• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Zažil tu niekto potrat v 31. týždni?

31. augusta 2015 
Kvetinka,
ja som natom podobne a to je od toho 2 mesiace, tiez rano potrebujem taku sekundu aby som si uvedomila realitu. Tiez si myslim ze to je sen...najhorsi sen... Ja mam problemy aj ked zaspavam,,,,
Ozaj asi si doma, dokedy planujes zostat?
Ja som mala narok az do 30. oktobra, ale isla som uz od 1.oktobra do prace, doma sa mi sice pacilo, ze som si mohla pospinkat kolko som chcela, den som si zariadila ako som chcela, ale dufam ze ked budem v praci tak to bude rychlejsie ubiehat. Lebo potrebujem len to aby cas plynul....
2. okt 2009 o 07:36  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
ja som doma momentálne nepracujem mala som nastúpiť do novej práce vo februári bo som v janári ukončila pracovný pomer lebo som bola na zastupovanie a v tedy som sa dozvedela že som tehu tak som to vzdala a radšej som si povedala že ostanem doma že sa mi neoplatí nastupovbať do novej práce a že tehu mi je dôležitejšie......ked sme sa tolko snažili tak teraz si hladám dáku prácu ale ja mám to že ešte čtudujem posledný 5.ročník..tak aspon že to mám ale nechce sa mi veľmi učiť lebo stále mám hlavu uplne mimo .....musím aj ja začať ničo robkať lebo sa doma sama zbláznim....tebe to schvaľujem že si išla do práce tam aspon trošku prídeš na iné myslienky......a čas rýchlejšie bude utekať......to chcem aj ja aby už bolo aspoň 1.7 2010.... :slight_smile:
2. okt 2009 o 08:57  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Mne sa cele noci sniva o detoch, rano sa zobudim a boli ma hlava.. trva to par sekund, kym si uvedomim co sa vlastne stalo... a keby sa aspon to telo dalo rychlo do poriadku, ale este aj to sestonedelie... najradsej by som zacala cvicit, isla niekam na dovolenku.. ale neda sa... a praca? vlastne sa ja desim prvych dni, ked ta vsetci videli ako odchadzas s bruskom na MD a teraz sa vratis a vsetci sa budu pytat.. veci, o ktorych ostatni nevededia, akokeby sa ani nestali.. to povedal moj priatel, ked isiel prvykrat do prace, potom co sa to stalo..
2. okt 2009 o 09:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Moj muzik isiel do prace asi 2 tyzdne potom ako sa to stalo. Ked sa to stalo najprv to nikomu nechcel ani povedat, ze nech to nevedia, a ja mu ze co je sisi? Vsak sa ho budu pytat ako sa ma, ci poslucha ako rastie,,,
Potom si uvedomil ze je to uplna blbost, takze velka vacsina ludi to vie.
U mna je to podobne, neskryvam to, tiez som tu behala s bruskom, sme sa natom zabavali a teraz po 3 mesiacoch som sa vratila. Inac dnes som tu 2 den. V praci to tiez skoro vedia. Niektori si so mnou poplakali, niektori o tom proste nehovoria, sa im necudujem neviem ako by som aj ja reagovala.
Tym co som chcela som poslala nas pribeh s foteckami. Je to tazke, aj v robote si poplacem ale treba ist dalej nic ina nam ani nezostava. A s casom je to o nieco lepsie, ale stale to boli,,,,
2. okt 2009 o 09:29  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Priatel to vyriesil tak, ze hned ako sa to stalo, poslal vsetkym nasim znamym sms s tym, ze nech nam nepisu a nevolaju, nech nam daju cas... vsetky moje kamaratky maju deti, alebo su teraz tehu, ja vlastne ani nemam naladu sa o tom s nimi rozpravat.. normalne som az zuriva, ze sa to muselo stat prave nam..

a priatel pracuje aj s takymi starsimi kolegami a kazdu chvilu chodi domov s tym, ze sa s niekym stretol komu sa stalo to iste.. ja som si ani len predstavit nevedela, ze je tolko ludi, ktori prisli o babatka vo vysokom stadiu tehotenstva.....a teraz maju vsetci deti.. az sa hanbim, ale normalne mi skor pomoze, ked niekto povie, ze sa mu stalo presne to iste.. ale ze maju deti ...
2. okt 2009 o 09:38  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte.dievcata.
je mi luto co sa vam stalo naozaj.
ja som teraz tehotna a ked to citam tak sa bojim velmi ,aby sa nam nieco taketo nestalo.
uprimnu sustras !!!
2. okt 2009 o 09:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja som pisala hned sms vsetkym co som chcela hned ako sme Maximka isli pozret do Kardiocentra /potom co zomrel/ ze co sa stalo a ze budem mimo...
Muzik to spravil az na dalsi den, on bol z toho asi viac mimo ako ja ale teraz uz to je opacne a som rada, lebo sa navzajom drzime nad vodou a samozrejme obaja verime v lepsiu buducnost a dufame ze nam budu mali spuntici behat po dome, ale Maximko bude nas prvy syncek a to navzdy...
Ked som bola tehotna aj som si hovorila vsak je vsetko v poriadku a aka mala pravdepodobnost existuje ze sa nieco stane a stalo sa....
2. okt 2009 o 10:35  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
nas maly vlastne zomrel v pondelok.. ale porod zacal az v utorok, takze my sme s mrtvym malusom cakali, kedy zacneme rodit.. priatel, myslim, si to zacal uvedomovat az teraz.. zo zaciatku mal stres, ci ja som v poriadku.. u nas nastali po porode komplikacie (nezavinovala sa mi maternica, hematom, krvacanie, odpadavanie, revizia maternice), takze sa bal, aby sa nebodaj aj mne nieco nestalo.. myslim, ze aj ten lekar bol chvilu v strese, ze im behom dvoch dni umrie na oddeleni aj dieta aj matka..

ja so ten prvy tyzden bola v nemocnici, trcali zo mna vslijake hadicky, vyvody, infuzie a neviem, co vsetko, ruky som mala neskutocne dopichane, uz mi ani nemali kam pichnut ihlu, aby mi zobrali krv na testy.. takze som si to tak neuvedomovala, az potom neskor...

priatel vybavoval milion veci, dal uprata byt, zlozit postielku, kocik a odpratat vsetky detske veci a veci, ktore som pouzivala pocas tehotenstva (aj tak stale nieco nachadzam a stale mi to pripomina tehu a maleho), pitvu, kremaciu...

vravel, ze az teraz si to vlastne zacal uvedomovat a teraz to cele na neho dolahlo...

ked si predstavim, ze este v nedelu sme boli na prechadzke na strkovci a riesili sme, ake vajicko do auta malemu kupime.. a v pondelok uz bolo po vsetkom
2. okt 2009 o 12:10  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
zlatínka, idem vás troška povzbudiť.
ja som prišla o chlapca v 38.tt, mal 22OOg a 47 cm. zomrel, zadusil sa 11.9. 2004 a porod mi vyvolali až 13.9.2004. rodila som prirodzene.
pitva preukázala, že chlapček bol úplne v poriadku, žiadna genetická vada. príčinou bola malá placenta, ktorá prestala pracovať. presne, ako u teba, kvetinka.

bolo to moje piate dieťa a to som mala výhodu oproti vám, že som sa o ne musela starať, aj mi veľmi pomohli a nemala som toľko času na smútok. do roboty som nastúpila o pol roka a to mi tiež pomohlo, že človek má iné povinnosti a myšlienkami stále nemusí rozoberať svoj žial.

napriek tomu som plakala pri každej spomienke na lukáška a to bolo skoro denne. ja som mala problém, že som sa s nikým nedokázala o tom rozprávať, ani s mužom, len mi išlo hneď do plaču.

okamžite po pôrode som vedela, to zdôrazňujem, že vedela bez pochybností, že ešte raz porodím zdravé živé dieťa.
zo začiatku som sa však bála nového tehotenstva, dozrela som na to až po troch rokoch a to až po tom čo som to zo seba dostala na stránke anjeliky. to bol ten zlomový bod, kedy sa to vo mne uvolnilo a znova som otehotnela.
celé tehotenstvo som verila, že bábo bude zdravé a že v poriadku porodím, aj cez môj vyšší vek. odmietla som aj amnio, lebo som si bola istá, že je vše ok.
ale na utz som chodila každý mesiac a pak hlavne na prietoky!
pýtala som sa aj na tú placentu a omotaný pupočník, ale mi povedali, že to sa nedá zjistiť, že to nevidia.
malú som prenášala a pak sa mi zdalo, že sa menej hýbe a tak som bežala do porodnice a tam mi vyvolali pôrod, lebo jej padaly ozvy a nakoniec mala dvakrát omotaný pupočník, ale inak bola celkom v poriadku a teším sa z nej doteraz :slight_smile:
až narodenie emy ma naozaj vyliečilo zo smútku, aj keď na lukáška myslím stále a žiadne dieťa nemôže nahradiť iné a o emku sa stále bojím omnoho viac ako o ostatné deti, ale je tak krásna a pri pohlade na ňu som naozaj šťastná.

takže presne ako to cítite, len ďalšie bábatko vám môže pomôcť prekonať vašu tragédiu, aj keď zabudnúť sa nedá nikdy.
všetkým vám želám, nech v pravej chvíli porodíte zdravé živé detičky a nech sa z nich tešíte celý život. verím s vami, že sa toho dočkáte.

fialinka, som rada, že už sa cítiš lepšie a malý pekne rastie a robí ti radosť :slight_smile:
3. okt 2009 o 00:37  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
izka, som rada, ze to u vas takto dobre dopadlo.. uz aby to bolo aj u nas.. len ty si asi nemala problem otehotniet a nemusela si riesit IVF :frowning2: co mi budeme musiet.. a ono to dost stresuje, aj to ze este nemame ziadne baby

ja uz sa tiez vlastne tesim/netesim do prace.. pridem na ine myslienky
3. okt 2009 o 10:04  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Dakujem babenky!!! povedal mi to moj porodnik, mlady lekar, mysli si, ze zjedol cely svet, ako ked mi to o malickom rozpraval, ze na pohreb ma malo kil..uprimne nevnimala som ho poriadne, bojovala som v tedy o svoj zivot..ale zacina ma poriadne chytat zurivost ked si to teraz spatne premietnem v hlave, pisala som aj na www.ajonisunasedeti.sk su tam velmi zlate zienky, hned ma odporucili na Urad pre dohlad nas verejnym zdravotnictvom, idem tam napisat..lebo vraj su podmienky kedy sa dietatko normalne pochova a kedy nie...

Kvetinka, mala som vyvolany klasicky porod..nastastie na prvorodicku som len 4 hodinky cakala, kym sa otvorim..

Babenky, musime byt silne, aj ked je to tazke..ale musime ist dalej..a musime verit, ze budeme mat babatka, su to tazke skusky Osudu, viem, ze jedno je ist, ze na otazku PRECO vam nik neodpovie..jednoducho sa to tak malo stat..ma nas to posilnit a mozno zmenit svoj zivot, svoje myslienky, to ako zijeme..mozno len staci kusok verit, ze sa to podari... DRZIM PALCE... viem, ze sa trebaa poriadne vyplakat - ved to pomaha, ale neklesajte na dusi, aj ked sa teraz niektore citite, ze ste spadli na same dno lebo ste stratili to najcennejsie na co ste cakali a tak velmi tesili... ale vo svojom vnutri stale najdete silu ist dalej...
3. okt 2009 o 16:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
veru treba ist ďalej ale keby aspon tie výsledky boli ale u mna ešte stále nič as že dokt.povedala že ona na spracovanie má na to pol roka tak to ma dojalo.....
7. okt 2009 o 07:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
čaute kočky, u nás pohreb nášho chrobáčika vybavoval manžel, ja som bola v nemocnici, pustili ma až v pondelok, a pohreb sa konal v sobotu. Viem, že to pre manžela bolo ťažké, ale ja keď som zistila, že malého nám vrátili z pitvy, ja som mu nedala pokoj. Presne si pamatám, bolo to v piatok, on mal 1/2 dňa dovolenku, a prišiel ku mne do nemocnice. Povedala som mu, že malého už doviezli a rozprúdil sa kolotoč vybavovačiek. Hneď šiel do dmu smútku všetko vybaviť, a vtedy po prvýkrát plakal, keď mi volal, ktorú truhličku vybrať, a či chcem miesto na cintoríne pri chodníku, alebo niekde v strede. Museli sme zložiť telefón, lebo som mu nič nerozumela. Sme dosť kresťansky založená rodina, a predpokladali sme, že po tejto stránke to bude najmenší problém, ale ukázalo sa, že bol najvačší. Ale nakoniec to vybavila moja maminka. V sobotu ráno prišla mamka s tatinom, mama priniesla vecičky, zobrala si 3 tabletky na ukľudnenie naraz a išlo sa. Ja som si v nemocnici popýtala taktiež tabletku na ukľudnenie, pretože mi to trhalo srdce, že tam nemožem byť. Potom, keď sme sa o tom rozprávali, vysvitlo, že najviac plakal moj a manželov brat. Manžel sa veľmi držal pokiaľ nepriniesli malého v truhličke, oblečeného, krásneho malého anjelika. Mal obrovské množstvo kvetov - moja sestra, jeho krstná má kvetinárstvo. Máme fotočky, a obzerám si ich každý deň. Baby, čas je milosrdný, lieči, verte mi. Diapozitív, dobre si urobila, že si išla do práce. My sme 2,5 roka po tejto skúsenosti, nedarí sa nám otehotnieť, ale ono sa raz zadarí. Každé ráná som mala také, aké opisujete, trvalo to asi 1,5 roka, teraz som nastúpila do novej práce. Minuloročné dušičky boli pre nás prelomové. Keď už každý od nás odišiel, šli sme na cintorín, a ja som nášmu chrobáčikovi povedala, aby išiel, že ho už prepúšťam od seba, a verte mi, mala som problém s vysokým tlakom, prišla som domov, zmerala ho a od tej chvíle na cintoríne až doteraz ho mám úplne nízky. Prepáčte, že som sa tak rozpísala. Bozkávam.
7. okt 2009 o 07:56  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Kalja, to je velmi dobre, ze si sa rozpisala, mna velmi zaujima ako to zvladaju ine zienky s podobnym osudom, ci sa z toho vlastne da dostat... zo zaciatku som tomu ani neverila.
Teraz uz mi je trosicku lepsie, aj ked si este kolkokrat poplacem...My este stale nemame vysledky z pitvy, uz ma to prestava bavit..alle prislubili ze okolo 19 by to uz malo konecne byt.
Drzim palceky nech sa co najskor radujete z maleho drobceka. Neboj raz sa to podari,....
My musime este cakat niekolko mesiacov /odporucany mi bol 1 rok/ ale to nehrozi..
7. okt 2009 o 08:56  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Diapozitiv, a ešte koooooľko si poplačeš. Čas lieči, ale ty nikdy nezabudneš. Asi dva týždne po pohrebe u nás bola Veľká noc, no keď mám pravdu povedať doteraz na ňu nepamatám. Mali sme všetko ako po iné roky, ale to hlavné nám odišlo. To obdobie som prešla akoby v sne. Chodievala som veľmi často na cintorín (máme ho totižto veľmi blízko), keď som bola na "materskej" (neviem, ako to mohol niekto takto nazvať), aj dvakrát denne, a to mi veľmi pomáhalo. Najhoršie boli naše prvé Vianoce, ja ŤAVA, mali sme toho dosť po psychickej stránke, a ja som malému ešte kúpila takého plyšáka, ktorého sme mu odniesli tesne pred štedrou večerou na cintorín, a zabalila som ho ako darček, zaviazala, dala mašľu, no hrdinkaaaa. Do okamihu, kým som ten darček nerozbaľovala nad hrobčekom, a vtedy som si myslela, že tá mašľa má najsilnejší uzol na svete, musel to rozbaliť manžel. Chcem tým povedať len to, že musíš s tým bojovať, a ten najlepší krok si už urobila. Rozprávaš o tom, čo je to najlepšie, ako sa s tým vyrovnať. Bozkávam.
7. okt 2009 o 10:20  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ja chodin na cintorin tak 2,3x za tyzden. Ale nie som tam dlho, iba chvilocku.
My mame v obyvacke velku Maximkovu fotecku formatu A4 a navyse mam albumcek, kde mam vsetky fotecky, odtlacky rucicky, nozicky, pramienok vlaskov, tehotensky test, bruskate fotecky. Ked mi je smutno tak ho otvorim, pohladka fotecku, vyronim slzicku a hned mi je lepsie..
Ani nie mesiac potom co nas Maximko zomrel mal muzik narodeniny a tiez sme mali nase 4 vyrocie svatby. Nemohla som mu nic ani kupit, proste som nemohla, nedalo sa mi, mal to byt Maximko nas najvacsi darcek. Muzicek mi nato povedal, ze to ja som jeho najvacsi darcek co ma, ze zivot so mnou je tak krasny,,, az ma rozplakal. Vcera som mala ja meniny, tak tiez nic moc a urcite vianoce tiez budu o nicom....
Ale bojujeme dalej, zivot ide dalej a my sme tu...
7. okt 2009 o 10:48  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
diapozitiv, kde si ty rodila? ja som rodila v ruzinove a maleho nam hned zobrali prec.. ked sa bol priatel pytat, ci moze spravit fotku, tak povedali, ze uz sa neda.. maleho som nevidela, nemame ani fotku, ani vlasky, ani odtlacok nozicky.. uplne nic.. a teraz mi je to strasne luto, ze som ho ani nevidela...

ja len dufam, ze sa z tohto skoro vyhrabeme, aby sme mohli zase otehotniet.. lebo ked si predstavim, ze to nepojde najblizsich par rokov.. tak to asi neprezijem...


kalja, my sme maleho dali spopolnit, este ho ani nemame doma, aby sme ho ulozili na cintorin.. vsetko to vybavoval priatel, ani neviem.. co treba
7. okt 2009 o 11:14  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Nino,
Ja som rodila na Antolskej, ale Maximko vyzeral byt v poriadku, az 2 noc bola taha horsia a potom to uz islo dole velmi rychlo. Odtlacky nam robili v Detskom Kardiocentre na Kramaroch, to je od nich velmi pekne.
Boli sme ho pozret aj tam par hodin po tom co posledny krat vydychol a potom sme ho este videli pred kremaciou, ale to uz akoby nebol on....
Zdravotnici si vobec neuvedomuju ze je velmi dolezite aspon to dietatko vidiet, spravit si aspon jednu fotku, fotku na pamiatku..Niekde aj ked sa vyvolava porod uz mrtveho dietatka rodicia s nim mozu zostat este chvilku o samote, ale to je asi rarita...
My sme mali tiez kremaciu a potom sme urnicku dali do urnoveho hrobceka u nas na dedine...
Mali sme aj taky 1/2 hodinovy obrad, chceli sme to. Pred truhlickou boli 3 fotky formatu A4, ja s Maximkom, Maximko a ocinko s Maximkom, tetula citala rozluckovy list ktory sme napisali my /mam ho aj v albume/ a ako hudbu sme mali COldplay, tuto skupinu pocul Maximko v brusku velmi casto, dokonca ju mal aj ako podmaz na 3D ultrazvuku. Tie fotky symbolizovali rodinku....
A rodila si cisarskym ci normalne?
My tiez musime este cakat s otehotnenim, ale odporucal mi dokynos az rok cakat, ale to my urcite nebudeme, mozno tak po pol roku. Ten cas sa nekonecne vlecie, bodaj by ten pol rok uz ubehol.
7. okt 2009 o 12:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
no .. my sme rodili mrtveho chlapceka.. hned ho zobrali prec.. ani nachvilocku nam ho neukazali a ja som bola prilis vycerpana, aby som to riesila, priatel daval pozor hlavne na mna.. a ked sa pytal (a to este som lezala na stole), tak uz ho odniesli a vraj sa to neda.. ja som ho hned ani nechcela vidiet, ale teraz s mesacnym odstupom to strasne lutujem.. a fakt by som ho chcela aspon nachvilu drzat a citit...

a co sa vlasatne stalo vasmu malemu? so srdieckom?

no ja som rodila normalne, doky kazal cakat par cyklov, ale jedna bylinkarka povedala, ze by som mala pockat aspon pol roka, ze ta maternica je vycerpana a ze sa musi dat dokopy.. a po cisarskom reze je to este asi komplikovanejsie..

a uplne ta chapem, ja len ratam dni, kedy skonci sestonedelie, cakam, kedy dostanem menstruaciu a modlim sa, aby mi nabehol normalny cyklus cim skor, aby sme mohli zacat skusat.. kedze s tym umelym oplodnenim aj tak budeme musiet cakat minimalne do januara.. a hej, ten cas sa straaaaaasne vlecie..
7. okt 2009 o 12:27  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Nas Maximko zomrel na vrodenu srdcovu chybu srdiecka, na 4. den ho odvazali do kardiocentra, tam mu naplanovali aj za par dni operaciu, ale este v ten vecer zomrel :pensive: .
Veru najlepsie je cakat aspon 1/2 roka alebo aspon 3 cykly. Mne uz nabehla 2 MS tak vidim ze sa telo rychlo zpamatalo. Ja som prvu dostala 4 tyzdne po porode.
A s tym pomalym ubiehanim dni je to strasne, som natom podobne...
7. okt 2009 o 12:38  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
no.. nechapem ako sa to moze stat, ved predsa musia vidiet v akom stave je to srdiecko a ci je to urgentne, alebo par dni mozu pockat..

ja som tatko lezala od piatku v nemocnici a kedze bol vikend, tak si ma naplanovali az na pondelok "predstavit" veducemu oddelenia, ci co.. a vyvolavanie naplanovali na utorok.. a nas maly uz v pondelok nezil, musel zomriet niekedy v noci z nedele na pondelok, lebo este v nedelu bol monitor bez problemov..

a MS si dostala este pred skoncneim sestonedelia? no ja teraz stresujem, lebo mne sa nezavinovala maternica po porode, strasne som krvacala, spravil sa mi hematom, takze mi museli robit reviziu maternice, davali mi krv a pichali injekcie, aby sa mi maternica zavinula.. tak teraz sledujem ocistky, uz mi to uplne prestalo, potom zase zacalo, raz slabo raz silnejsie...

niekedy mam pocit, ze ked sa zaoberam pozorovanim seba, tak mam menej casu mysliet na maleho..

a ty uz si v praci, nie? ako to ide?
7. okt 2009 o 12:58  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
a taka jedna teta bylinkarka pani Kopacova (aj na konikovi sa o nej baby rozpravaju) vravela, ze najlepsie sa tehotnie na jar a na jesen.. tak ti to akurat vyjde na buduci rok na jar.. ked tych pa mesiacov pockate, akurat sa otepli, vsetko ozelenie a vy mozte zacat skusat.. :slight_smile:
7. okt 2009 o 13:00  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ani sa nechcem zaoberat otazkov, ako je to mozne ze sa to stalo, ked nam o pol 4 povedali ze jeho stav nieje taky zly aby ho museli hned operovat a za 4 hodiny uz nezil....
Ale ako citam tvoj pribeh, ty si tiez nejako natom podobne, v nedelu sa este mrvil pod tvojim srdieckom a v pondelok uz nic..... boze....
MS som dostala presne na 4 tyzden od porodu, som najprv nevedela ze ci su to este ocistky ci co. Krvacala som dost dlho tak 2- 3 tyzdne a potom bol taky hluchy tyzden a potom dosla mrska. Trvala dlho, tak 10 dni a teraz za 34 dni mi nabehla dalsia, tak sa vytesujem.
Ja som si zacala merat bazalnu teplotu aby som troska spoznala svoje telo. Tazkosti s prvym otehotnenim sme nemali, hned na 2 cyklus sa nam podarilo splodit Maximka.
Veru nam to vychadza na jar, ale bojim sa strasne virusov, tie byvaju najcastejsie tak na jar,,, ale uvidime.
Vy pojdete v januari na umele oplodnenie??
7. okt 2009 o 13:11  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
v nedelu sa este mrvil a kopal, v pondelok rano som sa zobudila tak o 5 a nic.. ked bola vizita, tak som lekarke, ktora mala na starosti nasu izbu vravela, ze necitim pohyby, ona ze "maly mozno len spi". keby som co i len tusila tak rano o tej 5 vyleziem z postele a idem za sestrickou, nech mi natoci monitor..

no ked budem este raz tehotka, tak si ten monitor hadam kupim domov...

a ver mi, ze si bucham hlavu o stenu, ze keby tam nebol ten hlupy vikend a bolo by v praci viac lekarov, mozno by mi porod zacali vyvolavat skor a nebolo by sa to stalo.. neviem, ci som viac nastvana na lekarov, na seba alebo na boha.. asi mam teraz taku fazu, ale lepsie ako hystericke zachvaty placu..

a malemu nasli tu vadu na srdiecku, ked si bola tehotka? UZV?

no ja ked som prisla z nemocnice tak som mala po takych 2 tyzdnoch bez krvacania par dni, potom to zase zacalo tak slabo a dnes zase dost intenzivne.. tak sa neviem z toho vysomarit...

ale napriek maminmu zakazu som vcera trochu upratovala, triedila knihy a vyhadzovala papiere, mozno z toho sa to spustilo..

a najskor v janurai asi len pojdeme na konzultaciu.. mame este nejake embryjka zmrazene, takze to vychadza tak nejako, ze v janurai na konzultaciu, prvy DC sa zacinaju brat nejake hormony.. tak to vychadza na nejaky ten marec... neviem, ci to ma zmysel silit skor, ked ta maternica este nebude v poriadku a sliznica nebude dosttocne velka..

a ty nemysli na choroby, celu zimu budes na seba davat pozor, budes cvicit a relaxovat, takze nejakym virusom nedas absolutne ziadnu sancu... a hlavne sa tes z toho, ze nemate problem otehotniet, to je dost pozitivna vec, si predstav, ze by si sa musela stresovat este aj tym :frowning2:

a ani sa moc nestresuj s tou teplotou, lebo budes tak strasne chciet, az to nepojde...

moja homeopatka povedala, ze ked budeme mat deti, ze to asi skor pojde cez "prosim" a nie cez "chcem"..
7. okt 2009 o 13:28  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Chore srdiecko Maximkovi bohuzial nezistili ked bol v brusku,,, to bola nasa nevyhoda...
Ale buduce tehu planujem aj nemozne vysetrenia, ..
Setri sa pri tom upratovani, ja som to tiez raz prehnala s krabicami a potom som musela den lezat,
neboj MS by ti mohla prist do konca sestonedelia, ja som brala este lieky na zastavenie laktacie nejake 3 tyzdne, ale to ty asi tiez.
do kedy mozes zostat doma, teda ako to planujes?
Ja uz od 1.10 makam, mohla som zostat do konca oktobra ale isla som skorej...
7. okt 2009 o 14:50  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
hm.. MUDr. Holan, ze je dost velky odbornik na UZV a detske srdiecka, robi v kardiocentre a v Medifere..ze ten vie zistit aj nemozne.. aj my sme u neho boli v 30 tt na UZV povedal, ze nase baby je v poriadku .. no som zvedava, ci sa da vidiet pupocnikova snura okolo krku..

ak este raz budem tehotka, na UZV budem chodit kazdy druhy tyzden a monitor si kupim domov a budem si ho natacat kazdy den preventivne

doma budem dokopy 14 tyzdnov, po porode mi to vychadzalo 8.. takze tusim 23.10 nastupujem do prace.. skor som nechcela ist, aby som to telo zbytocne nezatazovala

hej, lieky na zastavenie laktacie som brala take 3 tyzdne, aj prsia mi kazali obvazovat.. to boli krizove stavy, ked namiesto toho, aby sme kojili naseho maleho, tak mi priatel musel prsia obvazovat.. ved asi vies :frowning2:
7. okt 2009 o 15:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
No ja uz tiez teraz viem ako budem postupovat v dalsom tehotenstve:
- dam si spravit 1.trimestrovy kombinovany screnning - pojdem do Kosic, Dankovcikovi, ten robi aj niektore vysetrenia ktorymi sa da uz pocas 12-13 tyzdna zistit ak nieco nieje tak ako ma byt
- ist na morfologicky ultrazvuk v 20tyzdni k Cunderlikovi, Holanovi a do Kardiocentra
. ist v 30 tyzdni bud k Holanovi alebo Cunderlikovi
- davat si este pred otehotnenim kyselinu listovu
To je tak vsetko co mozem ja spravit.

Veru pekne si oddychni, ked mozes. Ja som chcela ist skorej, lebo som sa citila fyzicky ok, a uz som zacala byt dost leniva a hlavne aby mi to rychlejsie ubiehalo...
Ja som si prsia neobvazovala, a bolo to asi najhorsi pocit, ked som mala dojcit mojho drobceka a namiesto toho som brala lieky na zastavenie.. Ale chvalabohu nemala som problem so zastavenim...
7. okt 2009 o 15:11  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte dievčatá, veľmi vám držím place a želám vám, aby ste boli už v živote len šťastné...
7. okt 2009 o 16:59  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja som bola aj u Cunderlika (v 20tt) aj u Holana (v 30 tt).. obidvaja povedali, ze baby vyzera byt v poho a ze vsetko nasavedcuje tomu, ze maly je dobre vyzivovany a ze vsetko je ok.. a vidis, nejaka blba pupocnikova snura vsetko zmeni...
7. okt 2009 o 20:04  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
to hej, dohovie ci to vidia na ultrazvuku,
ja verim ze dalsie tehotenstva musia byt v poriadku, nic ine mi ani nezostava.
Nina a ty musis byt optimistka...urcite chces deticky,
7. okt 2009 o 20:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok