Nezvládam byť mamou
Strašne sa hanbím za to, čo tu teraz napíšem...
Mám úžasné malé bábätko, čochvíľa bude mať 3 mesiace. Často sa usmieva a to mi dodáva silu a energiu ale cez deň toho veľa nenaspí. Ale to nevadí. Lenže je problém vo mne. Neviem prečo plače. Niekedy. Mám pocit, že nezvládam domácnosť, vyzerá to u nás ako po výbuchu, upratujem vždy keď môžem ale nejde to tak často pretože cez deň sme spolu a večer už som unavená a nestihnem upratať všetko. Môj manžel je úžasný otec aj muž, snaží sa mi so všetkým pomáhať, vždy keď príde z práce je s malým.
Niekedy keď bábätko plače, robím všetko ale neprestáva ale keď si ho vezme manžel alebo niekto iný tak sa upokojí. Mám pocit, že ma neznáša... Ja sa s ním hrám, krmim ho, nosím na rukách. Proste som asi hrozná matka. Niekedy mám pocit, že by som sa najradšej niekam stratila. Alebo možno aj niečo horšie. Ja svoje dieta naozaj milujem, najviac na svete a urobila by som pre neho všetko. Ale som prostr neschopná. Alebo neviem. Asi to znie ako klišé alebo tak lenže psychicky sa cítim asi najhoršie. A pri tom by som mala byť šťastná. Všetky matky to zvládajú, len ja nie.
hovorí sa tomu popôrodná depresia, rieš to so svojím gynekológom, je to riešiteľný stav
Nezvládajú to všetky matky 🙂. Bábätko pri tebe plače lebo cíti vnútorný nepokoj. Manžel príde s prace a je relatívne kľudný a preto pri ňom je tíško. Kašli na upratovanie, varenie. Rieš seba a bábätko. Všetko bude ok neboj 🙂
Dieta citi, ze si nervozna, a ked place znervoznies este viac. To ho nasledne este viac rozrusi a nevie sa utisit. A ty si z toho coraz nestastnejsia a nervoznejsia.
Mozno zazivas aj tie pocity nervozity, ze co ak sa uz zase rozplace. To vie vycitit tiez. Ze je v tebe napatie.
A preto sa u ineho cloveka ukludni, lebo ten neriesi.
Skus hodit teraz neporiadok za hlavu, upratuj najnutnejsie, menej nutne bud davaj niekam na kopku a venuj sa tomu postupne, ked bude chvila casu.
A pri drobcovi si povedz, ze ked place, tak nech. Ak je jedene, prebalene, odgrgnute, tak je mozno len unavene (deti vedia aj pre toto niekedy plakat, nie zeby iba zaspali ako dospely), nevie sa ulozit, ukludnit.
Vzdy ho pozri, skus, ci mu nie je moc chladno/teplo, skus teplotu pre istotu, a ked nic vyznamne, jednoducho ho len maj pri sebe, prihovaraj sa a nestresuj sa.
Bud zaspi, alebo sa ukludni.
Inak, toto bolo aj u nas, ked som bola nevyspata a nervozna. U mna revalo o dusu, vzal ho na ruky mm, do minuty kludne a zaspalo.
Nic si z toho nerob. Toto zaziva vela matiek. Nie si zla a neschopna.
Nie si zla matka. To vôbec nie. Myslím, že všetky (skoro všetky) novopecene mamy si tým prejdú. K bábätku manuál na použitie nedávajú (aj keby sa veľmi zišiel 😁) Takže je normálne, že sa všetko učíme za pochodu, metódou pokus omyl.
Bábätko spočiatku plače veľa. Je to taky 4 trimester, zvyká si na všetko nové, a ty tiež.
Môj reval do 3 mesiaca skoro stále. Tiež som myslela, že som zla hrozna mama, nevedela som, čo mám s ním robiť, čo robím zle.Bola som nervózna a čím viac som bola nespokojná ja, tým bol nekludnejsi aj on. Proste to vníma, cíti. Keď prišiel manžel, on bol v pohode, preto drobec pri nom odkvacol a spal mu na bruchu ako dudok. 😁
Potom po 3 mesiacoch to začalo prechádzať, malý viac sa usmieval, reagoval, už "okolie" poznal.Teraz je to veselé, šťastné dieťa, ktoré takmer nepočujem plakať.
Neexistuje všeobecne návod, ale jedine sa snažiť ukludnit, kašli na vygruntivsnu domácnosť, proste teraz je prvoradý ten mini šéf, a jednoducho deti plaču, aj keď sú napaoane, suché, nič ich neboli. Sú to deti.
Ale určite to nie je ze ty, si zla, hrozna a neschopná matka.
Máš popôrodnú depresiu, tak to rieš so psychológom ak by to nepomohlo tak smer psychiater. Nie je to hanba, ale stáva sa to, nie si prvá ani posledná.
Ver mi, že takto ako ty to cíti (skoro) každá novopecena mamička. Sú to hormóny, zmena, stres, nevyspatie. Toto sú úplne normálne začiatky. Ja som to cítila úplne rovnako.
Si presne taká, akú bábätko potrebuje💗. Časom sa naučíte rozumieť jeden druhému, upokojite sa obaja, bude väčší kľud.
Váž si čo máš, to je všetko čo môžem napísať.
teraz ries aby bolo co jest a co obliect-ciste pradlo,ostatne nechaj tak,oddychuj ked babatko spi spi s nim,ked je hore venuj sa mu,poriadok budes robit ked budes mat cas,alebo chut upratovat,este sa naupratujes dost 🙂
Myslim ze mas poporodnu depresiu, skus sa zverit gynekologovi alebo obvodnemu doktorovi...
Ako keby som o sebe čítala keď bola mala novorodenec 😅🤷♀️ Vôbec nie si zlá mama, všetko je ok ale toto obdobie je des 🥵 živo si to pamätám, dieťa reve nonstop, ty máš všade bordel ktorý ani nestíhas upratať, nehovoriac o sebe že by si si už aj po dvoch tyzdnoch rada umyla vlasy a oholila nohy bez toho aby si musela mokrá letieť z vane za bábätkom, do toho sa ti sama pozve “návšteva” pre ktorú absolútne nestihas nič nachystat ale tváriš sa že sa tešíš lebo čo by si to bola za mamu na materskej, a tak radšej obetujes znova aj to malo času pre seba čo máš aby si stihla upratať a nakúpiť nejaké to pohostenie, keď návšteva konecne odíde chceš si aspoň v klude poplakať do vankúša ale nemôžeš lebo dieťa zas place a place vždy keď si naňho sama, akonáhle je tam muž alebo mama/svokra tak dieťa je anjel a ty máš v hlave len to aká si neschopná mama a že chceš len vreckovky, kybel zmrzky a pokoj... 🙄teraz príde úplne klišé rada ... spi keď malé spi, oddychuj vždy keď sa dá aj keď doma nebude upratané, využi každú ponuku na kocikovanie ktorú ti rodina alebo kamošky dajú a ty si zatiaľ pospi, urob si nechty, okup sa, proste ty sa musíš dať do kľudu, všetko ostatne počká a dieťa ta miluje si jeho mama, ale neznáša keď si vyčerpaná a nervózna, ver mi, keď máš dobrú náladu ty tak dieťa je tiež v pohodicke ;) ❤️
Neboj sa, nie si neschopna. Aj ja som to zazila. Mala mala take obdobie proste ze ma nechcela a bodka, musel ju uspavat iba manzel. Potom mala zase obdobie ze nechcela manzela ale iba mna na uspavanie. Ano, chapem ta, takisto som bola nonstop s malou a nebolo casu ani upratat a v noci som proste odpadla od unavy. Manzel mi tiez pomahal, velmi, no proste mali sme narocne obdobie, mala bola velmi uplakana, nosili sme ju po rukach, spievali... Postupne som to zacala brat tak ze ok, nemam sice upratane ako mam mat ale aspon je mala spokojna a venujem sa jej.
Si uzasna mama a verim, ze robis vsetko pre to, aby bolo tvoje dieta spokojne. Uvidis po case toto obdobie budes vidiet inak. Prajem zatial vela sil... 🙂
😊 si skvelá mama...ale presne ako by si mňa opísala prvé mesiace 😃 veľa spraví nedostatok spánku a ešte aj hormóny po pôrode. Dieťatko môže plakať pri mame aj preto lebo cíti z nej mlieko a proste ho chce za každú cenu 😃 a ostatní nevoňajú tak chutne ako mama tak pri nich revať nemusí. Ak dieťatko nemá zdravotné problémy,tak sa to upraví. Hlavne si nájdi čas aj pre seba a musíš si veriť.
My sme mali zdravotné komplikácie a dieťatko revalo nonstop len so mnou (vraj mi najviac dôverovalo a uvoľnilo sa pri mne). Pri tatovi sa odvážila na taký výkon až keď ten bol s nami týždeň doma kôli PN. Dovtedy si muž myslel, že preháňam.
Tento pocit zažila asi každá mama bábätka. Mne v hlave utkvel jeden moment keď som dcéru pri jednom z jej nekonečných bábätkovskych hučákov ktoré som nedokázala utíšiť len bezmocne polozila do postieľky, zavrela sa vedľa do izby a tam revala snáď nešťastnejsie než ona...
Prezivala som presne to iste a keby mi niekto povedal,ze je to uplne normalne a ze sa to casom zmeni, tak mu neuverim. Ale hovorim ti je to normalne a zmeni sa to k lepsiemu. Pamatam si ako som sedela s malou na gauci a plakala som aky mam doma bordel a ze nic nestiham. Teraz mi je z toho smiesno 😁
Si ta najlepšia mama pre svoje dieťa, nepochybuj o svojich schopnostiach, pretože vsetko co robíš, robíš najlepšie ako vies 🙂 ak sa potrebuješ porozprávať s odborníkom skus online poradňu IPčko ❤️
Akoby som čítala o sebe, do bodky 😞 fakt to prejde?
Mas poporodnu depresiu nie si zla mama. Je to proste vina hormonov a unavy. Nemozes za to. Ale ked vies ako sa citis Musis stym nieco robit, Potrebujes pomoc. Odbornu aj prakticku. Nech uprace muz vecer alebo nech najme pani co vam raz za tyzden pomoze s domacnostou -hnet sa budes citit lepsie. Potrebujes sa vyspat. Spi aj cez den kym spi babo. Cez vikend nech ide tvoj muz snim v kociku do parku na 2h ty si zatial zdriemni alebo len relaxuj. Popripade trochu venuj domacnosti ale Hlavne sebe. Tvoj muz by mal vediet ako si na tom zle psychicky a este viac ti pomoct sa z toho dostat. Dietatko place Lebo z teba citil napatie alebo mà koliky. Taketo malicke babatka neplacu len tak . Vzdy to mà dovod. Vacsinou je to 1 hlad 2 plienka ak je obe ok a aj tak place tak ho boli brusko Lebo este nema dozrety traviaci system als to sa coskoro zmeni a tieto problemy vymyznu okolo 4-6m cize uz len par tyzdnov a bude veselsie aj lepsie spat, ten neporiadok si tak neber k srdcu budete mat lockdown nemas mat navstevy a ked muzovi vadi nech prida ruku k dielu. Psychologa by si mohla aj cez internet riesit. Na nepodstatne veci sa vykasli babatko potrebuje najviac spokojnu stastnu mamu. A ty si zacnes viac uživat materstvo. Hlavne klud a zazen negativne pocity. Vsetko bude fajn .
Určite nie si zlá matka. A určite nie je pravda, že to nezvládas. Prvé mesiace niekedy bývajú naozaj ťažké. Obzvlášť, keď je bábätko uplakané.Ale to prejde.Sama som tým prešla. To iste ako opisuješ. Verím, že to zvládneš. Nebuď na seba prísna, nehodnot sa.Snaž sa prežiť každý den s bábätkom najlepšie ako vieš.Ono podrastie a všetko sa začne pomaly meniť k lepšiemu.
Cítim s Tebou. Ako keby som čítala o sebe. Toto som mala pred rokom. Syn od narodenia nespal poriadne cez deň a ani v noci. Z 24 hodín dokázal 8 prespať a skoro celý zbytok prerevať. Mohla som sa aj na hlavu postaviť. Kojiť sa odmietal, tak som 6 hodín denne prvého pol roka odsavala mlieko, potom "už len 3". Spávala som 2x po 2 hodiny celého pol roka. Zaspával az do 10 mesiaca v noci až o pol druhej (teraz už o polnoci, počas regresií o pol strvtej). Do 4 mesiacov uspať ho bola vec náhody. Odpadavala som od únavy, nohy sa mi neraz zaplietli a letela som k zemi. A on stále len reval a reval. Kočíkovanie bola najnenávidenejšia činnosť. Aj tak mi nespal o nič lepšie ako v posteli, akurát, že ja som nevládala prejsť po koniec ulice. V zavinovačke nemienil spať od narodenia, v postieľke detto. Prvé mesiace to bolo peklo na zemi. Čo fakt pomohlo, bola hracia deka, ktorá svetielkovala po celom obvode hornej konštrukcie a vyhrávala. Len to ho dokázalo trochu zabaviť. Reči, že mám spať vtedy, keď dieťa, ma vytáčali do nepríčetnosti. Nešlo to. Bola som tak unavená, že som nedokázala zaspať (od narodenia mam problém so spánkom). Zlepšilo sa to, keď sa v necelých 7 mesiacoch syn začal plaziť po byte. Síce bol naraz všade a nonstop sa na niečo driapal a padal, ale už nemal čas prerevať deň aj noc. Bolo treba objavovať. Odvtedy musím mať oči aj na riti, lebo to mu často išlo doslova o život. Veľa pomohlo, keď som už nemala mlieko a po 8 mesiacoch som vytiahla umelé. Dnes je z juniora skoro 16-mesačný odvážny chlapec. Také moje male milované satanča, čo sa nikoho a ničoho nebojí, teda okrem spánku. Nemá rád tmu alebo čokoľvek, čo mu pripomína, že by mohol zaspať. Cely deň rozmýšľa, čo kde vyviesť. Separačnú úzkosť do 11 mesiacov vôbec nepoznal, to som mu nechýbala, keď si ho na par hodín berú v piatok naši a ani keď ide s manželom k svokrovcom. Teraz doma len mamaaaaaaaaaaaaaa, ani 💩 sa nemôžem, keď je hore, ale vonku a medzi ľuďmi ma nepotrebuje. Až nedávno sa naučil, že keď si ublíži, tak utekať len ku mne. Práve teraz prvýkrát bojujeme s chorobou. Celu noc ho mám nalepeného na sebe a mojkam. Inak vôbec nie je mojkaci typ, ale samostatná odvážna jednotka.
Ver, že je to len obdobie. Áno, skXXvene dlhé obdobie, v ktorom nevidíš svetlo na konci tunela a odpočítavaš každú minútu do konca dňa. Dni sa Ti zlievajú do veľkého zhluku, už ani nevieš, či je utorok alebo sobota, kalendár si nepretocila možno od septembra, len naraz sa čuduješ, čo všetci melú o Vianociach. Ale naraz príde deň, keď si uvedomíš, že niečo je naraz inak. Že menej plače, že si spala súvisle 3 hodiny a vlastne za noc dokonca spolu, aj keď prerušovane, 6 hodín (slovom šesť!!!!!! Zázrak). U mňa to prišlo po piatom mesiaci, naraz to bolo iné dieťa (aj keď doteraz nespí súvisle viac ako 3 hodiny). Až po roku som si dokázala tu materskú užívať a teraz je to s nim sranda. Už je to fajn parťák. Áno, milovala som ho vždy, ale chronická únava bola mocná čarodejnica.
Nie, nie si dobrá mama. Si tá najlepšia!!!!!!! Aj keď Tvoje dieťa Ti ti nedáva najvhodnejšie najavo. Že je byt ako po výbuchu, nech je. Že občas ste na salamovych rožkoch, lebo nestíhaš, nevladzeš variť? Čo už, veď Bukovského a iných výživových poradcov nepotrebuješ za zadkom. Hlavne, že dieťa má čo jesť. Že sa kopí špinavé oblečko? Nech, veď sú plné skrine, je čo momentalne obliecť. Vysávač alebo handru môže aj manžel občas chytiť do rúk. Všetko prejde, len láska k tomu malému cloviečikovi a hrdosť z jeho pokrokov sa budú zväčšovať. 🍀🍀🍀
@lentilkaxxx toto je tak krasne a vystizne napisane 😊 u mna to bol opresne tak isto, kazda matka si tym prejde (teda okrem tych dokonalych, ktore existuju len na internete a v rozpravkach a maju dieta zo zlata😂)
ver mi, že veta: všetky matky to zvládajú, len ja nie. absolútne neplatí. nezvláda to obrovské množstvo mám, unavených, smutných, hormonálne rozhádzaných... a veľakrát to nezvládajú ani tie, ktoré pôsobia úplne dokonalo. a nie je to nič zlé, nič, za čo by si sa mala hanbiť. nech by ti ktokoľvek písal alebo hovoril, aká máš byť šťastná a čo by iní za to dali, že máš byť rada, že máš zdravé dieťa... áno, rozhodne áno, ale ten, kto si tú cestu neprejde, nevie, čo ho môže postretnúť. mne dieťa prvý rok nespalo skoro vôbec. veľmi som bola unavená, vyčerpaná, celé dni sama s malým a v manželovi som nemala vôbec žiadnu oporu. bola som zo skúsenosti starších žien v rodine naprogramovaná tak, že musím všetko stíhať ja, všetko zvládať ja, ešte aj každý týždeň chodiť na celodenné návštevy po rodine a usmievať sa, hoci sa mi chcelo plakať a spať. keď mal syn 7 mesiacov, zosypala som sa. preto ti napíšem takto: kašli na neporiadok, kašli na okolie, teraz je dôležité naozaj obriadiť dieťatko a seba. využiť každú možnú chvíľu na tvoj oddych. uvidíš, ako veľmi sa to časom zmení a malý bude na tebe doslova nalepený, že budeš rada, keď ho chvíľu nebudeš mať na sebe 😀 ja hovorím, že ako deti rastú, je to síce náročnejšie, ale krajšie a lepšie. mám dvoch synov, pri prvom som mala do bodky také pocity ako ty. teraz má 8 rokov je to láska najväčšia, túli sa ku mne, zdôverí sa mi s mnohými vecami. s nostalgiou spomínam na svoje novomaterské pocity... on si ich nepamätá a ja viem, že pomohlo, keď som sa ja vnútorne upokojila. tak ti držím palce 🙂
aky si mala porod a tehotenstvo? myslim ze je mozne ze mas poporodnu depresiu. byt tebou zajdem za psychologom
1. si uzasna matka,
2. vsetky maju obcas takyto pocit,
3. ak si nervozna, vyciti to z teba babatko a preto sa u inych upokoji a u teba nie,
4. stastie nestoji na poriadku a ten ta pocka (alebo tvojho muza),
5. si uzasna matka a chod sa na seba usmiat v zrkadle a pritulit sa k babatku a bez vycitiek si lahnut/oddychnut/hocico, co ti urobi radost.
🙂