Je normálne po 30 rokoch pociťovať zdravotné zhoršenie?
Mam pocit, ze zdravotne to ide po 30tke dolu vodou. Neviem ci je to normalne no badam to aj u kamaratov. Cakala som, ze to bude neskor mozno po 50tke. Stale nieco riesim niekedy az moc. Tam ma boli, tam ma picha.. pripisujem tomu vacsiu dolezitost mozno ako v skutocnosti je. Denne bolesti hlavy riesim u neurologicky kde mi zistili cystu v dutine. Potom zas bolest hlavy zo zuba, ktory mi nakoniec trhali. Proste stale nieco a uz som z toho na nervy. Niekedy bolest krcnej chrbtice, bolest krizov. Pri kazdom pichnuti uz si namyslam co mi zas moze byt. Je toto normalne? Nefajcim, nepijem, obcas sportujem a zdravsie sa stravujem. Uz mam pocit, ze by som to mala riesit s psychologom.
@tajfa 😂 je to neuveritelne ako sa to zmeni, ja viem. Mam kamosku ktora este nema ani 25 a ked sa bavime o niecom v suvislosti s detmi, napriklad posadzanie, pouzitie choditka, vodenie za ruku, tak vzdy argumentuje tym ze co pisu je hlupost, ze aj jej rodicia to tak robili a nic jej neni. Tak si vzdy hovorim ze pockaj ty budes prekvapena 🙈. Ale rozumiem tomu, tazko sa tomu pred 30 veri ze to to telo da pocitit.
@tajfa to tak prvý rok a potom zistíš, že ti je dokopy prd 😀 Len si sa začala správať dospelo a dlhodobé problémy začala normálne riešiť u Dr. Ja mám 38, výkonnosť mám v behu lepšiu ako keď som mala 28 a že ma niečo bolí, beriem síce na vedomie - ale zblázniť sa z toho nejdem. Pravidelné preventívky neukazujú nič strašné. Len do tej 30 som na ne nezvykla chodiť.
@tajfa po 30 tke som nic mepocitovala aj druhe a tretie tehtenstvo v 39..pockajte po 40tke a teraz po 45 te mam nieco kazdy mesiac
Ja som mala najlepšie obdobie svojho života od 30 do 35 rokov ... bola som plná sily, energie, fakt som bola, mám pocit, na vrchole ... u mňa po 40-tke to ide dole vodou.
@tajfa
@michaela329 ani ja som nechodila do 30 k obvodnej na preventivky. A teraz mi pride preventivka raz za dva roky malo. Vtf preco nie je aspon raz do roka? 😂
@slavomira236 potom to bude tymi tehotenstvami. Tiez mi to zacalo po dvoch detoch 😁
@tajfa podla mna to nie je vporiadku. Ja tieto problemy nemam vobec. Nemate v okoli, v praci al. doma niekoho kto s vami zdiela svoje tazkosti? niektori ludia sa potom zvyknu empaticky zapojit a zaoberat sa / vsimat si nejake svoje potencialne problemy a neskor si ich aj privlastnovat.
Ja mam 37 rokov a citim sa dobre. Zacala som cvicit, zdravsie jest, viac pit.
Moje zdravie sa zrútilo v 28 keď drobec začal chodiť do škôlky,všetko od neho chytim..není mesiaca kedy by som bola zdravotné ok..taká viróza hentaka viróza,taká choroba,tam ma boli furt mi je zle..za posledny rok som bola viac chorá a na PN ako za 10 rokov nie..naposledy som brala antibiotiká na strednej,za posledný pol rok každý druhý mesiac 🙈🙈
Môj muž má 40 už chápem prečo chcel mladšiu ženu.
Vy ste vážne po 30tke jak staré baby?
Ja sa pohybujem v úplne inom okolí kde 70tnici chodia na majstrovstvá sveta.Môj muž sa takémuto zmýšľaniu smeje.
To, že ťa niečo pichne alebo zabolí nemá nič spoločné s 30tkou.
V 20tke som bola aj v nemocnici, tu ma bolelo, tam ma pichlo.
Ja poznám asi iné 30tky a 40tky aj po deťoch v top forme.
@medda_beda nemusíme byť ako staré baby. Choroby nechodia po horách, ale po ľuďoch. 🤷♀️
U mna bolo vsetko do 39 v pohode a potom sa mi zacala kvalita zivota zhoršovat. Na preventivnych prehliadkach na odberoch krvi mam furt nejake hodnoty zvysene ci znizene za normalnu hranicu, zvysil sa mi na neprijemnu hranicu tep, bolia ma klby, svaly. Niektore neurologicke funkcie sa mi zhorsili, zistili mi jednu chorobu v rannom stadiu, ale vdaka liecbe sa toto ukludnilo a vyzera to zatial dobre. Jedno stavenisko ubudlo. To dalsie ostalo, lekari nemaju sajnu, myslim vsak na zaklade vsetkych symptomov (ktore som tu vsetky ani nevymenovala, keby chcel niekto rypat), ze prechadzam do perimenopauzy a to mi sposobuje problemy normalne fungovat.
Ja do 39 super, medzi 30 a 37 zivotna forma, super postava aj kondicka, veeela energie, a po 40 to uz ide dole vodou...
To uz sa bojim, ze ako sa citia 50 a 60 rocne
Ja si pamatam ako dom sa 30 bala . Proste to uz bol pre mňa vek "starého cloceka", . Ale teda 30 ma prekvapila . Vôbec si neuvedomujem,že už budem mať 34 . Citim sa asi najlepsie a dokonca mladsie ako v 20. Za mna uplne super obdobie ,vek 😊 jedine tehotenstvo aj porod som mala ťažšie, čiže telo asi neobabrem, aj celkovo zotavovanie po porode mi trvalo dlhsie . Inak materstvo zas zvladam omnoho lepsie ako pred rokmi .Ja som sa práve takto co opisujes cítila v 21 r . Ale to bolo vsetko psychikou viac menej . Malé deti a veľmi som sa sledovala,že kde ma boli atď,plus nemocnice a iné zdrav.problemy .....
Budem mať 37, ťažkosti s chrbtom mám už dávno - od jednej brigády, keď som bola ešte na strednej. Ale nič závažné. Posledné roky sa mi to zhoršilo, lebo som sa po dlhšom čase vrátila do práve (5 rokov doma s dvoma deťmi), sedavá práca za počítačom dáva zabrať krčnej chrbtici. Bolesť hlavy sa mi tiež objavila (tiež pred 30), ale tiež to nepripisujem veku, skôr tomu, že keď ma už bolí hlava, tak si uvedomím, že som za ten deň nič nevypila (odjakživa je v mojom prípade výnimočné, že sa stane, že pociťujem smäd). V porovnaní s mnohými mladšími z môjho okolia toho vládzem často viac ako mladší… Na preventívne chodím a výsledky mám v norme okrem železa, ale to sa tiež so mnou ťahá už od puberty.
Tak ro je individualne. Ja cerstva 40. Do 35 sa na mna ,, nalepil,, tlak, zlcnik, chrbrica,,zenske veci.....
Teraz som teju a vysledky mam.lepsie ako 30 rocna. ( aj mimo tehu)
@tajfa Podľa mňa to normálne nie je. Mám 40+ a všetky výsledky z preventívok normálne. Nenavštevujem žiadneho špecialistu. Nič mi nie je. Absolvujem len štandardné preventívky. Ako si vysvetľuješ to, že máš v takom nízkom veku taký zlý zdravotný stav? Buď v tom bude genetika, alebo veľmi zlá životospráva a životný štýl.
@tajfa mal som uzkostnu poruchu s panické záchvaty. Vyliečil som sa. Spomínam si ale, že v určitom momente som prežíval presne to čo píšeš ty. Zrazu ma všetko bolelo ale nie že veľmi. Len som mal z toho veľký strach. A vtedy mi psychologicka povedala že to treba prestať vnímať že to prináša ta úzkosť. Prestal som a prešlo to. Úzkosti som ešte mal a musel som sa ďalej liečiť hlavne myšlienkovými cvičeniami ale uz ma nič nebolelo.
Druhý príklad: pred 20 rokmi som ťažko havaroval v pretekoch na bicykli. Nasledovali operácie kde mi dávali do poriadku kosti. Asi týždeň po havárii ležim v nemocnici s bolesťami. A odrazu ma začalo pichať v pravom boku akoby slezina. Len slabučko. Objavila sa mi v hlave taká myšlienka, že veď v pravom boku je slezina. Slezina keď sa odtrhne bez nej sa dá žiť. Pri silných pádoch môže dôjsť okrem zlomenín aj k vnútorným zraneniam. V momente ma začala tá slezina silno boliet volal som na sestričku povedal som svoju uvahu lekárovi ten sa vážne zatváril a povedal že zajtra mi urobía vyšetrenia. V noci ma to bolelo. Na druhý den komplet vyšetrenia samozrejme nič nezistili lekár povedal že pri takých úrazoch bolí všeličo že bolesti sa prenášajú. Mne to vysvetlenie stačilo a už ma nič nebolelo. Teraz viem že keby mi pri páde odtrhlo slezinu už by som nežil. Lekár vedel že je to blbost ale páči sa mi že sa mi nevysmial a dal mi vysvetlenie ale aj vyšetrenie. Keby mi len povedal že to je blbost nestačilo mi to. Zbytočne som vyciciaval zdravotníctvo.
Tretí prípad. Mám kamaráta a je veľký hypochonder. Neustále ho niečo boli a chodí k lekárom. Oni mu nechceli povedať že je to skôr na psychologa tak ho vždy nejako liečia. Vymenil lekárku. Tá mu veľmi slušným spôsobom vysvetlila aby skúsil preveriť aj psychiku začal chodiť na sedenia so psychológom ten prevetral jeho myslenie zistil že sa boji že je uzkostný a prejavuje sa mu to tým strachom o zdravie. Neustále ho niečo bolelo. Nakoniec už dva roky berie antidepresíva chodí k psychologovi je veľmi spokojný a pochvaľuje si to. Cíti sa zdravý nič ho nebolí. A je zdravší ako jeho okolie, lebo sa pred tým furt o seba bál a staral.
Tak ti len odporúčam sa pozrieť na tie tvoje bolesti aj z tejto stranky. Ja mám vyše 50 a neboli ma nič keď rano vstanem. Ak športuješ a s rozumom bude ti ešte lepšie. Mám skúsenosť že keď chodím pravidelne na prechádzky alebo bicyklujem, plávam, tak ma nič nebolí po pohybovej stránke. A to mám nasledky po tých zlomeninách. Boli ma to len ak to preženiem a napríklad idem na prechádzku dlhšiu ako dve hodiny alebo keď začnem intenzívne bicyklovať tak sa vždy presilia operované kĺby a mierne to bolí. Podráždi sa mi sedací nerv od hruškoviteho svalu a bolí to aj celú cyklistickú sezónu. Ale dá sa to vydržať kĺbu to pomáha, chôdza aj bicykel posiluje aj kolena aj bedrové kĺby a keď skončí sezóna nebolí ma nič. Mám len určite obmedzenia ako je krívanie nebudem už nikdy behať a chôdza maximálne dve hodiny aj to s predošlým treningom čiže začína sa na pol hodine a zvyšuje sa dávka po 5 minutach každý deň. Odporúčam ti: chod na prechádzku každý den za každého počasia a minimálne 40 minút. Uvidis že ťa prestane všetko boliet. Aj psychike to pomôže. Na prechádzke si vždy všímaj okolie. Čo vidíš, maličkosti. Koho si stretla? Čo si videla? Aké zvieratká si videla? Letelo lietadlo? Videla si nejaké zaujímavé auto? Po návrate z prechádzky to niekomu povedz. Uvidis čo to s tebou urobi.
Netvrdim že ťa všetko boli, lebo myšlienky. Len preskumaj aj tuto možnosť.
@jamimo Lenže 30tka s tým nemá nič.
Choroba postihne človeka aj v puberte.
Moj oco ma takú teóriu, že evolučne sme sa dozivali tak 40, všetko nad je uz len bonus. Naše telá si ešte musia zvyknúť 😅
@tajfa ak by si bola darkyna krvi tak preventivka ročne je ako benefit
Mám 44 a viac energie ako v 30, deti veľké, sústredím sa na seba, zdravú stravu, relax, dlhé prechádzky (mňa šport okrem plávania nebaví), veľa čítam (aj mk), maľujem, pečiem, zdokonalujem niečo na dome (prikraslujem, ozdobujem), všetky dovolenky cestujem niekam (plán na tento rok USA, Lisabon, Dubaj, Maroko),
Ak ma niekde pichne (čo sa stáva), urobím si bylinkový čaj, pustím dobrý seriál..všetko je v hlave
@tajfa ahoj, je to uplne normalne a bezne co pozorujem aj v okoli, nemusis mat obavy.