Neviem sa spamätať z havárie

Moze to byt postraumaticka stresova porucha, idealne k psychologovi.

Jednoznacne vyhladaj pomoc psychologa. Kazdy na traumu reaguje inak, takze sa neporovnavaj s ostatnymi a urcite sa kvoli tomu necit zle. Neboj sa, dostanes sa z toho, prajem ti vela sil a skore navratenie do bezneho zivota. ❤️

Myslíte, že až také vážne to je, že mám ísť za psychológom? Ja by som sa asi hanbila, že tam idem. Popremýšľam nad tým. Chodím ešte na strednú školu, tak nechcem aby ostatní do mňa nejak rypali alebo sa mi smiali. A tiež by som sa asi bála, že mi vyjdu slzy do očí, tak ako keď nad tým premýšľam. Pritom to nedáva zmysel. Na mieste som ako prvá reagovala, najskôr ako sa dalo, čo niektorí boli ešte v šoku. Dokonca aj motor som vypla miesto šoféra a bola som celkom ok. Až ďalší deň to na mňa doľahlo a ťahá sa to už druhý týždeň. :(

Jaaj no ja na tvojom mieste by som bola uz utrapena k smrti. Nemysli na to,tes sa zo zivota,uz ta kludne mohli pochovavat pri tej rychlosti ale ty si tu,tak neries co bolo a ries co pekne pride 🙂 ja mam 34 ale uz ma hore chceli tolko krat,z toho 2 dopr.nehody,ze to uz celkovo ani nepocitam. Raz ma skoro zabil lad padajuci zo strechy,to som mala este 18 a v poslednej sekunde ma kamarat odstrcil nabok 🙂 Najdi si nejaky program pri ktorom nebudes mysliet na somariny okolo nehody,nemyslim ze psycholog je jedina cesta aby dobre bolo 🙂

to je psycholog, nie psychiater, tak nevidim dovod hanbit sa. ja som bola ucastnickou tiez minimalne jednej nehody a poviem Ti ze odvtedy v aute nezaspim, mozem byt neviem ako unavena ale jednoducho to neviem. a to nehovorom o nociach pred jazdou na dovolenku, ci uz tu na SK alebo ked idem do HR, kedy kym zaspim mi chodia po mysli rozne strasidelne scenare.

Psycholog psycholog psycholog, uz davno si tam mala byt. Ak ta boli zub, ides zubarovi. Ked ta boli dusa, ides psychologovi. Co je na tom zle? Ja sama som chodila a absolutne sa za to nehanbim.

Pravdeposobne mas postraumaticku stresovu poruchu. Choď k psychologovi, nehanbi sa. V niektorych krajinach je uplne bezne, ze rodiny maju svojich terapeutov a malokto sa nad tym pozastavuje. Preco je to u nas stale takto, netusim. Nemysli na nazor ostatnych, ved napokon nemusi o tom nikto z kamaratov a spolužiakov vediet. A ak by sa to aj dozvedeli a mali by pripomienky k tomu, ukazuje to ICH nevyzretost a nie tvoju. A tebe to vyrazne zlepsi kvalitu zivota, pretoze tym, ze problem budes potlacat ho nevyriesis. Bude sa len nabalovat.

Brat mal autonehodu s kamaratmi, na nebezpecnom kopci v zime (na silvestra). Havarovali nastastie na dobru stranu keby sa smykli na druhej strane idu strmhlav dolu niekolko metrov a istotne by nikto neprezil. Nastastie mali len modriny, odreniny a jeden z nich mal rameno v keli co museli neskorej aj operovat, ale nic nejako extremne vazne to nebolo. V soku z toho boli cca 3-4 mesiace nez sa odhodlali znovu normalne za volanty na dlhsie trasy. Bude to chvilku trvat ale dostanes sa z toho. Brat nebol vodic sedel vedla neho a par tyzdnov bol uplne ako vymeneny. Trvalo to ale dostal sa z toho. Chce to vela casu a povhopenia od rodiny.

@tncka Ja som už tiež pár krát mohla zomrieť. V tejto situácii je vraj tiež zázrak, že sme prežili. Auto ide rovno do šrotu. Ale o to ani tak nejde. Skôr mám vždy pred očami ako sa to stalo. Pískanie bŕzd, náraz, miknutie pásu, praskanie skla, voda... dokonca aj hudbu, čo vtedy hrala. Mňa ani tak nedeptá, že sme mali väčšiu šancu, že neprežijeme, jak to že si to celé tak detailne pamätám. Je to jak zlý sen, čo sa ti sem tam cez den pripomenie.

@simonah73 Ja tiež teraz dávam vždy pozor. Už by som sa bála ísť niekam na dlhšiu cestu, do zahraničia a tak. Hlavne keď ideme cez mosty tak dávam pozor, aby sme sa nevykotili zas. A to aj keď ideme pomaly.

to co opisujes su tzv flashbacky. ak nechces ist k psyvhologicke skus online psychologicku pomoc napr ipcko.sk vela stastia

@fantinka A keď si tam chodila, bol tam aj nejaký poplatok, alebo ako? Viem, že máme v meste CPPPaP ale neviem ako to funguje.
@basullinka Asi máš pravdu. Možno by to ani zle nebrali, keď o tom vedia. Máme aj v škole psychologicku, za ktorou by sa dalo ísť. Rozmýšľam či je lepšie to alebo nájsť niečo mimo školy. Alebo sa zdôveriť niekomu inému.

@tatiana1329 Ja som tiež sedela vedľa vodiča. Takže som to všetko pekne videla. Tiež som ako vymenená. Už si to aj rodičia všímajú, že som nejaká divná. Im som o tom nepovedala, aby sa nebáli o mňa, keby niekam idem.

u nas sa to aj vyplatilo, ze nespim, otec striedal mojho muza ked sme isli velkym autom aby si zdriemol a otec chytil mikrospanok ze som musela strhnut volant ako spolujazdec, nastastie bola dialnica prazdna a odniesli si to len trochu plechy na aute. ale odvtedy uz chodievame v cae niekedy okolo 4 rano, takze to sa stihneme obaja s muzom prespat viac ako ked mal spat cez den a isli sme o desiatej vecer.

@juliet86 Ohhh ďakujem veľmi pekne. ❤️To som ani nevedela, že sa dá to aj takto. Určite tam skúsim napísať. Pre mňa je to asi lepšia forma ako ísť osobne.

Brat skoncili velmi zle v takom potoku v blate a vode. Zrovna na jeho strane na boku. Takze sa ani z auta nevedel dostat. Vykiezol tak ze sa cez rozbite okno podhrabal von. Ked som videla to auto neverila som ze im v podstate nic nebolo. Neviem ako dlho to mas od havarie, ale bracha bol ako vymeneny viac ako mesiac. Poatupne sa to potom upravovalo a uz je v pohode. Ale aj za volant sa dlhsie bal ist alebo niekomu do auta sadnut. Ale preslo to. Potrebujes vela casu.

@tatiana1329 Noo tak to sme veľmi podobne na tom. My sme prešli cez mláku, dostali šmyk, prerazili značku, potom zábradlie a spadli bokom auta do takeho menšieho potoka. Ja som bola na tej strane čo sa potopila. Celé to bola naša vina, lebo sme šli veľmi rýchlo. No ja som nevyliezala cez okno lebo tam bolo len sklo, kamene a voda. Počkala som kým sa vodič preberie a výšla vtedy už hornými dverami.

Tak dúfam, že aj mňa to tak do mesiaca prejde ako tvojho brata. Mám po havárii týždeň aj pár dní. Za volant som aj sadla, sice z donutenia kvoli autoskole, ale take zle to nebolo. Citim sa vtedy, ze to mam pod kontrolou a rýchlo nejdem. Tiež viem, že pedále má aj učiteľ, tak nepanikárim. Horšie je keď nastúpim ku niekomu inému do auta. Vtedy mám pocit, že to môže zle skončiť.

nenastupuj do auta k sopliakom co sa predvadzaju, ak nechces znova zazit nieco podobne len mozno s inym koncom. Na slovensku na soferuje velmi rychlo a bezohladne. K tomu psychologovi, nie je to ziadna hanba, je to uplne normalne sa s niekym porozpravat kto ti moze dat rady ako si pomoct. Nechapem preco to vela ludi tak zle berie, ze je to hanba. Ked nas nieco boli fyzicky tak hned utekame k lekarke, tak preco by clovek s psychickym problem nemal ist??? Ved o vnutro sa treba starat rovnako ako vonkajsok.

Chce to cas a vela sa o tom musis rozpravat,dat to zo seba von. A hlavne sa nehanbit rozpravat a psycholog je dobra volba. Ja som raz bolaza psychologickou a velmi mi to pomohlo,lebo som si uvedomila a zahanbila sa sama pred sebou,ked som jej tam vykladala svoje pocity. Vtedy som si uvedomila paneboze,co sa ja tu lutujem. Ludia su chori,umieraju im blizky a ja sa ponosujem za take banality. Tvoj problem,ale momentalne nie je banalita. Je to velka tazob,ktoru musis vstrebat a po takom skoku chvilu trva dostat sa z toho. Tiez sme raz havarovali v zime sme dostali smyk. Odvtedy mam obrovsky respekt jazdit na snehu a dlho som si premietala katastroficke scenare,co vsetko sa nam mohlo stat. Dlho som pocula naraz a este aj ten cudny smrad auta,neviem to definovat,ale zvlastne to smrdelo okolo auta po havarii. Jedneho dna som si povedala,ze neprezijem uz ani jeden den zbytocnym premyslanim a je cas pohnut sa dalej. Mne to trvalo dost dlho mozno aj pol roka,ale ja som celkovo taky clovek,ktory sa utapa v ziali. Radim ti vyrozpravat sa,vziat si ponaucenie a ist dalej.

Tak to mas naozaj velmi kratko po havarke. Brat sa z toho dostal po cca mesiaci aj nieco, to chce naozaj len cas. Ak nemusis nesadaj nikomu do auta.

@marca12 Ja skôr počúvam od okolia, jak nas mohlo prepichnut a podobne katastroficke scenare. Ale rozmyslam, len nad tym ako by sme sa mohli tomu vyhnut, keby dakto povedal "spomal" alebo "chod radsej rovno a neboc" alebo keby sme tam vobec nesli.
A vyrozpravala si sa psychologicke z toho?

ahojko ja mam dceru stredoskolacku tiez zazila postraumaticku stresovu reakciu - neviem akych mas rodicov ale som rada, ze ja som to mohla prezivat s nou, ze sa mi zdvoverila a riesili sme to spolu. este dnes chodime k psychologicke na sedenia najprv sa rozprava s nou ona, potom aj ja (spolu) dnes uz sa casto aj smejeme uz to nie je len o tom strese ako na zaciatku o tom placi a nevyslovitelnych uskostiach a strachu, ale aj o veciach pre ktorych ma zmysel zit. a hlavne ze ich ma kto s tebou prezivat a zdielat. ak mas rodicov ktory stoja za tebou urcite im to povedz nech su ti oporou a podporuju ta a idu s tebou ci uz ku skolskej psychologicke, alebo lepsie by bolo k tej "inej" neskolskej nakolko skolska riesi vacsinou problemy ktore su v skole - no dolezite je najst si cloveka s ktory ti sadne a budes si s nim vediet dobre pokecat a vykecas sa s nim. nemusis rozpravat o nehode, o hoci com o tom co ta teraz trapi ake mas starosti s ludmi okolo seba ako ta oni trapia.... tiez ti odporucam napisat si to, zaved si dennicek a skus si zo zaciatku pisat si don svoje pocity hociake ci uz na tu udalost (kedze o nich nedokazes hovorit tak o nich pis) alebo aj hoco pozitivne co sa za den stretlo - nemusis pisat kazdy den alebo aspon niekolko krat do tyzdna aby si svoje pocity dostala zo seba a nedrzala ich v sebe aby to nepreslo do depresie drzim ti palceky je dobre ze si zacala aspon tu pisat to je prvy krok

Skor psychologicka rozravala,lebo ja som sa hned rozplakala. Ale pomohlo mi to,lebo hned som si tam uvedomila,ze som zdrava,ziva,bez postihu. Taku pomyselnu facku som tam dostala sama od seba. Naozaj treba ist za psychologom,ak citime nejaku tazobu. Je to velka ocista zdoverit sa niekomu skusenemu a hlavne nestrannemu. Aj prave preto,ze okolie je necitlive a ak ti nehodu vycitaju takymto sposobom. Malokedy sa ludia zaujimaju o pocity bez toho,aby sudili. Ano mohlo sa stat kadeco,ale nestalo sa. Tato prihoda ta posilnila,dala ti sancu uvedomit si krehkost zivota a prave preto treba zit a neumarat sa.

Vyhladaj odbornu pomoc, oni su zvyknuti na slzy, nemas sa za co hanbit.

Myslim si ze si na tom takto aj preto ze o tom evidentne s nikym nerozpravas.Pises ze sa hanbis ak by ti vysli slzy...Sposob akym nad tym premyslas nie je spravny.Tvoje pocity su absolutne legitimne,toto je taky extremny stresujuci zazitok ze sa z neho neda len tak lahko.Podla mna by ti pomohlo o tom vela vela rozpravat a vyplakat ten nahromadeny stres a adrenalin.Akonsa citis ked sa vyplaces?Nastane silne vnutorne uvolnenie a to by si potrebovala.To co popisujes je tiez typicke pre ludi ako si ty.Takych ktpry reaguju ako ty. Ked nastane stresova situacie okamzite nastartujes hlavu a racionalne situaciu riesis ako aj sama popisujes ze si velmi triezvo v danej chvili uvazovala.To vsak neznamena ze by si mala ten zazitok spracovany.Nie ty si si ho len v danej chvili vyblokovala a normalne by bolo vrayit sa k nemu neskor a spracovat ho.Proste to na cloveka dolahne ten stres.Ty si to nechala zatvorene a cakas ze je to ok a len tak to odide.No rozhodne to ok nie je.Ak to nebudes riesit,najlepsie s psychologom,nevyplaces si vsetok ten nahromadeny stres tak si zarabas na celkom slusnu uzkostnu poruchu,bude ta to sprevadzat veeelmi dlho a som si ista ze ani vodicak si nespravis a moze sa stat ze nevyrieseny psychicky stres vyrazi do fyzickych zdravotnych problemov.Suma sumarum,nerozmyslaj dlho a ircite to ries.

Moja rada je chod k psychologovi. Dobry psycholog ti pomoze pochopit co sa s tebou deje. To nie je len o tom ze sa tam vyrozpravas. Svagrina po autonehode chodila na terapiu a tam jej napriklad poradili rozne cvicenia (mentalne) co pomozu prekonat strach, smutok, apatiu alebo sa vysporiadat s akymkolvek zlym pocitom. Ona to vyuziva aj nadalej aj ked uz nema psychicke problemy ale ak ma zly den alebo ju nieco trapi, tak jej to pomoze. Celkove ju to velmi posilnilo, ma viac sebavedomia a odvahy.
Ak to zanedbas, je mozne ze to prejde aj do nieco hohorsieho.
Je dobre ze sa snazis jazdit. Ale opatrne... nesil to
A este dodam ze vravis ze ostatni su OK... mozno aj nie su ale nepriznaju to.

ano jasne, ale ja som chodila k sukromnemu. Urcite chod, peniaze su len peniaze.

ďakujem veľmi pekne všetkým čo mi odpísali ❤️❤️ veľmi si to cením 🙂

Ahoj. Ja som v jeden rok zažila dve havárie, prvá na aute (bola som spolujazdec) a druhá v autobuse, kde som prišla o mojich blízkych. V oboch prípadoch som bola veľmi zranená a potrebovala som akútnu operáciu. Bolo to to najhoršie obdobie v mojom živote (mala som obrovskú bolesť či už zo zranení, ale najviac z tej straty mojich, ktorá sa nedá opísať slovami 💔).. ale musela som sa s tým popasovať, prekonať to, ísť ďalej!!! Nemalo zmysel, aby som sa ľutovala. Musela som žiť ďalej kvôli svojim rodičom, priateľom, láske, ale predovšetkým kvôli sebe samej!
Môžeš skúsiť psychológa, s ktorým sa len porozprávaš, ale žiaľ do tvojej hlavy nevidí a nevie si ani len predstaviť čo cítiš, ak to neprežil. Moja rada - čas všetko vylieči a hlavne ty sama musíš chcieť toto celé prekonať. Iba ty sama to musíš chciet zvládnuť! Uvedom si, že v živote ťa čaká ešte veľa krásneho, lebo si mladučká. Ešte sa budeš veľa v živote smiať. Neľutuj sa, ďakuj pánu Bohu, že sa nikomu nič nestalo, že ste živí a zdraví. Naopak, nauč sa tešiť aj z maličkostí, užívaj si život plnými dúškami, lebo nikdy nevieš, čo ťa v živote čáka... buď vďačná, dobrosrdečná, venuj sa rodine a priateľom. Ak ti to pomôže, tak sa poriadne vyplač alebo vykrič... Ale zmenu musíš uskutočniť iba ty sama. Neboj, si oveľa silnejšia ako si myslíš a v živote zvládneš ešte iné veci! Ver mi, prešla som si tým najhorším z najhoršieho... Ďakujem Bohu, že tu ešte môžem byť, ďakujem rodine, frajerovi aj priateľom, že pri mne po celú dobu stáli a podporovali ma, ale to najdôležitejšie rozhodnutie - začať opäť naplno žiť, neľutovať sa, stále neplakať - sa muselo udiať v mojej hlave. A som rada, že hore mám anjelov, ktorí na mňa dávajú pozor 🖤🖤🖤

EMDR terapia je na toto najviac ucinna .. das si par sedeni a bude ti ovela lepsie .. http://www.emdr.sk/