Keď sa nevytvorí puto medzi matkou a dieťaťom?

Ahojte, mám takú otázku možno divnú. Na začiatok chcem napísať že svoju dcérku nadovšetko milujem. A týmto problémom nejak extra vnútorne netrpím, nakoľko nemám čas sa moc nad tým zamýšlať. Ale predsa dnes mi napadla taká myšlienka. Mám krásnu 16 mesačnú dcérku, veľmi šikovnú, samostatnú od malička. Vyžadovala síce veľa pozornosti, veľa plakala, veľa sme sa nosili, spoločne spíme do teraz, rok cca som ju kojila, ale všetko sme zvládli, samozrejme začiatky ako prvomamka pre mňa boli náročné. Príde mi ale, že absolutne vôbec na mňa nie je naviazaná. Som s ňou každý deň od rána do večera, raz to týždňa si ju berie moja mamina alebo svokra. Vie že som jej mama, ale žiaden plač keď odídem (bolo obdobie separačky asi mesiac, ale nič hrozné, 2 minúty poplakala, alebo to vyriešilo nejaké jedlo, poprípade cumlík). Na jednej strane je to fajn, nemám problém ju nechať u svokry alebo s mojou mamkou na celý deň, podľa mňa si na mňa ani nespomenie 😃, ja aspoň nemám výčitky. Samozrejme sa k nej správam s rešpektom a pokojom. Akože je bežné, že keď jej niečo nedovolím, pleskne sa mi o zem, alebo plače. Vždy sa snažím ale vtedy odviesť jej pozornosť, rýchlo sa upokojí a ďalej fungujeme. Ale teraz som tehotná opäť a ja rozmýšlam nad tým, či som pri dcérke nespravila niekde chybu, keď to takto cítim. Keď je situácia že prídeme pre ňu k mojej mamine alebo svokre a je tam aj môj muž, vôbec sa z nás nejak neteší, a ťahá sa na ruky skôr k manželovi. Ten s ňou je fakt že málo, lebo veľa pracuje, k tomu máme rozostavaný dom - takže rozumiem, že má taký oteckový deficit, a somnou proste je každý boží deň. Dcérka neplačne ani za mojou svokrou ani mamou keď od nich ide preč, len mi to príde také divné. Všetky ostatné deti keď chodíme na cvičenia, tak maminky len odídu na WC a po chvíľke mamu hľadajú, a hneď plačú. Táto moja je taká samostatná, že si ani veľakrát nevšimne že tam niesom 🤣. Je to povahou dieťatka, alebo som niekde pochybila?? Ďakujem za odpovede 🙂