Ako zvládnuť nezvládnuteľné dieťa a stres?
Moje dieťa ma vôbec nerešpektuje. Ma 7 rokov, ale vobec ma nepočúva, papuluje, na vsetko ma odpoveď. Berie ma ako seberovneho. Na druhej strane nemám chvíľu kludu, tisickrat za den, on sa nudí, lepí sa na mna ked si sadnem večer na chvíľu v obývacke, lozi po mne, taha za vlasy....Ja uz nevladzem. Nemam minútu pre seba, stale niečo chce, zaspava o 22.00, aj to len so mnou. Otec nezaujem, toho zaujima len mobil a keho klidek nic nenaruší.
Asi len taky vylev, neviem ako to riešiť . Je jedináčik, stale vyzaduje pozornosť ale kamarátov k nám volať bechce ani nikam nechce ísť.
Som vyčerpaná a nahnevaná na seba, ze som otrasna matka.
Dieta si treba vychovat, nema hranice, navyse mas doma aj dalsie väcsie decko.
Maju ta na salame, malemu vychovnu lekciu a staremu dietatu nenavarit a sex nebude.
@anonym_autor Úplne ťa chápem, toto už je fakt vyčerpanie 😔 ale to neznamená, že si zlá mama. Skôr máš doma dieťa, ktoré nemá nastavené hranice a zároveň strašne potrebuje tvoju pozornosť.
Skús pár vecí postupne, nie všetko naraz:
– nastav jasné hranice (napr. keď povieš nie, tak to platí, aj keď sa hnevá)
– nereaguj na každé papuľovanie, niekedy ho proste ignoruj
– skús zaviesť režim (čas na hranie, čas bez teba, čas na spanie)
– večer skúsiť postupne zaspávanie bez teba – najprv len sedieť pri ňom, potom sa vzďaľovať
– keď sa na teba lepí, daj mu pozornosť cielene cez deň (napr. 20 minút len pre neho), aby ju nevyžadoval nonstop
A hlavne ty potrebuješ pauzu. Aj keby len 10 minút denne pre seba. Bez toho sa to bude len zhoršovať. toto iste ma moja teta, presne aj ten vek a aj “otca” ale ma ešte dve deti k tomu, ale už skoro dospelé (17-19) od iného otca. Nechápem týchto chlapov
Mas doma dve nezvladnutelne deti, ani sa ti necudujem. Jedine riesenie vypadnut z domu a nechat dieta oteckovi na starost. Oni si nejak poradia, alebo aj neporadia, to je otcova zodpovednost a ty si odpocinies. Zajtra poobede sa zober a chod hocikde. Na par hodin.
@anonym_autor treba ísť na filialnu terapiu ak je možnosť kde sa naučíte pracovať s deťmi ktoré majú silné emócie a ťažkú osobnosť
@anonym_autor treba ísť na filialnu terapiu ak je možnosť kde sa naučíte pracovať s deťmi ktoré majú silné emócie a ťažkú osobnosť
@mullerova46 boli sme, vobec to nepomáhalo.
@anonym_autor určite nie je prirodzene, aby bol syn celý čas iba s tebou a nemal žiadne vzťahy s inými ľuďmi. Tam by som začala. Ak nemá vzťah s otcom, treba budovať vzťahy s dedkom, ujom, sesternicou, susedkou.. Kamarátov môžeš zavolať aj ty, pripadne sa dohodnúť na nejakej hre vonku, na ihrisku.
Myslím, že syn sa cíti skôr opustené, sám, je z toho smutný a frustrovaný, no sám si toho ani nie je vedomý.
Ty by si mala pracovať na svojich hraniciach. Tebe niečo prekáža, vadí. Hranice sú o tebe, nie o synovi. Ide o to, čo spravíš ty, keď ich on prekročí.
Najskôr by som ho pripravila. Napr.:Po večeri si pôjdem na pól hodinu oddýchnuť. Ak by ma vyrušoval, požiadam ho nech prestane. Raz, pokojne, no pevne. Ak neposluchne, poviem mu, nech odíde inde, alebo odídem ja. Potom by som sa išla i sama prejsť, zamkli. Ak nič z toho, tak aspoň nijako nereaguj (ani slovne) na jeho pokusy o pozornosť. Proste v tomto prípade ho ignoruj. Hlavne zachovaj pokoj, primeraný tom, nerozčuluj sa. Príprav sa, že na začiatku to môže byt náročné, ale po niekoľko razoch si zvykne.
@anonym_autor určite nie je prirodzene, aby bol syn celý čas iba s tebou a nemal žiadne vzťahy s inými ľuďmi. Tam by som začala. Ak nemá vzťah s otcom, treba budovať vzťahy s dedkom, ujom, sesternicou, susedkou.. Kamarátov môžeš zavolať aj ty, pripadne sa dohodnúť na nejakej hre vonku, na ihrisku.
Myslím, že syn sa cíti skôr opustené, sám, je z toho smutný a frustrovaný, no sám si toho ani nie je vedomý.
Ty by si mala pracovať na svojich hraniciach. Tebe niečo prekáža, vadí. Hranice sú o tebe, nie o synovi. Ide o to, čo spravíš ty, keď ich on prekročí.
Najskôr by som ho pripravila. Napr.:Po večeri si pôjdem na pól hodinu oddýchnuť. Ak by ma vyrušoval, požiadam ho nech prestane. Raz, pokojne, no pevne. Ak neposluchne, poviem mu, nech odíde inde, alebo odídem ja. Potom by som sa išla i sama prejsť, zamkli. Ak nič z toho, tak aspoň nijako nereaguj (ani slovne) na jeho pokusy o pozornosť. Proste v tomto prípade ho ignoruj. Hlavne zachovaj pokoj, primeraný tom, nerozčuluj sa. Príprav sa, že na začiatku to môže byt náročné, ale po niekoľko razoch si zvykne.
@anonym_f60d13 ďakujem. Vsade sa pise o nastavení hraníc, ale nikde nie je napísané ako sa nastavuju.
Ja ťa chápem , drzé a neposlušné dieťa by som ja nedala , stala by sa zo mňa alkoholička
@anonym_f60d13 ďakujem. Vsade sa pise o nastavení hraníc, ale nikde nie je napísané ako sa nastavuju.
@anonym_autor @anonym_autor Ide o rešpektovanie tvojej vôle, tvojich pocitov, potrieb, ochrany seba, nejakej inej osoby, majetku.. (Ako keď niekedy cítiš, že stačí, mas toho dosť. To neznamená, že teraz vybuchnes.)
Nastavujú sa tvojimi reakciami. Čo urobíš, ak sa niekto zachová, ako nechceš? Povieš mu to, nejako konáš, urobíš iste rozhodnutie, necháš pocítiť logicky prirodzený dôsledok, pokojne odídeš.. Alebo sa zachováš tak, že sa budeš rozčuľovať/stazovat/vysvetlovat/prosit/kricat. Chápeš… Nie je to o tom ako mnohí píšu, že budeš niekoho do niečoho nútiť, príjazde nieco urobiť, vyhrážať sa, trestať, zakazovať.
Dieťa má nejakú diagnózu? Lebo aby 7 r. dieťa ťahalo matku ta vlasy je už troška cez. V škole má kamarátov? Aké má správanie v škole?
Dieťa má nejakú diagnózu? Lebo aby 7 r. dieťa ťahalo matku ta vlasy je už troška cez. V škole má kamarátov? Aké má správanie v škole?
@anonym_033dda Tiez mi to nepride uplne ok. Moj syn ma tiez 7, dokonca ma PAS, ale toto teda nerobi.
@anonym_autor Autorka, len ta chcem podporit. Mam 7 rocne dieta, ktore skusa hranice kazdy jeden den. Kazdy, kazdy jeden den. A deti mam 2. To druhe to takto neskusa. Takze to nie je vychovou ani diagnozou, je to povaha. Ty si neurobila nic zle. A ano, tiez som kvoli nemu chodila k detskemu psychologovi. Vies, co mi povedal? " Ja uz neviem, co vam mam poradit"
Takze autorka, nenechaj sa spochybnit. Nie si zla mama, mas len dieta, ktore tu hranicu testuje viac, nez ine deti.
Dieta sa nudi, nevie sa same zahrat, pyta si pozornost, citi sa odstrcene na druhej kolaji, tak sa lepi na teba a robi co mu napadne...lebo vlastne asi ty si jeho vsetko, lebo nema surodenca/partaka na hranie a pises, ze otec nula bodov, takze ostala si mu ty a zjavne to uz aj tak nejaky cas je.. mozno je az moc na teba naviazany, preto to ma tazsie v kolektive.. a ze ta ma za sebarovneho nevidim ako problem, na tom mozno budovat vztah/doveru do buducna.. ale ta samostatnost, tam treba cosi urobit.. aj ti kamarati, potrebuje inych ludi okolo seba ine vzory spravania.. a co rodina, proste odlepit od teba
@anonym_f60d13 ďakujem. Vsade sa pise o nastavení hraníc, ale nikde nie je napísané ako sa nastavuju.
@anonym_autor No veď tak, že keď dačo povieš tak to platí. Nie že dnes ti to dovolím, zajtra zakážem, že dieťaťu stačí keď sa nahnevá/začne plakať a pod. a mama hneď dovolí/kúpi. Výnimky sa vždy dajú spraviť po dohode a vysvetlení prečo, ale gro by malo byť +/-rovnaké, skrátka pravidlá, ktoré platia a dodržiavajú sa
To, čo popisujete, nie je „nevychované dieťa“. Je to preťažený vzťah bez hraníc, kde sa mieša únava, vina a samota. Váš syn sa na vás nelepí preto, že by Vás nerešpektoval, ale preto, že z vás cíti, že ste jeho jediný zdroj pozornosti, regulácie aj bezpečia. A zároveň cíti, že ste vyčerpaná. To je pre dieťa chaos, potrebuje vás, ale zároveň naráža na vašu hranicu, ktorá sa raz posunie a raz nie. A tak skúša znova a znova. Kým neexistujú pevné, predvídateľné hranice, dieťa vás nebude rešpektovať, nie preto, že nechce, ale preto, že nevie kde tie hranice sú. A vy ich teraz neviete držať, lebo idete z posledných síl a ste na to sama. Problémom nie je len syn, ale aj dynamika s vaším partnerom. Tým, že otec ostáva v úzadí pri mobile, vytvorila sa u vás doma nerovnováha, ktorú sa snažíte kompenzovať tým, že synovi dávate všetko. Výsledkom je dieťa, ktoré je uväznené v roli „partnera“, čo je pre 7 ročné dieťa obrovská a nebezpečná záťaž. Podvedome cíti tú neistotu a chaos, ktorý chýbajúce hranice vytvárajú, a tak sa vás drží ako kotvy. Nezameriavajte sa na to, aby vás „počúval“. Keď si sadnete v obývačke, to nie je pozvánka na zápasenie. Musíte uniesť jeho hnev, plač aj nudu bez toho, aby ste ich hneď „opravovali“. Zamerajte sa na rytmus. Deti v tomto veku potrebujú opakujúcu sa štruktúru viac než vysvetľovanie. Napr večer: rovnaký čas, rovnaký sled krokov, bez vyjednávania. A keď príde odpor (a on príde), vašou úlohou nie je presvedčiť ho, ale zostať pokojne pevná. Menej slov, viac konzistentnosti. Vedome si vytvorte 10 minút denne, kedy mu dáte plnú pozornosť podľa jeho pravidiel. Bez mobilu, bez opráv. Paradoxne to zníži jeho „lepenie sa“ mimo tohto času, lebo jeho potreba bude naplnená cielene, nie chaoticky. Kde vo vašom dni hovoríte „stačí“ a naozaj to aj dodržíte, aj keď to znamená, že sa dieťa bude chvíľu hnevať?
Dieťa má nejakú diagnózu? Lebo aby 7 r. dieťa ťahalo matku ta vlasy je už troška cez. V škole má kamarátov? Aké má správanie v škole?
@anonym_033dda v skole ma kamaratov. Je velmi obľúbený v kolektive. Učiteľka ho chváli, učí sa vyborne. Tahanie za vlasy nie je naschval ale ako na mna lezie, taha mi vlasy. Zle som sa vyjadrila.
@anonym_033dda v skole ma kamaratov. Je velmi obľúbený v kolektive. Učiteľka ho chváli, učí sa vyborne. Tahanie za vlasy nie je naschval ale ako na mna lezie, taha mi vlasy. Zle som sa vyjadrila.
@anonym_autor ale 7 ročný už nemá liezť mame na hlavu.
@anonym_autor ale 7 ročný už nemá liezť mame na hlavu.
@anonym_c34161 možno je ešte hravý. Moja v 5 tr. sa hrala s hračkami. Druhé spolužiačky mali už menzes a moja ešte hračky. menz. až takmer v 14r.
@anonym_f60d13 ďakujem. Vsade sa pise o nastavení hraníc, ale nikde nie je napísané ako sa nastavuju.
@anonym_autor Ja by som ti poradila, ale mamičky by ma tu rozniesli na kopytách :D Skúsil by ma raz potiahnuť za vlasy... Čo má 1 rok ??
@anonym_autor mozno zacat vychovavat bez vycitiek? popravde, keby sa 7r dieta po mne liepalo, nechapalo co je to "cas pre mna", cas ist na cas do postele, "a nudi sa" = pytala by som sa kde som spravila chybu a velmi rychlo to otocila. Nepomoze upozornenie, ze sa mi nelozi po hlave, tak by som to veru riesila radikalne, rovnako ziadne o 22teh do postele.. ale predpokladam, ze otot nenastalo zo dna na den teraz, taketo zvyky - neskoro do postele, liepat sa po mame, nemat zaujmy, aktivity, musiet s mamou zaspavat - ma asi uz davno..
A ako sa nastavuju hranice, od malicka... napr zvykmi, spravanim sa k sebe, odkial pokial sa nieco toleruje a ak je to to cez tak sa to riesi
@anonym_autor mozno zacat vychovavat bez vycitiek? popravde, keby sa 7r dieta po mne liepalo, nechapalo co je to "cas pre mna", cas ist na cas do postele, "a nudi sa" = pytala by som sa kde som spravila chybu a velmi rychlo to otocila. Nepomoze upozornenie, ze sa mi nelozi po hlave, tak by som to veru riesila radikalne, rovnako ziadne o 22teh do postele.. ale predpokladam, ze otot nenastalo zo dna na den teraz, taketo zvyky - neskoro do postele, liepat sa po mame, nemat zaujmy, aktivity, musiet s mamou zaspavat - ma asi uz davno..
A ako sa nastavuju hranice, od malicka... napr zvykmi, spravanim sa k sebe, odkial pokial sa nieco toleruje a ak je to to cez tak sa to riesi
@simca06022011 leží v posteli od 20.30-20.45 vzdy zaspi tesne pred desiatou. Vstava rano o 7.00. vzdy rovnako.
@anonym_autor mám doma podobné. Dieťa nemá hranice a otec neplní úlohu čím zobral dieťaťu istotu a teba postavil do role otca. Chlapci vraj veľmi zle znášajú ak je matka tá prísna a zanecháva to na nich veľké rany a škody.
Tu je problem otec a nie dieťa. Ste dvaja rodičia, mal by sa mu venovať a nie hrať sa na mobile