• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Zažil tu niekto potrat v 31. týždni?

31. augusta 2015 
Ninus, mas mailik na tvoju sukromnu adresu tak pozri ci ti priesiel.
Inac pekny dnicek a drzkaj sa v praci,, zaciatok je tazky ist medzi ludi ale zvladnes to a casom to bude len a len lepsie. :wink:
23. okt 2009 o 10:50  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
Ahojte tak mne už konečne prišli výsledka ako som si aj myslela nič nešpecifikovali takže som tam kde som aj bola...
27. okt 2009 o 07:56  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj Kvetinka,
niektore veci su medzi nebom a zemou a proste si nepomozeme, len musime mat nadej a verit...
co ti povedal gynekos ze kolko cakat??
Drzkaj sa...
27. okt 2009 o 09:38  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
kvetinka, mozno je to takto lepsie.. keby to bola genetika a vy by ste museli ist na dalsie vysetrenia.. mozno by ste sa viac trapili..

asi niekde bolo napisane, ze sa nam to malo stat a ze sme to mali prezit...

dia, ty si uz dostala vysledky z pitvy?

drzte sa :wink:
27. okt 2009 o 10:35  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
AHoj Ninus,
este som nedostala, ale uz by to malo byt hotove, len ja si budem musiet ist pre to osobne do BA. Tento tyzden mam zabity, som na hospitalizacii v Lubochni. Takze najskor az buduci tyzden.
27. okt 2009 o 11:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ale to im riadne dlho trvalo..

a dufam, ze si na lieceni a ze sa rekreujes? nohy vylozene a veget

ja som dnes nevydrzala a prisla som kuknut na konika... ale hned ficim prec, neposobi to na mna nejako pozitivne :stuck_out_tongue_closed_eyes:
27. okt 2009 o 13:15  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte dievcata, tak som sa rozhodla napisat aj svoj pribeh.
S manzelom sme sa snazili o dietatko asi rok, ked som zistila, ze som tehotna, hrozne sme sa tesili. Prve tri mesiace som sa bala, ze mozem potratit,ale potom som uz nemala ziadne obavy. V 20tt som bola objednana do poradne, vsetko bolo najprv fajn, az kym mi doktorka neurobila ultrazvuk a zistila, ze dietatku asi nebije srdiecko. Poslala ma na antolsku, vraj tam maju lepsi ultrazvuk a mozno zachytia odozvy. A mna v tom strese vobec nenapadlo, ze ona si uz bola ista svojou diagnozou. V nemocnici mi len potvrdili, ze dietatko nezije a ze ma okamzite musia prijat na oddelenie. Citila som sa hrozne, chcela som mat ten zakrok co najskor za sebou. Na oddeleni mi pani doktorka vysvetlila, ze mi budu vyvolavat porod a cez brucho mi vpichnu do maternice vyvolavacku. To mi stacilo na to, aby som sa psychicky zlozila. Jeden den mi otvarali porodne cesty tycinkami a tabletkami /bezbolestne/, druhy den mi hned rano urobili spominany vpich cez brucho /nie je to bolestive len trocha neprijemne/ a porod sa mal rozbehnut. Prve bolesti som mala az o osmej vecer, postupne sa zhorsovali a dietatko som porodila o piatej rano na druhy den. Cely porod trval 22 hodin, podla lekarov bol bezproblemovy. Vsetci boli ku mne strasne dobri, snazili sa ma upokojit, ze taketo veci sa stavaju a o rok budeme spolu rodit zdrave dietatko. S odstupom casu som si uvedomila, ze mi predsa nieco chybalo a to boli informacie. Bola som zo vsetkeho vystresovana a preto aj drobny zakrok som zvladala psychicky velmi zle. Myslela som si, ze ked je dietatko este male, cele to bude menej bolestive a bude to trvat len 2-3 hodinky. Keby mi niekto povedal, ze amniocenteza nie je bolestiva, ze sa mam pripravit na normalny porod aj s bolestami a pri akych kontrakciach mam volat lekara, keby som vedela, ze budem celu noc na izbe v tme a v bolestiach, urcite by som hladala nejake riesenie. Na porodnici su fit lopty, sprchy a mozete tam mat manzela, tak preco som ja musela byt sama a lezat v bolestiach na izbe. Keby som tusila, ze budem mat kontrakcie 9 hod., urcite by som sa snazila o to, aby bol manzel so mnou. Sestricke som zazvonila az nad ranom, ci by mi nemohla dat nieco proti bolesti, az ona zhodnotila celu situaciu, zavolala lekara a ten povedal, ze ideme rodit. Na porodnej sale som rodila asi 5 min., takze som to ledva stihla. Ked to vsetko skoncilo, ulavilo sa mi.
Ako tehotna som chcela chodit na predporodnu pripravu, zistit si vsetko o porode, ale porod v 20tt ma zaskocil. Kazdej mamicke prajem aby donosila zdrave dietatko, ale ak sa ocitne v podobnej situacii, mozno jej tento pribeh trocha pomoze.
3. dec 2009 o 13:38  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
beak,
drzkaj si a kludne pis, teda urcite pis, to pomaha,,
chce to lasku a cas,, aj kes sa ti bude zdat ze ten cas ide neskutocne pomaly, tak ako sa to zdalo mne este v auguste ci septemb. teraz uz je december a my sme sa rozhodli ze to skusime este raz, este raz otehu,,,
vela vela sil
5. dec 2009 o 19:00  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Beak,je mi to ľúto :frowning2:
Ja som mala kontrakcie štyri dni ale bola som nonstop napojená na infúziu aby mi oddialili pôrod a nakoniec to dopadlo ako dopadlo,samotný pôrod už trval fakt krátko lenže potom má čo robiť žena aby sa psychicky pozbierala.A dnes s odstupom času nie je deň aby som si nespomenula na svojho anjelika.
Držím ti palce a prajem ti veľa síl.

Diapozitív veľa šťastia k otehu u mňa sa ivf odkladá ešte o dva mesiace drž sa. :wink:
5. dec 2009 o 20:49  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Stazi
dakujem aj ty sa drzkaj a vela stasticka, ja som dostale jeden stvorlistok od kolegyne, tak dufam ze zaberie :slight_smile:
5. dec 2009 o 20:57  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
:wink: určite,verím,že aj my sa dočkáme.
5. dec 2009 o 21:07  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Spravny pristup :grinning: aj ja v to verim a nejako to vo vnutri citim ze to vyjde,,
5. dec 2009 o 22:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahoj Beak,
ja som zažila to iste, malemu nebilo srdiečko a rodla som v 27.tt,tiež som potom zhodnotila,že manžel mohol by so mnou, ale čo už,človek je z toho taky vyšokovany,že absolutne nevie čo a ako....ale nabuduce ti naši budu s nami a budu sa tešit zo živeho a zdraveho babätka, musime tomu verit...

vela sily ti prajem, čas je najlepši lekar, aj ked ta bolest nezmizne nikdy uplne....
5. dec 2009 o 23:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte dievcata, dnes som po dlhych dvoch tyzdnoch isla na nakup a s manzelom sme sa zastavili v mojej praci, odniesla som tam PC. Strasny pocit, cely cas som mala hrcu v krku, hoci v praci nikto nebol a v obchode len neznami ludia :frowning2: Ja vobec netusim ako to zajtra zvadnem, po tom vsetkom co sa udialo, no vobec sa mi nechce ist do prace. :pensive:
6. dec 2009 o 15:55  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Beak, a ako dlho si bola PN?
ja viem,prvy den v praci je velmi ťažky,poplakala som si,to je jasne, ale potom to už bolo ok...vela robi to, akych maš kolegov a či ti budu oporou, dufam, že ano. Tak ti držim palce, nech to zvladneš...
6. dec 2009 o 17:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj skippy, do nemocnice som sla 19.11.09, pustili ma az 24.11.09, sice som porodila 21.nov., ale o dva dni mi este robili kyretaz, takze som tam bola dlhsie a doma som do dnes, cize cela PN dva a pol tyzdna. Z prace mam stres, pretoze k nam nastupila kocka, co sa vratila z materskej a cely cas riesila moje tehotenstvo, co mam jest, pit :rolling_eyes: ...proste otras, ozaj a nezabudla dodat, ze ona bola od 20tt na rizikovom a co vsetko sa mi moze stat a ostanem aj ja na rizikovom. Najviac stresovala, ze ju nebude mat kto zaucit. Nechcem ani mysliet na to, co na mna spusti, ked pridem.
6. dec 2009 o 19:01  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Beak, ale to si bola veelmi kratko na PN, ženy su aj mesiace....ale je to individualne. Ja som bola 6 tyždnov,akurat to šestonedelie. Nechceš zosatat ešte doma? aby si sa dala dokopy psychicky.....maš na to narok. Tie začiatky su hrozne ťažke, lebo ludia nevedia,ako sa s tebou bavit,čo sa pytat,či sa pytat....to si treba pretrpiet.Ale teraz je to už lepšie,aj ked niektore stretnutia ešte bolia.....hlavne,ked su kamošky tehotne a tak, ťažko to nesiem.
Drž sa....
6. dec 2009 o 19:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
skippy, najradšej by som ostala doma aj dva mesiace, ale ja to mam v práci také blbé, že ma nemá kto zastúpiť. Som účtovníčka, všetci chcú predbežné výsledky aby stihli ešte niečo kúpiť, aj tento týždeň som mala prácu doma. Tak som sa tešila, že všetky firmy ukončím a v marci nastúpim na materskú a konečne si oddýchnem od tých všetkých termínov, ale osud to zariadil inak :frowning2: Chcem všetkých kolegov poprosiť, aby sa ku mne správali ako keby sa nič nestalo, dúfam, že to mi pomôže.
6. dec 2009 o 19:48  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Bea, ono niekedy prave praca niekomu pomože...že na to nemyslí a odreaguje sa. Ano, najhoršie bolo,ked ma objimali,šuchali po chrbte,to som sa vždy rozplakala samozrejme. Vieš,oni chu vyjadrit sucit a tak....Ale ked im povieš,že to nechceš,tak to hadam pochopia. Aj ja som si všeličo planovala,že sa hodim v auguste na pn-ku,už sa mi nechcelo robit v tych horučavach, a veru som aj išla na pn-ku, ale taku inu :frowning2:....
tak držim palce zajtra
6. dec 2009 o 21:08  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
beak, velmi ma mrzi tvoja strata a ver, ze viem, co prezivas.. my sme po umelom oplodneni prisli o dieta v 42tt..teraz v septembri, dodnes nevieme, co sa vlastne stalo.. a to som uz lezala 3 dni v nemocnici a cakala na porod..

stastie v nestasti bolo, ze priatel mohol byt so mnou .. hned, ako sme o maleho prisli a neodisiel.. rodili sme spolu 2 dni, rodit mrtve dietatko je neskutocne tazke.. potom som mala zdravotne problemy a lezala som v nemocnici este tyzden..

ako vravela dia, pis, pis, pis..to mi dost pomohlo, aj praca pomohla aj ked prve dni boli tazke.. este dnes stretavame ludi, ktori nevedia, co sa stalo a pytaju sa, ako sa ma nas maly :frowning2:

chce to cas a klud a verit, ze aj na nas pride :sweat_smile: a ze vsetko ma svoj dovod

drzim nam vsetkym palce :pensive:
6. dec 2009 o 21:26  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
uff, Ninocka, je mi to velmi luto.... :pensive: :pensive: :pensive:
6. dec 2009 o 21:40  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
beak, tie prve dni budu v praci velmi tazke,, ja som mala taku strasnu krizu tak dva mesiace,, chodila som aj revat na wc.. ze co tu vobec robim, vsak som mala byt doma s Maximkom,,,,,
Ninus,rada vidim ze pismenkujes, pozdravujem :slight_smile:
6. dec 2009 o 21:47  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
skippy, dakujem.. :sweat_smile: treba sa nejak pozbierat.. a verit, ze to este zvladneme :pensive:

dia, som ti napisala aj mailik... :stuck_out_tongue_closed_eyes: dovolenkujem o dusu, chodim skusat svadobne saty... cez vikend sa mi ani na kona nechcelo.. blizi sa vyrocie maleho a este to ratame.. ved ty vies.. :pensive: dnes sme v obchode zabudli kupit sviecky.. tak len tak doma som nasim malusom zapalila.. :sweat_smile:
6. dec 2009 o 22:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ninusik, rano ti dopisem ticho zavidim tu dovolenku :wink: . trosku si oddychni
6. dec 2009 o 22:17  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
asi ti mi je lepsie v praci.. doma mam cas mysliet na hluposti a opustat sa :frowning2:

ved uz len nejaky ten mesiac a ficite na hory :grinning:
6. dec 2009 o 22:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
baby, tak som dufala, ze tato tema zapadne prachom a ze sa nikomu nic zle uz nestane... :sweat_smile:
6. dec 2009 o 22:31  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte dievčatá, tak to mám za sebou. Ráno som bola na antolskej, potom si výsledky z histológie pozrela moja gynek., ale samozrejme nič nezistili.Tak idem na nejaké odbery a možno ma pošle aj na genetiku... :frowning2:
V práci som samozrejme revala na wc asi 2x, až na tú spomínanú kolegyňu sa to dalo zvládnuť. Veľa som toho neurobila, ťažko sa mi sústredí. Asi to ešte pár dní potrvá.
..všetkým držím palčeky, aby sme sa stretli všetky v spoločnej témy napr. kde budeme rodiť, to by bolo strašne fajn.
My sa môžeme začať snažiť až tak jún 2010, vraj máme počkať aspoň pol roka, ako ste na to vy?
7. dec 2009 o 18:12  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
beak, ktoru mas doktorku na antolskej??
ja som chodila ku korbelovi skoro celu tehu,,
my sme sa konecne po 4 mesiacoch dopracovali k pitevnej sprave,,,
ja som mala 4. augusta sekcii ale od tohto cyklu sa uz zaciname snazit, hoci nam bolo tiez odporucene cakat aj rok,,, :rolling_eyes:
7. dec 2009 o 18:28  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
diapozitiv, na antolskej ma mala na starosti dr. Niznanska, strasne dobra osoba. Ale s vysledkami som musela ist za svojou gynekol., tu mam na sustekovej... V nemocnici mi povedali, ze mozeme skusat o sest mesiacov, moja gyn. mi odporucila pockat aspon rok, ale to urcite nevydrzim. Ved aj tych sest mesiacov je strasne vela :unamused:
7. dec 2009 o 18:51  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
no ja som chodila ku Korbelovi a do nemocky na rizikovke ma prijimala Niznanska je fakt super, aj ako odbornicka aj ako lekarska s celkom dobrym ludskym pristupom..
no mne sa cakat moc nechce, ked bude telo a psychika pripravena , telo si to samo zariadi,,
7. dec 2009 o 18:57  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok