Ako zvládnuť negatívne pocity po pôrode?
Ahojte, aké máte skúsenosti s negatívnymi pocitmi po porode? Mám 6 dňové bábätko, v porodnici to ešte bolo fajn, prišli sme domov a ja som zistila že mám herpes (na líci, začal iba 1 bodkou a preto som si to neuvedomila dlhšie, až na druhý deň prepukol naplno), ktorým som sa pravdepodobne dotkla bábätka. Nastúpil hysák, že ho dostane a umrie, odvtedy ho extrémne sledujem, nosím rúško, umývam ruky a vždy keď ho držím chytá ma strach. Ale dojčím a je to moje bábätko takže pochopiteľne kontakt s ním mám furt. Liečim sa, beriem vitamíny, natieram, suším aby to čím skôr prešlo u mňa, bránim kontaktu s tým herpesom maximálne, aj spím v rúšku aj keď bábo je v postieľke len aby omylom potom som ho nepoložila na vankúš/perinu kde som sa obtrela, o prvotnom kontakte vie pediatrička, aj nás prekontroluje o 2 dni po príjme, aj máme jasné info o tom čo sledovať. Okrem toho mi zo psa na gauč vyliezol kliešť, zas panikárim že malý dostane kliešťa. Všade vidím len spôsob ako by si mohol fatálne ublížiť a že to bude všetko moja vina, desím sa tohto nového života, veď všade sú hrozby a je mi jasné že to dieťa určite skôr či neskôr ochorie, ublíži si, niečo bude zle a mne je z tej predstavy na vracanie. Bojím sa vôbec si k tomu bábu robiť vzťah, lebo mám pocit že ho nejakým spôsobom omylom nakazím, zabijem a umrie a ja to nezvládnem. Mám pocit že som neschopná, že by som mala byť ten základ bezpečia a pokoja a som preňho teraz tá najväčšia hrozba a jedna kôpka nešťastia. Vôbec nič nie je ako som si predstavovala, neteším sa, pritom to bábätko je skutočne krásne a perfektné a nenáročné no ja som úplne mimo. Krásne papá, veľa spí a ja samozrejme aj jeho spánok hneď beriem za prejav letargie a bojím sa, že je chorý, má ten herpes a umiera. Snažím sa spať, jesť, starať o seba, nie som nikdy s malým sama ani nebudem kým nebude mať 3 týždne - je tu aj manžel aj svokra a starajú sa o domácnosť, pomáhajú s malým aby som sa najedla,’osprchovala a podobne. Cítim sa ako úplné zlyhanie, že aj s toľkou podporou o akej iné ženy len snívajú som konštante nešťastná. Už si aj hovorím, že celé toto materstvo bol jeden sebecký nápad a pre vlastné potreby som si urobila dieťa, ktoré teraz čaká kopa utrpenia. Pritom bábätko je zatiaľ úplne zdravé, pod dohľadom a vzhľadom na hrozbu herpesu (čo už spätne nezmením) robíme maximum čo môžeme aby sme prípadný problém okamžite podchytili, keďže aj pediatrička sa bojí. No ale ja neviem, mám pocit že môj život skončil, že už ma čaká len strach a stres a jeho čaká kopa trápenia a všetko je to moja vina. Myslíte, že to prejde samo? Koľko tomu nechať voľný priebeh? Ak nie kde vyhľadať pomoc? Nemôžem takto žiť, nezvládnem to. A prosím nepíšte mi že mám byť v kľude lebo bábätko to cíti. Ja to viem a aj to ma trápi, že mu robím stres. Neviem ako si ale pomôcť a čo zmeniť.
Toto ešte nie je skutočna depresia, to je ďaleko horšie. Ale ani normálny stav, preto ak ti to výrazne obmedzuje život, určite vyhladaj odbornú pomoc, nech to nie je ešte horsie
Len doplnim že rúško, umývanie rúk, meranie teploty bábätka každý deň sú odporúčania lekára. Čiže toto nie je že mi šibe, mám to tak robiť. Ale tie pocity okolo toho sú hrozné a úplne ma pohlcujú, skôr to ma trápi, neviem si to vôbec užívať.
Takto. Mala som to na začiatku aj ja, každý deň som plakala, že chcem, aby bol malý v poriadku. Že nechcem, aby bol chorý. A čo ak náhodou zostane chorý, čo ak dostane soplik, alebo teploty, čo ak bude mať toto a hento, čo ak, čo ak.... Úplne mi z toho šibalo, ale úprimne, to čo opisuješ ty je podľa môjho názoru o pár levelov vyššie. Súhlasím s názorom nadomnou, ak ti to naozaj obmedzuje život, určite by som to riešila s odborníkom. Mne stačilo sa vyplakať, vyrozprávať mužovi a mamine, tí ma ukludnili a za cca 2 týždne sa mi hormóny upravili a už som bola ok.
O svoje dieta sa uz budes baáť navzdy. A ver ze pridu hrozne veci. Choroby, horucky, pády, nestastne nahody atd. Mat dieta a milovat ho najviac na svete je denodenny strach. Dolezite je nezblaznit sa z toho a byt silna. Keby viem ze takto sa da niekoho milovat, a takto sa da o niekoho báť, tak by som si dieťa nikdy nerobila. Je to pre teba novy strach, novy stres a potrebujes sa s tym vsetkym stotoznit a vžiť. Uz len to ze sa bojis o babatko dokazuje ze si skvela matka. Rob vsetko ako si robila doteraz, ide ti to skvele. Bude dobre a vsetko zle prejde. Drzim palce
niekedy odporucania lekara su na skodu. Aj ja som mala herpes a prezili sme a ani som nerobila vsetky tieto opatrenia. Babetko ma tvoju imunitu nechyti ho, neboj sa. Nemyslim ze mas poporodnu depresiu ta je daleko horsia ale mas uzkosti a koli sebe a aj koli babatku by bolo lepsie keby si to podchytila u odbornika. Mozno na zaciatok staci len psycholog a nejak terapia. Nemusi ti davat hned nejake rabletky. Uzkosti sa daju prekonat aj terapiou a prirodnou cestou. Aj ked maas podporu mozes byt celkovo vycerpana. hovori sa ze porod je ako keby si odbehla niekolko maratonov. Potrebujes cas a oddych a vsetko bude ok.
Hlavne sa upokoj. Robis maximum co momentalne mozes. Nie nie je to tvoja vina... ako by si k tomu nejako dobrovolne prisla?
I ked ano.... ten strach uz bude. No musis sa s tym naucit bojovat. A uvedomit si ze niektore veci sa ozaj nedaju ovplyvnit.
Natieraj si to so zovirax duo, mne to vždy veľmi rýchlo vysuší a hlavne kľud. Dieťatko je dojcene, to znamená, že má protilátky z tvojho mlieka práve. Verím, že to nechytí. Bohužiaľ, aj ja som taká herpesova. Našťastie deti mali tak 2-3 mesiace, keď som schytala pri nich prvé opary. Tiež som stresovala, hoci nie tak veľmi ako ty, ani rusko som nemala - nebojía sa, že si to práve tým prenesies na ďalšie miesta? Možno skôr náplasť na herpes, keď už, tak by som zvolila. Ale k veci, ja mám herpes veľakrát do roka, našťastie deti už mám 6 a 9 ročné a nikdy herpes nemali. Verím, že to bude aj tvoj prípad. Hlavne sa skús upokojiť, takyto stres len ten herpes môže zhoršiť. Je to nepríjemná situácia, ale stávajú sa aj horšie veci. Hlavu hore, za pár dní bude dobre 😊
Bojíme sa o ne, a ten strach už zostane navždy. Len sa to musíš naučiť zvládať. Teraz to máš extrémne, ale naučíš sa to.
Môj otec zvykol mať takú vetu: takto proste vyrastajú.. Aj s chorobami, aj s úrazmi. Budú a bude ich veľa. Nie si jediná mama, ktorá má herpes a malé bábätko. Niektoré s herpesom aj rodia. Nie je to raritna vec. Áno, musíš si dávať pozor, musí tam byť zvýšená ochrana a je to na nervy, ale patrí to k životu.
Robis všetko, čo sa dá. Robíš to dobre. Pár dní, a zmizne to. A príde ďalšia panika, lebo s novorodencom, najmä s prvým to tak býva, čiže síce ďalšia "vec", ale aspoň to zatieni a vygumuje tu predchádzajúcu 🙈 - iba sa ťa snažím trochu rozosmiať a povzbudiť 😉
Dopraj si sebe čas, je to veľký náklad naraz. Nebolo to zle rozhodnutie, či sebecký nápad, len máš toho teraz veľa a bojíš sa o dieťa, čo je prirodzené - si mama.
Je v poriadku dieťa? Je. Netreba teda nič riešiť.
Len doplnim že rúško, umývanie rúk, meranie teploty bábätka každý deň sú odporúčania lekára. Čiže toto nie je že mi šibe, mám to tak robiť. Ale tie pocity okolo toho sú hrozné a úplne ma pohlcujú, skôr to ma trápi, neviem si to vôbec užívať.
@bokabuka ahoj. Je (žiaľ) úplne bežné sa takto a kadejako inak uletene po pôrode cítiť. Sú to aj hormóny, aj všetko to nové, obrovské veci pri prvom dieťati. Okrem toho máš aj reálny vážny dôvod na stres teraz. Dávam ale do pozornosti, že "herpes BEZ LIEČBY môže infekcia viesť k ....." Toto tvojmu dieťatku nehrozí ani omylom. Nebude bez liečby, ak by sa nakazil. Viete o tom, sledujete, keby čokoľvek, dostane antivirotiká.
Áno, strach o dieťa je prirodzený, aj keď bude väčšie a veľké. Ale nebude v takej miere, ako to teraz cítiš. Teraz to nevnímaš objektívne. Nie si ani zlyhanie, ani sklamanie pre nikoho. Si jeho mama. Vzácna. Pozná tvoj hlas, tvoju vôňu, a si jeho ostrovom bezpečia. Nie preto, čo urobíš, ako ho ochrániš... Ale preto, že pri tebe, nech sa deje čokoľvek, cíti bezpečie. To je biologický fakt.
Ti máš očividne poporodnu depresiu . Daj si ukludnujuci čaj trosku a chod sa vyspať , nedávaj si bludy do hlavy lebo ti stoho preskočí, chápem ta , ze sa bojíš, ale to prejde bud silná užívaj si bábätko pokiaľ je maličké.