Dedičské konanie: Čo robiť s napadnutou závetou?

ahojte, je to trošku komplikované možno sa viac rozpíšem. Konalo sa dedičské konanie, teda skôr nekonalo lebo sa nedostavili všetci. Ale vo veci je to, že dedím po starej mame z otcovej strany, ktorú som nikdy nepoznala, nevidela. Mám 19 rokov, rodičia sú už dávno po smrti, vyrastala som bez nich. Táto stará mama sa s nami nikdy nekontaktovala a babka z maminej strany nás vychovala. Ide o to, že tá stará mama vydedila môjho otca a dediť má len jeho brat. Lenže on zomrel ešte pred ňou a ona do závete nenapísala, že vydeďuje aj jeho potomkov a tak sme právoplátni dediči, teda tak sa vyjadrila notárka.

Ja som voči tomu od začiatku bola skeptická, bola som rozhodnutá dedičstvo odmietnuť a prenechať ho v prospech iného, ide o tri byty v bratislave a záhradu. Necítim sa morálne v poriadku dediť cudzí majetok. Rozprávala som sa o tom s pár ľuďmi a tí zas boli na strane toho, aby som to neodmietala. Sama vlastne ešte neviem čo urobím. Som v takej situácií kedy študujem, pracujem, nemám žiadnu rodinu a so súrodencami sa nekontaktujeme. Dosť ťažko to všetko finančne zvládam sama, priznám sa často ani nemám čo jesť. Sirotský dôchodok je len 90 eur, do školy som nastúpila neskôr takže po tomto lete idem do maturitného ročníka a pracujem len brigádne. Už od 17 žijem sama, do detského domova ma vzhľadom na čoskorú osemnástku nevzali a žila som bez elektriny, teplej vody niekoľko mesiacov. Nejak som sa z toho dostala bez toho, aby som musela prerušiť štúdium i keď som sa presťahovala 100km od rodného mesta úplne sama, bolo to náročné, často som nespala aj 48 hodín kvôli škole a potom nočnej v práci. To je len také okienko, aby ste si predstavili, že by ma nikdy nenapadlo siahať na cudzí majetok a svoje morálne dno ak by som nežila existenčnú krízu odkedy si pamätám ale to samozrejme nie je výhovorka, ja v podstate neviem čo mám robiť.

No a teda tá hlavná vec, záveť. Brat môjho otca to chce napadnúť, pretože nechce aby sme boli dedičmi. Predbežné odôvodnenie je, že by ona by vydedila aj nás, keby o nás vedela. Záveť bola napísaná v roku 2018 a v roku 2017, kedy zomrela moja babka, ktorá nás vychovala kontaktovali túto starú mamu ohľadom mňa a mojej sestry či sa nás nechce ujať. S tým nesúhlasila ale vedela o nás. Ďalšia vec je, že je pravda, že sme sa nikdy nekontatovali. Ani ona nás a ani my ju aj keď sme sa snažili nájsť ešte inú rodinu, nenašli sme ju, nevedeli sme či žije. Takže v tomto má určite pravdu on a ako som už predtým spomínala, ja sa vlastne prikláňam na jeho stranu, ja sama sa cítim hlúpo, že sa vôbec zamýšľam nad niečim na čo nemám morálne právo a súd sa na to asi tak bude pozerať tiež, to neviem preto sem píšem, čo vlastne súd zaujíma a či je možnosť, že by to neprešlo.

Ja som v takej situácií, že si nemôžem dovoliť behať po súdoch kvôli dokazovaniu či platiť náklady. A tak sa samej seba pýtam či si vôbec môžem dovoliť neodmietnuť to dedičstvo, keďže on nás po súdoch určite poťahá a nakoniec to aj môže vyhrať. Teda neviem o dokazovanie čoho by išlo a či by automaticky súd uznal jemu, keďže sme sa s ňou nikdy nestretli.

Prosím Vás, čo by ste robili na mojom mieste? A prosím skúste ma nesúdiť za moje (ne)rozhodnutie. Ja sama neviem čo robiť ale vnútri cítim, že nie je morálne správne sa o to dedičstvo nejak zaujímať. Na druhej strane takáto vec sa v mojom živote už neobjaví a ja neviem či to nechať tak alebo nie. Ďakujem Vám za rady a postrehy či prípadné skúsenosti.