• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame:  Mojasvadba.sk Modrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Smrť dieťaťa. Zanedbanie starostlivosti lekárom

13. mája 2014 
simonka :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry: :cry:
18. feb 2009 o 14:53  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
takyna je mi do placu prajem vela radosti uz ziadnu bolest nech mas uz len slniecko v dusi. :dizzy_face: Clovek si fakt vazi svoj zivot ked cita co sa ti stalo, clovek sa neopovazi naliehat na doktorov ked nas takto odpalkuju, sakra a to nam maju poskytovat pomoc. :angry: :frowning2:
18. feb 2009 o 14:58  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
takyna ... uprimnu sustrast... a drzim Vam palce ....
18. feb 2009 o 15:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
je veľmi smutné, aký majú v dnešnej dobe dr. gynekológovia prístup k rodičkám. Že vás len tak odbijú medzi dvermi. Ja si myslím, že keď príde za nimi tehotná s akýmkoľvek problémom, majú sa k jej problému postaviť zodpovedne a vždy skontrolovať, či je všetko O.K. však ide o život dieťatka sakra !!!
Normálne som nahnevaná z takéhoto prístupu. Našťastie som ho nezažila.
Videli ste včera správy - o tej mamičke, čo jej spravili v Žilinskej nemocnici ? :frowning2:

takyna, simonka: je mi to veľmi ľúto, čo sa vám stalo. Prajem vám všetko už len dobré a nech sa tešíte s ďalšieho zdravého miminka. Ste obe veľmi statočné. Ja som prežila 1 samovoľný potrat v 8TT a aj to ma dosť zobralo. preplakala som týždeň, trpela som s tým až dokým som neotehotnela s 2. dcérkou. Ale to neboli na vine lekári, to sa príroda vysporiadala s mojim nezdravým bábätkom. A tak to aj malo byť. Vždy som si hovorila, že radšej prísť o mimi hne´d v počiatočnom štádiu tehu, ako potom neskôr. musí to byť veľmi ťažké :cry: :cry: :cry: Chodievam niekedy na stránku anjelikov a vždy si pritom poplačem. Sú to veľmi smutné príbehy, kiež by ich bolo čím viac menej.
Ja s myslím, že takéto zanedbania a omyly lekárov treba dať na súd, treba im zobrať licenciu, nech už ďalší omyl nemôžu vykonať.
Taky, je dobré, že sa tu o tom s nami rozprávaš a že ostatné mamičky vystríhaš...
18. feb 2009 o 15:20  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
simonka aj tebe prajem uz len stastie v zivote :dizzy_face: velmi tazké cim ste presli ja si to neviem ani predstavit ze dieta mi zomrie skor ako ja :frowning2:
18. feb 2009 o 15:23  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Dievčatá,je mi to veľmi ľúto čo sa vám stalo :frowning2: . Je to strašné, ked sa v dnešnej dobe stávajú takéto veci. Prajem ti Takyna nech sa ti ešte podarí držať v náručí malé babätko.
18. feb 2009 o 15:27  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ja mam zdravé babo, tehotenstvo som mala super, rodila som 22 hodin a to vo Svajciarsku, poslednych 15 min. sestricka monitorovala moje srdce a nie srdce mojho babatka, stale mi opakovala nebojte sa babatko je v poriadku, ozvy su dobré, porod nepostupoval a uz nevedeli co so mnou kedze mala bola uz velmi nizsko na CS, ja som bola po tolkych hodinach max. unavena a nevladala som malu vytlacit kedze som nechcela epiduralku a poslednu hodinu som si ju vypytala ale nezaberala proti bolesti akurat som este tazsie nevedela tlacit kde mam. Ani neviem akym zazrakom som to nakoniec dokazala a po povzbudeni lekarom som porodila normalne, sestricku vyhresil ze za tych 15 min. co sa sekla ze na to musi davat pozor, ani nechcem mysliet co by sa mohlo stat... :angry: :frowning2:
18. feb 2009 o 15:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Aj ja vam napisem sem svoj pribeh...
:frowning2: Kde mam zacat?Asi na zaciatku.Som velmi citliva zena,milujuca vsetky deti,no najviac to nase.Prva dcerka sa mi narodila kratko pred mojou tridsiatkou.Bola som najstastnejsia zena na svete.Milujem moju malu Alenku viac ako svoj zivot.Ludia vravia,ze deti su starosti,ale ja som to vnimala inak.Tesila som sa z kazdej sekundy mojho zivota,lebo som mala krasne zdrave dievcatko.V zivote by ma nenapadlo,ze niekedy zazijem tu trpku bolest,ktoru citi zena,ked pride o dietatko.Ked mala ALENKA vyse dvoch rokov,rozhodli sme sa s mojim muzom,ze chceme este babo.Lebo v nasich srdieckach bolo tolko lasky a my sme mali pocit,ze trom nam je super ale styrom nam bude este lepsie.Vzdy som tuzila po krasnej velkej rodinke.Splodili sme nase druhe dietatko hned na prvy pokus. Stastna ako blcha som sa tesila,ze malej Alenke onedlho pribudne sestricka.Hrozne sme chceli este dievcatko.Cele tehotenstvo som si opat uzivala plnymi duskami.Chodili sme na pravidelne prehliadky,vsetky vysledky boli v poriadku,zdravo som sa stravovala,davala som si na seba maximalny pozor.Bola som v 20tt na 3D a vtedy mi lekar povedal,ze to je na 80% dievcatko.Strasne som sa tomu tesila.V 24tt mi robil moj lekar ultrazvuk a vravel,ze je vsetko v poriadku.A ked mi ho robil o dva mesiace neskor,to mi mal uz urcite potvrdit pohlavie dietata,tak som sa dozvedela tu najhorsiu vec,ktora zmenila moje stastie len na plac a bolest.Povedal mi,ze sa mu nieco nezda na tom babatku/ved to v 32 tyzdni uz bolo babatko/ a povedal mi,ze ma nejake zvacsene mozgove komory.Ze on ma nechce plasit,ale vyzera to na vodnatielku mozgu-hydrocefalus.V tom momente sa mi zrutil cely svet.Poslal ma na druhy den do Trnavy,k inemu lekarovi,aby sa na to pozrel a povedal mi,co sa s tym da robit. Po preplakanej noci som si po kratkom vysetreni vypocula verdikt."Moja zlata,s tym sa uz neda nic robit.Toto nie je zlucitelne zo zivotom."Hned na to sme isli do Bratislavy,kde mi lekar asi po hodinovom vysetreni povedal,ze je to dievcatko a ze tej vody v hlavicke ma tolko,ze ak ju vobec donosim,tak mi po porode urcite zomrie.Mozgove tkanivo bolo stlacene na 6 mm a hydrocefalus mala vo vsetkych styroch komorach.Videla som jej krasnu tvaricku,srdiecko,ktore bilorucicky a nozicky,ktorymi ma kopala uz vyse troch mesiacov.Nechapala som,ako je to mozne ze zije,dycha,hybe sa,ked vravia,ze ma z mozgu iba taku skrupinku.Hned mi dal lekar na to vysvetlenie.Vraj preto,ze ju vyzivuje moja placenta a akonahle ju "odpoja" tak zomrie.Nedokazem opisat tu bolest,ktora ma sputala tak silno,ze som sa nedokazala ani nadychnut. Lekari moje tehotenstvo nemohli ukoncit,lebo som bola uz na zaciatku ôsmeho mesiaca a povedali mi,ze si to musim donosit,aby mi to mohlo umriet.Najhorsie slova v mojom zivote...Nikto mi nepovedal,preco si nikto nevsimol,ze sa s mojim babatkom nieco deje.Preco sa to stalo mne,ked som taka dobra mama?Nedaju sa zratat tie preplakane noci,plne smutku a beznadeje.Musela som zit s tym vedomim,ze pokym mam moju dcerku v brusku,tak budeme spolu a nechcela som si pripustit,ze raz ju porodim a bude koniec.Posledne tyzdne mi tak zacala pribudat plodova voda,ze okolo babatka jej malo byt asi 7-9cm a ja som jej mala 29cm.Bolelo ma cele telo,spala som po sedacky,tlacili ma rebra...ale co je to v porovnanim s tou bolestou,ktoru som mala v srdci.Strasne som si zelala,aby sa moje dievcatko narodilo zdrave.Bola som uz taka zufala,ze som si namyslala,ze vsetko bude v poriadku.Lekari mi povedali,ze ku koncu tehotenstva sa hlavicka zvacsovat a budem mat problem porodit dieta normalne.Ze v takychto pripadoch sa napichne hlavicka,aby sa uvolnil tlak a ja aby som mohla dieta vytlacit.Toto u mna nepripadalo do uvahy,pretoze som do poslednej chvile verila na zazrak.Na zazrak,ktory sa nestane.Rozhodla som sa pre cisarsky rez a celkovu anestezu.Moja malicka DIANKA sa narodila 4.6.2007 o 19.10hod a zila iba osemdesiat minut. ;-Nemala som moznost ju ani vidiet,dotknut sa jej telicka a povedat jej ako strasne som ju chcela a ako prestrasne ju lubim.Moja krasna kvetinka,ku ktorej som si nikdy neprivonala,moje slniacko,ktore ma nikdy nezohrialo svojou laskou...Odisla mi do nebicka,ked ja som este spala.( Ked som sa prebrala z narkozy bolo mi oznamene,ze zomrela a ze krv z pupocnika poslu na geneticke vysetrenie,aby zistili pricinu jej ochorenia.Nic nezistili,chromozomy mala vsetky dobre.Ani pitva nic nepotvrdila.Nikto mi na to nedal odpoved.Neviem na koho sa mam hnevat.Ale viem,komu vdacim za to,ze som toto dokazala prekonat a prezit,aj ked sa mi v tych casoch zit ani nechcelo.Moja dcerinka Alenka mi doslova zachranila zivot.Musela som zit pre nu,pretoze ma moc potrebuje a aj ja ju.Teraz chodime na cintorin za sestrickou,ktoru hladkala,ked bola v mamickinom brusku.Mozno to vyznie divne,ale ja ich milujem obidve.Aj ked ten druhy anjelik je hore v nebicku.Nikdy nezabudnem...Nikdy,pretoze stale to boli a stale boliet bude...
18. feb 2009 o 16:13  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
:frowning2: :frowning2: :frowning2: :frowning2: :frowning2: :frowning2: :frowning2: :frowning2: :frowning2: :frowning2: :frowning2: ach,a to si človek myslí,že mne sa to predsa nemôže stať...... :sweat_smile: :cry:
18. feb 2009 o 16:22  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
takyno, chci tě aspoň podpořit, doufám, že už se cítíš v rámci možností o něco lépe, ale zapomenout na to asi nepůjde nikdy... já jsem v říjnu přišla o jednoho kluka z dvojčat, které jsem čekala, až v 36. týdnu, no ale chyba doktorů to nebyla, takže situace je jiná, navíc mi jeden zbyl, takže jsem na tom vlastně ještě dobře, ale moc vím, jak taková ztráta bolí, to mi věř.

Jen jsem ti chtěla říct - otázka je, co chceš tím soudem docílit, podle toho by sis to měla ohlídat - nevím, jaký je postup podle vašich předpisů, ale u nás (bude to podobné) by bylo dobré pohlídat, aby to prošetřila policie, potom lékařka může být stíhána pro trestný čin a potrestána, a bylo by ti přiznáno odškodné, ale asi ne moc velké...

nebo můžeš žalovat občanskoprávní žalobou jen o peníze tu lékařku...ale v tom případě musíš ten nárok nejdřív uplatnit u ní, k soudu můžeš, až kdyb ti nedala, to co chceš...

každopádně musíš mít v ruce nějaký znalecký posudek, otázka je, jestli stačí to, co už máš, to přezkoumání případu...nevím, jak je to v SR...

každopádně se obrať na odborníka, najdi nějakého šikovného právníka, je to pro tebe lepší i z hlediska psychiky, než se v tom hrabat sama, takhle ti aspoň někdo pomůže.

Hodně sil...
18. feb 2009 o 17:59  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Velmi pekne dakujem za nové ohlasy a príspevky,
ste skutočne super, dodáva mi to energiu ísť dalej...
Alionuska vytrpela si si tiež riadne, je to smutné, prajem ti ešte zdravé dieťatko bez komplikácii, k malej Alenke, sestičku alebo bračeka :dizzy_face:

Fialinka chcem docieliť len spravodlivosť, pre môjho anjelika v nebíčku, lebo viem, a cítim, že on chcel žiť a biť s nami ale nemohol...
18. feb 2009 o 18:20  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Alionuska mne pomohla veľmi moja dcérka tiež sa volá Dianka :slight_smile:
18. feb 2009 o 18:22  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
alionuska :frowning2: vsetko dobre celej rodinke, Alenke vela zdravicka, stastia a aby ju v zivote stretlo len to dobre
18. feb 2009 o 19:19  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
uprimnu sustrast,prajem :cry:
18. feb 2009 o 19:43  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
baby to je strasne smutneeee :cry: ...uz som doplakala a idem pozriet moju malu lasku ako pekne spinka, ja sa tak velmi tesim, ze je zdravucka, neuveritelne...
ste take silne, mna by to polozilo, totalka...keby to bolo 1. babo tak urcite, teraz mam Barborku a asi by som nasla silu kvoli nej, prajem vam coskoro zdrave babo, 2, 3...a hlavne vela sily :slight_smile: :slight_smile: :slight_smile:
18. feb 2009 o 19:56  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
dakujem , že píšete, verím, že sa ešte ozvú aj tie, ktoré bohužial museli prežiť, smť svojho dieťatka :pensive:
18. feb 2009 o 20:39  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj Takyna,
ja si ta pamapam z gynekologie 1..ja som tam vtedy lezala "s tebou" s diagnozou hroziaci predcasny porod v 24tt. Viem, ze tam bola vtedy aj mamicka, co sa jej narodilo babo v 28tt a viem aj o tebe. Po nociach som tam vtedy plakala a modlila sa aby moje dietatko prezilo a bolo zdrave. Tolko smutnych pripadov som tam videla za ten cas. Lezala som tam mesiac...
Ale pisem hlavne preto, ze ani som nemusela vediet meno lekarky ktora za to moze, a z tvojho prispevku som si povedala, ze to vyzera byt na Petrovicovu. Chodila som k nej a o jej pristupe viem vsetko. Odisla som od nej, pretoze som zistila, ze ma nechala 7 rokov uzivat tak silne hormonalne lieky, co sa smu uzivat max.rok. Vdaka tomu hrozilo, ze nebudem moct mat deti, kedze po ich vysadeni mi ani len nenabehol menstruacny cyklus. Po zisteni tejto skutocnosti len mojim zaujmom cez internetove forum som od nej okamzite odisla a isla som k Zvarovi. Je to gynekolog tu v BB. Ked som mu povedala ako ma pani "doktorka" liecila tak bol zhrozeny a sam sa o nej vyjadril ako o zenskej ktorej stupla slava do hlavy a zanedbava pacientky. Ako zazrakom som vsak velmi rychlo otehotnela, ale Zvara to povazoval priam za neskutocne a nahodu a neveril vlastnym ociam ked nasiel na sone fazulku. Od zaciatku mi dal uzivat duphaston na podporu tehu. POtom v 14tt som dostala silnu anginu a obvodna mi dala uzivat antibiotika..ako tebe penicilin. Nasledne som v 16tt dostala prisernu mykozu. Zvara okamzite bral vyter robil mi sono a do dvoch dni sa zistila silna infekcia. Pomohlo mi uzivanie tabliet co mi dal.Potom v 22tt som dosla s tym ze mam bolesti a tlaky ako pri menstruacii, poslal ma do nemocnice, prijal ma Dr. Paluch a hospitalizovali ma..bolo to 19.9. odvtedy som len lezala aj ked ma prepustili a modlila sa aby dietatko prezilo. Ked som si precitala tvoj pribeh, uvedomila som si ze nebyt toho ze som od Petrovicovej odisla, moja malinka tu nemusela vobec byt a myslim to vazne. Lebo viem ze ona by moje problemy pokladala za banalne. A navyse ked som jej vtedy oznamila ze planujem babo povedala mi citujem. Co ma to napada nicit si tak mlada zivot dietatom. Mala som 24 a skoncenu VS..proste idealny cas mat babo...Je to jedna namyslena nezodpovedna lekarka, ktora prima prilis vela pacientiek...mila a starostliva je len k tym ktore su u nej tzv. po znamosti, na ostatne kasle. Mala by ist do basy a minimalne prestat vykonavat prax za to co ti spravila. Velmi ma to vsetko mrzi a placem ked si na to pomyslim. Na vsetkych anjelikov, ktori su v nebicku o ktorych sa tu pisalo. Ste silne zeny a zelam vam aby ti vasi anjelikovia vas navzdy ochranovali a aby vam poslali z nebicka vela lasky a sil do zivota.
18. feb 2009 o 21:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
zuziacik, dobre si spravila, ja sa ne.eriem so ziadnym doktorom, co mi nevyhovuje. Gynekologov som mala 4 a menila som ich PRESNE po pol roku od podpisania zmluvy...az som nasla odbornika s normalnym pristupom. S malou som zacala chodit k jednej Dr., ale nic moc, tak som cakala, kym prejde pol roka, teda chcela som...chvilu predtym umrela a tak som nehladala inu, zostala som u tej, co prisla namiesto nej s tym, ze ak sa mi nebde pozdavat kludne pojdem k inej...
18. feb 2009 o 22:35  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Zuziacik som rada, že si napísala a hlavne to, že si potvrdila môj názor na doktorku Petrovičovú. Som šťastná, že máš dcérku a včas si konala...
ja som zaváhala...

dnes idem do Nového času potom sa ozvem

dakujem za každý príspevok všetkým
19. feb 2009 o 09:08  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja vas obdivujem ako to zvladate ja by som to asi nezvladla ja salejem uz pri beznych chrobam.prajem aby vas v zivote stretlo uz len to krasne
19. feb 2009 o 09:20  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Takže sme sa vrátili z Nového času, velmi milá redaktorka aj s fotografom, uvidíme ako to napísu a kedy to vijde.
19. feb 2009 o 12:55  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
takyna - je mi to velmi luto, ani neviem, co napisat.....prajem ti vela vela sil...lasky ...aj ked je to tazke, zivot ide dalej a.... :frowning2: neviem, co napisat, velmi by som ta chcela povzbudit...ale ako? asi je to zbytocne, vyrovnat sa s tym budes musiet ty....je strasne, ako niektori lekari pristupuju k pacientom.....ja som mala bezproblemove tehu, ale stale mi to pripada ako zazrak....a je to zazrak....ze sa narodi novy clovek a je to velmi narocny proces....nechapem, ze sa dr na teba nepozrela....aspon na teba, myslim do tvare a potom by uvidela ten strach a hadam by ta vysetrila....nechapem ako mozu takyto ludia pracovat v tychto sferach...ved je to krasne povolanie...a vsetci sa stale niekam ponahlaju a nemaju cas..... :unamused: asi je to aj zbytocne pisat.....
co sa tyka zaloby - ak podas trestne oznamenie, sud sa tym MUSI zaoberat a nemala by si platit nic....aspon pokial viem....drzim tebe aj celej tvojej rodinke palce..... :frowning2:
19. feb 2009 o 13:16  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
necitala som vsetko "iba"tvoj pribeh ,ale slzy my teco ako voda :cry: :cry: :cry: :frowning2:
19. feb 2009 o 13:52  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
zuziacik,ja teda na DR.Zvaru mam len tie najhorsie spomienky,ale myslim v teme doktory BB sa rozoberal on ako lekar. :rolling_eyes:
"vdaka jeho odbornosti" som tiez prisla o svoju prvu babiku . :pensive:
19. feb 2009 o 13:54  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
"doktori" :unamused:
19. feb 2009 o 13:57  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Tak sme to napísali do Noveho času, zajtra možno v sobotu asi vyjde, ak sa Mudr. Petrovičová vyjadrí, je to taký menší článok, možno to ale vyjde len v Stredoslovensko kraji, lebo Nový čas má na kraje rozdelené vydania redakcií
19. feb 2009 o 14:36  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Uf to je sila!!!!!!!!!!!!!!!! Je mi hrozne ľúto maminiek, ktoré musia prežívať takéto utrpenia.

Ja mám tiež skúsenosť s lekármi, ale my sme prežili. Ale ten pocit bezmocnosti vo mne pretrváva stále. Syna sme zachránili s manželom. Pri porode som vrieskala po nich, tak že to počula celá nemocníca. Pred Porodom som si vyslovene vynútila porod sekciou ak to nepojde inak. Mám úzku panvu, až moc. Porodila by som dieťa do 2,5 kg. Po 20 hodinách v bolestiach na mňa húkali, že som neschopná žena, vraj ak by som bola normálna, porodím. Nakoniec sa prihlásil vybavený lekár. Robili sekciu. Pri intubácií mi prerazili hrdlo-nasledoval moj pobyt na ARE. Všetci chodili okolo mňa po špičkách. Malý mal 3-krát omotanú pupočnú šnúru a hmotnosť 4250 g. Neviem kto z nás by prežil. Dnes je to chvalabohu zdravý chlapec. Ďalšie porody boli tiež sekcou. Chalani mali hmotnosť 3950g a druhý 3700g.
19. feb 2009 o 14:39  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
vidite ku... jedne strajkovat za platy vedia ale aby si ich aj zasluzili :angry: len odflaknu svoju pracu a potom to vyzera katastrofalne :angry:
19. feb 2009 o 15:40  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Dievcence dakujem! :pensive:
19. feb 2009 o 18:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Všade sú len ľudia, mala som šťastie na dobrých lekárov aj na tých druhých. Až keď mi po šestonedelí na nefrológii primárka položila otázku, či je malý v poriadku a ja sa cítim dobre, pochopila som, že nežartuje. Pozrela do výsledkov a len povedala: "Vaše telo sa s tým vysporiadalo samo, no vzhľadom na hodnoty testov ešte aj po takom dlhom čase od pôrodu, to, že ste vy aj dieťa v poriadku, a takpovediac bez následkov, považujte za zázrak. "
19. feb 2009 o 22:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok