Ako sa vysporiadať s potratom po psychickej stránke?
Ahojte,bolo fajn sa chvíľu cítiť tehotná, bohužiaľ to v 7tyzdni skončilo potratom. Malo to byť prve vytúžené dieťa po vyše 2 rokoch snaženia s pomocou lekárov. Tie čo ste si to zazili,ako ste sa s tým vysporiadali tak,aby ste sa začali znova snažiť? Lebo momentálne na to nemám ani pomyslenie. Viem že je to čerstvé ale neviem si predstaviť že by som si na štedrý deň nespomenula,že som mohla držať svoje bábätko. Vyhľadali ste pomoc psychológa?
U mna presiel rok od potratu a stale som precitlivela. Najma v rodine ked na oslave oznamuju ze cakaju druhe, tretie a my stale nic a aj to prve po 5 rokoch snazenia a 2 ivf. Pred potratom som bola naozaj zmierena ze mozno ani dieta mat nebudeme, ale ako som uz bola tehotna zrazu to bolo realne a odvtedy ma to celkom rozbilo. Zrazu pocity a predstavy ze teraz by mal pol roka atd ma furt v kutiku duse mataju.. ale zial. Moja rada bude trosku ina hlavne sa neupinaj ze druhe dieta ti srdce zahoji. To mozu povedat zeny co ostali tehotne bez problemov oba razy, ja co som prirodzene neotehotnela za 5 rokov to berem tak ze sanca ze otehotniem ci prirodzene ci s pomocou je mala takze si nepredstavujem ako budem drzat dalsie dieta. Samozrejme zazraky sa deju a je v ne verim. Proste si poviem zivot nie je fer, ale stale je ku mne velmi dobry, sice nemame dieta ale mame vela ineho, treba zit aj ked nikdy nezabudnem na tych par tyzdnov ked som mala tu moznost pocitit ake to je byt mamou ❤️ aj ked nie uplne doslava. Drzim ti silno palce!
@julliska bývame na Slovensku v Bratislave,neviem či tu také tabletky dávajú, doteraz som to riešiť nepotrebovala.Ale čítala som že pomáha červené víno,tepla kúpeľ, alchemilkovy a malinikovy čaj a sex,tak budeme skúšať čo zaberie hcg mi kleslo za 2 dni o 30,ak to tempo bude rovnaké tak za takých 12 dní by sa to malo najneskôr spustiť. Vraj to príde samo ked je hcg na 0, aspoň. To otestujeme. Keď je hcg vyššie a pomaly klesá,tak vtedy asi treba ísť na kyretaz,dúfam že sa tomu vyhneme.
@selena_luna práveže ja v robote nestresujem, kolegyňa má za to obdivuje lebo ona to nedokáže,pre mňa bol najväčší stres ten strach v tehotenstve aby bolo všetko dobré. A nevedela som ho odbúrať
@saxano2222 to je tak hrozne že si tým niektoré ženy prejdú aj viackrát. A ako to prebieha u toho psychológa,len sa rozprávate alebo dáva nejaké rady? Bojím sa myslieť na ďalšie tehotenstvo,aj plodenie ešte a zároveň sa bojím to dlho odkladať kvôli veku,budeme mať s manželom 34 ,viem že to nie je žiadna katastrofa ten vek ale aj si vyčítam prečo sme to aspoň neskúšali skôr. Skôr by sme prišli na to že sa to nedá a skôr by sme to riešili s lekármi. Takto to boli dva premrhané roky a keď som konečne videla svetlo na konci tunela,tak ho niekto zhasol.
@zuzinka888 ja som tiež ten plánovači typ, od 12 rokov som mala naplánovaného manžela, svadbu, zasadaci poriadok(samozrejme kým k tej svadbe došlo, polovica už nežila), deti aj ich mená. Tie deti som chcela stihnúť do 30, a keď som sa vydávala 2 mesiace pred narodeninami,už som vedela že plán musím prekopať ...a keď sa nedarilo ani ten ďalší ani ďalší, som si povedala že na to kašlem,že asi tie deti nám nie sú súdené, tak áno vtedy som otehotnela. A preto že to bolo tak skoro,tak som to ani nikomu nepovedala ešte, chceli sme to oznámiť fotkou z ultrazvuku. Teraz neviem či to tým istým ľuďom hovoriť,že bola som a už nie som. Ale oni na mne vidia že nie som ok,pýtajú sa, klamať im nechcem. Zatiaľ som odpovedala vyhýbavo. Bojím sa že keď o Tom začnem hovoriť nahlas,že sa nezdrzim s plačom ako pri manželovi,ten má zo mňa slzave udolie
@angela85 veď to,že aj ja som okúsila aké je to byť tehotná, a aj keď to nie je dvakrát príjemné (nevolnosti,chute,bolesti,strach atď) tak som bola ochotná trpieť pre to malé. A cítim strašnú nespravodlivosť prečo sa to deje slušným ľuďom,a potom su matkami take zeny,ktoré dieťa odložia do hniezda záchrany,alebo ich majú 5 a nestarajú sa o ne. Prečo svetu vládne takáto nespravodlivosť. Prečo sa stanú matkami ženy,ktoré si vlastné dieťa zabijú,lebo je im na obtiaž a ktoré si to nezaslúžia.
@lalilla my sme sa na IVF ešte len pripravovali,neverila som tomu že by to mohlo vyjsť a motyka vystrelila. Mám PCOS a teda som vedela že to je malý zázrak. Manžela som si brala tiež ako človeka s ktorým keď nebudem mať deti,tak budeme mať spokojný život, ale proste mi to dieťa k šťastiu chýba neviem si pomôcť a raz keď by som bola stará a bezdetná,obzrela by som sa za životom a zistila že tu po mne nič nezostalo a je to hrozna predstava. Teraz si len snažím vymýšľať pozitíva toho potratu, že budeme môcť ísť na dovolenku na ktorú by som si tehotná netrúfla, že budeme môcť dokončiť rekonštrukciu u rodičov,že budeme môcť urobiť na chate bazén a v našom byte novú kuchyňu ale všetko by som to najradšej obetovala pre to dieťa.
Neviem celkom poradiť, človek len musí ísť ďalej. Pred 2 rokmi sa nám v 24 TT narodili dvojičky, žili len pár hodín a dodnes sa s tým nevieme zrovnať. No máme teraz už trojročného šikovného úžasného synčeka, tak kmitame okolo neho. Mne sa však brutálne prekonal rebríček hodnôt, moja práca, kde som sa nedávno vrátila, mi príde vo veľa veciach zbytočná, riešia sa rozpory medzi ľuďmi, no.mne sa zdajú malicherné v mnohých pripadoch.
Držím palce, nech si nájdeš svoj spôsob, ako ďalej fungovať a niečo, v čom nájdeš pokoj a šťastie.
Poznám ľudí, ktorým dieta zomrelo už vo vyššom veku a teda, poznať na nich ten smútok a že sa im niečo také stalo.
@zuzuliatko18 ja som už pred tehotenstvom tento rebríček hodnôt prehodnotila a mať dieťa bolo na prvom mieste. Mne by pomohlo zistiť že v čom bol problém. U vás to zistili? To je to že celý život sa o deti staráš a obetujes sa pre ne a nechcem si ani predstavovať čo musia zažívať tí rodičia ktorí prežijú vlastné deti.
@barju tak si najdy univerzalnu odpoved- ze mas teraz tazke obdibie, co aj mas. Alebo niekoho, kto presiel touto tregediou. Inak si vypocujes frazy k ktorych si ludia myslia, ze ta utesia, pomozu, posilnia. No tie frazy su naopak zranujuce, bolestive. Npr. Ved mas doma deti- teš sa z nich- ale ja som chcela a lubila aj toto. VED ESTE SI MLADA- Ale ty si na toto babo cakala a snazila sa niekolko rokov. Asi by bolo postihnute, tak bud rada, ze sano odislo aspon sa nemusis trapit- tychto ludi som uplne zo zivota vylucila. .. ..
Mrzi ma, ze si musis prejst touto bolestou.
@zuzinka888 takto som sa nezhodla s kamarátkou ktorá mi povedala že mám na deti čas ,pričom ona mala už dve v mojom veku. Asi ich v skutočnosti nechcela,chcela si užívať párty atd a bola by radšej keby prišli neskôr ale im sa zadarilo na prvý šup,pritom vedela že už vyše roka sme sa vtedy snažili. Asi podľa mňa nebola na deti pripravená,sú nevychovane,rozmaznané, mávajú s rodičmi ako sa im zachce, nevenuje sa im lebo radšej visí na telefóne s kamarátmi. Dávajú im hromadu sladkosti a plytvaju hračkami a oblečením. Alebo neviem či len ja by som bola taká prísna matka,ale takto by som svoje deti nevychovavala,lebo to mi ani ako výchova nepride
@barju mrzí ma to.Len prosím Ta nehladaj vinníka RTG zubu a podobne to k nicomu nevedie.
Pomoc psychológa nikdy nemôže byť na škodu.
Ale počítat koľko by malo rokov a myslieť čo by bolo, keby budeš celý život.IUI by som už neskúšala, ale IVF si v dobrých rukách lekári to vysetria...hlavne si ver, že sa to podari.A to sama budeš cítiť kedy ísť znova do toho niekto potrebuje veľa času, druhá žena to podstúpi skoro, aby zacelila to prázdno.Aj mala útecha typu, že máte dobrý vek je fajn a vieš, že to ide.
Držím Ti palce
V prvom rade si nic nevycitaj Lebo so nespravila nic zle. Prve tyzdne su take velmi opatrne, preto sa ma cakat a oznamovat az po trochu mesiacoch.
Ja som potratila vo februari, vycistila som sa sama len prva ms po, bola masaker. Skoncila som v nemocnici s masivnym krvacanim. Fyzicky sa citim ok, psychika tak zial este nie je. Pamatam si kedy som mala rodit a teraz by som bola v 18 tyzdni. Su lepsie a horsie dni. Mne velmi pomohlo Ked sme sa s muzom porozpravali a ja som sa vyrevala ako decko. Slzy liecia. Uprimne kazdy dnom je to lepsie. Moja svagrina ma cochvila rodit tak vyberam co jej posleme 🙂 ja sa paradoxne tesim ked niekto oznami tehotenstvo alebo sa niekomu narodi dieta
@barju u mňa skôr prišlo také, ze minrpedrym viac záležalo, ako.mi veci v práci dopadnú, teraz mi je to viac jedno. Aj prostredie, kde žijem a tak. Rodinu som mala vždy na prvom mieste, na tom sa nič nezmenilo nikdy.
Nezistili, ani to nikto nejako nezistovala osobitne. My sme.podstupili veľa vyšetrení už pred prvým tehotenstvom, keďže sa nám dlho nedarilo, a neukázalo sa nič.
@luccija akože verím že raz sa to podarí,,otázne je ako tŕnistá cesta k tomu bude viesť. A keď mám vo svojom okolí všetko mamičky ktoré na prvý šup,tak ma vždy zamrzí že prečo nemôžem patriť k nim,že čo som kedy komu urobila. A neviem ku ktorým ženám sa radiť či tie čo klin klinom vybiť alebo čakať.
@barju
tiez som si povedala ze najprv pockame nechame to na prirodu a zrazu pribudali diagnozy… keby som zacala riesit v 25mohli sme byt inde 😬 tie otazky su tu ale uz nezmenis nic. ja ich mam vela jlavne ako maly zomrel co som mala inak spravit a pod 😢
u psychologa je to o tom ze sa porozpravame, nedava mi explicitne rady skor sa pozrieme na veci obcas z inej strany. ale mne pomaha to vyrozpravanie niekomu pred kym sa nemusim schovavat. nie vsetk opohopi kamoska mama partner.
Ak by si si vypytala odporucanie od obvodneho, preplati ti to poistovna a nemusis sa k tomu vsetkemu trapit financiami.
kludne napis ak by si chcela pokecat alebo sa popytat na nieco ☺️
@barju ano prvotny sok a strata boli, clovek ma milion otazok preco on, kde je spravodlivost, no mala som synceka pri sebe a on vyplnal ten cas kedy to bolelo najviac, clovek ked sa pozrel mal nadej ze bude take dalsie.
A do dalsieho tehu som vstupovala s takou pozitivitou a vierou ze to bude dobre
@barju To, že smútiš je v poriadku. Mne robili veľmi zle reči typu "to sa stáva, asi to tak malo byť, neboj ešte budeš mat deti", bolo to pre mňa ako výsmech, zlahčovanie všetkého. Poplač si, nájdi si záľubu - behaj, začni chodiť na nejaký krúžok alebo čokoľvek, kde vypneš hlavu. K tomu, že sa bojíš, aby sa to neopakovalo... Vieš, ten strach tu bude vždy. Ako som už spomenula, tak mne sa to pred dcérou stalo 2x a tehotenstvo s malou bolo úplne strašné, čo sa týka strachu. Doslova som stále čakala, čo sa pokazí. A aj sa pokazilo ale je tu a to je hlavné. Chcem tým len "povedať", že ten strach, že sa to môže opäť stať je normálny, no nenechaj sa ním veľmi ovládať. Nové tehotenstvo = nová šanca na bábo. Veľmi Ti držím palce ❤️
@evuska135 veď to, že ja som nechcela ani veľa mám pocit,len to jedno by mi stačilo. Niekto sa trápi keď mu nejde tretie štvrté piate a potom mám jednu známu, ktorá chcela len jedno a druhé je s prerušovanym stykom, ďalšie s HA ,ďalšie s kondómom a piate s telieskom. Potom už radšej nemali žiadny styk,aby sa nepostastilo ďalšie .
@mima172 pri týchto rečiach veľmi závisí kto to povie, nejaký známy,no najradšej by som ho uskrtila,ale keď mi manžel povedal neboj,deti budeme mať,tak som obdivovala ten jeho optimizmus...alebo skôr nevedomosť? Lebo nemá toho toľko nacitaneho ako ja a povedal že preto,lebo potom by už takým optimistom byť nemohol. Ja som skôr realista, proste mám lepsi pocit že keď si to nastupujem všetko. Práveže mám toľko záľub že keby som sa každej chcela denne venovať,tak Max 10 minut aby som ich všetky stihla,ale teraz má nič nebaví a do ničoho sa mi nechce. Ja som si hovorila nový mesiac=nová príležitosť na bábo a vždy to bolo také sklamanie keď ťa ms prisla
@barju Ahoj, ako sa máš? Ako to zvládaš? Ako to dopadlo? My sme mali veľmi podobnú situáciu o mesiac skôr ako ty. Tiež už termín na IVF a ostala som tehotná. No v siedmon týždni spontánny potrat. Na kyret som nešla, vytrpela som si to doma. Veľa plaču a bolesti.
Mne po psychyckej stránke pomohlo začať riešiť dovolenku. Kúpila som letenky a začala som pánovať.
Čo sa týka ľudí okolo, rozhodla som sa to povedať aj rodine aj priateľom, aj keď to bolo pre mňa ťažké. Chcela som o tom rozprávať, aby z toho neostalo tabu. Žiaľ, stáva sa to častejšie ako si pripúšťame a tým, že o tom neovoríme, to bolí ešte viac.
V ten deň sa mi zrútil svet, ale podarilo sa mi s tým nejako vysporiadať. Ak by si chcela, kľudne napíš.
Ja som tiež prežívala veľký smútok. Tiež prvé vytúžené. všetky príznaky tehotenstva som si prešla a aj tak v 10 TT potratila. Veľa som plakala a vyplakala som žiaľ. Ale ja som tak veľmi túžila po dieťati,že 4 mesiace po som bola znova tehotná. Bála som sa hádam do šiesteho mesiaca. Mala som aj krvácanie v prvom trimestri. Ale aj teraz po 11 rokoch stále rozmýšľam,aké mohlo byť. Ale viac sa to nezopakovalo a mám doma dve krásne deti.