• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Depresia. Ako sa jej najrýchlejšie zbaviť?

28. marca 2017 
@danielagabriela Tak ja tiež v tej svojej mini záhradke :grinning: viac buriny ako úrody,ale na relax dobre :grinning: Mohlo by byť aj tak ako je,len nech nebude horšie :grinning: .
1. máj 2014 o 21:39  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@lenka_21 Ahoj Lenka,tak malému veeeeeľa zdravia a nech Vám všetkým robí samé radosti a žiadne starosti.
1. máj 2014 o 21:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@lenka_21 ahojki, pohodicka, vlastne ja som to este nikdy nikomu nerozpravala.....az tu :angry: bala som sa o tu kocku, preto som to zo seba dostala......o tych osetrovateloch vie len priatel, a o tom ostatnom uz nikto,iba vy..........aj on vie, ze sa tam diali rozne svinstva......postazovat sa na nieco pred dr, znamena vyssie davky liekov automaticky, alebo ked otvoris na nieco zobak, ze nesuhlasis......este som nestretla "kolegu",ktory by sa tam chcel este vratit, a to ze ich poznam dost vela......kazdy odpovie - uz nikdy viac.... :grinning: :grinning:
drzte sa, a som rada, ze inde je to inac.....ale aj odo mna, uz nikdy viac... :grinning:
1. máj 2014 o 21:46  •  2 deti - snaží sa  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@anina63 no spravna veta je: Mohlo by byt aj tak ako je, alebo aj lepsi :wink:
1. máj 2014 o 21:47  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@lenka_21 :grinning: :grinning: :grinning: učíme sa celý život....dakujem,budem pamätať
1. máj 2014 o 22:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@lenka_21 @172 @esselte @timino @lucinka0921 @maria43 @lumiklumikovy @talulah @mary 1995 @soniada @simka1111 @hroska @ kachita @marionmarion a všetky ostatné kočky prajem krásny den :slight_smile: :slight_smile: :slight_smile:
2. máj 2014 o 09:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (4)
@anina63 dakujem zlatko aj tebe -vam vsetkym ..moj je pracovny do neskoreho vecera :confounded:
2. máj 2014 o 10:38  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@anina63 vdaka, pekny den ja tebe :slight_smile:
2. máj 2014 o 12:07  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
Tak a som tu zase, dlho som si hovorila, nejdem na forum, nejdem sa v sebe pitvat, je mi uz super, venuj sa niecomu inemu az kym.....az kym pred tromi dnami sa mi nestalo nieco, z coho sa este teraz neviem vyhrabat. Prisla som krasne vecer po vyucovani domov, sadla si k telke a lenivej sa mi nechcelo spravit si veceru, tak som si do misky nasypala lieskove orechy a pekne krasne ich chrumala. Po hodine ma ale zacala svrbiet hrdlo, a ruky. Zlakla som sa. Hrdlo stale svrbelo a tak som pila vela vody. Nakoniec sme sa rohodli ist na pohotovost. Tam mi nieco pichli a poslali domov. A cestou domov som mala zase pocit ze nemozem dychat, priatel auto otocil a palil to spat a ja som zacala dychat ako besna. Ja neviem, ja som asi hyperventilovala ale nemohla som to dychanie zastavit, to bolo dychanie ako besne. Doktor sa velmi zlakol, snazil sa mi napichnut zilu ale zlomil ihlu, potom uz ani neviem, prisli nejaki ini ludia a potom som sa zobudila uz na nejakej izbe s infuzkami v ruke. Zaver bolo nieco ako panicka epizoda s otaznikom a alergicka reakcia (zaujimave bolo, ze den predtym som orechy jedla a nic) ale vraj sa mi to mohlo skrizit s niecim inym. A teraz som doma ale mam pocit, ze ked nieco zjem, iste sa zadusim a nechcem jest. Bojim sa. Chytaju ma take zachvaty paniky, ktore navonok ani len nevyjdu a ja som zase v spirale strachu. Strachu o seba. Mam taku tazobu na hrdle, proste KLASICKY a trapny priznak uzkosti, ale ja sa ho pre istotu bojim!! Chapete ? Tak som sa tesila, ako som na tom uz dobre a teraz zase toto. A aj ked som si myslela, ze mam toto uz davno zvladnute, tak nemam. Zase som tam, kde som bola pred mnohymi rokmi.
Mali ste niektora takuto skusenost, ze strach z alergie vam sposobil zvysenie uzkosti ? Do toho mi este ta Bartosova ide rozumom....hnus
A este jednu dobru spravu, podarilo sa nam vybavit na svadbu kroje :slight_smile:
2. máj 2014 o 13:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@kachita každý veľký strach je spúšťačom úzkosti obzvlášť nás, ktorí máme takúto chorobu.Skús nemyslieť, že sa to zopakuje. Mysli na svadbu, na niečo príjemné. Ak bude úzkosť silná, tak to rieš s lekárom, keď ťa to neprejde do 2 týždňov.Berieš na úzkosť nejaké lieky?
2. máj 2014 o 14:54  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@kachita Ahoj Kachita! Uplne si viem predstavit ako sa citis. Na Ivetu myslime v kutiku asi vsetky, lebo si vieme v dusi predstavit ako sa asi citila, ake mala neskutocne prazdno v sebe a ako jej uz asi bolo jedno co bude potom, len nech je uz dobre. Ale ona je uz tam a my sme este stale tu a caka nas vela krasneho a u Teba coskoro! To, ze som sa vydala bolo jedno z najspravnejsich rozhodnuti v mojom zivote a druhe mat deti a toto vsetko Teba este len caka, ver mi, mas sa na co tesit, lebo si este neprezila vsetky tie krasne odtiene lasky, ake vo vztahu su a ked budes mat dietatko, tak to sa otvoria zazracne zakutia zivota, pridu nove obzory, vela radosti, lasky, a toto vsetko je pred Tebou. Ked som chodila k psychologicke, tak mi povedala, ze alergici a astmatici su celkovo citlivejsi, uzkostejsi. Kazda dramaticka situacia v nas doznieva a u nas uzkostnych toboz, ber to ako hotovu vec. Co je dolezitejsie, zacni normalne jest, hned teraz, v ziadnom pripade to neodkladaj. Jasne, ze vynechaj alergeny, ale ostatne jedlo je v pohode, naozaj sa Ti nic nemoze stat. Ryza, zemiaky, chlieb Ti urcite neublizia a postupne pridavaj. Ak sa niecoho bojis, tak si trochu toho daj a pockaj 4 dni, lebo to je casovy limit na prejavenie sa alergenu. V tomto pripade urcite plati, ze klin sa klinom vybija, to znamena, ze treba zacat hned robit to, coho sa bojis. napr. mna raz chytil panicky zachvat v obchodaku v ulicke s cajmi. Na druhy den som tam pekne krasne naklusala a nasilu som sa prechadzala v tej ulicke s cajmi, poviem Ti bolo mi vselijako, ale potom to preslo a nerobilo mi to uz nikdy problem. Uz som pochopila, ze nebudem taka ako ostatni ludia, ale ze som od narodenia uzkostna, bojazlivejsia, ale pracovanim na sebe mozme byt odvazni uzkostlivci a nie sralovia uzkostlivci. Normalne zacni jest, hadam nedas tej svini panike taku krasnu vec, akou je pozitok z jedla. papa
2. máj 2014 o 17:19  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (3)
Ahojte...pisem sem, lebo mam pocit ze uz dalej svoj zivot nezvladam...mozno ma tu niekto pochopi, mozno nie...no skusim to. Patrim medzi vas, na depresiu som sa liecila s prestavkami 10 rokov. Potom som otehotnela a uz tri roky som bez liekov aj terapie...nad terapiou som uvazovala uz velakrat, ale mam strach...
Mam dieta, este je male, bude mat dva roky...odkedy sa narodilo, uvedomovala som si, ze bola chyba ho mat...necitila som k nemu ziadnu vrucnu lasku, ako som dufala, ze citit budem...ale citila som hnev a podrazdenost. Moje dieta stale plakalo...stale plakalo a nikdy nespalo. plakalo aj na rukach, aj v kociku...nemal mi kto pomoct, poradit, muz ten bol este viac bezradny ako ja...nezvladala som to. Na svoje dieta som kricala, nadavala som, nezniesla som jeho krik. Nedokazala som svoje emocie drzat na uzde. Vedela som, ze som nanic matka, ze ublizujem svojmu dietatu, ze namiesto toho aby som mu dala lasku a pocit bezpecia, mu davam iba utrpenie. Ako dieta rastlo,sem tam poletela aj facka, niekedy aj viac. Vzdy mi to bolo nesmierne luto a slubovala som si, ze to nikdy viac neurobim. Ale nedokazala som to. Velmi, velmi som sa snazila robit maximum, kojila som ho kedy chcelo, spavalo pri mne a nie v postielke, kupila som si nosic aby som ho mohla mat pri sebe...no s vybuchmi zlosti som nevedela prestat. Zili sme v malom meste, kde nas vsetci poznali a tam som k psychologicke ist nechcela...moje dieta sa kojilo tak ci tak aj kazdu hodinu, dve nemohla som od neho odist nikam. Nemala som sa s kym porozpravat, nemala som kamosky, rodinu, nikoho. Moj vztah s muzom sa postupne rozpadaval. Vycitala som mu, ze sa o mna nezaujima, ze mi nepomaha, ze je mu prednejsi mobil a internet, nez ja a nase dieta. Iba mlcal a nic na tom nemenil. Ignoroval ma dalej,ziadnu lasku som od neho necitila, nedostavala. Bola som prenho vzduch. Vsetku zodpovednost o dieta mi hodil na krk, on sa podielal na jeho vychove iba pasivne, co som mu povedala, to urobil, ale sam sa o nic nezaujimal. Tu tarchu zodpovednosti som znasala a dodnes znasam velmi tazko...ja som nanho kricala, hadala sa, bola som zufala, bezmocna, zuriva, vydesena...mala som problem vyjst na ulicu medzi ludi...bala som sa odsudenia, ze vsetci budu vediet aky som zly a podly clovek, co robim svojmu dietatu...
nakoniec som muza po dvoch rokoch opustila...odvtedy mam vycitky svedomia aj kvoli tomu, ze som dietatu zobrala otca. Moje nekontrolovatelne vybuchy zlosti sa stale nezlepsili, prave naopak...som zo seba zdesena, som nestastna a bojim sa o tom kazdemu hovorit...bojim sa o tom dokonca hovorit aj psychologicke, aby nekontaktovala socialku a aby mi dieta nezobrali...napriek vsetkemu co tu pisem, svoje dieta milujem nadovsetko, nechcem mu ublizovat! Preco sa to so mnou deje? Uz ma parkrat napadlo, ze si podrezem zily, alebo skocim pod vlak. Neviem co uz mam robit, nevladzem to riesit...este k tomu vsetkemu som zistila ze dieta je pozadu vo vyvoji, ze to budem musiet riesit u psychologa, logopeda...a tiez som presvedcena o tom, ze za to vsetko mozem ja, keby som mu davala viac lasky, mozno by nemalo ziaden problem...
Niekedy nechcem nic ine, nez vratit cas a ked si uvedomujem ze sa to neda, chce sa mi zomriet...
2. máj 2014 o 18:23  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@lenka_21 leni, zajimalo by me, ty nutkave myslenky braly jako OCD nebo to nijak neresili a rekli, ze to patri k depresi a uzkosti? u me je to o tom, ze kdyz zacnu citit uzkost mam sileny strach, ze se mi ty nutkave myslenky vrati a zase jsem v zacarovanem kruhu...jednou bych t chtela zvladnou jako Ty, ze vysadim a vydrzim bez leku :wink:
2. máj 2014 o 18:42  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (3)
@alexandraalexandrova Ahoj, tvoje dieťatko je ešte malé a ešte môžete spolu prežiť veľa krásných chvíľ. Na tvojom mieste by som vyhľadala lekára. Však mu môžeš všeobecne povedať o svojich náladách a výbušnosti. Určite s tým niečo urob čím skôr, načo sa toľko trápiť? Ja mám úzkosť i depresiu,ale skôr trpím vo svojom vnútri sama, radšej niekam zaleziem keď je mi úplne nanič. Tiež mi vadí detský krik ale vtedy radšej odídem do inej izby až to nepočujem. Mám už staršie dieťa ako ty.
2. máj 2014 o 19:18  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (3)
@3009 Ja beriem na uzkost s depresiou Eliceu+Tritico. Tak verim ze to sa zase nejako ustrazi. Na tazke chvile mam Atarax, ale ten si nedavam.
2. máj 2014 o 19:48  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@kk77 Dakujem velmi pekne za tvoje slova. Tiez sa hecujem, ze sa nedam, ze predsa teraz si este nieco neprivodim, ze prestanem jest. Nieco take, co hovoris, som robila predtym aj ja, ze kde som mala uzkost, duplom som tam sla. Hned na dalsi den som si obliekla veci, v ktorych som bola na pohotovosti. Nedala som tej myslienke ani len sancu. Este to naplno dokazat s jedlom a ides.
A ano, to prijatie a pochopenie sa...ze proste tieto epizody budu. Dnes som sa o tom bavila so psychologickou, vediet si odpozorovat a hlavne rozoznat tie cykly a nedat sa nimi zvalcovat :slight_smile:
A dakujem za podporu - na svadbu sa uz tesim. Mala som obodobie, ked som nevedela ci ano, ci nie, ale teraz sa tesim a viem, ze je to spravne :slight_smile:
2. máj 2014 o 19:52  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@alexandraalexandrova Ahoj, a beries lieky ? Lebo ak nie, urcite by som na ne naskocila, lebo ty dietatko lubis, ale tvoja chorba z teba robi nieco, cim ani nechces byt. Ak lieky beries, pouvazuj nad zmenou. A neboj sa vyhladat psychologa, on ti pomoze pochopit samu seba a najst riesenia k takym vybuchom. Je pravda, ze dietatku to dobre nerobi. Kvoli nemu iste chod k terapeutovi. Vies kolko dobrych veci naucil uz mna ? Nauci aj teba. Uvidis. Neboj sa okolia, lub seba a maleho. Nic ine nie je podstatnejsie.
2. máj 2014 o 19:56  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (3)
@kachita ach moja, tak čo sa deje?Dúfam, že sa ti to do svadby upraví, ako predtým, áno z alergiou môže byť spojená aj panika, zľakla si sa a vrátilo sa to, prestaň na to myslieť, dýchaj do brucha, nepripúšťaj si to, je to naša choroba, je úplne fajn, niečoho sa zľakneš a je to tu, nepoddaj sa tomu
2. máj 2014 o 20:07  •  1 dieťa  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@esselte Vylakala som sa, ani neviem, co bola panika a co alergia. Musi to do par dni prejst. Ak nie, pojdem k doktorke. Ale vlastne, ja to dokazem aj bez nej. Nebudem predsa stale utekat po nejake lieky. Zvladnem to.
2. máj 2014 o 20:10  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (3)
baby, nedajte sa a neutápajte sa pri myšlienke na ivetu, ona to mala iné, neliečila sa, partner ju z liečenia vybral, chlapi si ju podávali ako špinavé prádlo , jej život bol jeden veľký kolotoč , chlapi ju do toho dostali a nechceli jej pomôcť, sú na vine aj lekári, aj ľudia okolo nej, my to máme iné, neprenasledujú nás paparazzi a nie sme stále na pretrase v každom bulvárnom plátku a nelietame v liekoch a drogách, mala to ťažké, bola ovládateľná chlapmi a bola slabá osobnosť, ovládateľná zlými vplyvmi
2. máj 2014 o 20:13  •  1 dieťa  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (5)
@kachita určite, bolo to len preto, že si sa sa vyľakala,to prejde, musíme sa naučiť veci zvládať aj bez tých našich liekov a veriť si, že to zvládneme
2. máj 2014 o 20:16  •  1 dieťa  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (2)
@kachita ja to mam ted podobne jako ty...taky jsem se neceho hodne vylekala, pak me vylekalo, proc jsem se tak vylekala, kdyz od toho mam leky a najednou bum a uzkost je tady jjako vysita, ma neustala kamaradka, vzdycky se na ni muzu spolehnout :stuck_out_tongue_closed_eyes: zacla jsem si brat benzaky, ale tech se taky bojim, takze je beru jen malinko a teda nejak moc nepomahaji :rolling_eyes:
2. máj 2014 o 20:57  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@alexandraalexandrova urcite vyhladaj pomoc, cim skor tym lepsie!!! Musis zacat svoj problem riesit, lebo ublizujes sebe a dietatku. Prepac, mozno hlupa otazka, ale nedokazes sa vyzurit na niecom inom ako na tvojom dietatku ... Mam kamosa co mal podobny problem (sice dietatko nebil) a kupil si boxovaci vak. Ak ho pochyti amok tak trieska do doho. Nevies zaradit spiatocku a odist niekde inde kde by si sa vyzurila?

Pozri, z toho co pises netusim ake je to vazne ...vies ja mam 2 male deti a tiez obcas dostanu na zadok, tapnem ich po ruke, kricim na nich a uz som ich aj tlapla po licku ... ale je to vsetko take potlapkanie ako udretie. Nasilie iba plodi nasilie a mozno onedlho budes riesit problem, ze sa takto sprava tvoje dietatko kedze to vidi u teba. Co rodina, nemas nikoho kto by ti s dietatkom pomohol? Napr.raz do tyzdna by si isla niekde von - prechadzka, cvicenie. Co otec dietata, stretava sa s nim, mate dohodnute navstevy?
Citam si tvoj prispevok opat a naozaj by bolo dobre keby si s niekym riesila co sa deje ... chapem, ze svoje dietatko milujes, ale ak mu naozaj ublizujes tak by asi bolo treba zvazit ci ho nevies niekde umiestnit kym sa naucis svoje stavy zvladat....hmmm...
2. máj 2014 o 21:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@alexandraalexandrova Jednoznacne z Teba hovori choroba, ludia, ktori cielene ublizuju svojim detom to zarucene nelutuju, je im to uplne jedno, alebo im to dokonca sposobuje sialenym sposobom radost. Myslim si, ze byt zly na najmilovanejsich je jednym zo zvlastnych dosledkov neliecenej depresie, uzkosti a pod. Proste zufali ludia robia zufale veci. Este to mozes zastavit tym, ze to pojdes riesit, zobrat si zivot, to nie, pokafres to babu do konca zivota, chyt sa oprat a ukociruj svoj zivot. Urcite by si nechcela, aby tvoje dietatko za par rokov pisalo na podobne fora, ake je nestastne. Odpustit si je v zivote asi to najtazsie, myslim, ze prave na to by si potrebovala tu terapiu.
2. máj 2014 o 21:26  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
Ahoj alexandraalexandrova, suhlasim s lenka 21. Vyhladaj pomoc prosim ta. Je to velmi dolezite. A skus odist od dietata ked ta to chyti a niekam si buchnut do steny napr....musis sa naucit svoje emocie ovladat!Viem o com hovorim,mam dvojicky a niekedy je to velmi velmi tazke hlavne ked placu obe naraz.
2. máj 2014 o 21:48  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@lenka_21
@silvia44
@kk77
@lenka3330
@kachita dakujem vam za prispevky. Uvedomujem si ze potrebujem pomoc a urcite to nechcem nechat tak...uz mam termin u psychologa...ale je to zlozite, lebo za nim budem musiet dochadzat cca 100 km, nic blizsie som nezohnala, lebo tu kde zijem, nemam trvaly pobyt, ani vseobecneho lekara...a dieta nemam komu zverit, len ak za nim pride jeho otec, co zavisi od jeho pracovnej doby...
Lieky neberiem a myslim ze to ani nebude tak skoro mozne...ja totiz maleho stale kojim a nasilu ho nechcem a nemozem odstavit, kojenie je prenho nieco co mu dodava pocit bezpecia a co si vyzaduje niekedy aj desatkrat za den.Keby som mu to zrazu odoprela, nechapal by preco a velmi by mu to ublizilo...a ja mu uz nechcem viac ublizovat. Samozrejme ze sa snazim obratit svoj hnev na nieco ine, skusam to neustale, zatvaram sa do kupelne, aby som to tam predychala, alebo zabuchnem dvere a jeho necham v izbe,aby nebol v dosahu, trieskam do steny, do nabytku...niekedy sa mi to podari, no castejsie nie, ako ano :frowning2: Nie som na to hrda, to urcite nie...hoci moje dieta nechodi s modrinami, urcite ich ma na dusicke :frowning2: :frowning2:
Odist od neho alebo ho dat niekam inam, to by som nemohla...on nikdy nebol bezo mna, spava pri mne od narodenia,nikdy nespal sam v postielke, tulime sa k sebe, dojcime sa viackrat za den aj noc, nosim ho v nosici, objimame sa, ma rad ked si spolu pozerame knihy..vnimal by velmi zle, keby som tam zrazu nebola...akokolvek to znie paradoxne, ale vo chvilach, ked ma neovlada zurivost, mame velmi blizky vztah...tym samozrejme nechcem povedat ze to je v poriadku a viem ze tie chvile ked mu ublizujem sa nedaju nicim vykompenzovat, no myslim ze odlucenie by mu ublizilo este viac, nez je to teraz...
Otec dietata ho navstevuje pravidelne a ja mam moznost ist sama niekam...ale kam? Na co? Nemam nikoho, kto by ma vypocul, nemam kamaratky alebo ak ano, tak su velmi daleko a v kontakte sme uz iba sporadicky. Nemam s kym ist na kavu...a samej sa mi ani nechce, nevidim v tom zmysel. Co sa rodiny tyka, otec nam pomaha sice, ale nemame moc blizky vztah..je to typ cloveka ktoreho nejake psychicke problemy a city nezaujimaju, on o takych veciach proste nerozprava ani im nerozumie. Moja mama o nas nema zaujem vobec, zavola iba ked odo mna nieco chce, inak sme jej aj s malym ukradnuti...
nadvazovat nove vztahy mi nikdy neslo...nenavidim sa za to aka som, ako vyzeram, ako sa spravam...
odpustit si nedokazem...neviem ci toho niekedy budem schopna...v pondelok idem za psychologickou...ale bojim sa...moze ma udat na socialku? Mam sa toho obavat? To by som neprezila...a verim, ze moje dieta by trpelo ovela viac, keby mi ho zobrali :frowning2: :frowning2:
2. máj 2014 o 22:33  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@kachita Ahoj,určite to všetko zvládneš......verím tomu.Máš toho veľa za sebou a preto ťa len tak nepoloží nejaká úzkosť.Veľmi ti držím palce,nech si v pohode a vychutnávaj si ešte chvíle slobody :slight_smile:
3. máj 2014 o 00:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
@kachita Využijte poslední volné místo v iniciativě "Pošli to dál" a získejte 2 hodiny skype FasterEFT práce zdarma. Informace jsou v jednom z posledních příspěvků v mém blogu (má v současnosti 23 komentářů), nebo si přečtěte hodnocení v nejnovějším příspěvku. Nabídka samozřejmě platí i pro ostatní.
3. máj 2014 o 07:14  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Baby, mne pri depresii strašne pomohla zumba... dobitá energiu, fakt... najlepšia vec... ked už nič iné, tak aspon toto:slight_smile: držím palce
3. máj 2014 o 07:16  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
@chovancova27 ahoj a v akom stadiu ti pomohla zumba? asi nie v tom kedy si z depresie nemohla vstat z postele vsak? :slight_smile:
3. máj 2014 o 09:20  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (5)
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok