si na marhulovy pretlak v takej krabici,ten sme si kupovavali ,mohol stat nejakych 50 halierov a jogurt-mali bud len biely alebo s marmeladou. a ako stredoskolacka,am v pamäti moje prve samozrejme podpultove vonavky -moschus a my melody dreams modry🙂 a cesty s kamoskou do piestan do tuzexu na rifle 😀 a ked som uz robila,cesty vlakom do madarska ,kde sme si kupovavali rifle tak,ze sme si obliekli dvojo naraz ,aby nam ich colnici nevzali. ak 17 rocna som spoznala v tatrach jedneho mladika z drazdan a ten mna a moju kamosku pozval na navstevu,ako 18 rocne po maturite sme vyrazili ,okrem madarska a polska som vtedy nikde nebola a v drazdanoch na pesej zone som si pripadala ako keby som bola v amerike 😀 presne viem ,co sme si nakupili 😵
@moni73 tie zmzky su stale ale uz ta fragole je moc umela,amicu som nemala to bola taka perletova ruzova si pamatam 🙂 🙂 a take mastne ocne tiene 🙂a sprej impulz a fa.A burzy v Petržalke a vo Vajnoroch 🙂
a skor som zabudla ja som mala v 89 21 rokov a prveho vazneh priatela,neboli sme zobrati,ale byvali sme spolu,na tu dobu dost odvazne,ale chceli sme novu sedacku ,vedeli sme aku ,tak smesi ju isli objednat do nabytku-dali nas do poradovnika ,priatel sa chodil kazdy tyzden pytat kedy pridu a ked sme sa dozvedeli datum ,tak sme sa aj dozvedeli ze ich pride len 9 a my sme mali stastie boli sme medzi prvymi v poradovniku-taze o polnoci sme sa isli postavit pred predajnu,kde uz pred nami blo 7 ludi,takze ked sme prisli na radu my rano,ostali uz len 2 a z tych sme si vyberali 😀 priatel bol vtedy aj v poradovniku na auto-ladu -a t sme tiez chodili pozerat raz za tyzden na vyvesku na dverach v predajni aut na ktorom mieste sme 😀 neuveritelne dnes!
ja mam uplne zivo v pamati tie casy 🙂 bezny nakup stal dvadsat korun - 2 mlieka - 4 Kcs, 1 chlieb - 6 Kcs, 1 maslo - 10 Kcs - a bolo vystarane....
ale tie rady v zelovoci, mandarinky len na Mikulasa a mozno na Vianoce, zemiaky sme kupovali na celu zimu a viezli sme ich na sportovom kociku, fronty na vsetko, uzkoprofilovy tovar - pod pultom.... ale kvalita tych vyrobkov bola kdesi na inej urovni ako dnes.... pre mna ta kvalita je neporovnatelna
ale spominam na to s nostalgiou 😵 zamatovu revoluciu som prezivala v zamestnani, takze som uz nebola male dieta 😉
Rýchle som odklikla predchádzajúci príspevok. Ale chcela som vlastne dodať čo bolo na nakupovaní lepšie pred revolúciou, vtedy - tie jednotné ceny boli dobré - nemuseli sme nikde premýšľať, čo ktorý tovar stojí. Jednoducho sme už z pamäti vedeli, čo koľko stojí. Dnes si pozriete na etikete na regáli cenu a kým prídete ku pokladni, tak po zaplatení zistíte, že máte nablokovanú úplne inú sumu. (Žiaľ zvyčajne vyššiu, za ktorú by ste si daný tovar z regálu do košíka ani nepoložili. 😀 ) Toto sa však dozviete len vtedy, ak si bločky kontrolujete. Inak odchádzate v domnienke, že je všetko ok, ale nie je. Spústa mojich priateliek si bloček nekontroluje. Ja áno. V priemere na každom treťom nájdem spomínané chyby - a reklamujem - lebo nesedia - zaplatená cena nesedí s cenou uvedenou na regále. Toto vnímam ako nevýhodu. (Aj keď chápem, že to tak už nikdy nebude 😉)
Ďalšiu vec, na ktorú si pamätám, bola, že veci na regáloch boli dllllhé roky na tom istom mieste vystavené. Nič sa roky nepremiestňovalo, malo to svoje miesto v obchode a tam sa nový tovar opäť dokladal. Zákazník tak už aj v obchode - napr. v cudzom meste, aj po rokoch vedel kde čo má hľadať. Dnes nenájdete to, čo hľadáte, niekedy ani po dvoch-troch týždňoch (aj keď tam nakupujete denne 🙂 ) lebo tovar sa neustále premiestňuje. Človek tým hľadaním stráca čas (niekedy aj trpezlivosť 😉 a rozčúli sa - ja potom nejakých pár týždňov do Tesca radšej ani nechodím 🙂 aby som sa opäť nerozčúlila). Je síce pravda, že dnes je tovaru v Tescu všade dosť, ale radšej by som uvítala menej tovaru s tým, že by som bežné veci nemusela stále všade loviť-hľadať, kým ich nájdem. Naposledy som hľadala mapu pre syna na vlastivedu, strávila som tam hľadaním kopu času, až som našla spomínaný regál a napokon jmapu už aj tak nemali. 🙂 Takže dnešné časté prekladanie tovaru vnímam ako zbytočné, lebo zákazníci sa rozčúlia (a potom do toho obchodu radšej neidú) - a toto spomínajú aj moje známe. (Aj keď opäť chápem, že to prekladanie je spôsob ako má zákazník kúpiť aj to čo pôvodne ani nezamýšľal 😉 ). Nuž toľko k tomu, čo bolo dávno a čo je teraz. 🙂
ja som mala v 89tom cerstvych 16. este ma napadla aj dovolenka, za sociku sme boli, mala som mozno 10 raz v juhoske, odvtedy nasi ziadali o tu dolozku kazdorocne (ani jeden nebol v strane) a asi aby bola splnena kvota, tak jasom mohla vycestovat kazdy rok, ale nikto iny z rodiny ju nedostaval 😠
v 89 som mala 9 rokov - na prvy nakup si nepamatam, len viem, ze som vzdy mala problem s cukrom - praskovy a krystalovy - vzdy som mame doniesla ten nespravny 😀 😀 😀 😀
a o 16:00 doviezli do PNS noviny Vecernik - od tretej som na neho chodila do radu, s presnou sumou v penazenke na krku
mlieko v sacku - vecne mlaky pod prepravkami v obchode, prederavene sacky...
vonavy este teply chlieb - bili sme sa s bratom o koncek 🙂
Ja som v 1989 mala čerstvých 10 rokov, ale pamätám si, že pred rokom 1989, keď chceli mať moji rodičia svätý pokoj odo mňa a môjho brata, poslali ma do obchodu kúpiť chlieb. Zaručene mali od nás hodinu a niekedy aj dve pokoj. Stáli sme v rade aj s ostatnými deťmi, ktorých taktiež poslali rodičia na nákup, asi tiež s tým účelom - oddýchnuť si od nás. 😀 Teraz, ako matka sa na to pozerám inak, veď na čo strácať čas vo fronte na chlieb, keď môžem čas využiť aj inak... napr. upratovaním. 🙂 Taktiež si spomínam, mali sme chatu v jednej dedinke, kde bolo pár obchodov a chlieb tam vozili len každý druhý, niekedy aj každý tretí deň. Jasné, že na chlieb sme opäť chodili len my, deti... a odstáli sme si frontu na chlieb v obchode v strede dediny a keď sa nám chlieb neušiel, tak sme rýchlo utekali do obchodu na nižnom konci dediny, alebo na vyšnom konci dediny. Niekedy sme takto chlieb "naháňali" aj vyše dvoch hodín. Ale keďže sme nechceli jesť starý chlieb, veľmi sme sa snažili a ani sme veľmi nefrflali... Keď toto rozprávam mojej 6 ročnej dcérke, nechápavo na mňa pozerá a neverí mi. 😉 Teraz je pre ňu samozrejmosť, že pečivo kupujeme každý deň a čerstvé... mne však viac chutil chlieb predtým, asi preto, že som si naň vždy odstála poriadnu frontu. 😀
Som rocnik ´74 a vona mandariniek mi este stale pripomina Vianoce, najma tie prve, ktore sa predavaju v novembri 😉 . Ked som bola mala-okolo tych 8-10 rokov, tak si pamatam vela veci, co sa predavalo-ako nas mama casto posielala kupit tatarsku omacku a vzdy bola po zaruke a potom som ju musela ist vratit a hadat sa s nimi;pamatam si mliecnu cokoladu, na ktorej bola nakreslena opicka na bicykli ci kolobezke, tu som milovala; takisto Malcao-instantne kakao, nerozpustilo sa tak dobre ako Granko, ale strasne mi to chutilo;ako sme so sestrou kupovali pre otca pivo a pre mamu cigarety-dnes nieco nepredstavitelne; na cesty do "zahranicia"-Polsko, Madarsko, NDR(tam som bola na pionierskom tabore) sa takisto neda zabudnut, nakupy tam mali prichut niecoho super "zahranicneho a celkovo uzasneho 😀 ", ale vtedy sme si tie veci aj vazili. Nezabudnem na plastove priesvitne dazdniky z Tuzexu-najprv som mala taky s Mickey-Mousom a ked som bola vacsia tak s kvetinami, prve rifle, ktore mi otec kupil tusim v Juhoslavii (to som mala tusim 10 rokov), to bolo radosti.......
tak ja si pamatam na mliekaren,obchod čisto taky mliečny.Tety predavačky mali,take pekne biele zastery a vo vlasov,take stuzky.Mama mi dala kanvičku,peniaze a isla som kazde rano po mlieko.Mlieko tam predavali v takych bandaskach a mali taku velku naberačku a tou naberali mlieko do kanvičiek.Predavali tam syry,tvaroch a jogurty v sklenenych flasiach.A este si pamatam na zmrzlinara.Kazdu nedelu chodil na bicykli a tahal za sebou taku karičku a v tom mal asi 2,alebo 3 druhy zmrzliny.On ked v nedelu poobede prichadzal,tak zvonil a vtedi sme vsetky deti bezali za nim.Stala tusim 50halierov
Pamatam si ako som stala v rade na mandarinky. Ked dosiel rad na mna mandarinky uz neboli ☹
@magdalena205 Aj ja som si ružové FA guličku tak dlho šetrila, že keď už som sa ju rozhodla používať, bola preexpirovaná, celá zožltnutá 😀
Juuuuuj supeeeer bolo 😀 Môj prvý nákup bol v 3 rokoch 🙂 , mamu som vraj "ukecala", tak mi dala 10 korún a poslala ma do potravín /vedľa nášho domu/ kúpiť maslo, že keď stratím čo už. Sledovala ma z okna a keď som o chvíľu prišla s maslom, tak by ste pyšnejšieho človeka asi nenašli 😀 Inak boli nákupy za socializmu neskutočne super, nič sa nevyrovnalo sobotňajším nákupom, na mlieko sa chodilo o 7.00, ak ste prišli neskôr, tak ste mali smolu, vždy sa muselo niesť v ruke alebo vrecku lebo vždy tieklo, ale tá mňamózna chuť 😉 a na chlieb a rožky sa chodilo pred 9.00 a stálo sa v rade väčšinou okolo 2 hodín. A to nemalo chybu - prebrala sa kompletne celá dedina, ak tam stál aj predseda, tak aj s návrhmi a riešeniami 😀 , prebralo sa čo kto ide variť, čo varil cez týždeň, čo bude variť ďalší týždeň a najbližšie sviatky 😀 , prebralo sa kompletne počasie s vyhliadkou na najbližšie obdobie, móda, úroda, politika, babky podali hlásenia o najhorúcejších novinkách, kam sa hrabe dnešné spravodajstvo 😉 ....... a pravdaže sa hlavne medzi nami mladými nikdy nezabudlo naplánovať ako kedy a kam cez víkend a najbližšie dni. No kto nezažil neuverí a kto zažil nezabudne 😀 😉
@moni73 Ahoj u nas tieto zmrzky na dedine predavaju stale..a este bol ascot-trojfarebny,mnam 🙂
Jáj, baby, akú nostalgiu sme tu rozbehli. 🙂
Na moj prvy nakup ma poslala babka, aby som kupila maslo. Kupila som si oblubeny slivkovy lekvar (ten komunisticky poctivy 🙂) a nanuk 🙂 . Druhy raz mi uz dala papierik 🙂 Treti raz isla radsej so mnou 🙂
Obchod máme u nás v dedine, len jediný problém je, že treba prejsť cez hlavnú cestu ak doň chcete ísť. Takže do obchodu som začala chodiť najprv so staršou sesternicou a potom až sama. Kupovali sme hlavne chlieb a zvyšok záležal od toho, čo sa doma varilo. Mlieko a maslo sme mali domáce. Mamka mi dala gumičky do vlasov, pretože som sa nerada česala a keď ma už nemohla vidieť, tak som si ich dala dole a potom po ceste späť opäť nasadila :D V našom obchode sa až tak veľa toho nepomenilo, pretože obchod nie je samoobsluha, tak sa tam človek zdrží, kým nakúpi a dozvie aj mnoho klebiet. Akurát, že je oveľa viac zásobený, má rôzne akcie a tovar sa už újde každému 😉
🙂 🙂 🙂 vtedy boli na pultoch len poctivé československé výrobky. S nostalgiou si spomínam na jeden jediný druh jogurtu, ktorý bolo vtedy dostať - v sklenenom kelímku s papierovým "viečkom" a to biely a lekvárový - ten bol o 30 halierov drahší. Biely stál 1 korunu a lekvárový 1,30. A tá chuť... 🙂
k tomu mlieku - u nas bolo tiez v tom sacku. ale kazde leto sme chodili na dovolenku na Rohace, a potraviny sme chodili nakupovat do Zuberca (v sobotu rano peso), a tam mali mlieko vo flaskach !, Karlovarske rozky (neviem, kde sa tam v tej dobe brali), uzasne maslo, a klasika jogurty,co opisala @denae.
Presne ta spomienka ze v nasom okrese mali mliekarne len sa kove balenie a na oravskej priehrade mali flaskove - to bola exotika😄😄😄😄
Kilometrove rady na vsetko - mama nas koncom novembra posielaa stat do radu ak jej doslo echo ze by mali doviest mandariny, salko- ci ako sa volalo to sladke mlieko v tube co sme pili - brrr teraz by som to asi nedokazala, fidorky - tie sa tiez spajali s niecim uzkoprofilovym a bonpary - ale tie prave mnam i ked v mojom veku by som si ich uz do huby nedala ale vtedy to bol absolutny luxus. Obchody s odevami v ktorych si kazdy rok nasla presne to iste este aj na tom istom mieste - ten isty stary brak na tom istom zaprasenom vesiaku roko za rokm.
Podobné diskusie
Ja si pamatam na rady na mandarinky -sme stali mama,babka,ja a segra -kazdy jasneže kilo aj to v case Vianoc.Spomínam si ked vyhoreli papierne a nebol toaletny papier a ložky/inak katastrofa hotova tie totalitne tehly/.Kedže som z Bratislavy mali sme sice Tuzex no tam to bolo drahe ako čert a si pamatam ked otvorili Stefanel-to sme len pozerať mohli.Klasika nakupovalo sa v Priori ,dome Dunaj,neskor v dome odievania.jasneže vsetko par modelov v tisickach vyhotoveniach-preto sa dnes cudujem ze mamicky dobrovolne obliekaju deticky rovnako jedna znacka jeden dva modely....
No a jasneže za niečím mi je smutno ako potravinárke za kvalitnými potravinami-mliečnymi vyrobkami, výrobkami mäsovými,cukrárenskými....mne je smutno aj za kubanskymi pomarančami ja som ich milovala,dnes ich tak mozem dat v kubanskom bistre 🙂.jJe mi ľuto že zrušili detskú cukráreň.Našlo by sa toho ešte viac,,,
No a ešte jedna múdrosť mojej nebohej babičky ktorá si myslela že na Slovensku bude vtedy dobre ked si vo Wiedni na námestí dáme kávičku a nebude až tak drahá.Ako veľmi sa mýlila keď tam chodíme nakupovať kvalitnejšie aj lacnejšie veci a tá káva je tam lacnejšia ako v Bratislavskej kaviarni...