3,5 ročný syn opakuje po 9,5 ročnom bratovi zlé veci. Ako máme reagovať?

Zodpovedané
4. mar 2022

Dobrý deň,

syn začal ako čerstvo trojročný chodiť do škôlky. Teraz má 3,5 roka. Nechce tam však chodiť. Od dvoch rokov napodobňuje 9,5 ročného brata. Ten sa s ním nechce hrať a ani baviť. Keď mu mladší brat berie hračku alebo učebnicu, tak mu povie zabijem ťa, daj mi pokoj.

Riešila som to so starším niekoľkokrát a bez efektu. Teraz to začal po ňom opakovať mladší v škôlke. Keď mu niekto niečo vezme, tak kričí zabijem ťa. Už aj učiteľkám to povedal.

Dnes chcel jednu učiteľku udrieť. Snažím sa mu všetko pekne vysvetľovať. Hovorím mu, že pani učiteľka je potom smutná. Celovo je v škole to dieťa, ktoré je hlučné a na ktoré sa spolužiaci netešia.

Stále beh, kričí a je v pohybe. Dostáva zákazy, ale bez efektu.

Starší syn je strašne trucovitý, nedá si poradiť. Keď mu niečo hovorím, tak odpoveď je dobre mami nebudem už. A o 5 minút peklo. Dostáva zákazy, ale bez efektu.

Inak je šikovný, výrečný. Ale vkuse klame a mladší to opakuje.

Akú radu mi viete dať?

Ďakujem

Dobrý deň,

rozumiem vám, že situácia pre vás nie je ľahká. Rozdiel medzi chlapcami je výrazný každý má svoje záujmy, ktoré sa pravdepodobne nestretávajú preto je to veľmi náročné.

V prvom rade odporúčam otvorený rozhovor so starším chlapcom. Jeho správanie z niečoho pramení, neviem či je spojené len s mladším súrodencom alebo je nepriateľsky namierené aj voči vám. Môže byť, že v prítomnosti mladšieho súrodenca sa cíti neisto a práve vtedy potrebuje zabojovať o pozornosť, o svoju pozíciu a z toho vyplývajú jeho reakcie.

V tomto veku už býva zvyčajne pre rodiča ťažšie sa dieťaťu priblížiť. Dieťa sa už obracia na rovesnícke skupiny a jeho záujem smeruje inak. Záleží teda aj od toho aký vzťah ste mali doteraz, akú výchovu uplatňujete.

Syn potrebuje vás a vašu podporu. Rozumiem, že to môže byť niekedy náročné, keďže jeho správanie pri mladšom súrodencovi je mierne rušivé. Práve vtedy to však potrebuje najviac. Obráťte sa naňho, venujte mu pozornosť a komunikujte čo sa deje.

Skúste najprv trochu porozmýšľať, že kedy medzi deťmi nastávajú konflikty najčastejšie. Položte si pre to pár otázok: Kde sa to stalo, kedy sa to stalo, aká boha hlavná téma hádky a pod. Ak nájdete príčinu, bude sa vám ľahšie tomu predchádzať.

Ak sa nevedia na niečom dohodnúť, tak skúste vec náhody (bude podľa toho, keď padne znak/číslo a prípadne využiť striedanie (máme pravidlo včera si si vybral ty dnes brat, zajtra si opäť s výberom na rade ty).

Často nevieme, čo presne bolo spúšťačom konfliktu a máme tendencie chrániť najmä toho mladšieho. Tým vytvárame ešte väčšie napätie. Skúste sa obmedziť na to, že len popíšete, čo vidíte a vypočujete obe deti. Reagujte pokojne s normálnym hlasom. Deti sa tým učia nápodobou od vás, že konflikty sa riešia aj inak.

Napríklad: Vidím/počujem, že sa tu niečo deje, hneváte sa na seba. Chce mi niekto z vás povedať, čo sa tu stalo? Nechám si čas pre vás oboch. Reflektujte následne ich emócie: Rozumiem, to muselo byť pre teba ťažké, keď ti brat nadával ale takto sa u nás doma rozprávať nebudeme, keď sa hneváš môžeš odísť, prípadne mi o tom povedať a pod. Alebo jednoducho len zadáte otázku - ako by sme to mohli vyriešiť? Nech dajú návrhy.

Často pomôže odísť od konfliktu, keď využijeme fantáziu detí. Môžete kľudne povedať: Chcel by si tu byť asi sám, bolo by tu menej kriku keby tu brat nebol. Rozumiem ti. Ako by som ti mohla pomôcť aby ti bolo lepšie?

Mali by ste sa vyvarovať prílišnému kriku, či rôznym trestom, ktoré z dlhodobého hľadiska neprinášajú pozitívny efekt. Keby tresty fungovali, dávno by sa ľudia nedopúšťali zločinov. Nie je to paradox, že my rodičia niekedy chceme, aby sa dieťa nekričalo. Pritom mu to presne ukážeme, že takto sa riešia konflikty. Skôr zvoľte rešpektujúcu komunikáciu. Prizvite bratov k riešeniu problémov, aktívne ich počúvajte a zrkadlite ich emócie, tak isto buďte kreatívna. Samozrejme niekedy môžete zvoliť miesto trestu nejaký logický dôsledok ich konania (to je príklad odobratej hračky na nejaký čas keď sa o ňu príliš hádajú). Logickým dôsledkom však nie je zákaz televízie, keď sa hádajú o hračku.

Neporovnávajte deti navzájom. Deti si uvedomujú vzájomnú konkurenciu a stačí maličkosť (mal si sa zachovať ako brat) a je oheň na streche. Každé dieťa by malo mať svoje vlastné ciele a rôzne očakávania od rodičov, ktoré sa týkajú výlučne jeho.

Oceňujte ich, prejavujte dôveru. Nechávajte ich o niečom rozhodnúť a ich rozhodnutia rešpektujte. Pýtajte sa ich na názor, riešenie. Prejavujte im pozornosť, lásku, napĺňajte ich potreby.

Môžete usporiadať akoby takú rodinnú poradu. Kde si spoločne prejdete pravidlá, ktoré rozhodne musia akceptovať. Hovorte na nej o rivalite. Požiadajte deti o nápady, čo sa týka pravidiel a následkov.

Čo sa týka klamstiev taktiež pomôže prísť na príčiny týchto klamstiev až následne môžete na tom pracovať. Snažte sa odmeňovať pravdu a hľadajte v spolupráci so synom iné možné riešenia. Ďalej konštatujte to ako sa cítite keď vám klame, čo to môže spôsobiť. (Je to pre mňa nepríjemné a cítim sa podvedená...). Pokiaľ je to možné riešte následky klamstva (napríklad keď niekto niečo ukradne mal by to ísť vrátiť to je vhodný následok).

Ak máte pocit, že konflikt medzi Vašimi deťmi je príliš vyostrený - agresívny, tak odporúčam navštíviť psychológa a hľadať príčinu tejto agresivity. Z niečoho to zrejme pramení. Aby sa na to prišlo, je treba poznať viac detailov.

Prajem veľa zdaru.


Mgr. Katarína Kaličiaková
psychologička