(Ne)očkovanie na Modrom koníku
Táto téma je o Očkovani. Na rozdiel od mnohých iných, jej hlavným cieľom je dokázať, že sa o tejto ťažkej téme dokážeme rozprávať so vzájomnou úctou k sebe aj k našim názorom.
* Pridajte slobodne svoj názor s dobrým úmyslom a umiernene.
* Čítajte s otvoreným srdcom, príjmite iny názor, rozmyšľajte o ňom.
* Pýtajte sa s dôverou, ak máte otázky k tejto téme.
* Odpovedajte na otázky iných s úprimnou snahou pomôcť, bez snáh manipulovať a presviedčať.
* Nevyjadrujte súd nad niekým za jeho zmyšľanie, alebo správanie.
Kto je presvedčený, že jeho názor je bezchybný a správny, nech radšej do tejto témy nevstupuje. Je pre tých, ktorí hľadajú, zvažujú, pochybujú a vážia si každý názor. Ďakujem
Tema súvisí s článkom: Téma (ne)očkovania na Modrom koníku ( https://www.modrykonik.sk/fotoblog/martinjasen/... )
@peter952 Pockat, a neporovnavaju oni zase ockovanych a ockovanych? Nevadi?
Aj tak: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/15877763
Full text: http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.1111/j.14...
@peter952 Zrusili do roku 1993 a autizmus stale na vzostupe.
To zaujima aj mna, ale taka studia je nerealisticka. Este sme nehovorili o cislach. V prvom rade, kolko je uplne neockovanych deti. Z nich kolko je neockovanych z volby rodicov. Neockovanych do akeho veku. Z nich kolko ma autizmus, kolko ma autoimunitne ochorenie, etc. Na kompletizovanie diagnoz autizmu treba pockat aspon do 6-7 rokov, na diagnozy autoimunItneho ochorenia kolko, 20 rokov, cely zivot, etc... Potrebujes kohortu, pretoze musis kontrolovat aj voci vseobecnemu trendu. Tak das dokopy povedzme 200 ludi, kde budu 3 autisti, 4 diabetici a 1 MSkar, a ako kontrolu budes mat 2000 ockovanych. Uz si nepamatam vela zo statistiky, ale to vyzera na neskutocne slabu a drahu studiu. Tych malo studii, ktore vychadzaju tak ako chces, hoci skumaju ockovanych X vs neockovanych X ale ockovanych na vsetko ostatne, hoci riesia len link 1 vakcina - 1 ochorenie, su vsetko taketo slabe studie: 33 neockovanych, z nich 9 autistov, a oodobne...
@agnes7993 viem, čo peter myslí. Nehľadá, ktorá vakcína ako účinkuje na zdravie. Keby bol naozaj záujem robiť takú porovnávajúcu šúdiu s čisto neočkovanými, hajjednoduhšie by bolo nájsť nezaočkovaných (nie preto, že to bola kontraindikácia z medicínskeho hľadiska) a pozorovať ich zdrav stav. Celkovo je zdrav. stav populácie totiž z väččej časti sledovaný, aj spracovaný.. A potom využiť teóriu pravdepodobnosti. Samozrejme, bolo by najlepšie porovnávať rovnakú rasy, pre úplnosť. S malým počtom neočkovancov by sa zvyšovala aj "chyba merania", odchýlka
na a ak by už boli "zabehaní"í, t.j. došlo by sa k nejakému zaujímavému výsledku, mohlo by sa pokračovať - zistiť aj pomer - ako sa zdravotný stav mení s počtom vakcín aplikovaných danému jedincovi. Hneď by sa mohol zaznačiť do poznámky akých, pretože ak by sa došlo k nejakému významnému výsledku, dalo by sa už z daného súboru výsledkov vyšpecifikovať aj, ktorá vykcína sa najviac vyskytovala pri ochoreniach - toto bybolo ale iba veeeeľmi privližná špecijikácia
@evittam nikdy som sa ešte nedala zaočkovať proti chrípke a ani ju nemám. Proti chrípke sa dá chrániť aj inak a účinnejšie, skôr mám dojem, že kto sa dáva očkovať, má potom slabé alebo silnejšie akoby prejavy chrípky, hlavne čo sa týka starších ľudí. Moja svokra / 70/ sa pravidelne dáva očkovať proti chrípke a vždy má neskôr prejavy obrovského kašľa, čo vyzerajú skoro ako zápal pľúc.
@eva8 s týmto tiež súhlasím. Treba vždy brať do úvahy x a x faktorov, ktoré do procesu vystupujú a hlavne to, že sme každý iný a každý reaguje inak, preto to, čo tu dáva peter, je len vytrhnuté z kontextu tých všetkých faktorov, individualít a nedá sa brať za bernú mincu. Problém nastáva, keď si tie jeho " vytrhnutia " zoberie k srdcu " jednoduchší " človek a začne ich za tú bernú mincu brať a šíriť ďalej a ako vieme, tých " jednoduchších " je viac....
@peter952 Odkial mas ten udaj? V tej studii bolo 13 453 deti a dospievajucich so zistitelnym stavom ockovanosti, z toho 94 nikdy nezaockovanych (0,7% ). Minimalne jedno atopicke ochorenie:
- 1- az 5-rocni 12,6% neockovani (CI 5-28,3% ) vs 15% ockovani (CI 13,6-16,4% )
- 6- az 10-rocni 30% (12,9-55,8% ) vs 24,4% (22,8-26% )
- 11- az 17-rocni 20,3% (10,1-36,6% ) vs 29,9% (28,4-31,5% )
Treba si vsimat aj tie intervaly spolahlivosti - kludne mozu byt spravne aj tie najvyssie cisla. To je zase problem malej vzorky. Pri celkovej prevalencii atopickeho ochorenia cca do 2%, co zistis na 94 detoch?
Autori sami uzavreli, ze tam nie je suvislost.
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC30...
@peter952 Ved praveze z toho nikto taky zaver nerobi. Takisto ako ked z tych dvoch 0 ma alergiu, tak nikto nerobi zaver, ze neockovanie 100% ochrani pred alergiou.
Presne tak by to bolo treba urobit ako pises. Princip je jednoduchy, ale technicky - zozen tych 10 000 nikdy neockovanych.
iste, poradia si aj bez, ako vidime u antivaxu.
@peter952 Ak sa aj snazis, prepac, nevyzera to tak.