• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame:  Mojasvadba.sk Modrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Depresia. Ako sa jej najrýchlejšie zbaviť?

21. júla 2017 
hroska napíš ako sa u teba začala prejavovať tá choroba...........andy ja som citalec a neurol prestala brať vo chvíli, ked mi bolo tak zle....už 4 mesiace ich neberim vôbec ...čo mám robiť,,,,,porad mi......
25. jan 2010 o 17:07  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Vita, podla mna by si mala ist k novej psychiatricke. mozes si ju(ho) dnes zvolit sama. je mozne, ze bude mat plno a vezme ta az o 2-3 tyzdne... :frowning2: podla toho, z ktoreho si mesta.
Andy ti poradila lieky, ale tie ti moze predpisat len psychiater. nepotrebujes k nemu vymenny listok od praktickeho lekara. ak sa bojis, ze ta nikde nezoberu, chod do sukromneho zariadenia, tam sice budes platit, ale budes kratsie cakat na termin a budu sa ti moct dlhsie venovat.
zda sa, ze si predtym nenatrafila na dobreho odbornika, ked ta tak dlho nechali pri jednej a hlavne neucinnej liecbe.

Hroska, vyzera to, ze nam nasa tema upada! :slight_smile:
asi je cas zalozit tu novu - ako sa to ma volat? stastne, usmievave dievcata? :slight_smile: :slight_smile: :slight_smile: :slight_smile: :grinning:
25. jan 2010 o 17:33  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte babenky-veru upadá tema filipal :confounded: Ak su vsetky take lenive pisat ako ja tak sa ani nedivim :pensive: Mne sa vobec nechce a ani neni moc casu-a navyse manzel ma týzden volno tak okupuje PC :angry: Boze ja som dostala kramy o 5 dni skor-tak to sa mi este nestalo-fuj sa citim jak vygrcaný rezanec.Ale zaujmave je ze tento mesiac nebol ani PMS-tak to nechapem-no ale dobre ze nebol-asi nestihol-kedze kramy boli rychlejsie :grinning: :grinning: :grinning:
25. jan 2010 o 19:31  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
achojte,,,dnes som bola na kontrole u mojej dr a zvysila mi davku,,,povedala ze v podstate tych 10mg je taka udrziavacka tak nech sa vobec nestresujem ze musim vyssiu davku a ze bude len lepsie,,,,vzdy ma tak super povzbudi,,,som moc rada ze som ju nasla je fakt skvela :slight_smile: ,,,,uz len nech sa dam konecne do kopy :unamused: ,,, a ako sa mate??? ste dnes nepomrzli??? brrrrr mi sme teraz domkou dosli a je teda riadna kosa :sweat_smile:
25. jan 2010 o 19:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojky, dakujem andy.a za odpoved. A na margo ziskania uzkostnej poruchy, objavila sa po prvom porode. . .pred 10 rokmi. Budete sa baby hnevat ak viac napisem zajtra? Toto pisem len cez mobil a pripadam si ako datel. . .:slight_smile: :grinning:
25. jan 2010 o 20:33  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
čaute kočky, minule som bola u dokiho a v čakárni sedela nádherná kočka.Dali sme sa do reči a povedala mi, že má schizofréniu, porozprávala ako vypukla, aké to bolo zlé.Našťastie ju nenechal priateľ, už sa lieči 5 rokov.Vtedy som si povedala, že nie som nejaká extra chorá:slight_smile:
26. jan 2010 o 08:48  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Caute kocky :slight_smile: :slight_smile: :slight_smile: :slight_smile: :slight_smile: :slight_smile: :slight_smile: ,

je to tu fakt nejaka bieda, v tejto nasej temicke :frowning2: :stuck_out_tongue_closed_eyes: :rolling_eyes: ,no co Filipal, tak budeme udrziavat aspon mi dve :unamused:
Rozmyslam, ze kto sa davno neozval - Soniada, ta dost pisala, Povuma je ticho, Inkinka tiez, Kubaka ani nehovorim,Lenka ako sa prestahovala, tak nic, Maria ticho - ale asi jej prisiel manzel, Ercinka, Kamilka a vsetky ostatne kde ste? ziadne depresie? :fearful: :stuck_out_tongue_closed_eyes: :grinning:

Vita, ako sa to zacalo prejavovat u mna?? Pamatam si, ze som bola dlho aj 2 roky hrozne unavena, ale neprikladala som tomu nejaky vyznam, lebo ja som aj anemicka, aj mam malo zeleza, tak som myslela, ze to s tym suvisi. Potom prisiel tazky rok mladsia dcerka zacala chodit do 1. triedy, bolo sa jej treba dost venovat a este som sa musela venovat aj starsej dcerke, do toho narocna praca, rodinne problemy a zrazu sa to prevalilo. Nemohla som vobec zaspat, budila som sa stale, mala som triasku, rano uz o 5 som sa zobudila a bezala som na zachod (na velku), nemohla som sa na nic sustredit, neprecitala som v casopise ani 2 riadky, nemohla som pozerat telku,poplakavala som, ked MM niekde odchadzal, tak som revala, ze nechcem byt sama, vsetkeho som sa obavala, bola som neista, nerozhodna,nechutilo mi jest, stale sa to zhorsovalo - niekedy som si pripadala, ako keby som sa scvokla (mozno som sa aj :stuck_out_tongue_closed_eyes: :grinning: ), ale to uz som vedela, ze to nie je v norme, tak som isla k Dr., ta mi dala AD a ked som ich zacala brat, tak sa mi to tak zhorsilo :stuck_out_tongue_closed_eyes: , ze som nebola schopna rano vstat z postele a otvorit oci, priala som si umriet, v nicom som nevidela zmysel, myslienky v hlave - to radsej ani nekomentujem :stuck_out_tongue_closed_eyes: . AD zabrali asi na 8. den, to nie ze by som bola fit, ale bolo to take vyrazne, ze zrazu som sa ako tak vypratala z postele a dala som sa do boja a vpodstate bojujem az doteraz a len dufam, ze ten boj vyhram :cry: . Pravdupovediac mna tie fyzicke prejavy depresie az tak nedeptali, okrem spanku, ten mi chybal, skor mi vadili tie myslienky v hlave. Viem, ze niektore tu mate take prejavy - tocenie hlavy, buchanie srdca a nahly pocit, ze umriete, to je PP, tak to ja napriklad vobec nemam, resp. aj sa mi to prihodilo, ale vedela som to vzdy nejako ovladnut a ustat. Mne sa napriklad zdalo, ze umieram, ale pomaly, od hladu, lebo som nemohla nic jest a ani sa mi nechcelo vstat z postele a zit. :stuck_out_tongue_closed_eyes:. Boze, nejako som sa rozpisala...... :stuck_out_tongue_closed_eyes: :grinning:. Mali ste to tiez podobne??? :fearful: :fearful:
26. jan 2010 o 09:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
No vidis Mercy :fearful: , ano je to tak, ved su ludia ovela horsie na tom ako mi. A niektori sa ani nestazuju, trpia potichu a navonok sa usmievaju. Niekedy mam pocit, ze som slaboch :stuck_out_tongue_closed_eyes: , ked vidim inych - napr. takych vozickarov, alebo matky v Afrike, co v naruci drzia hladne babatko alebo onkologocke deti..... je toho vela..... vtedy sa hanbim a mam chut si povedat ..... si h...o, si slaboch, zbabelec.... :stuck_out_tongue_closed_eyes: :unamused:
26. jan 2010 o 09:10  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
jaaaj, Hrosiku :slight_smile: , este ze ta mame a dala si sa tak pekne do poriadku.... :dizzy_face:

aj u mna ta moja choroba prebiehala hlavne na emocionalnej urovni.... :unamused:
smutok, beznadej, strach...tiez som nechcela zostat sama, tvar bez mimiky....
nebola som schopna riesit racionalne problemy, rozplakala som sa, neschopnost sa dokopat k aktivite,
sebalutost...
mala som zovrety zaludok a ranne prebudzanie (okolo 3 hodiny) s neschopnostou zaspat. :frowning2:

aj mne sa zacalo po AD zlepsovat. asi po mesiaci.a po takych 4 uz bolo dobre. :sunglasses:

este zdoraznujem, ze som sa moje stavy snazila zvladnut pomocou zivotospravy. cvicila som, relaxovala, chodila do prirody, stretavala sa s ludmi...ale, nestacilo to.
teraz s AD zase dodrziavam zasady spravnej zivotospravy. najviac pomaha pohyb. :slight_smile:
26. jan 2010 o 09:18  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja trpim na depresie a PP s prestavkami dokopy uz asi 10 rokov, tiez to zacalo z uplneho vycerpania. myslim ze je to beh na dlhe trate a uplne sa z toho neda dostat, su len lepsie a horsie obdobia :unamused: AD mi pomohli z najhorsieho, ale stale sa mi to aj tak vracalo. teraz som vyse roka uplne bez liekov a zatial sa to da ako-tak zvladat. :confused: ono to chvilu trva kym vam lieky zaberu, alebo treba vyskusat viac druhov kym vam sadnu a na zaciatku sa mozete citit dokonca horsie, ale treba vydrzat.
neda sa povedat ktora choroba je najhorsia, myslim ze pre kazdeho ta jeho. ano, su na tom ludia aj horsie,ale to nie je dovody aby sme tak skoncili aj my. preto sa nebojte ist k lekarovi, nie je to ziadna hanba a moze vam dost pomoct.
a este k tym panickym atakom - mne velmi pomohlo predychat to, ist na vzduch a proste sa vnutorne ukludnit. vzdy si treba povedat ze to za par minut prejde, o nic predsa nejde, neodpadnete, neumriete ani nic podobne :sweat_smile:
26. jan 2010 o 09:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
hroska, neblazni, Ty nie si slaboch ani zbabelec! Neobvinuj sa.
26. jan 2010 o 09:27  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Filipal, ano ....... ja som rada tiez, ze Ta a Vas mam :wink: :wink:, ta zivotosprava a pohyb su fakt dolezite :fearful: :dizzy_face: ,....len dokopat sa k tomu je tazke :stuck_out_tongue_closed_eyes:. U mna je to tak, ze raz mam velku chut na nejaky pohyb, proste zabehat si a inokedy zas nie som schopna sa premoct. V tomto Ta obdivujem, ze si vies povedat - proste musim.

Ahoj Rainee, Teba som tu este nevidela. :fearful: :confused: Ale fajn, ze si napisala. Tak vravis, ze 10 rokov?? :stuck_out_tongue_closed_eyes: :stuck_out_tongue_closed_eyes: A neda sa z toho uplne dostat?, ved vsade sa pise, ze depresia je vyliecitelna choroba. :fearful: :fearful: :fearful: A nevysadila si skoro, ked sa Ti to vracalo? :fearful:
26. jan 2010 o 09:33  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Inkinka :grinning: :grinning: :grinning: :grinning: :grinning: , tak ked si uz toho slabocha a zbabelca vylucila, tak mi uz zostalo len to h...o :grinning: :grinning: :grinning: :grinning: :grinning: :grinning: . .......to som skor myslela, v porovnani s tymi ludmi, co som uvadzala, ze oni fakt maju realne problemy a tie nase popri tom vyzneju tak banalne :confounded:
26. jan 2010 o 09:37  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Nie, ja som roky brala lieky a ked som vysadila tak sa mi to tak do roka vzdy vratilo a pokracovala som znova s inymi AD :stuck_out_tongue_closed_eyes: preto z vlastnej skusenosti nemyslim ze sa da z toho uplne dostat a ani nepoznam nikoho kto sa trvalo vyliecil. Tym vam ale samozrejme nechcem brat nadej a iluzie, kazdy sme iny :sweat_smile: Dost mi pomohlo ked som sa s tym vnutorne akosi zmierila a zvykla si na tuto chorobu /ak sa to teda vobec da/, ved su aj dobre dni ... ako sa hovori po dazdi vzdy vylezie slnko :grinning:
26. jan 2010 o 09:43  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
hroska, to nie je banalna choroba, prave naopak, ved casto vedie k samovrazdam. kto to nezazil, nepochopi lebo dovnutra ti nikto nevidi a nevie ako sa mozes citit a ako ti choroba moze velmi ovplyvnit cely zivot.
26. jan 2010 o 09:47  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
jaj hroska, ty si perfekcionistka, tak vylucujem vsetky tri veci :grinning: ...ja viem ako si to myslela, ale myslela som to tak, ako pise aj rainee, ze to teda nie je banalita! Ahoj Rainee, ja som bola tiez psychicky vycerpana a mala som neviem presne co, ale asi uzkostnu poruchu alebo light depresiu,nebola som liecena, preslo to, ale strach, ze sa to vrati, ostal. Nejaku formu a stupen depresie aspon raz v zivote zazije väcsina ludi - vraj -tak sa pise.
Filipal, ty si ma vymakla, ze vyzerate na turach! Vsak my teraz nikam nechodime, lenivci, zalezeni ako medvede.
26. jan 2010 o 10:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
jaaaj, Hroska, az take zle to mas teraz? ja som pisala naraz s tebou, tak az teraz som nasla tvoj prispevok z 9:10.... :frowning2:
to bude len taka prechodna rozlada! aj ja to mavam. a fakt toto obvinovanie!!!! :rolling_eyes: :rolling_eyes: :rolling_eyes: co si šisi???? :stuck_out_tongue_closed_eyes:

Inkinka, ty zijes??? :fearful: :sweat_smile:

Mercy, tebe som zabudla napisat....ze ano aj nas krasnych sa to tyka! :grinning: :grinning:

Rainee ahoj :slight_smile:
26. jan 2010 o 10:24  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte kocky :wink: takze dostala som uz termin na prve sedenia,buduci tyzden v piatok,tak som strasne v ocakavani,ako to prebehne a ako si sadneme.Berie si ma na starost zena lekarka,dufam,ze to prebehne v pohode.V pohode teda ja nie som,vcera som bola v posilke a zrazu z nicoho nic,guca v hrdle,slzy sa mi zacali kotulat...boze pripadala som si ako totalna troska,musela som zaliezt do satne aby ma nikto nevidel a tam som sa trocha predychala. :frowning2: Vsetko sa snazim robit,ale citim ze to robim nasilu,bez chuti,len aby som troska zamestnala hlavu....boli ma vsetko vo vnutri,boli ma dusa...
26. jan 2010 o 10:31  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
hroska, tu som :slight_smile: , poctivo čítam, len neprispievam, nič nové nemám...súhlasím s rainne, depresia aj PP sa zvyknú vracať, hlavne v zaťažových obdobiach, ale s tým sa reba už len nejak zmieriť, a bojovať so stresom, upraviť si životné hodnoty. Niekedy nás ale život prekvapí a zaskočí a choroba sa znova vráti :frowning2: ..hlavne že už vieme, čo nám je a že je to liečiteľné :dizzy_face: :dizzy_face: a niekedy sa aj nevráti, to nik dopredu nevie :sunglasses:

mercy, ako sa máš, ešte kojíš? :wink:

filipal, ty si tu taká stálica :dizzy_face: ....veru, máme to my krásavice ťažké :grinning: :grinning: :grinning:

stella, držím palce k prvému sedeniu, určite bude DR. milá a pomože ti :dizzy_face: budeš mať zasa energiu a silu žiť, ja niekedy až prekypujem energiou, len sa šetrím, aby som sa velmi nevyčerpala, aj oddychovať treba :wink:
26. jan 2010 o 12:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
nazdárek - jen nakouknu a hroška mě zmíní - zdravím vás, nemám co psát moc, tak jen občas juknu.
rainee - jsem na to podobně - taky jsem se zhroutila z úplného vyčerpání a vlastně jsem na lécích 8 let. Vždycky jsem snížila na nejnižší možnou dávku a začaly se vkrádat nepříjemné pocity, vztek, netrpělivost, panika, úzkosti, nedokážu být vyrovnaná - prostě to bez nich nějak nejde. (už jsem to psala hodně dávno tady, ale je vás tu spousta nových, tak se musím opakovat) Taky jsem nabyla dojmu, že prostě jsem měla nervy tak poničené, že se prostě do původní odolnosti už nedostanou. Doktor to nevyloučil.
Z Citalecu jsem přešla na Cipralex - mnohem účinnější, rozdíl je znát, tak jsem zkusila snížit na 5 mg.

Taky jsem mezitím v odmlce řešila vztah s máti - myslím, že jsem si stačila sama, nakonec se mi zdálo že se spolu objímáme a líbáme a že se probrala z komatu a já byla hrozně šťastná a ona taky. Což po letech těch hrozných snů o ní je velký posun (Reálně se neprobere, jezdím tam a lepší to nebude... )
Chci věřit, že jsem nějak napravila sama v sobě vztah k ní a až se to citově ve mě usadí, pomůže mi to zbavit se těch úzkostí a povede to ke snižování AD.
Tak vás všechny zdravím
filipe, hrošík, povuma,inkinka, a spousta dalších bojovnic. :slight_smile:
26. jan 2010 o 12:17  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tak som rada, ze ste sa ozvali :wink: , hned sa mi aj nalada popravila :wink: :wink: :wink: :wink: :wink:. Dnes som si sama zvysila, mam to od Dr. povolene pred a cez menzes. Zvysila som 1. krat, tak som zvedava, co sa bude diat..... :fearful: :astonished: :astonished: :astonished: :astonished: :astonished: :astonished: :grinning: :rolling_eyes:

Rainee, vidim, ze Ty si uz stara harcovnicka, uz vies, ze "kerá páčka" :wink: :slight_smile: , ano, ano, to je asi dolezity moment, vyrovnat sa s chorobou, zmierit sa s tym..... to mi asi este nejde......stale si myslim, ze ako prisla, tak aj odide... a navzdy.....hrozne si to zelam

Stella, Tebe blahozelam :wink: :slight_smile: , si na zaciatku, tak nech si s Dr. sadnete, potom daj vediet ako si dopadla. :wink: :wink: :wink:

Povuma, som rada, ze nas citas :slight_smile: :wink: :wink: :wink: , ano mas pravdu, tiez mi padol kamen so srdca, ked som sa dozvedela, ze co mi to vlastne je, to bol dolezity moment :confused: :fearful: . Hovori sa, ze depresie je liecitelna az uplne vyliecitelna, tak to mi dava stale nadej....... :slight_smile:, aj ked v tych horsich momentoch sa mi ten moj postaveny domcek nadeje zasa zbura a staviam odznova, len sa bojim, ci budem mat sil ho postavit znovu..... :unamused:

Kubicek, tak to je radost, ze si sa ozvala :slight_smile: :slight_smile: :slight_smile: , aj Andy sa na Teba pytala. Som rada, ze Tvoj vztah k matke dospieva do noveho rozmeru a vies, ze ja som mala takeho tusaka ...... ze to takto nejako podobne dopadne :fearful: , len som sa bala Ti to nejako nadhadzovat, lebo si bola neoblomna a nekompromisna nejako to posunut. Hrozne Ti to prajem a myslim, ze to je ta prava cesta, aj pre Teba a aj pre mamu. Drz sa Kubaka a obcas napis, ved si nenechavaj ten spisovatelsky talent len pre seba :wink: :wink:.
26. jan 2010 o 13:26  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
hroska dakujem za odpoved....chcela som svoje príznaky porovnať s niekym. .....mne ide len o tie závrate.....vôbec na nich nemyslím a príde to samo od seba......až potom sa zľaknem....inak mám myšlienky v pohode....bez príčiny sa nerozplačem, iba ak pri dojímavom filme....
26. jan 2010 o 15:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte dievčatá. Tak konečne aj ja som tu mala som dosť ťažké obdobie teraz hlavne so synom v škole ale dúfam, že sa to bude zlepšovať. Nakoniec ostal v tej škole dali mu povolenie urobiť komisionálky tak dúfam, že to nezbabre a dokončí. Ale veľmi ste mi chýbali a kým som to tu prečítala, tak je toho dosť.
Pozdravujem nové babenky a držím palce.
Hrošká máš pravdu mám doma manžela ale hlavne kvôli synovi som tu nebola bolo mi fakt hrozne ešte že mám ten frontin ale nebrala som ho veľa.
Filipal ty to máš tiež ťažké na všetko sama nevedela som o tom rozvode tak sa ani nedivím, že potom sú také
stavy ale ked všetko na nás vplýva a nevyberieme si chorobu.
Vita ja som mala tiež také stavy ako Hroška a tiež beriem seroxat 20 a dá sa povedať, že zaberá.
Pozdravujem všetky dievčatá Srdcko, Hroška, Filipal, Andy,Kubaka, Pavuma a proste všetky čo ste tu je dobré mať takú spoločnosť tak držte sa :slight_smile: :slight_smile: :slight_smile:
26. jan 2010 o 15:52  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte kocenky.
Ja suhlasim s rainee-myslim ze toto je uz na celý zivot- :frowning2: len je to naozaj na cloveku ako sa s tým vyrovná-ako ked to zacalo tak som si myslela,ze rok dva a bude o.k.Presiel rok a druhý a ostalo to po starom-akurat ze potom som az presla na AD ked sa nad tým zamýslam teraz tak normalne nechapem ako som to zvladala.Teraz som stým da sa povedat zmierena ze nikdy uz nebudem uplne fit-aj ked mozno dufam ze po vysadeni AD bude chvilu klud-pokial sa nieco neprihodi-co ma zase polozi-lenze mozno uz ani to nebude take drasticke-pretoze uz viwem ze ten zachvat paniky prejde a neumriem nan-nie ako na zaciatku-ze som si myslwela,ze posledná minuta prisla. :frowning2:
Mna by to uz ani tak nesralo sorry za vyraz-aj keby som lieky hutala do konca zivota-lem ma strasne stve-ze nename rodinu a furt neviwem prekonat tuto prekazku-aj ked viem ze by som to rozdýchala-ale aj tak sa neviem presvedcit-mozno fakt este nie som peripravená a aj ked si myslim ze tuzim po babtku tak to neni tuzba aká by asi mala byt a mozno ked ma chyti ta pravá-tak mi to bude jedno a aj pani Panická porucha sa bude moct rozkrajat a nezastavi ma(Boze daj aby to bolo)aja sa na tu svoju kamosku vykaslala a nebrala ju vazne-aj ked si myslim ze ked ma clovek 28 rokov tak uz by mal byt pripravený-ci ma to chyti az v prechode?Som ja ale debil :stuck_out_tongue_closed_eyes: uz ani neviem co ma to napadá za kraviny.
A preto sa chcem spýtat Teba rainee ako si to zvladla-kedze más babatko malunké a aj kamosku PP.Zvladla si to uplne bez liekov?Alebo ako to prebiehalo?
A pozdravujem vsetky kamosky a spolubojovatelky-mám Vás vsetky rada-virtuálne poradkyne-este ze Vás mám :slight_smile: :slight_smile: :slight_smile: :slight_smile: :slight_smile:
26. jan 2010 o 16:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte,,,juj kolko vela ste popisali,,,,tie odporne zaciatky problemov su veru podobne,,,,ja som tiez myslela ze idem urcite umriet :stuck_out_tongue_closed_eyes: ,,,,ked som sa vcera s doktorkou bavila tak som jej spominala ze nechapem preco mi je zle teraz ked je doma relativne vsetko v poho,,,a povedala mi ze to moze fungovat aj tak ze kym je situacia napata a tazka a viem ze musim fungovat tak neako fungujem,,,no akonahle sa situacia ukludnu akoby organizmus povolil a nemal silu sa branit a pridu problemy,,,,mozno pisem ako mongol no tak neako to pocitujem,,,aspon tak sa to u mna prvy krat prejavilo,,mangel bol mimo republiky a moc som sa o neho bala a bola som doma sama s detmi,,,a ked sa konecne po pol roku vratil na mna to dolahlo uplne a bum,,, je hrozne kolko mladych ludi ma s tym problemy,,,,teraz som sa dozvedela ze kamoska ktora sa mi dlhu dobu neozyvala lezala mesiac doma s tazkou depresiou,,,odo mna s tym rozdielom ze ona sa pokusila o samovrazdu :pensive: ,,,je slobodna a sama a nezvladla situaciu,,,,strasne,,, no mozno keby som nemala deti riesim to podobne,,,ked som bezvladne lezala na posteli a revala ako diva tiez som nato myslela no nemozem to ukoncit ked mam dve naderne deti a oni ma potrebuju,,,zelala som si len aby mi bolo konecne dobre,,,nikomu v zivote by som nepriala tie strasne stavy :pensive: :pensive: :pensive: ,,,, ale podme mysliet pozitivne :slight_smile: ,,odnes som zvysila davku AD a dufam ze bude lepsie :wink:
26. jan 2010 o 19:37  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Alika ono to vzdy príde vtedy ked si myslis ze je vsetko o.k.
U mna to zacalo vlastne takto august 2001-zomrel mi ocko-nejak som sa pretlkala aj dvakrat za den na cintoríne a stál pri mne vtedy este priatel-tak to nejak slo-mala som kopec znamych kamarátok a tak sa mi snazili pomoct.Potom prisla svadba-svadobná cesta atd.Krasne zamilovane obdobie.Potom som sa dívala ako nám pred očami zomiera dedko na rakovinu-ked zomieral-sla som cakat záchranku a viezla som sa vnej-uz vtedy som mala záchvat paniky-ale vobec som to netusila-vsetko som pomáhala babke z organizovat-dovtedy som nikdy v zivote nezjedla ziadnu tabletu charakteru frontin,xanax,po dedovej smrti nám prisla do firmy kontrola z IBP a vtedy to zacalo-strasne som sa bála-lebo som bola zodpovedna za zmluvy a zamestnancov a pocula som vtedy ze dávaju milionové pojkuty.A prešla kontrola-vsetko dopadlo o.k. a ja som dostala prvý záchvat.
Takze ono to vzdy pride az ked je klud-a kdesy som citala ze PP sa moze prejavit do piatich rokov od nejakeho stresujuceho zázitku-v auguste 2006 by bolo 5 rokov od smrti ocina a mna to chytilo 9.5.2006-tak tomu verím.
Dnes som akási pesimistická musim sa nejako naladit-ale mám kramy tak som taka lutostivá
26. jan 2010 o 20:04  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Kurňa sa prekonávam az dva príspevky za den :grinning:
26. jan 2010 o 20:04  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Srdcko, ano, ano u mna tiez podobny pribeh na zaciatku :stuck_out_tongue_closed_eyes: bola som uz zo vsetkeho hrozne vycerpana a prepracovana a vtedy sa to zacalo. Tiez som bola ten typ, co v zivote nezozral ziadnu tabletku, ved aj antibiotika kym som zobrala, to ma museli vsetci prehovarat a to som posluchla len vtedy, ked uz som fakt videla, ze prirodnou cestou to nepojde. No a lieky typu, Frontin, Lexaurin...... uuuuuuf tak to nikdy v zivote, ja som vzdy chcela mat "jasnu mysel". Takze ja som mala hrozne stavy aj na zaciatku uzivania AD, jednak preto, ze som sa s tym nevedela psychicky vyrovnat, ze take nieco vobec papkam, ale aj fyzicky som ich neznasala dobre :stuck_out_tongue_closed_eyes: :stuck_out_tongue_closed_eyes: :stuck_out_tongue_closed_eyes: .

Rainee, Srdcko, neblaznite, fakt si myslite, ze je to na cely zivot :confused: :fearful: :stuck_out_tongue_closed_eyes: , nieeeeeeeee :rolling_eyes: , to fakt uz nedufate, ze este nejaka ta nadej na uplne vyliecenie je ??.......... :fearful: :fearful: :astonished:

Alika, tiez podobne myslienky aj u mna boli :stuck_out_tongue_closed_eyes: :stuck_out_tongue_closed_eyes: :stuck_out_tongue_closed_eyes: :stuck_out_tongue_closed_eyes: :stuck_out_tongue_closed_eyes:, ale presne tak myslela som na deti ... :frowning2: :unamused:

Maria, som rada, ze sa to so synom nejako poriesilo :sweat_smile: a kedy vlastne bude mat tie komisionalky?? Tak beries teraz aj Frontin? Ja som vcera skusila zvysit Seroxat, takze to uz som mala dennu davku dokopy 45 mg, t.j. viac ako 2x viac ako Ty :confused: :fearful: :fearful: , myslim ze to trochu pomohlo, vpodstate som ani nemala nejake vedlajsie ucinky, aspon som si to vyskusala, :slight_smile: lebo nikdy som sa nevedela na to odhodlat. :stuck_out_tongue_closed_eyes:

Filipal, nie ze by som to mala teraz nejake zle :stuck_out_tongue_closed_eyes: , ale bolo aj lepsie :grinning:, skor na mna taka nejaka melancholia prisla, ani neviem :confounded:............

Vita, ak mas "len" tie zavrate, tak to nie je az take najhorsie :wink: :wink: :wink: , ak si neurologicky vporiadku, tak je to urcite psychika :unamused:. Viem, ze Ti to zneprijemnuje zivot :stuck_out_tongue_closed_eyes: :stuck_out_tongue_closed_eyes: :stuck_out_tongue_closed_eyes: :stuck_out_tongue_closed_eyes:, vidis a ja si zas vravim, ze joooj ako by som ja vymenila tu moju pani depresiu :stuck_out_tongue_closed_eyes: :stuck_out_tongue_closed_eyes: :stuck_out_tongue_closed_eyes: :stuck_out_tongue_closed_eyes: , napr. za taku pani PP :grinning: :grinning: :grinning: :grinning: :grinning: :grinning:
27. jan 2010 o 10:27  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
hlavne treba robit vsetko preto aby sa to minimalizovalo tj vyhybat sa "spustacom" - myslim ze ten najvacsi je asi STRES. mne to zacalo tak ze som mala toho strasne vela /praca, VS, rodinne problemy.../ proste sa to nakopilo a organizmus sa s tym vysporiadal takto - najprv PP a k tomu sa pridruzila depka. nikdy som nebola "zrutena" dokonca nikto mimo najblizsej rodiny ani nevie s cim uz roky bojujem /aj tak by to "zdravy" clovek sotva pochopil/. v praci ma to niekedy stalo tiez maximalne usilie sa zmobilizovat a "normalne fungovat" aby som podala tie vykony co sa odomna ocakavaju /nakolko mam dost narocnu a zodpovednu pracu/, no ale vzdy som to nastastie ani neviem ako zvladla. :confused:
velmi som sa tiez obavala ako to bude s babatkom, dost sme to preberali ci vobec do toho ist a ako to budem zvladat, ale nakoniec to je zatial celkom v pohode. samozrejme pocas teho som lieky nebrala a stale neberiem - dalo sa to vydrzat aj ked nie vzdy to bolo lahke to priznavam. len sa obavam aby ma choroba z vycerpania znovu nechytila kedze som pri babatku dost vycerpana a nevyspata...
27. jan 2010 o 11:28  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
rainee, vies u nas je to asi aj dedicne :stuck_out_tongue_closed_eyes: kedze aj otec mal depresiu. On s tym s prestavkami bojoval 8 rokov, chyba vsak bola aj v jeho zalieceni, v 80-tych rokoch predsa len menej lekari vedeli ...., ale potom mu pomohli aj elektosoky a spravne nasadena liecba...... depresia sa mu odvtedy nikdy v zivote uz nevratila. Berie sice minimalnu udrziavaciu davku AD uz roky, skoro 30 rokov, pecen ma zdravu, je uplne v pohode. Tak preto som sa cudovala, ze si myslite, ze je to na cely zivot :fearful: :fearful: :fearful: ...., ale mozno ze ako u koho :confused: :fearful:
27. jan 2010 o 11:37  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok