Úzkosti z prechodu syna do školy: Ako sa s tým vyrovnať?
Ahojte ženy. Dúfam že ma tu nevysmejete. Dnes na mňa úplne doľahlo to, že syn ide do školy. Nebojím sa úloh ani nič nového. Skôr mi je smutno a stále plačem, že už nikdy nezažije to čo v škôlke. V škole sa už bude musieť len učiť a už nebude take hravé dieťa. V škôlke mali super pani učiteľky, aktivity, prechádzky vkuse niečo. Je mi za tým všetkým tak strašne smutno, že to už nikdy nebude ako predtým. Nebude si môcť brať svoju obľúbenú hračku, plyšaka na spinkanie, nepríde s novým nakreslenym výtvorom domov, už to nebude ten môj maly chlapček škôlkar…Dnes len plačem, nechce sa mi nič, netešim sa z ničoho….keď toto prežívam takto hrozne, čo budem robiť v iných životných míľnikoch? Takto hrozne som sa necítila nepamätám kedy :/
@jakubrianka 1)nikto im ju nebude hľadať, 2) aby si deti nezavideli. Syn mal tajne vrchného plysaka schovaneho v skrinke v šatni, bez neho by to tam asi vôbec nedal. Teraz v škole majú tie hračky normálne na stole, aj počas vyučovania.
Presne tak som plakala minuly rok ked isiel syn do skolky lebo tu kde zijem je to ponate ako skola. A tiez tak isto lutujem ze sa mi niekedy nechce s nim hrat a viem ze potom mi to bude chybat.
Ale musim povedat ze v skolke ma uzasnu ucitelku. Ona schova do vrecka vsetky ucitelky co mal v jasliach. Syn ju miluje a tiez ho velmi bavi sa ucit pisat a citat. Takze moja nechut voci skolke sa uplne obratila o 180 stupnov.
Ach zienky, toto je vecou psychickeho nastavenia. Preco namiesto negativneho postoja a lutosti nepozerate na to pozitivne, ze pridu nove veci, nove skusenosti a schopnosti, dieta bude cim dalej vacsi partak. Ja som sa tesila pri kazdom uspechu a pokroku dietata. Pretoze tie su vzdy uspechom aj rodicov ;)
A rozhodne mi nebolo luto za prebalovanim, nocnym vstavanim, pomocou s jedlom/obliekanim, atd…
O par rokov budete kalendar tlacit dopredu, aby ta puberta uz skoncila konecne😎
@30katrusa40 mám 31 necítim sa stará 🙈
Ale viem🙂)som podobná.Ja som plakala, keď som sa mala odsťahovať od rodičov, že už nikdy si nedáme spolu raňajky, že niečo končí kamarátky sa tešili konečne preč z domu a ja som bola z toho rozhodena a išla som kameňom dohodit od nich....potom cez RD, že budem málo s dcérou, keď budem celý deň v práci, že už sa len tak nezobudime kedy chceme a deň pred nami.A všetko sa upratalo a dopadlo výborne.U rodičov raňajkujem, keď tam ideme na víkend a pracujem z domu, takže všetko je ako má byť.
Áno, väčšina mojich trápení bola úplne zbytočná.Ja som citlivá a mne povedala psychologicka, že vždy budem niektoré situácie viac prežívať čo iní mavnu rukou, alebo sa potešia.
Ale som rada za tento dar ja si viem všetko vychutnať tak sa netráp🙂rozumiem Ti
Neboj sa. Bude taky isty bláznivý ako bol v skolke. Mojho to nepreslo ma 10 rokov za chvilu. Ja som tiez velmi chcela odklad a dokonca som ho dala testovat u dvoch psychologiciek. Ani jedna mi nedala papier. Povedali mi, ze Ano je detsky a bude mat problem obsedieť ale on taky bude cely zivot 🤣🤣🤣 ze to je extrovertna povaha. Skolu zvlada Ano sem tam narazil na to, ze nemoze byt stredobodom pozornosti v celej triede ale beriem to ako jeho skusenost. Dala som ho na divadelny uz v prvom ročníku skoly a nech sa paci, tu sa mozes predvádzať 😉😉. Plus som si povedala ja sama pre seba, ze nie skola nebude stredom vesmíru a aby mal vzdy cas aj na zabavu. Cize nema kazdy den kruzok a ma aj cas na nudenie sa a behanie na biku, korčuliach a kolobezke s kamosmi z ulice. Skoncil 4 rocnik s dvoma dvojkami Ano mohol mat aj same jednotky, keby sme sa viac ucili a opravili si z diktatov dvojky a koncoročnú pisomku z matiky napise na 1, lebo mal priemer 1,53 z jedneho predmetu a 1,65 z druheho ale vies co??? Povedala som si, ze nie ja nebudem do dietata hučať. A velmi sa mi pacilo ako som tu vcera zachytila ked jedna mamicka dala na plochu vysvedčenie s trojkami siedmaka a napisala, hlavne, ze sme zdravi. A to je predne co je dolezite. A je na tebe ako matke aby si to spravne odhadla, kedy zatlačiť na dieta (lebo zase k nejakej snahe dieta viest treba) a kedy uz treba povoliť, lebo vysledok nie je az tak dolezity ako pohoda a dobra naladicka dietata. Mne az trhá srdce, ked citam spravy o tom ako deti spáchaju samovraždu kvoli skole, známkam a tlaku rodiny. Pricom je to taka blbost.
@luccija presne takéto myšlienky aj čo sa týka rd som mala aj ja 🥺 aj to že keď pôjdem do práce nepôjdem zašikovat deti do škôlky na bicykly, že to budú rano len naháňačky … nakoniec sko hovoríš sa to tiež všetko upratali. Som taká povaha ako ty…
Z toho máte depresie? Nedávno som pozeral taký dokument na Prima Zoom. Na ruskom ďalekom východe alebo v Kazachstane máte všade ďaleko. Najbližšie veľké mesto môže byť aj 500 km ďaleko a cesta žiadna. Takže keď má dieťa 6 rokov, priletí 1. septembra vrtuľník, naložia decko a uvidíte ho najskôr na Vianoce. Nikoho to nezaujíma, že vám alebo dieťaťu je smutno. Čo by ste vtedy robili?
@betulinka1 ďakujem za tvoj pohľad. My sme si včera s mužom povedali, že nebudeme tlačiť na dobre známky. A ak by mi niekedy napadlo do neho hučať, ak by mal dvojku, nech ma hneď usmerni. Môj muž je taký že, na strednej už pracoval, sem tam aj sa objavil v škole (stále nechápem ho pustili vôbec k maturite za dochádzku) … maturitný týždne pracoval do kníh sa ani nepozrel. Zmaturoval a dodnes ľutuje, že strednú školu mu nebolo ani treba vzhľadom k tomu v akej sfére pracuje …je IT
@yosi ktovie či je to pravda ale čo by som robila ja? Všetko preto aby som v takej krajine nežila a vy? Predpokladám že to iste alebo prinajhoršom by ste sa zbláznila
@yosi aspon priletí vrtuľník . My sme sledovali jeden seriál Najnebezpečnejšie cesty do skoly, tak veru povinne aj deti aby videli a vážili si ake maju pohodlie, ze skolu maju v meste 🤣🤣🤣.
Muz ľutuje, ze zmaturoval? Akoze maturita je za mna zakladne vzdelanie a cez to cesta pre moje deti nepojde. To je zaklad co musia mat ale nemusi byt na jednotky. Poznam kopec ludi co si potom dodatocne dorábali maturity ako dospeli a na co to potom riesit, ked to mozu mat hned.
Vieš, čo? Mám dve deti - jedna ukončila včera druhý ročník, druhá bola posledný deň v škôlke. A hádaj, ktorá je viac hravá, ktorá ešte nosí so sebou plyšákov, ak niekam ideme? Ktorá mi začala nosiť domov krásne obrázky s písaným textom, ako nás ľúbi… Všetko tá staršia. Nič sa pre ňu nezmenilo, akurat jej pribudli povinnosti (učenie), ale s tým spojené aj nové skúsenosti a vedomosti (čítať, písať, počítať,…). Detstvo školou nekončí, akurát sa otvárajú ešte väčšie možnosti.
Prečo by to nebola pravda? Takto ľudia normálne žijú. Stačí sa tam narodiť a príde vám to úplne normálne. Žiadny Lidl, školu alebo cestu vám do dediny kde žije 500 ľudí nepostaví a tie vzdialenosti sú tam obrovské. To len my máme tak pohodlný život, že riešite takéto sprostosti ako riešite. Nemyslím to v zlom. Mimochodom, viete ako nakupujú keď tam nemajú obchody? 2x ročne priletí vrtuľník so zásobami ktoré ste si objednali buď online alebo u pilota pol roka predtým. A my sa sťažujeme, že máme zlý život...
Aj v škole zažijú toho dosť nebude to len o učení ...naši majú stále nejakú program
mamičky, ktoré majú domškolákov si toto pochvaľujú, práca z domu a pre deti detstvo, aké si praješ aj Ty, kopec hrania a pohybu v zlatom veku pohybu. Nemusíš ho dávať sedieť do lavice bez plyšáka. Tvoja duša to asi nechce, ak tak vzlyká kvôli tomu. Pozri domacaskola.sk
To fakt? 😳
Hrozne to prezivas a zbytočne. Kresby nosí dcéra zo školy pomaly denne, veď tri hodiny majú družinu, plus oni sa neučia celé hodiny, veď sú to prváci. Hračky tiež stále nosí do školy. Že by bola nejak menej hravá ako pred rokom mi ani nenapadlo.
@seitna Najhoršie čo môžeš decku urobiť, že ho necháš doma. To dieťa nemá interakciu s inými deťmi. Nenaučí základné normy socializácie a keď raz príde do kolektívu, tak ostatné deti už budú mať väzby a zručnosti ktoré budú tomu tvojmu chýbať. Skončí to tak, že z neho urobíš dilino ktoré nikde nezapadne a bude terčom šikany. Chcete tak dobre pre svoje deti až im tým zničíte životy
@11bodka11 moji maju 21 a 17 ;)
Starsie byva v zahranici, mladsie byva doma a je ako mojkaci plysak. Mladsie s nami chodi stale na vsetky dovolenky. Uz sme s deckami partneri/kamosi, uz nemusime vychovavat ani jedno. V tomto veku uz vidi rodic, ci tu vychovu neposral uplne 😁. Lebo vo vztahu nejde tak o kvantitu, ale v prvom rade o kvalitu.
A ked ide 10 rocny na zmrzlinu s kamosmi, znamena to, ze uz s vami nie je partak? Nemyslim si ;)
@yosi pre mna su asi najhorsie niektore tie alternativne skoly, kde napr dieta, ked sa mu nechce ist do skoly, tak ostane doma. Nemaju rezim, nemaju hranice…take dieta potom nechape, ze existuju pravidla, ktore treba dodrziavat. Masaker pre dieta aj pre tych, ktori s takym dietatom musia kooperovat (napr trener/ucitelka ZUS/ a pod)
@guudy Každý extrém škodí. Mám známu čo tiež nechávala syna doma lebo veď doma mu je lepšie ako v škôlke. Potom ho dala do škôlky až ako predškoláka lebo musela, a teraz sa čuduje lebo sa nevie zapojiť do kolektívu. Oni sa už poznajú 2-3 roky, vedia čo môžu a čo nie a on to proste nevie lebo sa to nemal ako naučiť. Je z neho také zakríknuté dilinko a to sa s ním bude ťahať celý život lebo stratil sebadôveru, že je rovnocenným partnerom iných detí. Druhý extrém je iná moja známa čo dala decko do tej takej modernej škôlky kde ich učia, že sú niečím viac a sú rozmaznané. Potom príde na obyčajné ihrisko s obyčajnými deťmi kde začne rozkazovať, a keď sa mu ostatné deti výsmejú tak sa hádže o zem lebo nedostal čo chcel a môže sa hrať sám. Ako hovorím, niektoré mamičky chcú pre deti tak dobre, až im pokazia život.
@betulinka1 áno ľutuje ten stratený čas na strednej 🙂 koľkí slávni a múdri ľudia nedokončili skoro ani základnú. Sám hovorí, že keby nemusel občas chodiť do školy, oveľa skôr by bol zabezpečený a viac by sa venoval rodine. Aj keď si myslím, že sa nám venuje sadistický a nechýba nám nič.
Autorka, necitala som diskusiu, ale chcem ti povedať, že môj syn aj v 10.rokoch je super prítulný, spi s plysakmi, nosí mi výkresy, majú rôzne vystúpenia. Škoda sĺz, to ze ide preč zo škôlky nič neznamená. Aj na prvom stupni to bude super zábava. Dokonca moje najstaršie dieťa už ide na vysokú a je to super aj s nim, on ma zasa svoj svet, ale stále ma nechá do neho nahliadnuť a dá sa s ním baviť ako s partakom. Proste, každý vek ma niečo do seba, neboj synček ta ešte dlho bude potrebovať a budeš ešte dlho pre neho najdôležitejšia ty.
Tiež mi to bolo ľúto a ešte keď som ho prvýkrát vyprevádzala s tou veľkou školskou taškou, srdce mi pukalo. Začiatky sú vždy ťažké, to prejde. Predstav si, koľko mamičiek to má rovnako.
A nie je to tým že sa kolo tomu cítiš stará ?