icon

Čo ak zrazu nebudem chcieť byť tehotná?

avatar
susuela
5. jan 2017

Ahojte. Ani neviem, ako začať, podobnu temu som tu nenašla,tak neviem,či mi bude vedieť niekto pomôcť. Mam už po tridsiatke,s priateľom sme často hovorili o deťoch,ale len pred pár mesiacmi sme sa aj do toho pustilu. Môj problej je,hoci som sa na dieťa vždy tešila,začali ma napĺňať zvláštne pocity,strachy,kladiem si tisic otázok,zrazu mám pocit, že dieťa nechcem,psychycky nezvládnem...Sem tam si spravim tehotensky test a keď je negativny, som sklamana a šťastná naraz...Neviem si predstaviť mať živého človiečika v tele, bojím sa,že "to" tam proste bebudem chcieť. Ja sa bojim chodiť aj na očné a nie zvládnuť niečo také vážne ako tehotenstvo. Neviem odkiaľ všetky obavy prišli,ale ťažko sa s tým žije, môj priateľ sa teší na potomka,aj ja by som sa chcela tešiť😢

Strana
z2
avatar
lucinka511
6. jan 2017

@mima4 ved urcitr aj zamestnavatel na to doplaca akw to je nas politicky system zky a to ze hadze polena pod nohy.takymto mensim podnikatelom..ved vieme ako u nas fungue.keby sa chcelo a nebolo tolko koruocie tak sa ma aj zamestnavatel lepsie a aj zamestnanec..lebo ja kebyze mam izaj min mzdu.muza na tyzdnivke a ziadnu babku.co poznam vela zienmze takto ziju respbrizvedene.tak ina moznost ako OCR neexistuje..nakolki z min mzdy kedva vyzijes a nie si mozes dovolit au pair.

avatar
hettinka
6. jan 2017

@mima4 nie nehovorím, že mama nemôže pracovať a dostať sa do vyššej pozície ... len pre mna je to také, že podriaďujem prácu deťom, nie naopak. Momentálne by som napr. povýšenie do vedúcej pozície neprijala, lebo chcem venovať maximum času deťom. Najmä keď vidím, čo to obnáša - pracovné cesty, aj zostať niekde cez noc, stretnutia, pracovné večere, nadčasy, školenia, porady ...
To skor ako píšeš, nejakú prácu na doma, ktorú by som mola robiť v čase, ked ma deti "nepotrebujú" ... takto som aj pracovala niekoľko rokov opri bežnom zamestnaní a zarábala som nadštandardne. Teda deti ma neobmedzujú v zarábaní, skôr z hľadiska pracovného času musím vyberať také ponuky, ktoré stíham bez toho, aby tým rodina trpela (a ja s nimi).
Viem, že toto je dočasné, o pár rokov podrastú, odídu na VŠ alebo zarábať a ja budem môcť sa realizovať ... zatiaľ som s tým v pohode, tak ako to je.

Mám zamestnávateľa, kde si môžem časť práce nosiť domov (na pracovisku musím byť 6 hodín a zvyšok doma), mám dlhšiu dovolenku v čase prázdnin, ak by som chcela skrátený úväzok, dalo by sa to tiež vybaviť, rovnako ako posunutie začiatku prac. času napr. na 8:00 (niektoré kolegyne využili, mne nebolo treba) ... OČR nečerpám vôbec, naposledy som bola ešte ked boli decká škôlkári pár dní s nimi (kiahne), ani PN ... je to aj ako píšeš o komunikácii a ochote na oboch stranách.

avatar
blackhole
28. jan 2017

Ahoj, ja som sa na dieta nikdy necitila, neprisiel ani ziaden materinsky pud ani nic podobne. Viem, ze ak by som cakala na to, kym by som bola pripravena, tak cakam do 50ky. Proste som si povedala, ze uz budem mat skoro 30, karierne som dosiahla poziciu, ktoru som chcela, takze z biologickeho hladiska nie je na co cakat.

Myslela som si, ze to bude trvat minimalne rok, ale podarilo sa hned 🙂 Ako prve ma pri pozitivnom tehotenskom teste napadlo "A teraz uz niet cesty spat". Bol to sok a nemozem povedat, ze by som z toho v tej chvili mala nejaky super pocit, proste som tomu nemohla uverit.

Potom ale tie prijemne pocity prisli, od zaciatku som citila symbiozu so zarodkom a hned si ziskal moje srdce ❤ Moje tusenie bolo, ze to bude chlapec, pretoze ma "setri", nemala som prakticky ziadne nevolnosti, do prace chodim normalne, tehotenstvo je fyziologicke a zatial som ani velmi nepribrala. Myslim ze dievca by mi dalo viac zabrat. A je to tak, cakame syna 🙂

V prvom trimestri som bola uzkostna (hlavne po precitani roznych diskusnych prispevkov), ale ako keby ma to dieta potom ukludnilo a uvedomila som si, ze pokial sa ma udrzat a narodit, tak sa proste udrzi a narodi. Samozrejme sa snazim, aby som mu neskodila (nepijem alkohol, nefajcim, vyhybam sa zrejucim syrom, nadmernemu mnozstvu kofeinu, atd.), ale som zmierena s tym, ze zbytok je na prirode. Obcas ma sice napadnu nejake obavy, ale rychlo zmiznu.

Myslim ze najdolezitejsie je mat dieta s tym spravnym chlapom a zbytok sa zvladne.

avatar
ebi88
28. jan 2017

@blackhole dobre napisane, ja to podobne vnimam, tiez cakam synka 🙂 mozem povedat ze doteraz som si to uzivala, aj ked posledny tyzden uz citin zataz v pidstate z nicoho nic to prislo, no ale.. vydrzime. Vsak su to "mali my" 🙂

Strana
z2